Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by JUDr. Róbert Foltán

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423201312
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1423201312.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Janky Benkovičovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky B. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, D., zastúpenej spoločnosťou NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava,

IČO: 36 866 008, a otca F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, G., zastúpeného spoločnosťou
L/R/P advokáti, s. r. o., so sídlom Slávičie údolie 6, Bratislava, IČO: 52 735 354, v konaní o návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.
k. B4-17P/67/2023-76 zo dňa 5. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 05.06.2023 súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa tento domáhal uloženia povinnosti matke maloletej odovzdať
maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do jeho osobnej starostlivosti.

2. Po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia prvoinštančný súd dospel
k záveru, že v tomto štádiu konania nie je možné zasiahnuť do pomerov účastníkov prostredníctvom
navrhovaného neodkladného opatrenia.
Podľa súdu aktuálne je maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky na základe rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV č.k.11Pc/14/2021-183 zo dňa 09.09.2022, ktorým bolo zároveň určené
otcovstvo a upravený styk otca s maloletou za prítomnosti matky.

Súd prvej inštancie vyslovil názor, že pri zmene zverenia maloletého dieťaťa je potrebné vo veci vykonať
náležité dokazovanie za účelom ustálenia najlepšieho záujmu maloletej, pričom uviedol, že otec nijak
nepreukázal tvrdené skutočnosti, ani inak neosvedčil nevyhnutnú potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia ( existenciu takého ochorenia matky, ktoré by bolo prekážkou riadneho zabezpečovania
starostlivostiomaloletúdcéru),apretojehonávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaakonedôvodný
zamietol.

3.Protitomutouzneseniupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieotec,ktorýnamietal,žesúdprvej
inštancie v uznesení nevysvetlil, z akého dôvodu nebolo o návrhu rozhodnuté v lehote dvadsaťštyri (24)
hodín od jeho doručenia, z čoho vyplýva, že uznesenie nespĺňa podmienku riadneho odôvodnenia. Súd
svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu odôvodnil len veľmi stroho, o čom svedčí aj rozsah samotného
odôvodnenia, ktorému je venovaný výlučne jeden bod textu.

Zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie má dočasný charakter a je zrejmé, že aj v tejto veci bude
nasledovať konanie vo veci samej, ktoré už otec inicioval. Do toho času je však nevyhnutné zabezpečiťochranu života, zdravia a vývoja maloletej a to tak, že maloletá bude zverená do osobnej starostlivosti
otca. Zároveň je nutné prihliadať na skutočnosť, že podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je už existujúce narušenie života, zdravia, či vývoja maloletej, ale postačuje existencia ich ohrozenia.

Namietal, že súdu predložil viaceré dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a to konkrétne spisový materiál
vedený Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave IV, Odborom poriadkovej polície,
Obvodným oddelením PZ Dúbravka, so sídlom Saratovská 24/A, 844 22 Bratislava, z ktorého vyplýva,
že dňa 17. októbra 2022 podala matka na OO PZ Dúbravka oznámenie voči navrhovateľovi, podľa
ktorého mal navrhovateľ matke vytrhnúť maloletú z rúk, niekoľkokrát do nej sotiť a vulgárne jej vynadať.

K predmetnej veci bola vypočutá p. E. B., ktorá uviedla, rovnako tak ako vo svojej výpovedi uviedol
navrhovateľ, že navrhovateľ žiadny fyzický útok voči matke nevykonal, a že udalosť prebehla bez násilia.
Z uvedeného vyplýva, že matka sa úmyselne stavia do pozície obete tým, že opakovane skresľuje
skutočnosti, uvádza klamlivé a pravdu hrubo skresľujúce informácie, o čom svedčí aj výpoveď p. E.
B., ktorou sa súd pri rozhodovaní taktiež akýmkoľvek a žiadnym spôsobom nezaoberal. Otec považuje
postup súdu, ktorý predložený dôkaz vo svojom rozhodnutí ani nespomenie, za obzvlášť závažné

porušenie tak práv otca, ako aj maloletej, na súdnu ochranu.
V ďalšom otec uvádzal, že zo dňa 27. apríla 2023 predložil súdu videozáznam, ktorý je taktiež súčasťou
spisu. V tejto súvislosti poukazoval na to, že začal správanie matky zaznamenávať až v momente,
keď bežala na políciu. Situácia, kedy matka na otca na ihrisku bezdôvodne útočila tak slovne, ako aj
hádzaním predmetov, ako aj situácia, kedy matka začala „hrať divadlo“ a bezdôvodne kričať, že ju otec

ohrozuje, nadáva jej, strká do nej a chce jej vziať maloletú, na videozázname nie je. Žiada, aby túto
skutočnosť súd vo svojom rozhodnutí zohľadnil a neobmedzil sa iba na izolované posúdenie dôkazu
bez ďalších súvislostí, ktoré otec v konaní popísal. Aj napriek pomerne veľkému množstvu predložených
dôkazov sa súd v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal ani len s jediným z nich.
Za neopomenuteľnú považuje otec rovnako tak skutočnosť, že v návrhu rozsiahlo opisoval opakujúce

sa situácie, kedy mu matka účelovo bráni v styku s maloletou. Nemožnosť styku matka odôvodňuje
zdravotnými problémami maloletej. Aj napriek tomu, že otec riadne preukázal (spisový materiál OO PZ
Dúbravka), že v čase, keď matka tvrdila, že maloletá je chorá, sa matka s maloletou nenachádzali v
spoločnej domácnosti, súd sa s touto skutočnosťou akýmkoľvek a žiadnym spôsobom nevysporiadal
a teda nezohľadnil tieto skutočnosti ani pri rozhodovaní v tejto veci. To, že zo strany matky ide

o účelové konanie svedčí aj tá skutočnosť, že ani v rámci vyjadrenia matky k návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25. mája 2023, ktoré matka adresovala súdu, matka
nijako neodôvodnila, z akého dôvodu sa v rozhodnom čase nezdržiavala s maloletou v ich spoločnej
domácnosti, a to aj napriek tomu, že otcovi tvrdila, že maloletá má zdravotné problémy. Je zrejmé, že
choré dieťaťa potrebuje liečebný režim v domácom prostredí.

Odvolateľ považuje za zrejmé, že je to práve otec, ktorý je zo strany matky ponižovaný a napádaný, a
to nie len slovne, ale aj fyzicky, pričom matka útočí nie len na jeho osobu, ale rovnako tak osočuje aj
jeho príbuzných. Na tieto skutočnosti, tak ako je uvedené vyššie, však súd vôbec neprihliadal. Rovnako
tak sa opakovane stalo, že matka na otca fyzicky zaútočila. V nadväznosti na to otec predložil súdu
fotografie, na ktorých je zachytená poranená ruka otca, pričom dané poranenia mu spôsobila matka,

ktorá ho udierala zväzkom kľúčov a narážala do neho kočíkom, aj v tomto prípade bezdôvodne.
Podľa otca aj napriek tomu, že v súčasnom nastavení spoločnosti sa hlása rovnosť vo všetkých
oblastiach života a zakazuje sa akákoľvek diskriminácia, je evidentné, že k otcom nie je pristupované
rovnakým spôsobom ako k matkám. Dlhodobo je starostlivosť matky o deti uznávaná ako dôležitejšia v
porovnaní so starostlivosťou otca. Otcovia sa s diskrimináciou stretávajú na súdoch, úradoch, v školách,

ale aj u lekárov. Deti sú vnímané ako majetok matky, ktorá môže, ale nemusí dovoliť otcovi zahrať sa s
nimi. Menšia pozornosť a pomoc je poskytovaná v oblastiach, v ktorých sú častejšími obeťami otcovia,
v porovnaní s oblasťami, v ktorých sú častejšími obeťami matky.
Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie alebo, aby napadnuté uznesenie zmenil nasledovne: B. E. B., bytom

C. XX, XXX XX D., dátum narodenia XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky je povinná
maloletú A. B., bytom C. XX, XXX XX D., dátum narodenia XX.XX.XXXX, štátnu občianku Slovenskej
republiky odovzdať do osobnej starostlivosti F. G. H., trvale bytom I. XX, XXX XX G., dátum narodenia
XX.XX.XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, a to do právoplatného skončenia konania vo veci
samej.

4. K odvolaniu otca vyjadrenie matky a kolízneho opatrovníka podané nebolo.5. Dňa 22.08.2023 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie otca označené ako Oznámenie o
nerealizovaní styku. V tomto podaní otec uviedol, že zo strany matky je neustále vystavovaný bráneniu
v styku s maloletou, pričom ide o účelové a najmä bezdôvodné bránenie v styku. Uvedené potvrdzuje

tá skutočnosť, že dňa 12. augusta 2023 mal otec realizovať styk s maloletou, čo mu však povinná
neumožnila s odôvodnením, že maloletá je chorá. Uvedenú skutočnosť pritom povinná akýmkoľvek a
žiadnym spôsobom nepreukázala a otcovi neumožnila ani krátke stretnutie s maloletou. Otec pritom v
prípade preukázania ochorenia maloletej nemal záujem túto za účelom realizácie styku presúvať na iné
miesto, mal však záujem navštíviť ju v jej domácom prostredí, prihliadajúc na to, že rodičovské práva

a povinnosti matky a otca sú rovnocenné aj v prípade, ak je dieťa choré a nemôže opustiť domáce
prostredie. Uvedené potvrdzuje aj e-mailová komunikácia, ktorá je prílohou tohto oznámenia, a v súlade
s ktorou je zrejmé, že otec rozumie, že v čase, keď je maloletá chorá, nie vždy je možné realizovať styk
a z tohto dôvodu je ochotný sa s matkou dohodnúť na náhradnom čase realizovania styku, avšak matka
ani v tomto smere nevychádza v ústrety a styku bráni.
V tejto súvislosti otec poukazoval na to, že rodičovská starostlivosť okrem iného zahŕňa právo a

povinnosť chrániť osobné práva na zdravie, vývoj, starostlivosť a ochranu, pričom otec mal záujem v
rozhodnom čase navštíviť maloletú aj z toho dôvodu, aby preveril, či jej môže poskytnúť tak materiálnu,
ako aj psychickú podporu v čase jej choroby.
Uvádzal, že obdobná situácia nastala aj XX. XXXXXXX XXXX, v deň narodenín maloletej, kedy síce
styk otca s maloletou prebehol, avšak počas celej doby stretnutia sa matka správala nevhodne a

neštandardne, s otcom odmietla komunikovať, dehonestovala darčeky, ktoré otec maloletej daroval
k narodeninám a stretnutie bezdôvodne predčasne ukončila. Takéto správanie považuje otec za
neprípustné o to viac, že šlo o narodeninový deň maloletej, ktorá, aj napriek jej nízkemu veku, intenzívne
vníma všetky podnety zo svojho okolia a práve tie negatívne iste dobre nevplývajú na jej psychický vývoj.
Rovnako tak, aj dňa 15. augusta 2023, kedy mal otec realizovať styk s maloletou, sa tento neuskutočnil,

a to opätovne bez racionálneho vysvetlenia zo strany matky.
S ohľadom na uvedené dodáva, že návrh tak, ako bol podaný, je dôvodný a je nevyhnutné, aby mu bolo
v celom rozsahu vyhovené.

6. Krajský súd v Trnave po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným

účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po zistení, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo

doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko nebola osvedčená

potreba bezodkladnej úpravy pomerov.

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, CMP), na konania podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, CSP), pred začatím konania,
počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.9. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam
pred ich porušením či ohrozením. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava
pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného

opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené
všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť
osvedčený. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. Obsah
neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy
maloletého dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o odovzdaní dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, príp.

do starostlivosti tretej osoby prihliadne na relevantné ustanovenia Zákona o rodine.

10. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje
všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, a obmedzí
sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy
pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu

do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov
sleduje legitímny cieľ. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i
právne pomery, i keď len dočasne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa
osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné vydať, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy
sa tu ponecháva na voľnú úvahu súdu.

11. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca ako nedôvodné a má za to, že prvoinštančný súd sa riadne
zaoberaljehonávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,logickyvyhodnotilvšetkyprerozhodnutie
dôležité skutočnosti a predložené dôkazy a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, pričom sa zrozumiteľne
vysporiadal so všetkými zásadnými okolnosťami prípadu.

Zhodne so závermi súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že nie je daná potreba nariadenia
neodkladného opatrenia, nakoľko tu absentuje potreba neodkladnej a rýchlej úpravy.

12. Je potrebné zdôrazniť, že, ako to vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom
neodkladného opatrenia je upraviť pomery, ak je to bezodkladne potrebné. Neodkladné opatrenie vo

veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu
bezprostredne sa dotýkajúcu záujmov maloletých detí, pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez
vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme
bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, zdravie alebo život maloletého vážne
ohrozené, teda keď bez okamžitého zásahu súdu hrozí maloletému dieťaťu vznik ujmy.

V danom prípade je maloletá aktuálne zverená do osobnej starostlivosti matky na základe rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV č.k.11Pc/14/2021-183 zo dňa 09.09.2022, ktorým bolo zároveň určené
otcovstvo a upravený styk otca s maloletou za prítomnosti matky. V konaní
pritom podľa názoru odvolacieho súdu (v zhode s názorom súdu prvej inštancie) nebolo osvedčené, že
by výchova maloletej v starostlivosti matky bola z akéhokoľvek dôvodu vážne ohrozená.

Skutočnosť, ktorou argumentoval otec maloletej – podľa jeho názoru bezdôvodné bránenie v styku s
dieťaťom nemá žiadnu logickú súvislosť so schopnosťou matky starostlivosť o dieťa naďalej riadne
zabezpečovať, nie je dôvodom na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, ale na postup podľa
ustanovení procesného predpisu upravujúcich výkon rozhodnutia súdu.
Otec nepredložil súdu žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a zo žiadnych okolností prípadu

nie je dôvodné usudzovať o tom, že by zdravie a priaznivý vývoj maloletej boli ohrozované v súvislosti
so zlým psychickým stavom matky.. V tomto smere žiadne závery neumožňuje skutočnosť, že sú
vzťahy rodičov narušené a že sa to prejavuje v ich prejavoch a správaní sa voči sebe navzájom.
Naviac, argumentácii otca vo vzťahu ku konkrétnemu ním predloženému dôkazu, podľa ktorej mal súd
prvého stupňa pri vyhodnocovaní obsahu videozáznamu prihliadať na niečo, čo na videozázname nie je

zachytené a čo nie je dokladované žiadnym dôkazom, zjavne chýba opodstatnenosť bez akýchkoľvek
rozumných pochybností.
Nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia bez preukázania stavu ohrozenia dieťaťa a bez
dôkladnejšieho preskúmania vzťahových väzieb v skrátenom konaní o nariadení neodkladného
opatrenia nie je možné. Konečná úprava pomerov k maloletej môže byť nastavená až po vykonaní

dokazovania v konaní vo veci samej, kde súd posúdi, ktorý rodič má lepšie predpoklady v starostlivosti
o maloleté dieťa, resp. kde je pre maloleté dieťa zabezpečené vhodnejšie výchovné prostredie.13. V neposlednom rade odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku otca, že súd prvej inštancie
nerozhodol o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v lehote do 24 hodín, nakoľko v zmysle
§ 365 CMP súd najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu rozhoduje nariadením neodkladného

opatrenia v prípadoch, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti, alebo ak je jeho život zdravie
a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený.
Odvolací súd mal za to, že otcom podaný návrh nespĺňa podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 365
CMP, ktoré umožňuje súdu zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti inej osoby, ak sa dieťa
ocitne bez akejkoľvek starostlivosti (napr. úmrtie rodičov, opustenie dieťaťa rodičmi) alebo ak je jeho

život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený, alebo narušený ( napr. vážne zanedbanie dieťaťa,
zneužívanie).
Maloletá sa v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie nenachádzala bez akejkoľvek starostlivosti, táto jej bola riadne zabezpečená
matkou, ktorej je zverená do osobnej starostlivosti, a nebola ani vystavená tak vážnemu a intenzívnemu
ohrozeniu, ako to vyžaduje aplikácia ust. § 365 CMP.

14. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že ich prvoradou úlohou je prispievať k vytvoreniu priaznivých
podmienok, nevyhnutných pre zdravý, psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa, v záujme čoho by
mali vyvinúť maximálnu snahu o elimináciu rozporov medzi nimi, riešenie ktorých zrejme prebieha aj
v prítomnosti maloletého dieťaťa, pretože práve takýto ich necitlivý prístup môže závažným spôsobom

narušiť emočnú a psychickú stabilitu maloletého dieťaťa, ktoré môže pod vplyvom týchto okolností
pociťovať stratu bezpečia a rodičovskej lásky.
Odvolací súd preto apeluje na rodičov, aby sa v záujme spoločného dieťaťa snažili správať voči sebe
kultivovane, čo je základným predpokladom zdravej výchovy dieťaťa, ktoré takto získava vzor pre
riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Každý rodič má právo počas času, kedy má maloleté dieťa

vo svojej starostlivosti, na toto dieťa výchovne pôsobiť, ale musí si byť vedomý aj následkov svojho
výchovného pôsobenia. Konkrétna úprava rodičovských práv a povinností k maloletej v budúcnosti bude
upravená na základe výsledkov dokazovania v konaní vo veci samej.

15. Vychádzajúc z uvedeného, keďže otec ani v odvolacom konaní neosvedčil existenciu takých

podstatných skutočností, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť a ktoré by boli spôsobilé spochybniť
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP
z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.