Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 8, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Tdo/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2620010146
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Farkaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:2620010146.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci obvineného L. K. pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
na neverejnom zasadnutí konanom 9. augusta 2023 v Bratislave, o dovolaní obvineného L. K. proti

uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 23. septembra 2021, sp. zn. 5To/55/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného L. K. odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Senica (ďalej tiež „okresný súd") v poradí druhým rozsudkom zo 7. júna 2021, sp. zn.
1T/29/2020 oslobodil obvineného U. W. podľa § 285 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby
pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
na skutkovom základe, že:

- obvinený U. W. v čase približne o 17.52 h dňa 17. októbra 2019 od obvineného L. K. v A. na ul. M.
na parkovisku pri predajni McDonald kúpil a následne neoprávnene prechovával až do 18.45 h dňa
17. októbra 2019 vo vozidle AUDI A8, EČ: XBTXXXX, ktoré do zadržania jeho osoby užíval, gumenú

rukavicu, v ktorej sa nachádzalo 5 plastových vreciek s tlakovým uzáverom s hnedou kryštalickou látkou,
pričom expertíznym skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava pod ČES: PPZ-
KEU-BA-EXP-2019/13103 bolo zistené, že sa jedná o hnedý kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou
50,263 g, v ktorom bola zistená prítomnosť metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM), s
priemernou koncentráciou 50,6 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 25.433 mg absolútneho
metamfetamínu, ktoré množstvo odpovedá minimálne 636 bežným jednotlivým dávkam drogy, pričom

metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny
psychotropných látok, hodnota zaistenej drogy o hmotnosti 50,263 g je najmenej 1.256,57 Eur,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obvinený U. W. stíhaný.

Obvineného L. K. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") okresný súd uznal za vinného z obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

- obvinený L. K. si v presne nezistenom čase od nezistenej osoby a na nezistenom mieste zadovážil

5 plastových vreciek s tlakovým uzáverom s hnedou kryštalickou látkou - vložené do gumenej
rukavice a následne tieto uložil koncom mesiaca september 2019 do v tom čase zapožičanéhovozidla Audi A8, EČ: XBTXXXX užívateľa U. W., v ktorom pri vrátení zapožičaného vozidla Audi
A8, EČ: XBTXXXX jeho užívateľovi U. W., 5 plastových vreciek s tlakovým uzáverom s hnedou
kryštalickou látkou - vložené do gumenej rukavice zabudol a tieto v predmetnom vozidle neoprávnene

prechovával až do 18:45 h dňa 17. októbra 2019, pričom expertíznym skúmaním Kriminalistického
a expertízneho ústavu PZ Bratislava pod ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/13103 bolo zistené, že
sa jedná o hnedý kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 50,263 g, v ktorom bola zistená
prítomnosť metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM), s priemernou koncentráciou
50,6 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 25.433 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré

množstvo odpovedá minimálne 636 bežným jednotlivým dávkam drogy, pričom hodnota zaistenej
drogy o hmotnosti 50,263 g je najmenej 1.256,57 Eur a v presne nezistenom čase od nezistenej
osoby a na nezistenom mieste zadovážil a následne prechovával až do 21:15 h dňa 17. októbra
2019 vo vozidle FIAT DUCATO, EČ: Y ktoré užíva obvinený, plastové vrecko s tlakovým uzáverom,
v ktorom sa nachádzal hnedý kryštalický materiál s hmotnosťou 9,241 g, v ktorom bola podľa
expertízneho skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava pod ČES: PPZ-KEU-

BA-EXP-2019/13103 zistená prítomnosť metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM) s
priemernou koncentráciou 46,8 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 4.325 mg absolútneho
metamfetamínu, ktoré množstvo odpovedá minimálne 108 bežným jednotlivým dávkam drogy, pričom
metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny

psychotropných látok, hodnota zaistenej drogy o hmotnosti 9,241 g je najmenej 231,02 Eur a obžalovaný
L. K. sa uvedeného skutku dopustil i napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa
03. júna 2005, sp. zn. 2T/46/05, právoplatným dňa 27. júla 2005, odsúdený za trestný čin nedovolenej
výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa §
187 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. za čo mu bol uložený trest

odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace.

Za to okresný súd uložil obvinenému podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l),
§ 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, na výkon ktorého ho podľa §
48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym

stupňom stráženia. Súčasne obvinenému podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného
zákona uložil ochranný dohľad na dobu 2 rokov.

Proti rozsudku okresného súdu podali obvinený a prokurátor Okresnej prokuratúry Senica odvolania,
ktoré boli uznesením Krajského súdu v Trnave z 23. septembra 2021, sp. zn. 5To/55/2021 podľa § 319

Trestného poriadku zamietnuté.

Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom obhajcu JUDr. Pavla Gráčika dovolanie
z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h) a písm. i) Trestného poriadku, t. j. z dôvodu, že
dovolateľovi mal byť uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký

druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (§ 371 ods. 1 písm. h/ Trestného
poriadku) a z dôvodu, že dovolaním napadnuté rozhodnutie má byť založené na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku (§ 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku).

V dovolaní obvinený namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku mu kladeného za vinu, teda

podradenie jeho skutku pod § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla
2022, keďže vzhľadom na zahladenie jeho predchádzajúceho odsúdenia podľa § 92 ods. 1 písm. b)
Trestného zákona nemožno mať za to, že už bol za taký čin odsúdený. Poukázal na to, že zahladenie
jeho predchádzajúceho odsúdenia za inú drogovú trestnú činnosť, nastalo uznesením Okresného súdu
Nitra z 25. februára 2020, sp. zn. 21Nt/26/2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. apríla 2020. V

zmysle § 93 ods. 1 Trestného zákona sa na obvineného zahladením jeho predchádzajúceho odsúdenia,
hľadí akoby nebol odsúdený, a preto po jeho zahladení už nemožno v prejednávanej veci skutok
kladený mu za vinu, právne kvalifikovať podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Na podporu
svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. mája 2013,
sp. zn. 2 Tdo 16/2013, z 18. augusta 2016, sp. zn. 5 Tdo 64/2016, ktoré sú publikované ako R

10/1974 a R 7/2015. Na podklade vyššie uvedených rozhodnutí obvinený zastáva právny názor, že
otázka zahladenia odsúdenia musí byť posudzovaná v čase rozhodovania súdu, bez ohľadu na to,
či sa jedná o rozhodovanie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. V trestnej veci obvineného
nastalo zahladenie jeho predchádzajúceho odsúdenia za inú jeho drogovú trestnú činnosť ešte predvyhlásením rozsudku okresného súdu a uvedená skutočnosť znemožňuje odsúdenie obvineného podľa
kvalifikovanej skutkovej podstaty a ukladanie trestu podľa trestnej sadzby uvedenej v § 172 ods. 2
písm. a) Trestného zákona. S ohľadom na zahladenie odsúdenia obvineného, ako aj ku spáchanej

trestnej činnosti je tiež toho názoru, že sa súdy v základnom konaní „riadne nevysporiadali" s možnosťou
mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Trestného zákona. Obvinený má za to, že jeho priznanie ku
spáchaniu skutku bolo zohľadnené len formálne, bez toho, aby sa táto poľahčujúca okolnosť podľa § 36
písm. l) Trestného zákona premietla aj do výšky uloženého trestu a spôsobu jeho výkonu.

Obvinený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil, že uznesením
krajského súdu bol z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) a písm. i) Trestného poriadku, porušený zákon
v ustanovení § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v neprospech obvineného, aby zrušil uznesenie
krajského súdu a rozsudok okresného súdu a ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na
zrušované rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad a okresnému
súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Senica (ďalej len „prokurátor"), ktorý
navrhol dovolanie obvineného odmietnuť podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, pretože má za to, že
dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. h) a i) Trestného poriadku nie sú naplnené. Obdobne ako
súdy v základnom konaní k namietanej nesprávnej právnej kvalifikácii uviedol, že v danom prípade sa

obvinený dopustil ďalšieho drogového trestného činu v období od konca septembra 2019 do 17. októbra
2019, teda v čase, keď jeho predchádzajúce odsúdenie za inú jeho skoršiu drogovú trestnú činnosť
nebolo zahladené, o čom mal obvinený vedomosť. Keďže v dobe spáchania skutku obvinený vedel,
že už bol za taký čin odsúdený, nič na tom nemení ani skutočnosť, že následne po spáchaní skutku,
došlo k zahladeniu predošlého odsúdenia. Rozhodnutia, na ktoré poukazuje obvinený v dovolaní, sa

nezaoberajú otázkou použitia už zahladeného odsúdenia ako skutkovej okolnosti pri právnej kvalifikácii
skutku podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)
pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania

a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného
poriadku],bolopodane´prostredníctvomobhajcu(§373ods.1Trestnéhoporiadku),osobouoprávnenou
na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného
poriadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Zistil ďalej,
že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), a že

obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1
Trestného poriadku).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnej trestnej veci dospel k záveru, že podane´ dovolanie je
potrebne´ odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania

podľa § 371 Trestného poriadku [§ 382 písm. c) Trestného poriadku].

V prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným
a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych
vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené len k náprave najzásadnejších a

zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli
zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom
určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane
rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu

opravnúinštanciuanepredstavuje„ďalšieodvolanie".(PrimeranenapríkladuzneseniaNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020).

Pritom platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, vád a právnych názorov, o ktoré sa v
dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému

vymedzeniu príslušného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku.
Nestačí, ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody
dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu
(pozri napr. odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v Zbierke pod č. 51/2014). Zároveňtreba uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle §
385 ods. 1 Trestného poriadku, sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom

v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku
(pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 120/2012-I). Inými slovami povedané,
pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je rozhodujúca ich vecná špecifikácia dovolateľom,
a nie ich označenie podľa § 371 Trestného poriadku.

Podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo
zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákona za prejednávaný
trestný čin nepripúšťa.

V danom prípade bol dovolateľ odsúdený za spáchanie obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 a bol
mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. V danom prípade Trestný zákon v osobitnej časti
v § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 stanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia
slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby vo výmere 10 rokov a hornou hranicou trestnej sadzby vo
výmere 15 rokov. Súdy v základnom konaní uložili dovolateľovi trest odňatia slobody vo výmere 10

rokov, zjavne teda v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby za trestný čin spáchaný dovolateľom,
a preto v predmetnej trestnej veci nie je daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného
poriadku. Námietka obvineného ohľadne údajnej neprimeranosti uloženého trestu, kde § 371 ods. 1
písm.h)Trestnéhoporiadkupripúšťaakodôvoddovolaniaibauloženietrestumimozákonomstanovenej
trestnej sadzby alebo uloženie nezákonného druhu trestu, stojí mimo namietaného dovolacieho dôvodu.

Pokiaľ obvinený namietal, že v jeho trestnej veci nebolo a podľa jeho názoru malo byť použité
ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona a v konečnom dôsledku mal mu byť mimoriadne znížený
trest odňatia slobody z dôvodov ním uvádzaných, tak uvedená námietka (nepoužitie § 39 Trestného
zákona) podľa ustálenej a publikovanej judikatúry dovolacieho súdu nenapĺňa žiaden dovolací dôvod

podľa § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. V stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 46/2010 a publikovanom v Zbierke stanovísk
NS SR a rozhodnutí súdov SR (ďalej tiež „Zbierka") pod publikačným číslom 5/2011, zväzok 1, ročník
2011 sa popri inom konštatuje: „Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku
toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len

prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku (pozri bližšie S
5/2011)." ...„Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku nie je naplnený tým, že
obvinenému nebol uložený trest za použitia § 39 Trestného zákona, v dôsledku čoho uložený trest má
byť neprimeraný, lebo pokiaľ súd nevyužil moderačné oprávnenie podľa uvedených ustanovení a trest
vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu

stanovenú Trestným zákonom za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepoužitie
ustanovenia § 39 Trestného zákona, respektíve § 40 Trestného zákona v znení účinnom do 01. januára
2006 nezakladá žiaden dovolací dôvod." (k podmienkam naplnenia dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. h) Trestného poriadku pozri aj rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk R 51/2014). Závery vyššie konštatované v stanovisku trestnoprávneho kolégia (S 5/2011), t.

j. že námietka nepoužitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona nenapĺňa žiaden dovolací dôvod,
teda aj obvineným namietaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, sa v plnej
miere vzťahuje aj na trestnú vec obvineného L. K..

Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na

nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho
ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Naposledy citované ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie
za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.",

vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie
založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku, ktorá však prináleží iba
ministrovi spravodlivosti.Inak povedane´, vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv.
skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy
nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým

zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi
oboch stupňov- ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho. Dovolací súd nie je možné
chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu druhého stupňa
[primerane uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2Tdo/7/2018 z 03. septembra 2018 (publikované v
Zbierke pod číslom 96/2018)].

Pokiaľ obvinený v dovolaní namietal, že v danom prípade predmetný skutok nemal byť kvalifikovaný aj
podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022, pretože jeho predchádzajúce
odsúdenie za obdobný trestný čin vo veci Okresného súdu Zvolen vedenej pod sp. zn. 2T/46/05 bolo
zahladené, dovolací súd k tejto námietke konštatuje, že v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť
činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase

medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa
posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. V danom prípade najvyšší
súd nad rámec úvah okresného a krajského súdu zdôrazňuje, že okolnosť podmieňujúca kvalifikovanú
skutkovú podstatu trestného činu, teda okolnosť, že odsúdený už bol za taký čin odsúdený, ktorá napĺňa
kvalifikovaný znak ustanovenia § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022,

je nevyhnutné posudzovať ako okolnosť, ktorá bola prítomná v čase spáchania predmetného činu (v
období konca mesiaca september 2019 do 17. októbra 2019). Ide totiž o okolnosť, ktorá spadá do
hodnotenia okolností vzťahujúcich sa na trestnosť činu (nie trestu). Súčasťou trestnosti činu sú skutkové
okolnosti činu, právne posúdenie činu a právna kvalifikácia činu (podradenie skutkových okolností
prípadu pod správnu právnu kvalifikáciu trestného činu ustanoveného v osobitnej časti Trestného

zákona). Na základe tejto premisy nie je možné pripustiť argumentáciu, že neskoršie zahladenie
odsúdenia v obdobnej trestnej veci vedenej proti obvinenému L. K. na Okresnom súde Zvolen pod
sp. zn. 2T/46/05 je rozhodná skutočnosť, ktorá je právne relevantná vo vzťahu k hodnoteniu trestnosti
činu, pretože táto skutočnosť v čase spáchania predmetného činu neexistovala (nastala až 25. februára
2020). Zahladenie uvedeného odsúdenia v danom prípade nemôže spôsobiť, že skutkové okolnosti

budú právne kvalifikované podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona účinného do
30. apríla 2022 s vylúčením § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022.
Súčasne je potrebné konštatovať, že v zmysle § 2 ods. 1 druhá veta Trestného zákona v období medzi
spáchaním predmetného trestného činu a vynesením rozsudkov nenadobudli účinnosť také zákony vo
vzťahu k trestnosti činu, že by bolo potrebné ho posudzovať podľa zákona, ktorý by bol pre obvineného

priaznivejší. Na podklade správne zisteného skutkového stavu veci dovolací súd rovnako ako krajský
súd v predmetnej trestnej veci dospel k záveru, že obvinený neoprávnene zadovážil a prechovával po
akúkoľvek dobu psychotropnú látku a už bol za taký čin odsúdený, čím sa dopustil obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Vzhľadom na to, že obvinený L. K. skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnil
žiadne dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a) až písm. n) Trestného poriadku, Najvyšší súd
Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku
odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.