Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 14, 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 2T/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320010849
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2320010849.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovanej V. U.

a spol., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
v Galante dňa 14. júla 2023 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní :

1/ V. U., B.: XX.XX.XXXX P. O., O. X.: O., adresa na doručovanie: L. XX, L.
a

2/ H. U., B.: XX.XX.XXXX P. O., O. X.: O., adresa na doručovanie : L. XX, L.

sa uznávajú za vinných, že

obžalovaná V. U. ako matka a obžalovaný H. U. ako osoba, ktorá reálne zabezpečuje celodennú
starostlivosť o mal. H. U., B.. XX.XX.XXXX, nezabezpečili, aby si mal. H. U., B.. XX.XX.XXXX riadne plnil
povinnú školskú dochádzku, vydali ho nebezpečenstvu spustnutia tým, že mu umožnili viesť záhaľčivý

život a v školskom roku 2019/2020 prestal pravidelne navštevovať 6. triedu Spojenej školy Lomonosova
č. 8, Trnava a tak mal vymeškaných 292 neospravedlnených vyučovacích hodín,

t e d a

vydali z nedbanlivosti osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej
umožnili viesť záhaľčivý život a taký čin spáchali závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l i

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,

Za to im ukladá:

Obžalovanej V. U.

Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.Obžalovanému H. U.

Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m)
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

V zmysle podanej obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta č. XPv/XXX/XX/XXXX zo dňa 02. júla 2020
súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec obžalovanej V.I. U., B.. XX.XX.XXXX (ďalej len
„obžalovaná“) a obžalovaného H. U., B.. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“)

Obžalovaní na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „TP“), urobili obaja vyhlásenie, že sú nevinní
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne obžalovaný H. U. B.: XX.XX.XXXX vypovedal
že maloletý je jeho syn, ktorý navštevuje osobitnú školu v Trnave na ulici Lomonosova. Maloletý
nevedel sám cestovať a zo školy utekal napriek tomu že ho školy vozil obžalovaný. Po tom, čo ho

vysadil pred školou, sa stalo že mu volala p. riaditeľka, že 2 týždne v škole nebol, v škole maloletému
robili psychologické testy avšak výsledky nepozná, dokumenty by mali byť odložené v škole. Keď sa
maloletého pýtal či bol v škole a čo robili, tak mu neodpovedal. Zo školy maloletého posielali aj k doktorke
L., aby ho mohli vylúčiť. Škola navrhovala aby bol doma. Keď obžalovaného zavolali do školy, tak tam
prišiel. Volávali mu aby prišiel po syna, nakoľko s ním nevedia vydržať. Obžalovanému nepovedali

o diagnóze ktorú maloletému zistili, aj keď je pravda že mu dali nejaké papiere, ale on kópie stratil.
Obžalovaný má aj iné deti, a v minulosti nebol stíhaný za ohrozovanie mravnej výchovy mládeže .
Prídavky na deti im boli vyplácané vo forme lístkov. Čo sa týka maloletého, je v takom psychickom
rozpoložení, že on len doma sedí s nikým nekomunikuje a len sa hrá s rukami, invalidný dôchodok
nepoberá.

Ďalej vypovedala obžalovaná V. U., ktorá uviedla, že maloletého posielala každé ráno do školy, robila mu
desiatu,niekedyhonosiladoškolyona,inokedymanžel.Vyložilihopredškolouaonpotomklamal,žebol
vškole.Keďjuzavolalidoškolydostavilasatamabolojejoznámené,žemaloletýmázameškanéhodiny.
Chcela aby riadne navštevoval školu, ale keď nechodili jeho kamaráti, nechodil ani on. Maloletý bol na

psychologickom vyšetrení zo školy, s výsledkom, že sa nenaučí čítať ani písať a preto mu odporučili
špeciálnuškolu.Psychiatrickyvyšetrenýnebol,liekyneužívalanevieotom,žebymunavrhliindividuálnu
výučbu. Školu mal navštevovať len na 2 hodiny týždenne. Prídavky na dieťa poberali prostredníctvom
mesta. Maloletý má tohto času priateľku a chce sa zamestnať napriek tomu, že nie je vyučený. Na otázku
Okresnej prokuratúry obžalovaná uviedla, že nevie koľko mohol mať maloletý vymeškaných hodín v

školskom roku 2019/2020, ale mal chodiť len na 2 hodiny týždenne.

SvedkyňaT..B.V.vypovedala,žejeučiteľkaavýchovnáporadkyňa,mákdispozíciipapiereodtriedneho
učiteľa, na základe ktorých boli obžalovaní viackrát vyzvaní pričom zásielky sa vždy vrátili. Predvolávaní
boli aj cez ÚPSVaR a aj cez zástupkyňu riaditeľky, pričom obžalovaní prisľúbili, že prídu, avšak neprišli.

MaloletýasinavštevovalVI.ročníkakončilškolskúdochádzku.Žiaciunichvškolesúdelenídovariantov
A, B, C, pričom maloletý bol vo variante B, čo znamená stredný stupeň mentálneho postihnutia. Pri
tomto stupni majú žiaci svoje vyučovacie predmety podľa rozvrhu. Podľa jej vedomostí mal maloletý
potvrdenie od psychiatričky MUDr. L., na základe ktorého mu bol znížený počet vyučovacích hodín,
takéto potvrdenie je však potrebné dokladať pravidelne, každé tri mesiace a keďže v prípade maloletého

bolo doložené len prvé potvrdenie a ďalšie už chýbalo, nabiehali mu vyučovacie hodiny v plnom počte.
Každý žiak zaradený do varianty B má individuálny časový plán, pričom svedkyňa nevedela presne
uviesť aký časový plán mal maloletý. Čo sa týka počtu vymeškaných hodín maloletého mohlo to byť od
200 do 300 hodín, presné číslo nevie viesť avšak všetky podklady, ktoré mala z archívu dokumentácie,
doložila súdu. Obžalovaní boli prevolávaní z adresy v J.C. U., pričom nevie uviesť či boli predvolaní

aj z iných adries. Má vedomosť, že obžalovaní na začiatku školského roka prišli do školy, nakoľko jepotrebné podpísať rôzne papiere, avšak svedkyňa osobne s nimi v kontakte nebola. Obžalovaným bolo
doručované oznámenie, že maloletý bude nehodnotený a musí robiť skúšky, avšak na predvolanie sa
nedostavili. Keďže sa maloletý nedostavil na skúšky, bol hodnotený ako nedostatočný, nešiel na ďalšie

vzdelávanie a už mal 16 rokov, ukončil školskú dochádzku, avšak nezískal primárny stupeň vzdelávania.

K výsluchu svedkyne mal otázky obžalovaný, na tieto svedkyňa uviedla, že maloletý mal robiť skúšky
zo všetkých predmetov, rozsah matérie. stanoví učiteľ. Rodičom je pri stretnutí s triednym učiteľom
vysvetlené,zčohobudúskúškypresnepozostávaťanačosamážiakpripraviť. Vškolesúsícementálne

postihnuté deti, avšak sú normálne.

Obžalovaná sa vyjadrila k výsluchu svedkyne tak ,že ona maloletého posielala do školy každý deň a že
jej nikto neoznámil, že potvrdenie má dokladať každé 3 mesiace.

Obžalovaný sa tiež vyjadril k výsluchu svedkyne, a uviedol, že jeho druhý syn W. U. do tej školy chodil

tiež a to len kvôli svojmu bratovi. Maloletého H. U. vychováva od malička ako vlastného a má ho rád a
to napriek tomu, že nie je jeho otcom.

Svedkyňa T.. H. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že maloletý H. U. bol vo variante B, kde majú
žiaci rozsah výučby 25 hodín týždenne. Maloletý mal len 2 hodiny týždenne nakoľko mal individuálny

plán, avšak nechodil ani na tie 2 hodiny. Nevie uviesť čo sa naučil, nakoľko do školy takmer vôbec
nechodil. Nie je pravda že by svedkyňa volala obžalovanému, že nezvláda maloletého. Riešili s
obžalovaným náhradu za poškrabanú lavicu maloletým. U maloletého boli ohľadom vymeškaných hodín
posielané správy na ÚPSVaR. Svedkyňa nevie presne uviesť v akých intervaloch sú rodičia povinný
predkladať potvrdenia, nakoľko zto má na starosti výchovná poradkyňa. Nedbalá školská dochádzka

sa vyhodnocuje každý mesiac, a upozorňujú sa rodičia na vymeškané hodiny. Od rodičov maloletého
sa však zásielky vracali ako nedoručené. Zdá sa jej, že obžalovaná sľubovala svedkyni, niekde pred
školou, že maloletý bude chodiť do školy.

Obžalovaná sa vyjadrila k výsluchu svedkyne tak ,že ona maloletého posielala do školy na tie 2 hodiny.

On vždy išiel, ale nevedela že ju klame a že do školy nechodí. Obžalovaný uviedol že on tu nemá čo
robiť, nakoľko je to pre neho cudzie dieťa. Žije s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti 10 rokov a bola
to jeho dobrá vôľa, že ho do školy nosil.

Ako ďalšia vypovedala svedkyňa T.. W. T., ktorá je riaditeľkou Spojenej školy Lomonosovej č. 8 od roku

2018. V minulosti došlo k spojeniu Odborného učilišťa a internátneho so Špeciálnou ZŠ internátnou,
pričom Špeciálna ZŠ mala predtým inú riaditeľku, K uvedenej veci uviedla, že sa k maloletému nevie
vyjadriť a s rodičmi ako riaditeľka do kontaktu neprichádza.

Zo zaslania neospravedlnených hodín z č.l. 2 zo dňa 03.03.2020 vyplýva, že maloletý H. U., B.:

XX.XX.XXXX za mesiace september 2019 až február 2020 zameškal spolu 253 vyučovacích hodín.

Z triedneho výkazu z č.l. 35 zo dňa 17.06.2020 vychádza že maloletý bol v I. štvrťroku pokarhaný
triednym učiteľom za nedbalú školskú dochádzku a ničenie školského majetku a že v I. polroku mal 168
neospravedlnených vyučovacích hodín.

Rozhodnutím Spojenej školy Lomonosovej 8 z č.l. 36, zo dňa 04.09.2019 bolo rozhodnuté o oslobodení
od povinnosti dochádzať do školy v dňoch pondelok, utorok, štvrtok a piatok u maloletého a bolo
povolené individuálne vzdelávanie od 01.09.2019 do 30.11.2019.

Rozhodnutím Spojenej školy Lomonosovej 8 z č.l. 37-38, zo dňa 28.01.2020 sa maloletému povolilo
vykonať komisionálnu skúšku.

Z oznámenia o udelení opatrenia z č.l. 39, zo dňa 12.11.2019 bolo maloletému uložené pokarhanie
triednym učiteľom za nedbalú školskú dochádzku a ničenie školského majetku.

Z oznámení o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky z č.l. 40-48 boli v období od 29.11.2019 do
02.03.2020 informované príslušné orgány o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky. Rovnako boliinformovaný aj rodičia avšak zo skenov nedoručených zásielok vyplýva že zásielky neboli prevzaté v
odbernej lehote.

V lekárskej správe zo psychiatrického vyšetrenia maloletého H. U. z č.l. 49, zo dňa 02.09.2019
psychiatrička T. uviedla že maloletý opakuje 6r. ŠZŠ, mal IVP, nevie sa naučiť, nevie jazyk , je agresívny,
plienkovaný a len sedí. V PA nekomunikuje, pubertálne zmeny špec. etnicky determinované, nevie po
slovensky,komunikáciaviazne,vpopredímentálnydeficit,bizarnostivprejavochprišpecifikáchvýchovy,
vedenia, a špec. hodnotového systému, casus s. IVP s počtom vyuč. Hodín 2/týždeň.

Zo správy z ÚPSVaR Galanta z č.l. 50-53 zo dna 28.05.2020 vyplýva že dňa 08.10.2018 bolo úradu
doručené oznámenie o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky mal. H. U.. Dňa 23.10.2018 bolo
vykonané neohlásené šetrenie v domácnosti maloletého, kde sa nachádzal starý otec maloletého Y.
U., ktorý uviedol že má vedomosť o neospravedlnených hodinách maloletého, ktoré vznikli tým že
matka maloletého nebola s maloletým za pedospychiatričkou T.. L., jemu z neznámych dôvodov. Y.

U. bol požiadaný, aby odkázal matke maloletého, aby sa v čo najkratšom čase dostavila na ÚPSVaR.
Dňa 28.12.2018 bolo úradu doručené ďalšie oznámenie o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky
maloletého. Úrad teda vykonal dňa 01.02.2019 neohlásené šetrenie v domácnosti maloletého za
prítomnosti preventistov OOPZ Sereď. Počas šetrenia za v domácnosti nachádzali obaja rodičia,
maloletý bol podľa vyjadrenia matky na prechádzke s bratom. Matka bola uviedla že ešte v septembri

2018 odniesla potvrdenie o T.. L. do školy, preto sa rozhorčovala nad tým že je vykazovaný taký vysoký
počet neospravedlnených hodín. Matka uviedla že zdravotný stav maloletého sa zhoršil a musí byť
plienkovaný. Úrad poučil matku maloletého o tom že je potrebné aby si maloletý riadne plnil povinnú
školskú dochádzku, aby riadne a včas ospravedlňovala neprítomnosti maloletého v škole, a aby čo v
najkratšom čase navštívila s maloletým T.. L.. Matka uviedla že poučeniu porozumela a že to berie na

vedomie. Dňa 29.05.2019 bolo vykonané ďalšie neohlásené šetrenie v domácnosti maloletého, pričom
na mieste sa zdržiaval len otec a tento uviedol že matka maloletého je s maloletým na nákupoch v Trnave
a že matka už bola u T.. L. pre potvrdenie do školy a následne to bola ja v škole doriešiť.
V novembri 2019 bol úrad telefonicky kontaktovaný výchovnou poradkyňou o vykazovaní
neospravedlnených hodín. Zasielané oznámenia sa im vracajú späť ako neprebraté z poslednej známej

adresy- U., Ľ.. L. XX. Následne vykonal úrad šetrenie v tomto mieste, kde obyvatelia uviedli, že
celá rodina sa presťahovala niekam do obce Š.. Dňa 21.01.2020 bolo na adrese Š. XXX zanechané
predvolanie matke maloletého o urýchlené dostavenie sa na ÚPSVaR. Škola oznámila úradu dňa
17.02.2020 zanedbávanie povinnej školskej dochádzky. Bolo vykonané šetrenie na novej adrese pobytu
maloletého s rodinou dňa 27.02.2020 v J. U. Č.. XXX, matka maloletého uviedla, že včerajším dňom

bola s maloletým u psychiatričky T.. L. pre potvrdenie, ktoré ihneď zaniesla do školy.

Z odpovede na dožiadanie z Mesta O. z č.l. 54, zo dňa 01.06.2020 ohľadom obžalovanej uviedli, že
obžalovaná je slobodná, má 6 detí, údaje o zamestnaní neevidujú, informácie o priestupkoch eviduje
Okresný úrad Trnava.

Z odpovede na dožiadanie z Mesta O. z č.l. 56, zo dňa 01.06.2020 ohľadom obžalovaného uviedli, že
obžalovaný je slobodný, má 1 dieťa (H. U.), údaje o zamestnaní neevidujú, informácie o priestupkoch
eviduje Okresný úrad Trnava.

Zo správ zo sociálnej poisťovne č.l. 57 a 59 vyplýva, že obžalovaná nie je poberateľkou žiadnej dávky
a obžalovaný je poberateľom invalidného dôchodku od 14.04.1988 vo výške 310,70,-eur mesačne.

Zo správ o povesti z OÚ J. U. z č.l. 62 a 63 ohľadom obžalovaných vyplýva že nemajú v obci hlásený
trvalý ani prechodný pobyt. Zdržiavajú sa na adrese J. U. XXX. Ide o rodinný dom vlastníkom ktorého je

Y. I., B.: XX.XX.XXXX. O menovaných nemajú žiadne vedomosti ani o ich majetkových či zárobkových
pomeroch.

Z rodného listu maloletého H. U., č.l. 93 vyplýva že otec maloletého nie je uvedený a matkou maloletého
je obžalovaná.

Z odpovede na žiadosť zo Spojenej školy Lomonosovej z č.l. 95, zo dňa 04.12.2020 bolo dané na
vedomie, že matka maloletého so školou od 19.02.2019 nespolupracovala. Dňa 20.02.2019 doručila
odporúčanie psychiatričky ohľadom štúdia maloletého, tento však do školy nechodil, na predvolanierodičia nereagovali. Maloletý od septembra 2019 do školy nechodil. Rodičom bolo na poslednú známu
adresu zaslaná oznámenie o komisionálnom preskúšaní maloletého. Nakoľko sa tento na komisionálne
skúšky nedostavil bez udania dôvodu v šiestom ročníku neprospel a ukončil školskú dochádzku vekom.

Od 30.08.202 už nie je žiakom školy. Výzva rodičom na dostavenie sa do školy na ukončenie žiakovho
spisu bola neprevzatá a vrátená, nakoľko majú znova zmenenú adresu pobytu.

Zo správy o školskej dochádzke zo dňa 20.12.2022 s prílohami z č.l. 127-143, vyplýva že maloletý za
školský rok 2019-2020 vymeškal 292 neospravedlnených vyučovacích hodín.

Z odpisu registra trestov obžalovaného zo dňa 07.07.2023, č.l. 157 súd zistil že obžalovaný bol doposiaľ
7 x súdne trestaný. V štyroch prípadoch sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol.

Z odpisu registra trestov obžalovanej zo dňa 07.07.2023, č.l. 159 súd zistil že obžalovaná bola doposiaľ
4 x súdne trestaná, pričom vo všetkých prípadoch sa na ňu hľadí, akoby odsúdená nebola.

Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z č.l. 160, zo dňa 07.07.2023, súd zistil,
že obžalovaný sa dopustil 16-tich priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z č.l. 165, zo dňa 07.07.2023, súd zistil,

že obžalovaná sa dopustila 3-och priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie obžalovaní zanedbali
starostlivosť o povinnú školskú dochádzku maloletého a preto navrhuje uznať obžalovaných za vinných
a obžalovanému H. U. uložiť podmienečný trest odňatia slobody na 24 mesiacov so skúšobnou dobou

v trvaní 3 roky a obžalovanej V. uložiť podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov so
skúšobnou dobou v trvaní 3 roky.

Obžalovaná v záverečnej reči uviedla, že ona maloletého stále posielala do školy.

Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že nevie prečo by mal za cudzie dieťa dostať 24 mesiacov.

Právom posledného slova sa obžalovaní nevyjadrili.

Po vykonaní dokazovania súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj v súhrnne bez ohľadu na to, či dôkaz

zaobstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak ako je
uvedený v skutkovej vete rozsudku. Zároveň bolo bez pochybností preukázané, že skutok spáchali
obaja obžalovaní a to konaním uvedený v skutkovej vete spáchali prečin ohrozovania mravnej výchovy

mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)
Trestného zákona. Obžalovaní naplnili všetky znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu, tak
po subjektívnej stránke ako aj po objektívnej stránke. Z postoja obžalovaných, ktorý boli o záškoláctve
maloletého pravidelne informovaný vyplýva nedbanlivostná forma zavinenia, keď nedohliadli na jeho
reálny príchod do školy. Subjekt trestného činu je všeobecný, pretože uvedeného trestného konania sa

môže dopustiť ktokoľvek. Obhajoba obžalovaného zakladajúca sa na tom, že nie je otcom maloletého
dieťaťa je teda irelevantná. Naviac obžalovaný vo výpovedi uviedol, že maloletý je jeho syn , uvedená
skutočnosť nebola preukázaná, nakoľko obžalovaný nie je zapísaný ako otec maloletého v rodnom liste,
no možno usudzovať, že ho považuje za vlastného. Navyše, obžalovaný sám uviedol, že s matkou
maloletého žije v spoločnej domácnosti už desať rokov, a teda mal súd za preukázané, že bol osobou,

ktorá reálne zabezpečuje celodennú starostlivosť o mal. H. U., B.. XX.XX.XXXX. Takto zvolená obrana
podľa názoru súdu teda nielenže vôbec nebola spôsobilá vyviniť obžalovaného spod obvinenia, ktorému
v zmysle podanej obžaloby čelil, ale v podstate nemala ani vôbec žiadne iné opodstatnenie a zostala tak
iba na úrovni právne neakceptovateľného pokusu o zbavenie sa zodpovednosti za spáchaný trestný čin.

Súd nezistil nepatrnú závažnosť konania na použitie špecifického materiálneho korektívu podľa § 10
ods. 2 TZ (R 23/2008) vzhľadom na chránený záujem maloletého.Obžalovaní sú jednoznačne usvedčovaní najmä listinnými dôkazmi oznámeniami o zanedbávaní
povinnejškolskejdochádzky,zaslanímneospravedlnenýchhodín,triednymivýkazmi,akoajvýpoveďami
svedkýň T.. V. a T.. S.. Z uvedených dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaní nedohliadli na riadny

príchod maloletého do školy a teda mu umožnili viesť záhaľčivý život a taký čin spáchali závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas. Súdnou praxou akceptované časové obdobie je spravidla 6 mesiacov.

Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obžalovanými - výsluch svedkyne vyšetrovateľky X., z dôvodu
jehonadbytočnostianedôvodnosti.Obžalovanýuvádzal,žepríslušníčkaPZp.X.vyšetrovalapredmetnú

trestnú vec, avšak z vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že vyšetrovanie vykonávala vyšetrovateľka PZ Y..
W. O.Ú. H.. Navyše, obžalovaní ani neuviedli skutočnosti, na ktoré mala byť nimi navrhovaná svedkyňa
vypočutá.

Súd pri ukladaní trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby v rozpätí šesť mesiacov až päť rokov.
Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

U obžalovanej súd nezistil žiadne poľahčujúce ani žiadne priťažujúce okolnosti a teda zákonná sadzba
zostala nezmenená. Súd vzhľadom spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy
obžalovanej uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov, ktorého výkon

odložil na skúšobnú dobu v trvaní dva roky, pričom takto uložený trest považuje súd za zákonný,
primeraný a spravodlivý, dostačujúci na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej. Uloženie nižšieho
trestu odňatia slobody by podľa názoru súdu v kontexte vyššie uvedených skutočností dôsledne
nenapĺňalo účel ukladaného trestu, teda represiu vo vzťahu k páchateľovi, a tiež prevenciu vo vzťahu
ku spoločnosti.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu priťažujúcu okolnosť, že bol
už za trestný čin odsúdený. Pri prevahe priťažujúcich okolností, súd zvýšil dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu na 24 mesiacov. Súd vzhľadom spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody na
dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby vo výmere dvadsaťštyri mesiacov, ktorého výkon odložil
na skúšobnú dobu v trvaní dva roky, pričom takto uložený trest považuje súd za zákonný, primeraný
a spravodlivý, ktorým bude dôsledne naplnený účel ukladaného trestu, teda represiu vo vzťahu k
páchateľovi, a tiež prevenciu vo vzťahu ku spoločnosti.

Čo sa týka druhu trestu, vzhľadom na pomery obžalovaných sa súdu alternatívny trest nejaví vhodný a
účelný a uložil im trest odňatia slobody, ktorého výkon však podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu.
S ohľadom na osobu obžalovaných, ich doterajší život ako aj na okolnosti prípadu mal súd za to, že na
nápravu obžalovaných a ochranu spoločnosti výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v
Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne

podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.