Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 15, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/107/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615203374
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6615203374.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu: A.
B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XX,XXXXXD.E.,protižalovanému:F.G.E.H.G.H.,E.E.I.XX,XXXXX
A., J.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Ing. Norbertom Kašom, advokátom, Advokátska kancelária
so sídlom Námestie republiky 4, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 1 980,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 11C/103/2015 – 447 zo dňa 25. apríla
2022 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým v poradí druhým rozsudkom vydaným v tomto spore súd prvej inštancie
zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 1 980,- Eur titulom zodpovednosti žalovaného za vady diela –
zubných mostíkov s príslušenstvom – úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 16.09.2012 do
zaplatenia (I. výrok) a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%
do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania (II. výrok).

2. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že v marci roku 2012 sa žalobca
dostavil do ambulancie žalovaného za účelom zloženia zubného mostíka a potreby ďalšieho zubného
ošetrenia. Hoci žalovaný nebol ošetrujúcim zubným lekárom žalobcu, na jeho žiadosť mu odstránil
zubné mostíky a následne sa s ním dohodol na ďalšom liečebnom pláne. Predmetom tejto dohody
bolo vyhotovenie nového horného a dolného zubného mostíka. Po odobratí odtlačkov bol zubnou
technikou vyhotovený spodný zubný mostík a žalobcovi nasadený. Následne bol žalobcovi zubnou

technikou vyhotovený aj horný mostík, ktorý pred nasadením bol žalobcom skúšaný. Tvrdenie žalobcu,
že tento mostík bol pre zistené artikulačné prekážky následne žalovaným obrusovaný nebolo v konaní
preukázané. Na výslovnú žiadosť žalobcu nasadil žalovaný horný mostík žalobcovi len dočasným
lepidlom, a to pre potrebu jeho ďalšieho odskúšania. Žalobca sa mal podľa pokynov žalovaného dostaviť
dozubnejambulancienaďalšiezubnéošetrenieanalepeniehornéhozubnéhomostíkatrvalýmlepidlom.
Žalobca ambulanciu žalovaného od 16. 04. 2012 viac nenavštívil. S riešením svojho zubného problému
sa následne obrátil na zubných lekárov v Maďarsku. Odlepený horný zubný mostík žalobca zabalil do

obálky a dňa 13. 09. 2012 zaslal žalovanému spolu s výzvou na vrátenie sumy 720,- Eur za dolné
mostíky a 960,- Eur za horné mostíky. Uvedené sumy žiadal vrátiť do 3 dní na svoju adresu alebo na
bankový účet. V liste zároveň uviedol, že vracia len horné mostíky a dolné vráti potom, ako mu budú
vyrobené nové iným lekárom.3. Žalobca vrátil žalovanému v obálke spolu s listom zo dňa 13.09.2012 len vyhotovený horný mostík,
dolný mostík, za ktorý sa rovnako domáha vrátenia finančného plnenia od žalovaného mu prisľúbil vrátiť

až dodatočne, prípadne na súdnom pojednávaní. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 25.04.2022
poukázal na to, že žalobca mu ním vyrobený dolný mostík dosiaľ nevrátil, ani ho nepredložil v priebehu
súdneho konania za účelom jeho posúdenia a vypracovania znaleckého posudku o vadnosti protetickej
náhrady. Túto skutočnosť žalobca v konaní nerozporoval a opak tohto tvrdenia ani nepreukazoval.

4. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.04.2016 zubná sestra žalovaného uviedla, že sa žalobca
do zubnej ambulancie žalovaného dostavil bez odporúčania a akejkoľvek dokumentácie. Požadoval
vyšetrenie a riešenie jeho zubného problému. Neoblomne naliehal, aby bol prijatý a ošetrený i
napriek tomu, že žalovaný mu odporučil, aby sa prihlásil podľa príslušnosti trvalého bydliska u svojho
zubného lekára. Žalobca požadoval od žalovaného zloženie fixnej zubnej náhrady, pretože bol s prácou
predchádzajúceho zubného lekára nespokojný. Žalovaný následne sňal zubnú náhradu a žalobca

potvrdil svojim podpisom, že výkon bol prevedený na jeho podnet. Pred začatím ďalších prác bol
žalobcovi navrhovaný postup, voči ktorému nemal nijaké námietky. Všetky úkony boli zdokumentované
a aj snímky modelov. Všetky pripomienky zo strany žalobcu mu boli náležite vysvetlené vzhľadom k jeho
neodborným požiadavkám. Pri poslednej skúške boli všetky požiadavky klienta splnené, čím mohlo dôjsť
k poslednej fáze finalizácie fixnej náhrady. Pri poslednej návšteve malo dôjsť k trvalému nasadeniu fixnej

náhrady, no žalobca to odmietol a trval len na dočasnom nasadení. Jeho požiadavka bola akceptovaná
a jeho podpisom aj potvrdená. Následne mu bolo vysvetlené, aby sa dostavil k trvalému nasadeniu
náhrady podľa svojho zváženia a rozhodnutia, ale v čo najkratšej dobe. Po dočasnom nasadení sa
žalobca do ambulancie žalovaného viac nedostavil.

5. Zo stanoviska zubnej techniky, ktorá mostíky vyrobila, vyplýva, že konštrukcie mostíkov boli
dobre zrealizované, čím sa dosiahol dobrý funkčný stav a zubno-technické výrobky boli individuálne
vyhotovenépodľaodtlačkovamodelov.Žalobcasanakontrolynapriekpoučeniuvôbecnedostavil, preto
nebolo možné reagovať na jeho reklamáciu. Od 16.04.2012 ho zubná technička nevidela a neumožnil
jej teda posúdiť stav mostíkov. Zubná technika považuje konštrukciu kovového mostíka a fazety za

neporušené, vyhovujúce užívaniu a plne funkčné.

6. Slovenská komora zubných technikov vo svojom vyjadrení uviedla, že materiál použitý pre zubnú
techniku je inertný voči ľudskému organizmu, prevedenie mostíkov je štandardné, doteraz bežne
používané a ľudia sú schopní ho dlhé roky nosiť. Žuvacie plôšky priložených mostíkov sú ploché a

prispôsobené mostíkom v protiľahlej sánke. Jedná sa o použiteľnú zdravotnícku pomôcku, ktorá je
schopná plniť svoju funkciu. Zubné náhrady sú zdravotnícke pomôcky vyhotovené na mieru výhradne
pre konkrétneho pacienta, preto nie je možné ich použitie pre iného pacienta.

7. Žalobca sa v priebehu konania žiadosťou zo dňa 09. 05. 2016 (viac ako 4 roky od poskytnutia

stomatologického ošetrenia) obrátil na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a požadoval
prešetriť poskytnutie mu zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného v období od 01. 02. 2012 do
30. 04. 2012. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v protokole č. 1039/2016 o vykonanom
dohľade na diaľku uzavrel, že výkonom dohľadu zistil, že postup dohliadaného subjektu – žalovaného
pri poskytovaní zdravotnej stomatologickej starostlivosti pacientovi – žalobcovi v dohľadanom období

bol správny. Zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v platnom znení (viď protokol č. 1039/2016 na č. l. 126 spisu).

8. Z písomného znaleckého posudku a výsluchu F. K. C., L., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie chirurgia, stomatológia vyplynulo nasledovné:

9. Mostíky boli zhotovené zo štandardného, kvalitného a certifikovaného materiálu. Oba sú fazetované
a zhotovené tak, že je kombinovaný kov so živicou, pričom tieto použité materiály a ich kombinácia
zodpovedá úrovni medicínskeho poznania v roku 2012. Okuzálne plochy mostíkov sú však veľmi hladké,

bez ryhovania a bez hrbolčekov, čo nezodpovedá celkom úrovni medicínskeho poznania v roku 2012.
Tieto hladké plochy mostíkov bez ryhovania a bez hrbolčekov nie sú až takou vadou, ktorá by bránila
žalobcovi jesť jedlá okrem kašovitej stravy tak, ako to uvádza žalobca, avšak určité rýhovanie na
mostíkoch by malo byť. V prípade zhryzu žalobcu, ako to vo svojej správe uviedol i doc. F. M., ktorý dňa18.06.2015 žalobcu vyšetril a mal možnosť jeho náhrady v ústach vidieť v artikulácii, poukázal na to, že
pacient potrebuje fixné mostíky s fazetovaním, fotokompozitnými kvalitnými živicami a vyartikulovateľné
jemne,bezvýraznýchhrbolčekov,ktorépotomblokujúžuvaciepohybysánkytak,abyichmoholpoužívať

pri jedení. Znalec teda konštatuje, že z uvedeného vyjadrenia F. M. vyplýva, že nejaké výrazné hrbolčeky
a výrazné ryhovanie by u žalobcu neboli na mostíkoch vhodné, preto ploché žuvacie plochy mostíkov
nie sú až takou vážnou chybou, ktorá by vylučovala ich používanie žalobcom.

10. Znalec síce konštatoval prebrúsenie zubnej náhrady – korunkovej časti v mostíku zuba č. 23 a aj

odbrúsenie kovu v oblasti hryzacej hrany až je viditeľná živica, ako aj to, že takéto defekty na novom
zhotovenom mostíku nesmú byť, no z medicínskeho hľadiska sa v tomto prípade nedá presne zistiť, či k
defektom došlo obrusovaním mostíka po jeho zhotovení žalovaným pri pokuse o zlepšenie artikulácie
mostíka, alebo obrusovaním inými lekármi, pretože žalobca navštívil aj ďalších, iných zubných lekárov
po zhotovení uvedených mostíkov.

11. Žalovaný v konaní poprel, že mostíky obrusoval. Uviedol, že v čase, kedy mu boli zubné môstiky
vrátené v obálke, ich doručil komore zubných technikov, ktorá nekonštatovala nijaké prebrúsenie, ani
nijaký takýto defekt, ktorý uviedol znalec.

12. Znalec ďalej uviedol, že v prípade zhotovenia mostíka je však dôležité aj to, ako sú mostíky zaradené

do správnej artikulácie chrupu. Preto považoval vyjadrenie Slovenskej komory zubných technikov za
nekomplexné, pretože neobsahuje hodnotenie, či bola správne urobená artikulácia. Znalec vo svojom
znaleckom posudku viackrát konštatoval, že žalobcom uvádzané problémy po nasadení zubných
mostíkov (na ľavej strane zuby neboli v dotyku; túto situáciu lekár údajne riešil tak, že obrusoval zo zubov
na pravej strane, čoho dôsledkom bolo, že okrem zubov č. 6 na obidvoch stranách nič nebolo v dotyku,

medzi zuby bezproblémovo vedel zasunúť drevenú zápalku do medzier a voľne s tým vedel pohybovať
medzi ľavými a pravými zubami až po 5 na obe strany) nasvedčujú skutočnosti, že uvedené mostíky u
žalobcu pravdepodobne neboli správne zhotovené v zmysle ich správnej artikulácie („vyartikulovania“),
no či tomu tak bolo aj v skutočnosti sa už podľa znalca nedá určiť. Na to, aby túto skutočnosť
vedel potvrdiť, musia byť študijné, ale i pracovné modely uložené - upevnené na základe správneho

zaznamenania medzičeľustných vzťahov lekárom v tzv. artikulátore, ktorý nemal k dispozícii. Artikulátory
sú totiž rôzne, sú od rôznych výrobcov a aby sa dala táto otázka posúdiť, musel by byť k dispozícii ten
typ artikulátora, ktorý bol použitý pri zhotovovaní konkrétnej protetickej práce v roku 2012. Preto sa k
tejto otázke dokázal vyjadriť iba nepriamo na základe toho, čo mu bolo uvedené zo strany žalobcu, kedy
problémy, ktoré žalobca popísal, je možné priradiť práve k nesprávnemu vyartikulovaniu zubnej náhrady.

Znalec podotkol, že aj keby mal pôvodný artikulátor k dispozícii, po skončení práce sa modely skladajú
z artikulátora preč, sadra sa rozláme a už ex post aj keby chcel zreprodukovať túto prácu, môže dôjsť k
chybe vo výške artikulácie a už nie je možné dostať jednoznačný stopercentný záver. So stopercentnou
istotou by vedel potvrdiť, či zubné náhrady žalobcovi sedeli alebo nie len vtedy, ak by urobil vyšetrenie
pacientatesnepredobrusovanímzubovatesnepozaloženízubnýchnáhrad.Znalectiežpoukázalnato,

že pri kontrolnom vyšetrení mal žalobca v ústach iba zvyškový chrup, ktorý je už diametrálne zmenený
a nekorešponduje so stavom chrupu, ktorý mal žalobca v čase zhotovenia protetických náhrad v roku
2012. Vzhľadom k tomu sa už v súčasnosti nedá presne a jednoznačne zrekonštruovať stav chrupu a
jeho artikulácia v čase po zhotovení mostíkov, aj keby mal pôvodný artikulátor k dispozícii.

13. Na základe takto vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 1, § 2 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. a), §
17 ods. 1 až 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „zákon
o zdravotnej starostlivosti“), § 499, § 644, § 645, § 646 ods. 1 a § 649 Občianskeho zákonníka v platnom
znení (ďalej aj „O. z.“) súd prvej inštancie dospel k nasledovným záverom:

14. Pokiaľ žalobca v konaní vyjadril nespokojnosť so stomatologickým ošetrením u žalovaného, ktoré
považoval za nekvalitné, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že správnosť poskytnutia zdravotnej
starostlivosti sa prešetruje osobitným postupom upraveným zákonom o zdravotnej starostlivosti,
nespadá pod zodpovednosť za vady diela podľa Občianskeho zákonníka, pričom kompetentný orgán

preveril poskytovanú starostlivosť žalobcovi a nijaké nedostatky nezistil. Vzhľadom na uvedené
správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti nemôže byť predmetom tohto civilného sporového
konania. Súd prvej inštancie uzavrel, že v civilnom súdnom konaní sa možno domáhať len nárokov zo
zodpovednosti za vady podľa Občianskeho zákonníka.15. Ďalej bol súdom prvej inštancie podaný výklad ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich
zmluvu o zhotovení veci na zákazku, práva zo zodpovednosti za vady v závislosti od toho, či sa jedná

o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné a či je možné vec napriek týmto vadám ďalej užívať a právne
účinky platného odstúpenia od zmluvy. Mal za to, že pokiaľ žalobca považuje protetické náhrady –
horné a dolné zubné mostíky vyrobené na mieru za nepodarky, požaduje zaplatenie sumy 1 980,- Eur
titulom zodpovednosti za vady diela – veci zhotovenej na zákazku. Súd prvej inštancie súc viazaný
právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom odvolacím v uznesení

č. k. 17Co/107/2019 – 215 zo dňa 29.06.2020, ktorým bol zrušený v poradí prvý v spore vydaný
rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 11C/103/2015 – 175 zo dňa 08.10.2018 mal v prvom rade za to, že
žalobca listom zo dňa 13.09.2012 označeným ako „vrátenie nepodarených zubných mostíkov – výzva
pred podaním súdnej žaloby“ uplatnil vady diela – zubných mostíkov riadne a včas. Žalobca v liste
dostatočným spôsobom popísal vady zubných mostíkov a z titulu zodpovednosti za tieto vady si uplatnil
právo na vrátenie ceny diela v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Predmetom dokazovania v konaní tak

bolo splnenie zákonných predpokladov na odstúpenie od zmluvy, t.j. či žalobca mal právo na zrušenie
zmluvy a vrátenie ceny diela.

16. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ak objednávateľ zruší zmluvu o zhotovení veci na
zákazku, zhotoviteľ je povinný vrátiť objednávateľovi zaplatenú cenu, proti povinnosti zákazníka vrátiť

zhotoviteľovi vyrobené veci na zákazku, v tomto prípade protetické náhrady. Zrušením zmluvy vzniká
totiž medzi objednávateľom a zhotoviteľom právny vzťah bezdôvodného obohatenia, tzn. že každý z
účastníkov zmluvy je povinný vrátiť druhému účastníkovi všetko, čo mu bolo podľa nej plnené (§ 457
Občianskeho zákonníka). Keďže žalobca doposiaľ žalovanému dolný mostík nevrátil, nároku žalobcu
na vrátenie zaplatenej ceny za dolný mostík vo výške 720,- Eur nebolo možné vyhovieť, a to ani

v prípade preukázania vady protetickej náhrady, nakoľko sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne
neobohatil, keďže protetickú náhradu žalobcovi na základe uzatvorenej zmluvy o zhotovení veci na
zákazku vyhotovil a žalobcovi aj odovzdal (založil a ukotvil do ústnej dutiny). Preto žalobcovi nárok na
vrátenie protiplnenia do rozhodnutia súdu nevznikol.

17. S poukazom na prejednaciu zásadu, ktorou sa riadi civilné sporové konanie a teóriu dôkazného
bremena bol súd prvej inštancie názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdení
o existencii vád diela – u dolného zubného mostíka už tým, že ho nepredložil a na základe výsledkov
dokazovania ani horného zubného mostíka, o ich nefunkčnosti ako nevyhnutných predpokladov
uplatnenia zodpovednosti žalovaného za vady diela. Poukázal na výsledky vykonaného dokazovania,

najmä stanovisko Slovenskej komory zubných technikov, ako aj výsledky znaleckého dokazovania,
zktorýchvyplýva,ženebola(jednoznačne)preukázanávadaspočívajúcevnesprávnejartikuláciichrupu
pri výrobe mostíkov a pokiaľ ide o vadu spočívajúcu v zbrúsení (horného) zubného mostíka, nebolo
preukázané, že túto vadu spôsobil a zodpovedá za ňu žalovaný. Za hlavný dôvod nepreukázania týchto
vád zo strany žalobcu považoval skutočnosť, že žalobca si protetickú zubnú náhradu - horný mostík u

iného lekára nechal zložiť bez toho, aby bol stav protetickej zubnej náhrady zdokumentovaný a odborne
posúdený ešte v čase, kedy sa nachádzala v ústnej dutine žalobcu, a teda svojim neštandardným
spôsobom riešenia reklamácie (sňatie zubnej náhrady iným lekárom a jej zaslanie v liste žalovanému)
sa fakticky obral o možnosť preukázať svoje tvrdenia o vadnosti zubných náhrad v súdnom konaní.
Zo súdneho spisu je zrejmé, že žalobca navštívil niekoľko zubných lekárov, ktorými sa nechal ošetriť,

prípadne si vyhotoviť nové protetické zubné náhrady, čím dochádzalo k neustálej zmene stavu chrupu
u žalobcu. Aj vzhľadom na popretie vedomosti o akýchkoľvek vadách na zubnom mostíku a
akéhokoľvek zásahu vrátane brúsenia zubnej náhrady zo strany žalovaného, nie je už možné ex post
tvrdenia žalobcu preukázať.

18. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal svoje
tvrdenia o neodstrániteľných vadách spočívajúcich v nefunkčnosti zubnej náhrady, v dôsledku ktorých
by mohol od zmluvy so žalovaným odstúpiť a požadovať vrátenie zaplateného finančného plnenia, preto
žalobu opätovne (aj v poradí druhým v spore vyhláseným rozsudkom) ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

19. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj „C. s. p.“) vzhľadom na plný úspechžalovaného v konaní. Dodal, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie považoval za nesprávne podľa obsahu odvolania z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. c), f) a h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že rozhodoval vylúčený sudca; súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca na úvod odvolania opätovne nesúhlasil s

vyjadreniami žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie uvedenými v bodoch 2. a 4. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, opätovne napádal správnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti zo strany
žalovaného, nesúhlasil so stanoviskom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, trval na tom,
že mostík na ľavej strane - zub č. 23 už bol pri výrobe prebrúsený a zaplátaná diera iným materiálom,
že žalovaný mostíky obrusoval dole na pravej strane, ako aj na tom, že na žiadnu kontrolu sa nemal
dostaviť, pretože práca bola vykonaná od začiatku zle, chyby neboli odstránené, takže nebolo čo

kontrolovať a ani podľa znalca nič voči žalovanému neporušil.

21. Žalobca v odvolaní opätovne podal výpočet sumy 1 980,- € uplatňovanej v tomto konaní (nakoľko zo
zvukového záznamu z pojednávania pred súdom prvej inštancie konaného dňa 25.04.2022 vyplýva, že
tento výpočet uviedol už vtedy), ako preddavku na zhotovenie mostíkov a koruniek (300,- Eur) a doplatku

za zhotovené náhrady (720,- Eur + 960,- Eur). Uviedol, že 16 členov mostíkov stálo 1 920,- Eur (1 člen
120,- Eur), pričom preddavok zaplatil aj za 2 nedodané korunky (ako 25% ceny koruniek, t.j. 60,- Eur),
ktorý mu nebol vrátený.

22. Žalobca taktiež namietal, že by viazal vrátenie dolných mostíkov na výrobu nových iným zubným

lekárom, uviedol, že správne znie, že dolné mostíky vráti potom, keď mu ich iný zubný lekár odstráni
z jeho zubov, nakoľko boli prilepené trvalým lepidlom, preto si ich sám dole dať nevedel.

23. Žalobca nepovažoval vyjadrenie Slovenskej komory zubných technikov za relevantné, nakoľko na
ňom nebolo uvedené meno pacienta, nevie, komu boli vyhotovené posudzované mostíky a vystavovateľ

vyjadrenia nie je znalcom. Navyše aj znalec konštatoval, že žuvacie plochy na korunkách by mali
byť mierne tvarované, nie hladké, napriek tomu zákonná sudkyňa súdu prvej inštancie uviedla, že s
netvarovaným zubom sa dá dobre jesť, čím prekrúca vec.

24. K záveru súdu prvej inštancie, že nebolo dokázané, nie je známe, kto zubné náhrady prebrúsil

uviedol, že cudzí lekár nespraví žiadne zmeny na mostíkoch vyrobených iným lekárom, lebo to má
zakázané. Vadu oznámil žalovanému hneď, jeho to však nezaujímalo.

25. Žalobca taktiež kritizoval vyjadrenie zdravotnej sestry zubného lekára ako nekompetentnej osoby.
Taktiež mal za to, že ani zubná technika nie je oprávnená vyjadrovať sa k lekárskym veciam. Podľa neho

zubná technika vyhotovila mostíky nekvalitne vrátane prebrúsenia kovu na jednom mieste, čo zaplátala
iným materiálom. Taktiež závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou považoval žalobca
sa nedostatočné, nakoľko sa jednalo o tzv. dohľad na diaľku, navyše bez uvedenia podkladov pre tieto
závery. Trval na tom, že on od úradu žiaden list nedostal, teda ani nemal možnosť reagovať.

26. K znaleckému dokazovaniu žalobca uviedol, že aj keď sú použité materiály na mostíky štandardným
materiálom, ktorý je vo všeobecnosti dobre tolerovaným, to ešte neznamená to, že aj u neho sú tiež
tolerované, dostal na ne alergiu. Žalovaný mu nedal urobiť alergologický test na kompatibilitu náhrad s
jeho organizmom. Potvrdil, že horné mostíky mu boli odstránené iným lekárom a nahradené dočasnými
mostíkmi, nakoľko prebrúsený zub sa nedal ničím opraviť. Jednalo sa o chybu buď žalovaného, alebo

jeho zubnej techničky. Bol názoru, že znalec konštatoval, že fixné náhrady neboli správne zhotovené.
Podľa žalobcu žalovaný sabotoval znalecké dokazovanie, keď zámerne nedodal artikulátor. Uviedol,
že žalovaný používal asi päťdesiatročný artikulátor, zastaralý a nepresný, ktorý bol neskôr nahradený
modernejšími, presnejšími typmi, s ktorými možno dosahovať oveľa lepšie výsledky pri výrobe koruniek
a mostíkov, preto ho znalec nemal. Jedinou stopercentnou možnosťou by bolo zistiť kontakt zubov len

použitím pôvodného artikulátora.

27. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný neprebrusoval horné zuby, spravila to zubná technička. K
vyjadreniu znalca, že odtlačky sa pri vyberaní z artikulátora zväčša rozbijú uviedol, že v tomto prípadedodané odtlačky neboli rozbité, preto by sa bolo pri dodaní artikulátora žalovaným dalo presne určiť, že
zuby vpredu vrátane päťky sa nedotýkajú a zuby 6 a 7 sú privysoké. Uviedol, že žalovaný vyrobil také
dolné náhrady, ku ktorým nikto nedokázal vyhotoviť funkčné horné mostíky, preto museli byť aj dolné

mostíky odrezané. Navyše pravý dolný mostík spadol svojvoľne, bez ľudského zásahu. Keďže žalovaný
na jeho písomnú reklamáciu nereagoval, podal na neho žalobu.

28. K samotným záverom súdu prvej inštancie žalobca uviedol, že mostíky neboli vyrobené podľa jeho
objednávky, hoci za ne riadne zaplatil. Mal za to, že ním reklamované vady sa nedali odstrániť a keďže

žalobca na reklamáciu nereagoval, od zmluvy písomne odstúpil.

29. Žalobca tiež napadol skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že vrátil len horné mostíky, uviedol, že
vrátil všetky mostíky, korunky ostali u žalovaného. Súd prvej inštancie mal teda k dispozícii horné aj
dolné mostíky, jeho zistenie, že odovzdal len horné mostíky považoval za účelové, aby prehral súdny
spor. Znalec mal možnosť posudzovať všetky mostíky, ktoré mu žalovaný vyhotovil.

30. Žalobca kritizoval závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 35. odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Poukázal na to, že štandardný materiál nie je kvalitný, kvalitný nie je štandardný. Znalec
taktiež poukázal na to, že zuby neboli v kontakte, nebol na zuboch vytvorený povrch na žuvanie, zub,
resp. kovová časť mostíka č. 23 bola prebrúsená a zadné horné zuby – korunky neboli nasadené. To

všetko spôsobilo, že mostíky sa nedali použiť na trvalé nosenie. Poprel, že by mu žalovaný pri poslednej
návšteve bol dal nejaký termín, kedy by mal k nemu prísť na kontrolu, označil to za ničím nedokázané
tvrdenie žalovaného, trval na tom, že žalovaný pri poslednej návšteve zamietol jeho reklamáciu.

31. Podľa žalobcu znalecké dokazovanie dokázalo, že žalovaný mu vyrubil vadné mostíky, ktoré sa

nedajú používať. Znalec sa vyjadril, že slovo pravdepodobne musel použiť preto, lebo fyzicky by sa
dal zistiť problém tak, že znalec by bol prítomný u žalovaného pri obrusovaní zubov aj pri nasadzovaní
mostíkov, čo však nie je fyzicky vykonateľné.

32. V ďalšom obsahu odvolania sa žalobca urážlivo vyjadroval na adresu psychického stavu žalovaného

od roku 2012, o čom mali svedčiť aj jeho podľa žalobcu nezrozumiteľné vyjadrenia na poslednom
pojednávaní vo veci pred súdom prvej inštancie.

33. Dôvody pre vylúčenie zákonnej sudkyne súdu prvej inštancie z prejednávania a rozhodovania veci
videl žalobca v tom, že mu na začiatku vyrobila súdny poplatok zo žaloby, hoci v zdravotných veciach

(žalobca mal na zrejme na mysli veci náhrady škody na zdraví – poznámka odvolacieho súdu) ho
nebol povinný platiť. Zaplatil ho a keď neskôr žiadal o jeho vrátenie, zamietla mu to. Keď prišiel na
pojednávanie, žalovaný už sedel v pojednávacej miestnosti so sudkyňou a vo veľkom sa s ňou rozprával,
čo je zakázané. O čom sa rozprávali nevie povedať, lebo po jeho vstupe do pojednávacej miestnosti sa
rozprávať prestali. Ďalší dôvod vylúčenia zákonnej sudkyne videl v tom, že chcela vec rýchlo skončiť,

urobiť tzv. rýchly proces, preto podľa neho odvolala K. I. zo znaleckého dokazovania. Napriek tomu,
že ju upozornil, že navrhol znalecké dokazovanie, ukončila spor s tým, že dokazovanie je bezdôvodné,
v dôsledku čoho spor prehral (žalobca má na mysli prehral vo význame, že mu bola v poradí prvým
rozsudkom súdu prvej inštancie v tejto veci zamietnutá žaloba). Napriek jej ubezpečeniu, že po zrušení
znaleckého dokazovania dostane zaplatený preddavok vo výške 1 000,- € asi za 2 týždne, musel asi po 9

mesiacoch poslať na súd prvej inštancie predžalobnú výzvu, pričom vrátenie peňazí trvalo ešte mesiac.
Ďalšídôvodvylúčeniavidelvtom,žepovrátenívecizodvolaciehosúdupodalnávrhnarozšíreniežaloby,
ktorý zákonná sudkyňa zamietla ako bezdôvodný, pričom stačilo položiť znalcovi dve otázky naviac. Na
poslednom pojednávaní okrem toho, že vysvetľoval, ako vznikol rozdiel medzi sumou 1 920 a 1 980,- €,
čo sudkyňa zrejme ani nedala do zápisnice, mal možnosť povedať len 1 a pol vety. Zobrala mu slovo,

následne právny zástupca žalovaného a žalovaný mohli rozprávať, koľko chceli. Tvrdil, že nedostal
slovo ani na záverečnú reč, znalcovi mohol predtým položiť len jednu otázku. Podľa žalobcu zákonná
sudkyňa vyhodnotila dôkazy, ako chcela, lekársku správu z roku 2015 ním predloženú si ani nevšimla,
hoci tam je opísaný stav jeho zubov a čo treba spraviť. Naproti tomu podľa žalobcu sfalšovanú lekársku
dokumentáciu žalovaného brala ako hodnoverný doklad, hoci dokumentácia bola vedená v rozpore s

vyhláškou ministerstva zdravotníctva. Aj list „zubárskeho spolku“ použila ako silný dôkaz proti nemu,
hoci na ňom nie je uvedené ani jeho meno. Taktiež žalovaný počas obdobia, keď bol súdny spis u znalca,
odovzdal súdu veľa listín, ktoré žalobca od súdu vopred nedostal, videl ich len pár sekúnd a nevie, čo je v
nich napísané. Podľa žalobcu aj znalecký posudok vyhodnotila sudkyňa v jeho neprospech vytrhávanímveci z kontextu. Poukázal tiež na to, že najprv dostal len časť znaleckého posudku (podľa neho preto,
aby ho nemohol použiť na pojednávaní) a až na jeho výslovnú žiadosť dostal originál a úplný výtlačok
posudku. Z toho vyvodil, že je zrejmé, že prehrá.

34. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v prípade potreby
zrušil a vec prikázal inému okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie so zohľadnením, že
je ťažko zdravotne postihnutý a problémy mu robí aj cestovanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe vyhovel.

35. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu považoval rozsudok súdu prvej inštancie za správny
a zákonný, rešpektujúci pripomienky a právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení sp. zn.
17Co/107/2019 zo dňa 29.06.2020. Mal za to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil,
posúdil vady a nároky zo zodpovednosti za vady. Ani po vykonanom znaleckom dokazovaní žalobca
nepreukázal svoje tvrdenia o vadách zubnej náhrady ako funkčného celku, neuniesol dôkazné bremeno.

Žalovaný preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

36. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (odvolacej replike) v podstate stručnejšie zopakoval
svoju argumentáciu uvedenú už v odvolaní, navyše príčiny dôvodov zaujatosti zákonnej sudkyne súdu
prvej inštancie špecifikovaných v odvolaní videl v tom, že sa osobne pozná so žalovaným a prijala od

neho úplatok.

37. Žalovaný v odvolacej duplike trval na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto je
napadnutý rozsudok v jeho neprospech. Uviedol, že zrejme uniklo pozornosti žalobcu, že zubnú náhradu
nie je možné posúdiť ako funkčný celok, nakoľko sa ako celok nezachoval, žalobca svojím konaním

zapríčinilznehodnoteniezubnejnáhradyakovýrobkudodanéhonazákazku.Dôvodyzaujatostizákonnej
sudkyne súdu prvej inštancie a ich príčiny uvedené žalobcom v odvolaní a jeho odvolacej replike
žalovaný označil za nepravdivé, najmä tvrdenia, že sa so žalovaným rozprávala v neprítomnosti žalobcu,
osobne sa pozná so žalovaným a prijala od neho úplatok. Žalovaný mal za to, že v prejednávanej veci
konala nestranne a nezaujato a dôkladne sa vysporiadala so skutkovou a právnou stránkou veci.

38. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 ods. 1 C. s. p. preskúmal
vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.
s. p. a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré
vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru,

že rozsudok súdu prvej inštancie je vo svojich výrokoch vecne správny a je potrebné ho podľa § 387
ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia vo veci samej, na toto v celom rozsahu poukazuje (s výnimkou záveru súdu prvej inštancie
ohľadne dôsledku spojeného s nevrátením dolného zubného mostíka žalovanému zo strany žalobcu
spočívajúcom v automatickom zamietnutí žaloby, ktorý však vzhľadom na dôvody uvedené nižšie nebol

rozhodujúci pre právne posúdenie veci) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc
na odvolacie dôvody žalobcu uvádza:

39. Na úvod odvolací súd poznamenáva, že odvolanie je opravným prostriedkom slúžiacim na
preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, záverov súdu prvej inštancie a postupu

prechádzajúcemu tomuto rozhodnutiu, odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 C. s. p. sa majú napádať
procesný postup a zistenia a závery súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom rozhodnutí, nie
vyjadrenia protistrany, odvolateľ má v zmysle § 363 C. s. p. uviesť, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie, z akých dôvodov rozhodnutie považuje za nesprávne, nie opätovne sa vyjadrovať
k vyjadreniam protistrany (viď úvod odvolania), ku ktorým sa už vyjadroval v konaní pred súdom prvej

inštancie. Úlohou odvolacieho súdu je zistiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, či jeho postup nie
je zaťažený vadami a či v napadnutom rozhodnutí vec správne posúdil po skutkovej a právnej stránke,
nie k posúdeniu veci protistranou odvolateľa v konaní pred súdom prvej inštancie.

40.Kžalobcovmuhodnoteniudôkaznejsilyjednotlivýchdôkazovpredloženýchžalovanýmvkonanípred

súdom prvej inštancie - písomnému vyjadreniu zdravotnej sestry žalovaného, vyjadreniu Slovenskej
komory zubných technikov, či stanovisku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odvolací
súd uvádza, že tieto dôkazy mali v konaní pred súdom prvej inštancie podpornú povahu, rozhodujúcim
v tomto spore bolo vykonané znalecké dokazovanie písomným znaleckým posudkom, ako aj výsluchomznalca pred súdom prvej inštancie na súdnom pojednávaní. Ako už uviedol súd prvej inštancie, ako aj
odvolací súd vo svojom predošlom zrušujúcom uznesení, súdu v civilnom sporovom konaní neprináleží
preskúmavať stanovisko Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako kompetentného orgánu

v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti k správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalobcovi
zo strany žalovaného, predmetom tohto konania je len posúdenie vád diela – zubných mostíkov
uplatnených žalobcom u žalovaného a uplatnených nárokov zo zodpovednosti za vady v zmysle
Občianskeho zákonníka.

41. Žalobca v odvolaní viackrát tvrdí, že horný zubné mostíky už boli vyrobené nekvalitne, boli zubnou
technikou prebrúsené na jednom mieste, čo bolo zaplátané iným materiálom. Znalecké dokazovanie
to však nepotvrdilo, znalec v konaní síce uviedol, že zistil uvedenú vadu, avšak nevedel uviesť,
kým a kedy bola spôsobená, prikláňal sa (len) na základe opisu vád mostíkov zo strany žalobcu
k názoru, že k prebrúseniu došlo až pri snahe riešiť stav po ich nasadení, keď zubné náhrady na
jednej strane ústnej dutiny neboli podľa (nepreukázaného) tvrdenia žalobcu v dotyku. Uviedol, že zväčša

sa to tak v praxi robí, aj keď to nie je správny postup a zväčša to nevedie k želanému výsledku,
avšak zdôraznil, že nevie stopercentne potvrdiť, že tomu tak bolo aj v tomto prípade, pretože chrup
žalobcu v ním popisovanom stave v roku 2012 nevidel, od toho času je značne zmenený ďalšími
zásahmi zo strany iných zubných lekárov, preto (okrem ďalšieho znalcom uvedeného dôvodu) by už
nepomohlo ani predloženie artikulátora zo strany žalovaného, ktorý bol použitý v čase tvorby zubných

náhrad. Nemožno teda súhlasiť s názorom žalobcu, že žalovaný nepredložením artikulátora sabotoval
znalecké dokazovanie. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených vád zubných mostíkov svojím pričinením, svojim
neštandardným spôsobom riešenia reklamácie – sňatím protetickej zubnej náhrady - horného mostíka
iným lekárom bez toho, aby bol stav protetickej zubnej náhrady zdokumentovaný a odborne posúdený

ešte v čase, kedy sa nachádzal v ústnej dutine žalobcu a zaslaním tejto náhrady v liste žalovanému.
Odvolací súd dodáva, že ak bol žalobca presvedčený, že žalovaný by odmietol reklamáciu riešiť a stav
chrupu zdokumentovať, mohol sa už vtedy za účelom zabezpečenia dôkazu pre prípadné súdne konanie
obrátiť na odborne spôsobilú osobu v príslušnom odbore a odvetví. Žalobca v odvolaní neupresnil svoje
tvrdenia, že sa obrátil na troch znalcov, dvaja ho odmietli a jeden neodpovedal v tom smere, v akom

období tak žalobca mal učiniť, či ešte pred sňatím horných mostíkov, alebo až potom a navyše tieto
svoje tvrdenia ani v konaní nepreukázal.

42. Žalobca ďalej v odvolaní tvrdí, že sadrové odliatky neboli rozbité, hoci znalec uviedol, že sa
zväčša pri vyberaní z artikulátora rozbijú. Žalobca však nevysvetlil, z akého dôvodu sa v jeho prípade

malo postupovať inak a zachovali sa a v konaní nepredložil o tom dôkaz, naopak v odvolaní tvrdí,
že študijné modely neboli vyhotovené vôbec a neodovzdávajú sa pacientovi, lebo sú to len sadrové
odliatky a fotografie, ktoré žalovaný predložil súdu on neobdŕžal, boli vyrobené dodatočne, nevie pre
koho s poznámkou, že žalovaný asi sebe robil mostíky a toto odfotil. Žalobca teda ako keby na jednej
strane tvrdil, že sadrové odliatky doteraz existujú, na druhej strane tvrdí, že neboli vyhotovené vôbec

a v konaní boli skúmané fotografie iných sadrových odliatkov, čo však v konaní pred súdom prvej
inštancie nenamietal. Navyše znalec pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 25.04.2022
neuviedol, že sadrové odliatky sa pri vyberaní z artikulátora zväčša rozbijú, uviedol, že sa rozlámu (teda
nie zväčša, ale vždy). Uviedol: „Aj keby som mal pôvodný artikulátor, po skončení práce sa modely dajú
z artikulátora preč, tá sadra sa rozláme a už aj ex post keby sme chceli zreprodukovať, môže dôjsť

k chybe vo výške artikulácie a už by sme nedostali jednoznačný a stopercentný záver.“ (vid zápisnica
o pojednávaní a zvukový záznam z neho).

43. Na margo vyjadrenia žalobcu v odvolaní ku konštatovaniu súdu prvej inštancie v bode 11.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, že v liste, ktorým žalobca uplatnil u žalovaného vady zubných

mostíkov zároveň uviedol, že vracia len horné mostíky a dolné vráti potom, ako mu budú vyrobené
nové iným lekárom, že to nie je správne, správne to znie, že dolné mostíky vráti potom, keď mu ich
iný zubný lekár odstráni zo zubov a neviazal to na výrobu nových náhrad, odvolací súd uvádza, že
v predmetnom liste na č. l. 3 spisu, ako aj v samotnej žalobe na č. l. 1 spisu žalobca uviedol, že dolné
mostíky vráti žalovanému po vyrobení nových iným lekárom, alebo priamo na súdnom pojednávaní.

Súd prvej inštancie teda uviedol iba to, čo samotný žalobca v predmetných dokumentoch.

44. Navyše vzhľadom na dôvody uvedené vyššie – nemožnosť zistenia (preukázania) vád zubných
náhrad vzhľadom na značný časový odstup a značnú zmenu stavu chrupu žalobcu nie je pre rozhodnutietohto sporu významné, či je správny záver súdu prvej inštancie o nespornom skutkovom tvrdení
žalovaného, že žalobca mu vrátil doposiaľ len horné mostíky, dolné neboli ani v súdnom konaní
predložené. Len pre úplnosť však odvolací súd uvádza, že nesúhlasí len so záverom súdu prvej

inštancie, že žalobu bolo z dôvodu ich nevrátenia žalovanému nutné v časti žalobcom požadovaného
vrátenia sumy 720,- Eur za dolné mostíky zamietnuť aj v prípade preukázania vady protetickej náhrady,
pretože v dôsledku ich nevrátenia sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil. Jedná sa totiž
o jeden z prípadov, kedy súd nie je viazaný žalobným návrhom a v zmysle § 216 ods. 2 C. s. p.
môže prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, pretože určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu. Z ustanovenia § 457 O. z. vyplýva, že ak je zmluva neplatná
alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Za
splnenia predpokladu, že by bol žalobca platne uplatnil právo na zrušenie zmluvy pre uplatnené a
preukázané neodstrániteľné vady zubných náhrad, pre ktoré by ich nebolo možné používať, bolo by to
malo za následok zrušenie zmluvy o zhotovení veci na zákazku. Ak teda žalobca titulom bezdôvodného
obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol požadoval v žalobe len vrátenie peňazí za zhotovené

dolné mostíky, súd prvej inštancie by bol mohol sám uložiť žalobcovi protipovinnosť vrátiť žalovanému
ním zhotovené dolné zubné mostíky. Ako však už odvolací súd uviedol, úvahy uvedené v tomto bode
odôvodnenia jeho rozhodnutia nemajú vplyv na výsledok sporu.

45. Pokiaľ žalobca namietal aj v tomto v poradí druhom odvolaní v spore zaujatosť zákonnej sudkyne

súdu prvej inštancie JUDr. Kataríny Červenkovej, odvolací súd ním tvrdené dôvody jej zaujatosti
opätovne nezistil. Žalobca zaujatosť zákonnej sudkyne vidí v jej procesnom postupe – (podľa žalobcu
nesprávnom) vyrubení súdneho poplatku zo žaloby na náhradu škody na zdraví, resp. v zdravotných
veciach, odvolaní pôvodného znalca K. I. zo znaleckého dokazovania, ukončení sporu v poradí
prvým rozsudkom bez ohľadu na žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie pre jeho bezdôvodnosť,

dlhotrvajúcom vracaní žalobcom pôvodne zloženého preddavku na jeho trovy, zamietnutí jeho návrhu
na rozšírenie žaloby po vrátení veci odvolacím súdom, vyhodnotení dokazovania v jeho neprospech,
doručení kompletného znaleckého posudku až na jeho žiadosť. V zmysle § 49 ods. 3 C. s. p.
dôvodom pre vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v (prípadne aj nesprávnom) procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Navyše považuje odvolací súd za potrebné uviesť,

že žalobca sa mylne domnieva, že podal žalobu o náhradu škody na zdraví, ako už bolo uvedené
vyššie, ako aj v poradí prvom rozsudku súdu prvej inštancie, predmetom tohto konania nie je náhrada
škody na zdraví, ale nároky zo zodpovednosti za vady diela – zubných mostíkov. Pôvodne nariadené
znalecké dokazovanie (navyše iným zákonným sudcom pre dlhodobú (viac ako šesť týždňov trvajúcu)
neprítomnosť zákonnej sudkyne, ktorého vykonaním bol pôvodne poverený súdny znalec K. I., bolo

následne zákonnou sudkyňou zrušené (aj keď nesprávne) z dôvodu údajne absentujúceho návrhu
na takéto dokazovanie, resp. jeho odvolania a súdny znalec bol de facto odvolaný z dôvodu, že
napriek urgenciám a poriadkovým pokutám znalecký posudok nevypracoval. Preto po opätovnom
nariadení nového znaleckého dokazovania na pokyn odvolacieho súdu bol do konania pribratý na jeho
vykonanie iný súdny znalec. Proces vracania zloženého preddavku nie je závislý len na osobe sudcu,

do rozhodovania o tom a samotnej realizácie rozhodnutia je zapojený vyšší súdny úradník a ďalší
administratívny aparát (napr. učtáreň). Vyhodnotenie dokazovania je vecou súdu, spravuje sa pritom
ust. § 191 C. s. p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Nie je dôvodom zaujatosti sudcu, ani porušením práva strany sporu na spravodlivý proces, že

súdsanestotožníshodnotenímdokazovaniastranousporu.Navyše,akobolouvedenévyššie,súdprvej
inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru o neunesení dôkazného
bremena o existencii žalobcom tvrdených vád diela. Žalobca v odvolaní označil ako rozhodnutie, proti
ktorému odvolanie smeruje len v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie v tomto spore, nenapádal
ním rozhodnutie mu predchádzajúce o zamietnutí jeho zmeny žaloby, resp. návrhu na rozšírenie žaloby.

Aj keď proti samotnému uzneseniu, ktorým súd rozhodne o pripustení, resp. nepripustení zmeny žaloby
nie je v zmysle § 355 ods. 2 a § 357 C. s. p. prípustné odvolanie, v zmysle § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie
proti rozhodnutiu vo veci samej (rozsudku) možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej (v tomto prípade uznesenie o nepripustení
zmeny žaloby) má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Žalobca v odvolaní neuviedol, v čom spočívala ním navrhovaná zmena žaloby, jej rozšírenie, ani z akého
dôvodu je rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby nesprávne, len považuje
takéto rozhodnutie za dôvod pre vylúčenie zákonnej sudkyne. K nedoručeniu kompletného znaleckéhoposudku mohlo dôjsť aj nedopatrením, chybou administratívneho aparátu vykonávajúceho doručovanie
na pokyn sudcu.

46. Ako ďalší dôvod zaujatosti zákonnej sudkyne žalobca v odvolacom konaní uviedol, že keď prišiel na
pojednávanie, žalovaný už sedel v pojednávacej miestnosti so sudkyňou a rozprávali sa vo veľkom, že
sa zákonná sudkyňa so žalovaným osobne pozná a prijala od neho úplatok, aby rozhodla v neprospech
žalobcu. Tieto žalobcom tvrdené dôvody zaujatosti sudcu sú síce v zmysle § 49 ods. 1 C. s. p. (podľa
ktorého sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu,

k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti
o jeho nezaujatosti) spôsobilými dôvodmi pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovanie sporu,
neboli však ničím preukázané.

47. Napokon žalobca namietal ako dôvod zaujatosti zákonnej sudkyne danie väčšieho priestoru na
uplatnenie prostriedkov procesnej obrany žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi oproti žalobcovi

na uplatnenie prostriedkov procesného útoku na poslednom pojednávaní, tj. porušenie princípu rovnosti
zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Z obsahu spisu odvolací súd ani tento dôvod nezistil.
Zo zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 25.04.2022 pred súdom prvej inštancie, ako aj
z obsahu zápisnice o tomto pojednávaní vyplýva, že po otvorení pojednávania, oboznámení strán sporu
s výsledkom prípravy pojednávania a po pristúpení k výsluchu znalca so súhlasom oboch sporových

strán a kladení otázok znalcovi súdom prvej inštancie a žalovaným (ktorý výsluch navrhol), bol daný
priestor na kladenie otázok znalcovi aj žalobcovi, ten položil len jednu otázku. Na výslovnú otázku
zákonnej sudkyne na obe strany sporu, či majú ešte nejaké otázky na znalca žalobca aj žalovaný uviedli,
že nie, žalobca sa chcel vyjadriť len k vyjadreniu žalovaného prednesenému na pojednávaní, čo mu
bolo po ukončení výsluchu znalca umožnené. Okrem prednesu, kde vysvetľoval rozdiel medzi sumou

uplatnenou v žalobe a v liste, ktorým uplatnil vady u žalovaného, žalobca reagoval aj na ďalšie vyjadrenia
žalovaného na pojednávaní a po otázke zákonnej sudkyne na strany sporu, či majú návrhy na doplnenie
dokazovania tieto zhodne uviedli, že nemajú. Následne im bol daný priestor na záverečné zhrnutie ich
vyjadrení, vyjadrenie sa k dokazovaniu a právnej stránke veci (tzv. záverečnú reč) v zmysle § 182 C. s.
p. Žalobca toto právo využil. Po skončení záverečnej reči na otázku zákonnej sudkyne: „To je všetko?“

uviedol: „Áno.“ Následne využil právo záverečnej reči právny zástupca žalovaného. Po jej ukončení
vyhlásil súd prvej inštancie uznesením dokazovanie za skončené a bol vyhlásený napadnutý rozsudok,
dané stručné odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Súd prvej inštancie už neumožnil
žalobcovi komentovať odôvodnenie rozsudku, na to strany sporu v zmysle Civilného sporového poriadku
nemajú právo, nakoľko prostriedky procesného útoku, resp. obrany môžu uplatňovať len do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 C. s. p.) Na uplatnenie prípadného nesúhlasu, či výhrad
voči rozsudku súdu prvej inštancie slúži práve odvolanie (o čom zákonná sudkyňa súdu prvej inštancie
žalobcu poučila), pričom žalobca túto možnosť využil.

48. Napokon pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalobca sa žalobou domáhal vrátenia ceny zaplatenej

za zubné náhrady titulom nároku zo zodpovednosti za ich vady, nedomáhal sa osobitne vrátenia sumy
60,- Eur titulom zaplatenia zálohy za niečo, čo nebolo vôbec žalovaným dodané, zhotovené. Na to,
aby súd mohol o takomto nároku rozhodnúť, bolo potrebné učiniť zo strany žalobcu zmenu žaloby
spočívajúcu v rozšírení uplatneného práva, resp. uplatnení aj iného práva, ako aj tomu zodpovedajúcom
podstatnomdoplnenírozhodujúcichskutočnostítvrdenýchvžalobevzmysle§140C.s.p.Takútozmenu

žaloby žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie neučinil, preto o nej súd prvej inštancie
nemohol rozhodnúť, či ju pripúšťa, alebo nie. V odvolacom konaní už zmena žaloby v zmysle § 371 C.
s. p. prípustná nie je.

49. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) C. s. p. preskúmal aj od I. výroku vo veci samej závislý II. výrok

rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Súd prvej inštancie
rozhodol v rozsudku o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci v zmysle § 255
ods. 1 C. s. p., nakoľko žalovaný mal plný úspech vo veci. Tento výrok je vykonateľný, pretože ním bola
uložená aj povinnosť a lehota na plnenie. Preto odvolací súd aj tento výrok napadnutého rozsudku ako
vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.

50. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože aj v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, keďžeodvolanie žalobcu nie je dôvodné. Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262
ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník, z toho dôvodu určil aj odvolací súd začiatok lehoty na plnenie

náhrady trov odvolacieho konania podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov konania.

51. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis

(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §

436 ods. 1 C. s. p.).