Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Branislav Breza
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/46/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123203657
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8123203657.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov doc.
JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: O. B. - R., so sídlom v O.,
na ul. B. č. 8, IČO: 32 925 042, právne zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom
v Prešove, na ul. Jesennej č. 8, proti žalovaným: 1. Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom v
Košiciach, na ul. Mlynskej č. 31, IČO: 36 599 361 a 2. K&K Systems, s.r.o., so sídlom v Košiciach, na ul.
Rampovej č. 6, IČO: 47 179 228, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 18.05.2023 č.k. 19C 33/2023-70, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným sa ich náhrada nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Náhradu trov konania strán sporu nepriznal.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že ustálenou súdnou teóriou aj praxou sú právne dôvodnými
podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia osvedčenie dôvodnosti nariadenia neodkladného
opatrenia, ako aj vznik bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musia byť splnené kumulatívne.
3. V danom prípade žalobca preukázal, že je ako fyzická osoba vlastníkom nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXXX kat. úz. O., pričom sa jedná o pozemky, na ktorých sú postavené bytové budovy, inžinierske
stavby - cestná, miestna a účelová komunikácia, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, nachádza sa
na nich uličná a sídlisková zeleň, park, na ktorých realizuje žalovaný v 1. rade plánovanú rekonštrukciu
podzemného elektrického vedenia napäťovej úrovne nízkeho napätia.
4. Z predložených listinných dôkazov nevyplýva, aby sa jednalo o takú stavebnú činnosť, ktorá vyžaduje
stavebné povolenie podľa § 56 písm. g) stavebného zákona a pokiaľ žalobca túto skutočnosť považuje
za spornú a do vyriešenia tejto otázky považuje za dôvodné nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia, ktoré jediné zabezpečí riadnu ochranu pred hroziacim zásahom do jeho vlastníckeho práva
a tiež zamedzí vzniku ďalších škôd na jeho strane, nie je z jeho návrhu zrejmé, čím by a ako by
žalovaní mali zasahovať a do konkrétne ktorých vlastníckych práv žalobcu obmedzeným zákonným
vecným bremenom podľa § 11 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.Vecnébremenojenepochybnestanovenévoverejnomzáujme,keďžekvalitnéabezporuchové
elektrické vedenie pre dodávku elektrickej energie pre obyvateľov bytových domov postavených na
týchto nehnuteľnostiach potrebujú pre uspokojovanie svojich bežných životných potrieb a jedná sa o
rekonštrukciu vedenia v pôvodnej trase.5. Ak teda žalobca tvrdí, že dochádza, resp. mohlo by dôjsť k zásahu do jeho vlastníckych práv,
nepreukázal túto skutočnosť, neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorým je ochrana jeho vlastníckych práv.
Rovnako ani nepreukázal vznik bezprostredne hroziacej ujmy a vzniku ako sám uvádza ďalších škôd,
nie je zrejmé, aké škody mu vznikajú činnosťou žalovaných a aké ďalšie by mu mohli vzniknúť.
6. Pokiaľ by aj súd posúdil dôvodnosť návrhu cez test proporcionality ochrany práva a právom
chránených záujmov, tak je evidentný ich nepomer v prospech tých, ktorí realizujú pre občanov na
základe odborných podkladov rekonštrukciu elektrického vedenia a ktorí by mali podľa návrhu sa zdržať
vykonávania týchto práv a v nich nepokračovať absolútne a do budúcna bez časového ohraničenia
takéhoto obmedzenia.
7. Ak má žalobca pochybnosti o potrebe stavebného povolenia na vykonávanie týchto prác žalovanými,
právomoc vydávať stavebné povolenia, resp. konať voči stavebníkovi v prípade realizácie stavebných
prác, ktoré vyžadujú stavebné povolenie, je prioritne právomocou príslušného stavebného úradu. Súd
prvej inštancie preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
8. O trovách rozhodol podľa ust. § 255 C.s.p., keďže úspešným žalovaným v tomto konaní trovy konania
nevznikli a preto im ich náhrada priznaná nebola.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol uznesenie
zmeniť tak, aby jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vyhovené Žalobca preukázal
(osvedčil), že je vlastníkom nehnuteľností a rovnako tak preukázal predloženou fotodokumentáciou, že
na dotknutých nehnuteľnostiach dochádza k realizácii stavby bez príslušného staveného povolenia. Je
neznáme, akým iným spôsobom by žalobca mohol a mal osvedčiť, že došlo k nezákonným zásahom do
jeho vlastníctva, t.j. že nové káble sú ukladané v miestach, ktoré nekorešpondovali s miestom uloženia
pôvodných káblov. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom vyplýva aj to, že na parcele pracujú dva
mechanizmy. Nesporným je tiež to, že nedošlo k odpojeniu pôvodného elektrického vedenia, čo je
vierohodne osvedčené tým, že na úradnej tabuli mesta O. nebol zverejnený žiaden oznam o prerušení
dodávky elektrickej energie na ulici O. A. v O.e. Z logiky veci vyplýva, že mechanizmy nebudú (a ani
nemôžu) vykonávať výkop nad živými elektrickými káblami, v dôsledku čoho nemožno spochybňovať
skutočnosť, že ide o nové podzemné káble, ktoré sú ukladané na inom mieste ako sú v súčasnosti
položené už existujúce, teda pôvodné káble. Ak by totižto nové káble boli ukladané v rovnakom mieste,
pôvodné káble by jednoznačne museli byť odpojené - odstavené z prevádzky.
10. Žalovaní na pozemku žalobcu realizujú stavbu bez povolenia. To, aké obmedzenia vyplývajú
vlastníkovi pozemku z toho, že niekto na jeho nehnuteľnosti realizuje stavbu, snáď nie je nevyhnutné a
potrebnéanalyzovaťvtomtoodvolaní.Narealizáciustavbyjepotrebnéstavebnépovolenievzhľadomna
to, že nejde o stavbu, ktorú možno subsumovať pod ustanovenia o zákonnom vecnom bremene a teda
ide o konanie nad jeho rámec. Žalovaní sú názoru, že na predmetnú stavbu povolenie potrebné nie je, v
dôsledkučohovstavbepokračujú.Žalobcasatedanávrhomdomáhanariadeniapozastaveniarealizácie
predmetnej stavby do času, kým sa rozhodne o tom, či možno opísanú preložku káblov uskutočňovať
na základe zákonného vecného bremena alebo je potrebné ešte medzikrok a to povolenie stavebného
úradu.
11. Aj za predpokladu, že v prejednávanej veci ide o stret realizácie vlastníckeho práva a zákonného
vecného bremena a nie realizácie vlastníckeho práva a nezákonnej stavby, v prvom rade je potrebné
si uvedomiť, že vecné bremeno je takmer rýdzo súkromnoprávny inštitút, ktorého úpravu nájdeme v
rýdzo súkromnoprávnom zákone a to v Občianskom zákonníku, ktorý si všíma existenciu aj zákonných
vecných bremien, avšak tie taktiež treba vnímať ako vstup štátneho záujmu do súkromnoprávnych
vzťahov, nie naopak. Samotný fakt, že vecné bremeno je realizované vo verejnom záujme a na základe
zákona mu nedáva a nemôže dávať vyššiu kvalitatívnu silu ako vecné bremeno zriadené na základe
zmluvy medzi súkromnými osobami. V opačnom prípade by sa každý jeden spor zákonného vecného
bremena zasekol na teste proporcionality, v ktorom by zakaždým vyhral štátny záujem a to bez toho,
aby sa jeho danosť akýmkoľvek spôsobom mala skúmať. Nemožno opomenúť aj to, že existuje verejný
záujem na tom, aby štát vedel zabezpečiť ochranu vlastníckeho práva svojich občanov aj pred sebou
samým, a to tak, že činnosti, ktoré sa majú realizovať na základe zákonných zmocnení, sa nebudú
svojvoľným extenzívnym výkladom rozširovať do takej miery, že subjekty konajúce v záujme štátu budú
bez potrebných povolení realizovať stavby na cudzích pozemkoch. Niet teda pochýb, že žalobca mánaliehavý záujem na tom, aby súd žalovaným uložil zdržať sa ďalších zásahov do jeho vlastníckeho
práva.
12. Žalovaný v 1. rade navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
13. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené.
14. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu
odvolaciehokonaniasanatýchtoskutkovýchaprávnychzisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojil
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje.
15. V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné poukázať na ustanovenie § 324 ods. 1 C.s.p., podľa
ktoréhopredzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončenísúdmôženanávrhnariadiťneodkladné
opatrenie. K nariadeniu neodkladného opatrenia môže dôjsť iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Súd v zmysle
ustanovenia § 330 ods. 1 C.s.p. môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
16. Aj keď súd pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, uvedené
neznamená, aby bolo možné nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez
hodnoverného osvedčenia skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť
naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na minulý čas.
17. Dôkazné bremeno preukázať, respektíve osvedčiť, že v danom prípade boli splnené podmienky
pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia, zaťažovalo žalobcu. Jeho povinnosťou bolo
aspoň osvedčiť, nie nepochybne preukázať konanie a správanie sa žalovaných osvedčujúce potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia.
18. Žalobca síce osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami, keď osvedčil, že je vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. O., na ktorých žalovaný v 1. rade prostredníctvom
žalovaného v 2. rade začal realizovať plánovanú rekonštrukciu podzemného elektrického vedenia
napäťovej úrovne nízkeho napätia. Ako vyplýva z oznámenia spoločnosti EL PRO KAN s.r.o. o realizácií
prác na náklad žalovaného v 1. rade žalobcovi zo dňa 02.05.2022 (č.l. 21 spisu) projektované práce
majú spočívať vo výmene 7 rozpojovacích skríň na pôvodnom mieste a výmene NN podzemného kábla
v existujúcej trase. Mesto O. vo svojom vyjadrení k projektovej dokumentácii zo dňa 03.05.2022 (č.l. 45
spisu) s predloženou projektovou dokumentáciou „O. - O. A. - úprava NN siete“, predmetom ktorej je
výmena existujúcich podzemných NN káblových vedení, výmena existujúcich rozpojovacích, resp. HDS
skríň a rekonštrukcia nevyhovujúcich domových prípojok vyslovilo súhlas.
19. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) a písm. g) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom
rozsahu a vo verejnom záujme vstupovať a vchádzať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a
zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti a vykonávať na cudzích
nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo na plynárenských
zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola
povolená podľa stavebných predpisov.
20. Vychádzajúc z tohto ustanovenia je vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam v dôsledku
uložených podzemných NN káblov obmedzené vo forme zákonného vecného bremena v prospech
žalovanéhov1.rade akodržiteľapovoleniazabezpečovaťpravidelnúúdržbuaobnovudistribučnejsiete
na udržiavanie kapacity distribučnej sústavy. To je aj prejednávaný prípad, keď v predmetnom úseku
NN vedenia je potrebné vymeniť NN vodiče v pôvodnej trase a hlavné domové skrine na ich pôvodnommieste, ako to uvádza žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z
listín a fotografií, ktoré k návrhu predložil žalobca, nevyplýva žiadna taká skutočnosť, ktorá by osvedčila
vznik ujmy na vlastníckom práve žalobcu k nehnuteľnostiam nad uvedené zákonné vecné bremeno v
dôsledku ním tvrdeného ukladania podzemných NN káblov nie na mieste ich existujúcej trasy. Pre takúto
rekonštrukciu existujúcej časti distribučnej sústavy nebolo zákonnou podmienkou vydanie stavebného
povolenia a nebolo preto potrebné, aby realizovaným prácam predchádzalo stavebné konanie. V danom
prípade totiž platí ust. § 56 písm. g) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku,
podľa ktorého stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri stavebných úpravách elektrických
vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa.
21. Keďže žaloba ničím právne významným neosvedčil uloženie káblov mimo ich doterajšej trasy, súd
prvej inštancie správne postupoval, ak návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. uznesenie ako vecne správne potvrdil.
22. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods.
1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešným
žalovaným žiadne trovy nevznikli.
23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.