Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by JUDr. Róbert Urban

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919200305
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5919200305.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu P. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom
Ružomberok, Dončova 1451/21, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, právne zastúpenému Advokátska kancelária Miroslav
Maďar, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Horná 26, o zaplatenie 4.808,10 eur s príslušenstvom, na
základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 11C/6/2019-404 zo
dňa 27.12.2021, v spojení s opravným uznesením č. k. 11C/6/2019-466 zo dňa 27.10.2022 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného potvrdzuje vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
1.684,50 eur a vo výroku IV. o náhrade trov prvoinštančného konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a nedotknutý vo výroku II. o zastavení konania v časti o zaplatenie
sumy 477 eur a vo výroku III. o zamietnutí žaloby v ostatnej časti.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd na základe čiastočného späťvzatia žaloby výrokom II. zastavil

konanie v časti o zaplatenie sumy 477 eur (išlo o sumu zodpovedajúcu 25 bodom bolestného
za zlomeninu 7. rebra vpravo, ktorú položku žalovaný neakceptoval) a výrokom I. (spoločne s
opravným uznesením) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.684,50 eur. Východiskovo
konštatoval, že bolo nesporné, že dňa 12.8.2018 došlo ku škodovej udalosti/dopravnej nehode
zapríčinenej poisteným žalovaného, pričom žalovaný titulom povinného zmluvného poistenia (§ 15 ods.
1 zákona č. 381/2001 Z.z.) zodpovedá za súvisiacu škodu. Rovnako bolo nesporné, že vodič vozidla
bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu.

2. Okresný súd uviedol, že žalobca a jeho kamaráti (svedkovia P. a P. T.) popreli, že by s vodičom vozidla
požívali alkoholické nápoje. Hoci vodič so svojimi kamarátmi uvádzali, že alkohol požívali aj spoločne
so žalobcom a jeho kamarátmi, v ich výpovediach bolo viacero rozporov. Taktiež z úkonov v súvisiacom
trestnom konaní, vykonaných bezprostredne po nehode, nevyplýva vedomosť žalobcu o tom, že vodič
riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Samotný vodič vypovedal, že sa „cítil v poriadku a necítil
alkohol“, ráno jedol, bol si zaplávať a keďže alkohol požil v čase od štvrtej hodiny asi do siedmej hodiny
rannej bol v tom, že by už nenafúkal (k nehode došlo v čase okolo 11.15 hod.). Doslovne uviedol, že

si myslel, že je triezvy. Okresný súd preto uzavrel, že nebolo spoľahlivo preukázané, že poškodený/
žalobca o stave vodiča vedel alebo mohol vedieť, z ktorého dôvodu neuznal argumentáciu žalovaného,
že škoda mala byť spôsobená aj zavinením poškodeného žalobcu.3. Nadväzne v časti uplatneného nároku z titulu bolestného v rozsahu 1.679,50 eur vyhovel žalobe na
základe záverov znaleckého posudku MUDr. U. U. (pri zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby). Za
dôvodnúokresnýsúdvyhodnotilžalobuajvčastiozaplateniesumy15eurakopríslušenstvapohľadávky

(poplatok za vystavenie potvrdenia ošetrujúceho lekára), keďže súčasťou skutočnej škody sú aj náklady
spojené s uplatňovaním nároku.
4. Naproti tomu neakceptoval nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku v rozsahu 2.636,60 eur. Znalkyňou
G.. M. vyčíslený ušlý zisk SZČO P. M. (žalobcu) za obdobie jeho dočasnej práceneschopnosti v sume
696,23 eur je totiž nižší než suma vyplatených nemocenských dávok (723,40 eur). Okresný súd mal za

to, že súvisiaca argumentácia žalobcu neobstojí, keďže poukazoval len na výšku hodinovej odmeny bez
zohľadnenia akýchkoľvek nákladov. Nakoľko žalobca v danej časti neuniesol dôkazné bremeno a ani
bremeno tvrdenia okresný súd žalobu o náhradu ušlého zisku zamietol (súčasť výroku III.).
5. Ako nedôvodnú posúdil okresný súd žalobu aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania
(súčasť výroku III.), pričom za určujúce považoval splnenie povinnosti poisťovne/žalovaného konať a
poškodenému žalobcovi oznámiť výsledok šetrenia poistnej udalosti. O trovách konania rozhodol tak, že

v spore prevažne úspešnému žalovanému (súčasťou jeho úspechu bolo i čiastočné zastavenie konania,
ktoré on nezavinil) priznal voči žalobcovi ich náhradu v rozsahu 29,52 % (výrok IV).

6. Proti tomuto rozsudku (s výnimkou výrokov II. a III.) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žaloba bude v celom rozsahu zamietnutá. Namietal, že

okresný súd nevyhodnocoval, či žalobca vôbec dbal o to, aby si nesadol do vozidla s vodičom, ktorý
požil alkohol. Tomuto po nehode bola nameraná hodnota 1,17 promile. Vodidlo teda šoféroval v stave
miernej opitosti. Žalovaný poukazoval na to, že sám žalobca bol v čase dopravnej nehody v stave ťažkej
opitosti (po nehode mu bola nameraná hodnota 2,54 promile).
7.Vyslovilpresvedčenie,žezavzniknutúškodunemožnorobiťzodpovednýmvýlučnevodiča,akžalobca

akopoškodenýporušilvšeobecnúprevenčnúpovinnosť(§415Obč.zák.)asadolsidovozidlakvodičovi,
ktorý pred jazdou pil alkohol. Podľa odvolateľa bolo povinnosťou žalobcu dostupnými možnosťami
preveriť, či vodič nie je pod vplyvom alkoholu (obzvlášť, keď išlo pre žalobcu o neznámeho človeka).
Napríklad sa ho priamo opýtať, či požil nejaký alkohol, alebo ho požiadať, aby na neho dýchol a podľa
toho vyhodnotiť, či pristúpi do vozidla k tomuto vodičovi

8. Žalovaný uviedol, že z dokazovania nevyplynulo, že by žalobca vyvinul akúkoľvek snahu vyhodnotiť
hroziace riziko, nepreukázal, že vynaložil takú mieru starostlivosti, ktorú by vynaložila priemerne
rozumná osoba v obdobnej situácii. Žalobca si najmä v dôsledku svojej opitosti nebol schopný
vyhodnotiť, že nastupuje do vozidla, ktoré šoféruje osoba, ktorá je alebo môže byť pod vplyvom alkoholu.

9. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, na
základe ktorého by bolo možné činiť žalobcu (spolu)zodpovedným za vznik škodovej udalosti. Za vznik
dopravnej nehody zodpovedá výlučne vodič, ktorý sám vypovedal, že pred jazdou nemal problémy
s rečou a ani ho netackalo. Ak by aj osobu vodiča videl žalobca pred nastúpením do vozidla (v čase
nastúpeniažalobcuužvodičvovozidlesedel),nemoholzistiť,žetentojepodvplyvomalkoholu.Rovnako

svedok P. T. potvrdil, že na vodičovi nevidel žiadne známky opitosti.
10. Žalobca trval na tom, že o požití alkoholických nápojov zo strany vodiča nevedel. To znamená, že
on (žalobca) neporušil žiadnu právnu povinnosť. Zdôraznil, že nie je právom a ani povinnosťou osoby
nastupujúcej do vozidla dať vodičovi vykonať dychovú skúšku, ako sa mylne domnieva protistrana.
Žalobca dával do pozornosti, že argumentácia žalovaného vo vzťahu k spoluzavineniu poškodeného

bolaposudzovanáajvobdobnejveci(sp.zn.OkresnéhosúduRužomberok5C/1/2020),vktorejkonajúci
súd ako nenáležité odmietol tvrdenia žalovaného týkajúce sa možného spoluzavinenia poškodeného.

11. Žalovaný v následnej reakcii zotrval na podanom odvolaní, vrátane zásadnej argumentácie o
porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti žalobcom.

12. Žalobca právo odvolacej dupliky nevyužil.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec z dôvodov a v rozsahu vymedzených v odvolaní
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v odvolaním
nenapadnutých výrokoch o zastavení konania v časti o zaplatenie 477 eur a o zamietnutí žaloby v

ostatnej časti a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) v
preskúmavanom meritórnom výroku napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.14. K argumentácii týkajúcej sa (tvrdeného) spoluvzavinenia žalobcu na vzniku škody krajský
súd zdôrazňuje, že žalovaný konkrétnou (proti)argumentáciou nespochybnil skutkové zistenia
vymedzené v preskúmavanom rozhodnutí. Nenamietal ani rozsah či výsledky vykonaného dokazovania;

predovšetkým výsluchov svedkov, ktorí - popri žalobcovi - ako jediní mohli podať relevantné informácie
o udalostiach súvisiacich s dopravnou nehodou, od ktorej si žalobca odvodzoval jednotlivé nároky na
náhradu škody.

15. Žalovaný poukazoval na stav ťažkej opitosti na strane žalobcu, ktorý zodpovedá tomu, že krátko po

nehode bola u tohto nameraná hodnota alkoholu 2,54 promile. Pokiaľ však žalovaný v odvolaní tvrdí, že
tento stav bol u žalobcu sprevádzaný konkrétnymi prejavmi („blábolivá“ reč, neschopnosť samostatnej
chôdze, psychické poruchy, výraznejšie poruchy chovania až „opilecká sebevražednosť“, či zvracanie),
nemá uvedené oporu vo vykonanom dokazovaní a ide len o popis znakov/prejavov vo všeobecnosti sa
vyskytujúcich pri stavoch ťažkej opitosti. Navyše, z procesného hľadiska ide svojim charakterom aj o
neprípustné novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP), keďže takéto individualizované skutkové tvrdenia

žalovaný v priebehu konania pred okresným súdom ani neuvádzal. Skutočnosť, že (tiež) žalobca bol v
čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu tak v konkrétnostiach súdenej veci nebola osobitnejšie
relevantná.

16. Žalovaný akcentoval porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti žalobcu v tom zmysle, že žalobca

sa mal presvedčiť, či vodič nepil, a to priamou otázkou alebo požiadavkou, aby „na neho dýchol“.
Odkazoval pritom na správanie „priemerne rozumnej osoby“, ktorá by naznačeným spôsobom konala;
s čím však odvolací súd nesúhlasí.
17. Z hľadiska vymedzenia spoluzavinenia na vzniku škody treba vychádzať z predpokladu zistenia
protiprávneho úkonu (§ 420 Obč. zák.) majúceho základ v jasne definovanom pravidle. Pri vedomí

poškodeného, že nastupuje do vozidla k vodičovi, ktorý je pod vplyvom alkoholu, judikatúra akceptuje
povinnosť poškodeného podieľať sa v zmysle § 441 Obč. zák. na znášaní vzniknutej škody (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 2451/2007 z 30.9.2009 vychádzajúci z ustanovení
Občianskeho zákonníka v znení zhodnom s aktuálne účinnou právnou úpravou v Slovenskej republike).
Predmetná vedomosť však musí mať v každom individuálnom prípade skutkový základ zistený

dokazovaním.
18. V konkrétnostiach súdenej veci takýto záver z vykonaných dôkazov nevyplýva. Nad bezprostredný
rámec odvolacieho prieskumu, odvíjajúci sa od výslovných námietok odvolateľa, krajský súd dodáva, že
hodnotenie súvisiacich dôkazov okresným súdom je plne primerané a rešpektujúce ich celkový kontext.
Žalovaný ani len netvrdí, že by z niektorého dôkazu mal vyplývať iný záver, ako ustálil okresný súd, resp.

že medzi jednotlivými hodnotiacimi úsudkami bol daný (obsahovo podstatný) rozpor.

19. Krajský súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalovaného, že všeobecnej prevenčnej povinnosti
podľa § 415 Obč. zák. zodpovedá také správanie spolujazdca, ktorý (v podstate vždy, lebo by nebolo
z hľadiska prevencie významné, či vodiča pozná alebo nie) bude žiadať od vodiča vyjadrenie, či požil

alkoholickénápojeapodrobíholaickejformedychovejskúšky.Uvedenév„realitekaždodennéhoživota“,
predovšetkým s poukazom na doslova obrovský rozmach automobilovej dopravy v ostatných rokoch,
presahuje rámec toho, čo je potrebné vnímať ako „bežné“; resp. slovami odvolateľa ako správanie
„priemerne rozumnej osoby. Osobitne, ak by pri absolutizujúcom prístupe, (minimálne) naznačovanom
žalovaným, sa takéto správanie cestujúceho/spolujazdca malo vyžadovať aj pri jazde prostriedkom

verejnej hromadnej dopravy, či napr. taxíkom.
20. V okolnostiach prejednávaného prípadu je zároveň žiaduce pripomenúť, že vodič predmetného
motorového vozidla sám seba považoval za triezveho, resp. plne spôsobilého k vedeniu vozidla. Preto i
eventuálna „investigatíva“ zo strany žalobcu by na chode udalostí a teda aj na vzniku škodovej udalosti
nič nezmenila.

21. Pokiaľ ide o časť odvolacej argumentácie, ktorá sa týkala nesprávnosti výpočtu priznanej náhrady
škody (nie 1.694,50 eur, ale iba 1.684,50 eur), tak krajský súd dodáva, že táto nezrovnalosť bola
odstránená vydaním opravného uznesenia dňa 27.10.2022; proti ktorému rozhodnutiu ani jedna zo strán
odvolanie nepodala.

22.Nakoľkoodvolacienámietkyvymedzenéžalovaným,ktorýmijeodvolacísúdviazaný,nebolidôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v preskúmavanej meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.23. Žalovaný síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách
prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo

veci samej (čiastočným vyhovením žalobe). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti
zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími námietkami) aj
od nej závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd
zodpovedajúco konkrétnostiam súdenej veci aplikoval zásadu pomerného úspechu v spore, vrátane
procesného zavinenia za čiastočné zastavenie konania.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči
nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.