Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 6, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223010200
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8223010200.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Rešatkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.03.2024 v trestnej
veci proti obžalovanému A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 13T/2/2023 zo dňa 17.08.2023,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného A. B. vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 09.12.2022 v čase približne o 00:10 hod. pred rodinným domom na ul. C. D. XXX/XX E. F. kričal

na A. C. nech príde k nemu, že ho zabije, na čo A. C. vyšiel pred dom, následne položil na zem svoju
tašku, vyzliekol si bundu a kričal, že ho zabije a podpáli, v dôsledku čoho A. C. dostal strach o svoj
život a zdravie.

Za to obžalovanému uložil podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím
na § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, proti všetkým jeho výrokom ako aj postupu, ktorý mu predchádzal, podal
v zákonom stanovenej lehote písomné odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, ktoré

následne doplnil o jeho dôvody. V dôvodoch odvolania v prvom rade namietal nejednoznačnosť
a neurčitosť skutkovej vety napadnutého rozsudku, nakoľko tá podľa jeho názoru neobsahuje trestný
čin vo vzťahu k jeho osobe, ale k osobe poškodeného. Uviedol, že podľa skutkovej vety napádaného
rozsudku mal poškodený vyjsť pred dom, následne položiť na zem svoju tašku, vyzliecť si bundu a kričať,
že ho zabije a podpáli v dôsledku čoho poškodený dostal strach o svoj život a zdravie.

Ďalej namietal nezákonný postup súdu, keďže pred a ani počas hlavného pojednávania nebolo
skúmané, či je schopný z psychiatrického hľadiska uvedomovať si priebeh a štádia trestného konania,
resp. hlavného pojednávania a chápať zmysel trestného konania. Uviedol, že počas výkonu väzby
bol opakovane hospitalizovaný, bola mu niekoľkokrát zmenená psychiatrická liečba počas ktorej
užíval lieky každý deň podľa pokynov lekára, na čo podľa jeho názoru súd neprihliadal a bral ho
ako iných obvinených, ktorí nie sú liečení psychiatrickými liekmi, netrpia duševnou poruchou alebo

chorobou. Pritom poukázal na znalecký posudok C. G., ktorý bol vyhotovený približne 5 mesiacov od
začatia hlavného pojednávania a je v ňom uvedené, že schopnosť chápať priebeh a účel trestnéhokonania je možné ustáliť len „aktuálne“. Neskúmaním jeho psychického stavu došlo podľa jeho názoru
k hrubému porušeniu práva na obhajobu a tým celý priebeh hlavného pojednávania, a teda aj dôkazy
na ňom vykonané vykazujú znaky nezákonnosti. Uviedol, že skutok pre ktorý je obvinený, sa mal

stať 09.12.2022, znalecký posudok bol realizovaný 17.02.2023 za pár minút a vyhotovený 21.02.2023,
pričom v čase znaleckého vyšetrovania bol už po prvej hospitalizácii, užíval lieky a tento stav nebol
totožný so stavom v čase, v ktorom sa mal skutok stať. Ďalej poukázal na zistenie znalkyne, že
„schopnosťobžalovanéhorozpoznaťnebezpečenstvoaprotiprávnosťsvojhokonaniabolavčaseskutku
zmenšená nepodstatne, len pod vplyvom užitých psychoaktívnych látok“, ktoré je podľa jeho názoru

nepodložené, nakoľko mu neboli vykonané žiadne odbery, a teda nebola zistená prítomnosť omamných
a psychotropných látok, jedov a prekurzorov v jeho organizme.

Ďalej uviedol, že sa súd nezaoberal možnosťou, že poškodený chcel obžalovanému privodiť trestné
stíhanie a krivo ho obviniť. Podľa jeho názoru mohol poškodený naňho začať žiarliť, pretože sa chcel
začať starať o svoju dcéru, ktorá je zároveň vnučkou poškodeného a žije s ním. Podľa obžalovaného sa

poškodený dokonca mohol obávať toho, že sa obžalovaný bude snažiť dcéru získať do svojej výlučnej
starostlivosti, nakoľko sa o ňu jej matka dostatočne nestará.

Navrhol napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), b) Tr. poriadku zrušiť a vo veci rozhodnúť tak,
aby ho odvolací súd spod obžaloby oslobodil.

Obhajkyňa obžalovaného v následných podaniach informovala súd o tom, že sa obžalovaný nachádza
najprv na psychiatrickom oddelení v Levoči a neskôr v zariadení H., I. J., v Levoči, a z tohto dôvodu
sa nemôže zúčastniť verejného zasadnutia. Navrhla, aby bol znalcom opätovne skúmaný zdravotný
stav obžalovaného, pričom poukázala na časový odstup od znaleckého skúmania C. K. G. s poukazom

na aktuálny stav obžalovaného. Obhajkyňa obžalovaného potom doložila lekárske správy zo dňa
26.10.2023 a 10.01.2024.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.
1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. dôvodné nie je.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom

pojednávaní dostatočné množstvo dôkazov na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo aj
v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por. Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a výsluchom svedka poškodeného A. C.. Prečítané boli
výpovede svedkov A. J. a L. C., taktiež znalecký posudok C. K. G., znalkyne z odboru zdravotníctva

a farmácie, odvetvie psychiatria a listinné dôkazy a to : zápisnica o trestnom oznámení, zápisnica o
zadržaní o obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby, odpis registra trestov obžalovaného, výpis z
ústrednej evidencie priestupkov MV SR, správa Ústavu na výkon väzby v Prešove, správa o povesti,
správasociálnejpoisťovneaÚradupráce,sociálnychvecíarodinyStropkov,akoajprepisytelefonických
hovorovnalinku158.OboznámenýboltiežpodstatnýobsahpripojenýchspisovOkresnéhosúduSvidník

sp. zn. 2T/20/2022 a Okresného súdu Svidník sp. zn. 9T/26/2018.

Odvolací súd sa vzhľadom na odvolacie námietky a súčasný zdravotný stav obžalovaného, na návrh
obžalovaného a obhajkyne, rozhodol doplniť dokazovanie na verejnom zasadnutí výsluchom znalkyne
C. K. G., znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie.

Znalkyňa na verejnom zasadnutí uviedla, že v celom rozsahu trvá na svojich záveroch znaleckého
posudku. Diagnostický záver z Nemocnice pre obvinených a odsúdených ÚVTOS v Trenčíne, kde bol
obžalovaný hospitalizovaný od 16.12.2022 do 10.1.2023 nemení nič na ňou stanovených diagnostických
záveroch uvedených v posudku č. 52/2023. Túto správu uviedla na str. 24 a 25 znaleckého posudku

a vyžiadala si ju priamo z Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne.

Znalkyňa ďalej v rámci odpovedí na otázky predsedu senátu uviedla, že sa v tomto prípade
u obžalovaného jednalo o agresivitu, psychickú dekompenzáciu schizotypovej poruchy osobnostipsychotickej hĺbky, stav potencovaný crajwingom fumatore, (baženie po droge). Akútna prechodná
psychotická porucha zahŕňa alebo predstavuje náhle vzniknutú dekompenzáciu v zmysle psychózy.
V samotnom názve je aj slovo prechodná, to znamená, že v priebehu niekoľkých dní aj odoznie.

K takémuto odozneniu došlo v podstate aj po preliečení, úprave liečby na psychiatrickom oddelení
v Trenčíne. Vyšetrenie obžalovaného prebiehalo štandardnou formou v priestoroch ÚVV a ÚVTOS v
Prešove, nakoľko obžalovaného vyšetrovala opakovane, doplnila aktuálne anamnestické údaje, ktoré
poskytol obžalovaný. Vyšetrenie trvá toľko minút, koľko je potrebné, obžalovaný bol už v minulosti
opakovane vyšetrovaný a pre krátkosť času od doby posledného znaleckého vyšetrenia nebolo

potrebné sa podrobne venovať detailom obdobia útleho veku, dospievania, vzdelania, obvinený bol
ňou konfrontovaný s údajmi poskytnutými pri predchádzajúcom znaleckom vyšetrení a mal možnosť
tieto údaje pozmeniť. Po predložení najnovšej lekárskej správy obžalovaného z nej citovala, že p. B.
bol v zariadení H., I. J., M., umiestnený v januári 2024, na jej ambulancii v Poprade bol evidovaný od
novembra 2021, bola mu nariadená ochranná ambulantná kombinovaná liečba, ktorú však nedodržiaval,
na kontroly nechodil, neabstinoval, bol agresívny, bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrickom

oddelení v Bardejove. Uviedla, že po ňou spomínanej hospitalizácii na psychiatrickom oddelení v
ÚVTOS v Trenčíne bol hospitalizovaný aj v apríli 2023 a v júni 2023 bol hospitalizovaný asi počas výkonu
trestu. Závery, ktoré sú konštatované v tejto správe, sa hlavne zameriavajú na osobu obžalovaného po
skutku, ona spracovávala znalecký posudok bezprostredne po spáchaní skutku. Trvá na svojom závere,
že schopnosť obvineného rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania bola v čase

skutku zmenšená nepodstatne, len pod vplyvom, „prípadne“ užitých psychoaktívnych látok. Trvá tiež
na závere, že jeho ovládacia schopnosť bola v čase spáchania skutku zmenšená podstatne, vzhľadom
na oslabenú reguláciu mentálnymi brzdami, výraznú impulzivitu so zníženou frustračnou toleranciou v
záťaži v rámci schizotypovej poruchy. Trvá aj na závere, že v čase spáchania skutku bol obžalovaný
schopný aktuálne sa zúčastniť trestného konania a chápať zmysel trestného konania. Ďalej uviedla, že

vedomie obžalovaného je lucidné, teda nie je psychoticky zmenené, taktiež, že vo vnímaní kvalitatívnej
poruchy akustické halucinácie v minulosti, nie aktuálne prítomné, myslenie je primeraného tempa, v
minulosti megalomanické a paranoidné bludné obsahy, toho času bez suicidiálnych ideácii, to znamená
bez samovražedných sklonov, v konaní bez poruchy jednania – abstinuje v chránenom prostredí, pri
polymorfnej toxikománii, prítomná je mierna hypotosekcia, to znamená porucha koncentrácie, intelekt

je sekundárne oslabený, pamäťové funkcie prislúchajúce intelektu. V čase, kedy obžalovaného ona
vyšetrovala, chápal význam a zmysel trestného konania. Správa, ktorá jej bola predložená a ku ktorej
sa vyjadruje, na jednej strane konštatuje ten istý záver, ktorý ona v znaleckom posudku vyslovila, avšak
v závere uvádza, že je potrebné, aby bol umiestnený 24 hodín v zariadení. Jej záver aj na základe
predloženej aktuálnej správy je, že nie sú dôvody pochybovať o spôsobilosti zúčastniť sa pojednávania

aj v tomto štádiu konania.

Znalkyňa ďalej v rámci odpovedí na otázky obhajcu uviedla, že lieky, ktoré sú uvedené C. E., sú
bežne predpisované pacientom trpiacim rôznymi psychotickými poruchami. Opísala napr. Depakine,
stabilizátor, ktorý nemá žiadny vplyv na to, aby mohol obžalovaný vypovedať. Liek Zolpinox je bežne

používané hypnotikum na poruchy spánku, Cisordinol sú lieky, ktoré sa používajú či už na liečbu
schizofrénie, alebo aj na zvládanie agresivity a porúch správania. Čo sa týka dávok, Cisordinol 10mg,
to je podľa nej najnižšia možná dávka. Uvedené lieky zásadným spôsobom aj vzhľadom na ich
charakteristiky a dávkovanie podľa jej názoru nemôžu mať zásadný vplyv na spôsobilosť zúčastňovať
sa úkonov trestného konania. Zdôraznila, že u obžalovaného bol opakovane konštatovaný problém

s užívaním liekov a nie je možné zistiť, či v tomto ústave skutočne predpísané lieky riadne užíval.
Znalkyňa ďalej uviedla, že všetky správy, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku mala k dispozícii,
osobne ich komunikovala aj s primárom psychiatrického oddelenia Nemocnice v Bardejove, potvrdil jej,
že po prepustení z výkonu trestu a pred spáchaním skutku obžalovaný nemal kde byť, chcel byť u nich
hospitalizovaný, avšak hospitalizácia nebola potrebná, nevyžadoval hospitalizáciu, o jeden a pol dni bol

prepustený domov. Znalkyňa trvala na tom, že pre posúdenie a spracovanie znaleckého posudku jej
postačovali všetky lekárske správy, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku. Taktiež udáva, že správu
z 16.12.2022, na obsah ktorej obhajoba poukazovala, nepotrebovala, nakoľko mala správy z ÚVV z toho
istého dňa z Nemocnice v Trenčíne. Tvrdila, že určite v čase spáchania skutku schizofréniu obžalovaný
nemal, keďže vtedy nikým konštatovaná nebola.

Ďalej znalkyňa uviedla, že v závere znaleckého posudku podrobne popísala príznaky schizotypovej
poruchy. Čo sa týka schizofrénie, uviedla, že tá sa nevyvinie v priebehu týždňa ani dvoch. Na to, aby
bola diagnostikovaná táto diagnóza, musí uplynúť istá doba trvania psychotických príznakov, toho časuje za túto dobu považované minimálne 30 dní, teda 1 mesiac, kedy môže psychiater konštatovať, že
sa už nejedná o akútnu psychózu s príznakmi schizofrénie, ale o samotnú schizofréniu. Teda keď bola
akútna prechodná psychotická porucha diagnostikovaná 7 dní po skutku psychiatrami v Trenčíne, 2 dni

pred skutkom nebola žiadna psychóza konštatovaná, keďže muselo uplynúť viac ako mesiac, teda viac
ako 30 dní trvania psychotických prejavov, porúch myslenia, aby sa mohla diagnostikovať schizofrénia.

Znalkyňa tvrdila, že k záverom pristupovala tak, že pozná pacienta dlhodobo, má informácie spred
choroby a kompletnú zdravotnú dokumentáciu. Potvrdená diagnóza schizofrénie v najnovšej lekárskej

správe predloženej obhajobou nemení nič na závere, ktorý je obsiahnutý v znaleckom posudku,
a to že úplné vymiznutie ovládacej a rozpoznávacej schopnosti nezistila, na záveroch ňou podaného
znaleckého posudku naďalej zotrváva.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. poriadku
vdostatočnejmiereuviedol,ktoréskutočnostivzalzapreukázané,oktorédôkazysvojeskutkovézistenia

oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za
pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov.

Z odôvodnenia rozsudku, najmä z jeho písomných dôvodov, je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal
s obhajobou obžalovaného i výpoveďami jednotlivých svedkov o tom, ako malo dôjsť ku skutku, za ktorý

bol obžalovaný trestne stíhaný. Krajský súd tak nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení, tieto
zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach, ako aj v prípravnom
konaní. Podľa názoru krajského súdu bolo bez odôvodnených pochybností dokázané, že skutok, pre
ktorý bol obžalovaný stíhaný, uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku tak, ako ho ustálil súd
prvého stupňa, sa stal, má znaky trestného činu a spáchal ho práve obžalovaný A. B., pričom krajský

súd si úvahy a závery súdu prvého stupňa prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku v celom
rozsahu osvojil a nemá o nich pochybnosti a na ne v podrobnostiach poukazuje.

Čo sa týka námietok obhajoby smerované na neurčitosť a nejednoznačnosť skutkovej vety napadnutého
rozsudku, tu je potrebné uviesť, že odvolací súd má za to, že skutková veta, aj keď je stručnejšia,

obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa § 163 ods. 3 Tr. poriadku a rovnako skutkovej vete
zodpovedá vykonané dokazovanie. Nakoľko zo skutkovej vety napádaného rozsudku je zrejmé, že
trestný čin spáchal obžalovaný A. B. dňa 09.12.2022 o 00:10 hodine pred rodinným domom na ulici C.
D. XXX/XX E. F. tým, že kričal na A. C., nech príde k nemu, že ho zabije, na čo A. C. vyšiel pred dom,
položil na zem tašku, vyzliekol si bundu a kričal, že ho zabije a podpáli. Teda zo skutkovej vety vyplýva

miesto, čas a spôsob spáchania trestného činu.

Obžalovaný namieta, že zo skutkovej vety vyplýva, že to „poškodený“ položil tašku na zem, vyzliekol
sa a kričal, že poškodeného zabije a podpáli, s týmto konštatovaním sa nemožno stotožniť. Rozsudok
predsa zákonne uvádza, že obžalovaný A. B. so všetkými osobnými údajmi „sa uznáva za vinného“,

a teda skutková veta opisuje konanie obžalovaného a to, že poškodený A. C. vyšiel pred dom len
popisujezistenýskutkovýstav.Zobsahuvykonanéhodokazovaniaatohlavnezvýpovedepoškodeného
a svedkov L. C. a A. J. je zrejmé, že sa tohto skutku dopustil práve obžalovaný a teda neexistuje
pochybnosť o tom, že sa tento výrok jednoznačne viaže na osobu obžalovaného. Taktiež je v poslednej
časti predmetnej vety uvedené „v dôsledku čoho A. C. dostal strach o svoj život a zdravie“, na základe

toho krajský súd konštatuje, že je nelogické, aby poškodený A. C. dostal strach zo svojho vlastného
konania, ako je to podľa obžalovaného v skutkovej vete uvedené. Naopak, bolo dokázané, že poškodený
mal strach práve z konania obžalovaného. Aj na základe týchto skutočností má odvolací súd za to, že
sa takto uvedená skutková veta nemôže považovať za neurčitú a nejednoznačnú.

Čo sa týka odvolacej námietky smerujúcej voči znaleckému dokazovaniu, jeho trvaniu a záverom
znalkyne ohľadom spôsobilosti obžalovaného zúčastňovať sa hlavných pojednávaní a uvedomovať si
zmysel trestného konania, tu je potrebné opakovane uviesť, že odvolací súd znalkyňu C. K. G. podrobne
vypočulavzhľadomnajejvýpoveďmáodvolacísúdzato,žezáveryznaleckéhoposudku,ktoréznalkyňa
v rámci svojej výpovede bližšie vysvetlila sú správne a jednoznačne poukazujú na to, že obžalovaný

je trestnoprávne spôsobilá osoba, a teda je bez akýchkoľvek pochybností spôsobilý zúčastňovať sa
hlavného pojednávania a zodpovedať za svoje konanie.Znalecký posudok bol vypracovaný už v prípravnom konaní, obžalovaný bol vo väzbe 10 mesiacov,
pričom jeho správanie bolo skúmané počas celého trvania väzby. V dôsledku záverov tohto skúmania
vyplynuli závery, ktoré aj znalkyňa prezentovala vo svojom znaleckom posudku, aj pri výsluchu na

verejnom zasadnutí pred krajským súdom a ktoré odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa,
považuje za skutočne preukázané a vierohodné. Nakoľko ani jedna lekárska správa neobsahuje
informáciu o príznakoch, ktoré by spochybňovali schopnosť obžalovaného zúčastňovať sa trestného
konania, a teda chápať zmysel trestného konania v ktoromkoľvek štádiu bez ohľadu na to, či by
bola konštatovaná schizotypová porucha alebo schizofrénia. Uvedenému neodporujú ani neskoršie

lekárske správy doložené obžalovaným v rámci podania zo dňa 06.02.2024. Zo znaleckej výpovede
taktiež vyplynulo, že užívanie liekov, ktoré uvádza obžalovaný, zásadným spôsobom aj vzhľadom na
ich charakteristiky a dávkovanie týchto liekov, nemôže mať zásadný vplyv na spôsobilosť zúčastňovať
sa úkonov trestného konania. Z obsahu výpovede znalkyne tiež vyplynulo, že ani prípadná samotná
diagnóza schizofrénie nie je vždy dôvodom na podstatné zmenšenie alebo vymiznutie ovládacej alebo
rozpoznávacej schopnosti obžalovaného, avšak vzhľadom na jej znalecké skúmanie, si je istá, že

obžalovaný v čase spáchania skutku schizofréniou netrpel. Taktiež znalkyňa vzhľadom na správu zo
zariadenia H., I. J., kde sa obžalovaný v súčasnosti nachádza, uviedla, že ani v súčasnosti neexistujú
dôvody pochybovať o spôsobilosti obžalovaného zúčastniť sa pojednávania. Zariadenie H., I. J., Levoča,
do ktorého bol obžalovaný umiestnený v januári 2024, je sociálnym zariadením. Ak by obžalovaný trpel
schizofréniou a to v takom štádiu, ktoré by mu neumožňovalo zúčastňovať sa hlavného pojednávania

a uvedomovať si zmysel trestného konania, bol by umiestnený v zdravotníckom zariadení s prísnejšími
obmedzeniami, pričom zo správy zariadenia H., I. J., plynie, že obžalovaný má možnosť kedykoľvek
zariadenie opustiť a taktiež sa v nej uvádza, že zdravotný stav obžalovaného mu dovoľuje zúčastniť sa
pojednávania.

Zo znaleckého posudku vyplynulo, že schopnosť obžalovaného rozpoznať nebezpečenstvo
a protiprávnosť svojho konania bola v čase skutku zmenšená nepodstatne, len pod vplyvom prípadne
užitých psychoaktívnych látok. Ovládacia schopnosť bola zmenšená podstatne vzhľadom na oslabenú
reguláciu mentálnymi brzdami, výraznú impulzivitu, so zníženou frustračnou toleranciou v záťaži v
rámci schizotypovej poruchy, ktorou trpí berúc do úvahy aj pokračujúci konzum drog. U obžalovaného

nebolo zistené úplné vymiznutie ovládacej a rozpoznávacej schopnosti. Aj napriek tomu, že ovládacia a
rozpoznávacia zložka bola znížená rôznou mierou, obžalovaný bol v čase spáchania skutku príčetný a
trestne zodpovedný, nakoľko ide v tomto prípade o stav zmenšenej príčetnosti, ktorý nie je dôvodom na
vylúčenie trestnej zodpovednosti (4Tdo/4/2012). Z ustálenej judikatúry plynie, že zmenšená príčetnosť
je priestor medzi príčetnosťou a nepríčetnosťou, v ktorom môže byť ovládacia alebo rozpoznávacia

zložka znížená rôznou mierou. Aj odborná psychiatrická literatúra uvádza, že medzi príčetnosťou
a zmenšenou príčetnosťou leží široký medzipriestor a osoby, ktoré doň spadajú, buď plne nechápu
protiprávnosť svojho konania alebo nemajú potrebné zábrany proti trestnému konaniu, alebo oboje.
Sú síce z právneho hľadiska zodpovedné, ale ich vina v porovnaní s úplne zdravým človekom je
menšia. Sú príčetní so zmenšenou vinou, čiže zmenšene zodpovední. Ako vyplynulo zo znaleckého

posudku, schopnosť obžalovaného rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania bola
v čase skutku zmenšená nepodstatne a ovládacia schopnosť bola zmenšená podstatne vzhľadom
na oslabenú reguláciu mentálnymi brzdami, výraznú impulzivitu, so zníženou frustračnou toleranciou
v záťaži v rámci schizotypovej poruchy, berúc do úvahy aj pokračujúci konzum drog, keďže bola
u obžalovaného v čase skutku ako to aj sám uvádzal prítomná závislosť od marihuany a pervitínu.

Obžalovaný vo svojom odvolaní namieta, že mu neboli vykonané odbery a teda podľa jeho názoru
nemožno ustáliť, že by sa v jeho organizme zistila prítomnosť akýchkoľvek omamných a psychotropných
látok (č. l. 283), avšak v znaleckom posudku C. G. je uvedené, že sa obžalovaný sám priznal k užitiu
pervitínu a malého množstva alkoholu dva dni pred skutkom a teda v konzume drog pokračoval aj
napriek tomu, že bol prepustený deväť dní pred skutkom predčasne z výkonu trestu odňatia slobody,

kde riadne neukončil súdom nariadené ochranné protitoxikomanické ústavné liečenie. Znalkyňa teda
u obžalovaného nezistila úplné vymiznutie ovládacej a rozpoznávacej schopnosti, a aj keď tieto boli na
základe záverov znalkyne v rôznej miere zmenšené, obžalovaný je trestnoprávne zodpovedná osoba,
avšak jeho príčetnosť je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zmenšená.

Skutkový stav ustálený súdom prvého stupňa zodpovedá vykonanému dokazovaniu.

Sám obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že po tom, čo sa mu vyhrážali
v bare, rozhodol sa ísť smerom na osadu, kde býva poškodený, pričom očakával, že mu pomôžu, tedaišiel tam s istým zámerom. Obžalovaný vypovedal, že celou cestou zvolával vojakov a keď bol asi 20 m
od domu A. C., niekto vyšiel von, asi A. C. a spýtal sa ho vulgárne, či chce dostať, na čo mu obžalovaný
povedal „no poď“ a zhodil na zem tašku a vetrovku. Následne mu A. C. povedal, že mu odreže hlavu a

rozbehol sa na neho. Obžalovaný sa zľakol a utekal preč.

Poškodený tvrdil, že približne o 23.30 hod. počul niekoho vonku kričať, otvoril dvere, pričom uvidel
obžalovaného asi 6-7 m od svojho domu. Poškodený začal obžalovaného posielať preč, vravel mu,
aby nerobil hlúposti, no on napriek tomu ďalej vykrikoval, že ich pobije, pozabíja a podpáli im dom.

Poškodený tvrdí, že po týchto slovách sa zľakol, pretože v minulosti im skutočne niekto podpálil dom.
Ďalej vypovedal, že vonku vyšla aj jeho dcéra a švagor, pričom dcéra zavolala políciu. Počas toho ako
dcéra telefonovala, obžalovaný ďalej vykrikoval, vyzliekol si košeľu. Obžalovaný mal pri sebe aj kufrík,
ktorý hodil na zem, preto poškodený so švagrom začali k nemu pristupovať a poškodený mu povedal,
že zavolali políciu. Vtedy sa obžalovaný zľakol a začal utekať preč.

Okrem výpovede poškodeného vyvracajú tvrdenia obžalovaného aj svedkovia, a to dcéra poškodeného
L.C.,ktorávolalanalinku158eštevčase,keďsaobžalovanýzdržiavalnamiesteskutku.Tedaopisovala
skutočnosti tak, ako ich bezprostredne vnímala, pričom uviedla, že potrebujú pomoc, pretože A. B.
vykrikuje pred domom a vyhráža sa, že všetkých zabije. Obranu obžalovaného v tomto smere ďalej
spochybňuje aj svedecká výpoveď švagra poškodeného A. J., ktorý vypovedal, že zreteľne počul, ako

sa obžalovaný vyhráža jeho švagrovi, že ho zabije a že im podpáli dom. Keď sa pozrel cez okno, videl
tam stáť A. B., ktorý už mal vyzlečenú bundu a na zemi pri ňom bol nejaký kufrík, alebo taška.

Odvolací súd sa s námietkou obžalovaného nestotožnil, nakoľko neexistuje skutočnosť, ktorá by túto
námietku potvrdzovala. Teda, súd má za to, že obvinenie obžalovaného voči poškodenému je účelové

a nelogické, nakoľko podľa obžalovaného mal konflikt vyvolať práve poškodený, no ten bol v tom
čase vo svojom dome, na rozdiel od obžalovaného, ktorý vedel, kde poškodený býva a išiel tam
v ten večer zámerne, čo aj sám vo svojej výpovedi potvrdil. Súd má za potrebné poukázať na to,
že v prípade, ak by obžalovaný nevyhľadal poškodeného a teda neprišiel pred jeho dom, k tomuto skutku
by nedošlo. Poškodený nemal pred skutkom vedomosť o tom, že obžalovaný príde v ten večer pred

jeho dom, taktiež vzhľadom na krátky časový úsek, počas ktorého ku skutku došlo, má súd za to, že
poškodený a ani svedkovia nemali žiaden časový priestor na predom zámerne vymyslené obvinenia
proti obžalovanému. Taktiež súd poukazuje na výpoveď poškodeného, ale aj obžalovaného, pričom
obaja tvrdili, že ich vzťahy pred skutkom boli dobré, obžalovaný pár dní pred skutkom trávil čas v dome
poškodeného so svojou dcérou, pričom mu poškodený mal povedať, že sa môže o svoju dcéru postarať.

Krajský súd nevidí žiaden motív a logický dôvod, pre ktorý by mal poškodený chcieť zámerne poškodiť
obžalovanému, nakoľko s ním a ani s jeho návštevami v jeho dome nemal pred skutkom žiaden problém,
naopak, chcel aby sa o svoju dcéru obžalovaný staral.

Vo vzťahu k týmto skutočnostiam sa krajský súd v plnej miere stotožnil s konštatovaním súdu prvého

stupňa, teda krajský súd nenachádza dôvod, ktorý by sa dal logicky odôvodniť v tom smere, že
poškodený a svedkovia vypovedali zámerne nepravdivo o skutku s úmyslom obžalovanému poškodiť
a krivo ho obviniť. Taktiež sa krajský súd nestotožnil s tvrdením obžalovaného, že konflikt vyvolal
poškodený, pričom osobitne opakovane dôrazne poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný bol ten, ktorý
vyhľadal osobu poškodeného a prišiel pred jeho dom.

Obžalovaného teda usvedčuje zo spáchania skutku dostatok dôkazov, podrobnejšie rozpísaných
v odôvodnení napadnutého rozsudku, vrátane znaleckého dokazovania, výpovedí vyššie uvedených
svedkov, listinných dôkazov, pričom tieto dôkazy tvoria logicky usporiadanú a ucelenú reťaz, ktorá
v dostatočnej miere preukazuje záver o tom, že obžalovaný dňa 09.12.2022 v čase približne o 00:10

hod. pred rodinným domom na ul. C. D. XXX/XX E. F. kričal na A. C. nech príde k nemu a vyhrážal
sa mu, že ho zabije, z tohto dôvodu A. C. vyšiel pred dom, obžalovaný následne položil na zem svoju
tašku, vyzliekol si bundu a kričal, že ho zabije a podpáli, v dôsledku čoho A. C. dostal strach o svoj
život a zdravie a tým naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1 Tr. zákona. Správna je teda aj právna kvalifikácia skutku posúdeného ako prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, keďže obžalovaný sa vyhrážal smrťou A. C., a to takým
spôsobom, že v ňom vzbudil dôvodnú obavu. Obžalovaný je plne zodpovedný subjekt z hľadiska veku
a príčetnosti, ktorý porušil objekt chránený Trestným zákonom, ktorým je v tomto prípade ochrananerušeného občianskeho spolužitia. Svojho konania sa dopustil úmyselne a medzi jeho konaním a
spôsobeným následkom existuje nepochybne príčinná súvislosť.

Za takýchto okolností teda vo vzťahu k otázke viny a právnej kvalifikácie krajský súd považuje v
intenciách vyššie uvedených dôvodov a úvah odvolanie obžalovaného za nedôvodné a výrok o vine v
napadnutom rozsudku posúdil ako zákonný a vecne správny.

V súvislosti s druhom trestu a jeho výmery odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný

bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, z toho dvakrát za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods. 1, 2 Tr. zákona. Naposledy mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Svidník zo dňa
24.08.2022 sp. zn. 2T/20/2022 uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so
zaradenímdoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia,zvýkonuktorého
bol podmienečne prepustený dňa 30.11.2022, s určením skúšobnej doby podmienečného prepustenia
v trvaní 3 rokov. Okrem toho bol rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 25.04.2018 sp. zn.

9T/26/2018 uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. e) Tr.
zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou
dobou v trvaní 2 roky, s určením probačného dohľadu a s tým spojených primeraných obmedzení.
Súčasne bolo obžalovanému týmto rozsudkom uložené ochranné liečenie protitoxikomanické a
protialkoholické ústavnou formou a ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. V tomto

konaní došlo napokon k nariadeniu výkonu pôvodne podmienečne uloženého trestu odňatia slobody.
Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 24.08.2022 rozhodol o zmene formy ochranného liečenia
psychiatrického, protitoxikomanického a protialkoholického z ambulantnej na ústavnú. Obžalovaný
nastúpil na výkon tohto ústavného ochranného liečenia na Úseku ochranných liečení Zdravotníckeho
zariadenia ÚVTOS Košice - Šaca dňa 15.11.2022, ten v dôsledku rozhodnutia Okresného súdu Prešov

sp. zn. 33Pp/30/2022 o podmienečnom prepustení obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody, bol
ukončený dňa 30.11.2022.

Obžalovaný sa v období od 20.09.2017 dopustil celkovo 9 priestupkov, čo vyplýva z Centrálnej evidencie
správnych deliktov a priestupkov Slovenskej republiky. Dňa 18.08.2022 bol obžalovaný v priestupkovom

konaní postihnutý pokutou vo výške 100,- eur za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. V
siedmich prípadoch bol postihnutý za priestupky proti majetku.

Za zákonný a správny považuje krajský súd čo do druhu trestu a jeho výmery, aj výrok o treste
v napadnutom rozsudku. Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa prvostupňový

súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona. V prípade žalovaného prečinu
podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona je zákonom stanovená trestná sadzba až na 1 rok. U obžalovaného
súd prvého stupňa nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Z priťažujúcich okolností správne prihliadol
na § 37 písm. m) Tr. zákona, teda že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Súd prvého stupňa
prihliadal najmä na posledné odsúdenie menovaného, keď mu trestným rozkazom Okresného súdu

Svidník sp. zn. 2T/20/2022 zo dňa 24.08.2022, právoplatným toho istého dňa, pre obdobnú trestnú
činnosť, bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, pričom uznesením
Okresného súdu Prešov sp. zn. 33Pp/30/2022 zo dňa 30.11.2022 bol z výkonu tohto trestu podmienečne
prepustený s určením skúšobnej doby podmienečného prepustenia v trvaní 3 roky. Predmetného
skutku sa obžalovaný dopustil počas tejto skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu

odňatia slobody. Pretože konanie obžalovaného bolo posúdené ako úmyselný trestný čin nebezpečného
vyhrážania,prihliadalsúdprvéhostupňaprirozhodovaníotresteajnaustanovenie§49ods.2Tr.zákona
a zohľadnil aj obhajobou namietaný a znaleckým posudkom ustálený zdravotný stav obžalovaného.

Trestná sadzba za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona je až 12 mesiacov

odňatia slobody. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností správne súd prvého stupňa zvýšil dolnú
hranicu trestnej sadzby v súlade s ustanovením § 38 ods. 4, ods. 8 Tr. zákona o 1/3, čo po úprave
predstavuje dolnú hranicu 4 mesiace. V rámci takto upravenej trestnej sadzby uložil prvostupňový súd
obžalovanému trest odňatia slobody v hornej polovici zvýšenej trestnej sadzby, teda vo výmere 10
mesiacov. Zohľadnil predovšetkým tú skutočnosť, že obžalovaný sa skutku dopustil počas plynutia

skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody za rovnaký prečin
nebezpečného vyhrážania a to len 9 dní po prepustení. Taktiež bol obžalovaný odsúdený za prečin
nebezpečného vyhrážania rozsudkom sp. zn. 9T/26/2018. Súd prvého stupňa mal za to, že predosiahnutie účelu trestu, je v danom prípade nevyhnuté uložiť obžalovanému nepodmienečný trest
odňatia slobody, rešpektujúc tiež ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona.

Vzhľadom na to, že obžalovaný už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného
činu vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, rozhodol súd prvého stupňa správne o jeho zaradení
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Tr. zákona.

Krajský súd sa stotožnil aj s výrokom súdu prvého stupňa v súvislosti s ukladaním trestu, kde uviedol,
že aj napriek tomu, že u obžalovaného bolo znalkyňou konštatované podstatné zmenšenie ovládacej
schopnosti v dôsledku schizotypovej poruchy, ktorou obžalovaný trpí, nepovažoval prvostupňový
súd tento záver za takú mimoriadnu okolnosť, na ktorú by bolo nutné osobitne prihliadať. Taktiež
prvostupňový súd správne posúdil potrebu uloženia ochranného liečenia v súvislosti so stanovenou
diagnózou schizotypovej poruchy u obžalovaného, aj tu poukázal na záver znalkyne a na obsah

oboznámeného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 9T/26/2018, z ktorých vyplýva, že obžalovanému
už bolo nariadené ochranné psychiatrické liečenie v súvislosti s predchádzajúcou trestnou činnosťou a
v tomto konaní, z dôvodu aby nedošlo k duplicite, znalkyňa nenavrhla ochranné liečenie uložiť.

Na záver považoval krajský súd za potrebné poukázať ešte na skutočnosť, že toto trestné stíhanie

obžalovaného bolo vedené väzobne; do väzby bol obžalovaný A. B. vzatý 09.12.2022, z väzby po
vyhlásení rozsudku prvého stupňa, pred rozhodnutím krajského súdu o odvolaní, bol obžalovaný
prepustený uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. 13T/2/2023 dňa 09.10.2023, teda celý trest
uložený napadnutým rozsudkom už vykonal.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, nezistiac dôvody pre zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozsudku, krajský súd odvolanie obžalovaného A. B. postupom podľa § 319 Tr. poriadku
ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.