Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 10, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 75T/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010452
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Vozár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124010452.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Martinom Vozárom na hlavnom pojednávaní dňa 11.04.2024,

takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne,
trvale bytom C. D. C. E., F. G. B. XXXX/XX,
t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Ilava v tejto veci,

j e v i n n ý, ž e

dňa 22.12.2023 v čase po 10:00 hod. na ulici G. B. XXXX/XX E. C. D. C. E. E. H. I. XX, po tom, ako sa
agresívne správal, uviedol svojmu otcovi A. J. a matke D. B., že ich zabije, že chce okamžite od nich
500 eur s tým, že ak mu tie peniaze do večera nedajú, tak dá otca do hrobu, zavolá si kamarátov a
zabije ho, pričom taktiež uviedol, že mu rozbije auto a matke uviedol, že ak nedostane do večera od
nich 500 eur, bude zle, pričom búchal po nábytku a rozbil komodu a taktiež búchal po kávovare, načo

z miesta následne odišiel preč,
t e d a

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a uvedený čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1

písm. c) Trestného zákona.

Z a to s a o d s u d z u j e :

podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona,
§ 36 písm. l) Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona podľa zásady uvedenej v § 41 ods. 2
Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa ukladá probačný dohľad nad jeho
správaním počas skúšobnej doby.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 4 (štyri) roky.Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému
ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok
v skúšobnej dobe s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej
dobesprobačnýmdohľadomnavyzvaniesúdualebopríslušníkaPolicajnéhozboruSlovenskejrepubliky
skúške na alkohol a iné návykové látky za účelom kontroly dodržiavania zákazu ich požívania.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa
v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve so zameraním na
zvládanie agresivity a záťažových situácii.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu na dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 4T/55/2023 zo dňa 27.12.2023, právoplatného dňa 23.02.2024, ktorý bol obžalovanému
doručený dňa 14.02.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo
nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe prednesov strán na hlavnom pojednávaní a vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní zistil súd skutkový stav veci a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Po prednese obžaloby bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o všetkých svojich právach
podľa § 34, § 121 a § 257 Trestného poriadku s tým, že ku skutku môže urobiť vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. V zmysle § 257 ods. 7
Trestného poriadku účinného od 15.03.2024 bol obžalovaný samosudcom dopytovaný, aby zdôvodnil,

prečo urobil vyhlásenie o vine, keď v prípravnom konaní na výsluchu na polícii ako obvinený popieral
jeho spáchanie. Obžalovaný na to uviedol, že na polícii bol rozrušený a myslel si, že sa to na polícii
celé skončí a potom už v priebehu ďalšieho konania sa chcel ku všetkému priznať. Obhajca následne
dodal, že obžalovaný sa priznal už v prípravnom konaní pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho
spisu. Súd poukazuje, že vyjadrenie obvinenej osoby pri záverečnom preštudovaní nemá procesnú

použiteľnosť na rozdiel od zápisnice o výpovedi obvinenej osoby (pred výpoveďou je obvinená osoba
poučená, avšak pri záverečnom preštudovaní sa obvinená osoba nepoučuje), keďže aj v prípade
dokazovania na hlavnom pojednávaní možno odstraňovať rozpory vo výpovedi obžalovaného len s jeho
výpoveďou zaznamenanou v zápisnici z výsluchu obvineného v prípravnom konaní. Ďalej súd po
vysvetlení obžalovaného postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm.

g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia
obžalovaný odpovedal „áno“. Súd následne po zhodnotení vyjadrenia obžalovaného o dôvode urobenia
vyhlásenia o vine, zohľadniac aj ďalšie zabezpečené dôkazy v prípravnom konaní (najmä výpovede
oboch poškodených a svedkov C. B. a C. K.), ktoré odôvodňovali podanie obžaloby, podľa § 257 ods.
7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaného

skutku a právne ho posúdil zhodne tak, ako bol právne kvalifikovaný v prednesenej obžalobe na hlavnom
pojednávaní a ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Po vyhodnotení dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní nemal súd pochybnosti o vine
obžalovaného, a preto súd vyhlásenie obžalovaného prijal. Naplnené boli aj všetky 4 zákonné formálne

znaky žalovaného trestného činu, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka.
Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Neboli zistené
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či forenzne významné
zníženie jeho príčetnosti a na takéto skutočnosti nepoukazovala ani obhajoba, pričom súd v tejto
súvislosti poukazuje na závery oboznámeného znaleckého posudku znalkyne MUDr. Márie Ohrablovej.

Naplnená bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaný hrozbou násilia nútil jemu blízke osoby, ato oboch svojich rodičov (poškodených), aby mu dali peniaze (menovite 500 eur). Naplnená bola
aj subjektívna stránka, a to vo forme priameho úmyslu (obžalovaný chcel porušiť záujem chránený
zákonom). Objektom stíhaného trestného činu je ochrana slobody a ľudskej dôstojnosti a tento objekt

bol stíhaným konaním obžalovaného porušený.

Nakoľko súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, bolo na hlavom pojednávaní vykonané dokazovanie
k výroku o treste. Prokuratúra nenavrhovala uloženie niektorého z ochranných opatrení a dôvodnosť
uloženia ochranného opatrenia nevyplynula ani z výsledkov prípravného konania. S týmto trestným

konaním nebolo spojené ani tzv. adhézne konanie, keďže poškodení A. J. a D. B. sa na hlavnom
pojednávaní pri postupe podľa § 256 ods. 2 Trestného poriadku vyjadrili, že si neuplatňujú žiadny nárok
na náhradu škody, a preto ani nebolo vykonané dokazovanie k nároku na náhradu škody, a ani nebolo
rozhodované výrokom o náhrade škody.

Na hlavom pojednávaní tak boli k výroku o treste vykonané nasledovné dôkazy :

Z výpovede poškodenej D. B. vyplynulo, že žiada, aby bol obžalovaný, ktorý je jej syn, prepustený
na slobodu. Väzba mu podľa nej pomohla. Za komodu nežiada peniaze. Vo väzbe ho bola jedenkrát
navštíviť. Volávajú si každý deň. Môže u nich bývať, dokedy si nenájde vlastné bývanie. Na začiatku po
prepustení na slobodu mu pomôžu. Nemá z neho strach. Má zlých kamarátov. Vie, že obžalovaný užíval

drogy, a to marihuanu (menovite uviedla trávu) a alkohol požíval sem-tam. Nepil každý deň.

Z výpovede poškodeného A. J. vyplynulo, že obžalovanému, ktorý je jeho synom, dovolí, aby u nich
býval. Poskytnú mu tento základ. Väzba syna poznačila a bude viesť riadny život. Žiadal, aby bol
synovi uložený podmienečný trest. Nemá z neho strach. Vo väzbe ho bol jedenkrát navštíviť. Syn sa

ospravedlnil. Telefonoval aj s matkou. Vie, že obžalovaný užíval alkohol, ale nie je na ňom závislý a má
podozrenie, že užíval aj drogy, možno marihuanu, ale nevie nič konkrétne.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 7/2024 zo
dňa 31.01.2024, vypracovaného znalkyňou MUDr. Máriou Ohrablovou, vyplynulo, že obžalovaný v čase

spáchania trestnej činnosti netrpel žiadnou duševnou chorobou v zmysle psychózy. Diagnostikovala
u neho poruchu osobnosti disociálnu. V čase skutku mohol rozpoznať protiprávnosť a spoločenskú
nebezpečnosť svojho konania a svoje konanie mohol ovládať. Tieto schopnosti neboli vymiznuté.
Znalkyňa nediagnostikovala závislosť od návykových látok. Konštatovala, že má sklon k agresivite
pri vymáhaní svojich požiadaviek. V dôsledku toho, že trpí disociálnou poruchou osobnosti, možno

predpokladať, že sa aj v budúcnosti dopustí protiprávneho konania. Táto porucha je trvalého charakteru
a nedá sa medicínsky ovplyvniť, a preto neodporúča uložiť ochranné liečenie. Jej prejavy sa môžu
zmierniť aj zhoršiť, a to podľa vonkajších okolností (napr. ustupovaním alebo neustupovaním jeho
požiadavkám alebo uvedomením si, že protispoločenské konanie je v konečnom dôsledku v jeho
neprospech). Predpokladá, že trestné stíhanie bude pre neho korektívnou skúsenosťou. Je schopný

chápať zmysle trestného konania a obhajovať sa v ňom. Podľa znalkyne nie je dôvod obmedzovať alebo
pozbaviť obžalovaného spôsobilosti na právne úkony.

Z lustrácii na osobu obžalovaného (ZVJS, Sociálna poisťovňa, registre priestupkov, databáza súdov,
register generálnej prokuratúry a odpis registra trestov) vyplynulo, že obžalovaný je v súčasnosti vo

väzbe v tejto trestnej veci a aktuálne nie je proti nemu vedené v štádiu prípravného konania alebo
v štádiu pred súdom iné trestné konanie, okrem predmetného, pričom bezprostredne pred väzbou
nebol vedený ako osoba, za ktorú by boli do Sociálnej poisťovne odvádzané odvody (naposledy
v období 22.02.2022-14.04.2022 ako zamestnanec v Best personal solutions s.r.o.). Doposiaľ bol
8 krát priestupkovo riešený, opakovane pre priestupky na úseku cestnej premávky a opakovane aj

proti občianskemu spolunažívaniu (dňa 14.02.2019 pre fyzický a verbálny útok na sestru C. B., dňa
09.04.2022 pre verbálny útok na otca A. J. a dňa 18.05.2022 pre fyzický útok na otca A. J.) a bol 2 krát
súdne trestaný, a to odsúdenie v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn.
2T/138/2013 (pre krádež a poškodzovanie cudzej veci), ktoré má zahladené (hľadí sa na neho, akoby
nebol odsúdený) a odsúdenie v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/55/2023.

Z hodnotenia obžalovaného z ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 19.03.2024 v súhrne vyplynulo, že obžalovaný
si plní základné povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a priebeh výkonu väzby je hodnotený ako
bezproblémový. Nadviazal a udržiava kontakt najmä formou ojedinelej korešpondencie a telefonovania,najmä s matkou D. B. a sestrou C. B. a vo februári 2024 si uplatnil právo na návštevu. Ústav vo vzťahu
k obžalovanému neuviedol žiadne negatívne poznatky.

Z trestného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/55/2023 vyplynulo, že v tejto trestnej veci
bolo rozhodnuté trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/55/2023 zo dňa 27.12.2023,
právoplatným dňa 23.02.2024, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 14.02.2024 a obžalovaný bol ním
uznaný vinným zo spáchania prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona (skutok pod

bodom 1 zo dňa 01.10.2022) a zo spáchania prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Trestného zákona (skutok pod bodom 2 zo dňa 01.10.2022) a bol mu, s poukazom na
dve poľahčujúce okolnosti (podľa § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona) a bez zistenia priťažujúcej
okolnosti, uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a taktiež mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu na dobu 2 (dva) roky.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol súd na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd na účely rozhodovania o treste oboznámil pripojený trestný spis Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 4T/55/2023 a zistil, že obžalovanému je dôvodné uložiť súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu
(výroku o treste) z trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/55/2023 zo dňa 27.12.2023,
právoplatného dňa 23.02.2024, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 14.02.2024, pretože v súčasnosti
stíhaný skutok vydierania spáchal obžalovaný pred doručením tohto trestného rozkazu obžalovanému.

Keďže trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/55/2023 zo dňa 27.12.2023,
právoplatným dňa 23.02.2024, bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody, tak aj v predmetnej
trestnej veci ukladaný súhrnný trest musí byť súhrnným trestom odňatia slobody, avšak súd za zaoberal
otázkou, či takto ukladaný súhrnný trest odňatia slobody musí byť nepodmienečný, alebo či výkon trestu

odňatia slobody môže byť podmienečne odložený, pričom dospel k záveru, že obžalovanému možno
výkon uloženého súhrnného trestu odňatia slobody podmienečne odložiť.

Zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti je najprísnejšie trestná tá, pre ktorú je vedené aktuálne trestné
stíhanie, teda zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na

§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona (trestná sadzba 4 roky až 10 rokov), z ktorej sa vychádzalo
pri ukladaní trestu.

Bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže obžalovaný
sa priznal a svoje konanie oľutoval na výsluchu na súde dňa 14.03.2024 pri rozhodovaní o dôvodnosti

väzby po podaní obžaloby, pričom nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť, a to ani podľa § 37 písm.
h) Trestného zákona (jej priznaním by došlo k dvojitému pričítaniu), pretože tomu bránila skutočnosť, že
bol ukladaný súhrnný trest podľa zásady uvedenej v 41 ods. 2 Trestného zákona. Zohľadnením prevahy
poľahčujúcich okolností (pomer 1:0) došlo k úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8
Trestného zákona (upravená sadzba 4 roky až 8 rokov).

Napokon súd aplikoval pri ukladaní súhrnného trestu asperačnú zásadu, teda ukladal súhrnný trest
podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona a podľa zásady uvedenej v § 41 ods. 2 Trestného zákona (ukladaný
súhrnný trest za tri zbiehajúce skutky, a to jeden zločin v predmetnej trestnej veci a dva prečiny v trestnej
veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/55/2023), v dôsledku čoho došlo k úprave trestnej sadzby na

4 roky až 10 rokov a 8 mesiacov (t.j. 128 mesiacov). Ukladať trest v rámci takto upravenej sadzby
považoval súd za neprimerane prísne, zohľadniac skutočnosť, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd prijal a toto vyhlásenie nezohľadnil ako
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, ale ako skutočnosť, ktorá odôvodňuje
aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona

per analogiam, teda analogicky ako v konaní o dohode o vine a treste.

S poukazom na vyššie uvedené uložil súd súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky,
ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky, teda pri hornej hraniciskúšobnejdoby,atozasúčasnéhouloženiaprobačnéhodohľadupočasskúšobnejdoby,vrámciktorého
uložil obžalovanému zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej
dobe s probačným dohľadom ako aj povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe s probačným dohľadom

na vyzvanie súdu alebo príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky skúške na alkohol a iné
návykové látky za účelom kontroly dodržiavania zákazu ich požívania a taktiež bola obžalovanému
uložená povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve so zameraním na zvládanie agresivity a záťažových situácii.

Pri ukladaní trestu bolo prihliadnuté aj na výpovede oboch poškodených, ktorí sú ochotní pomôcť
obžalovanému, svojmu synovi, počas jeho pobytu na slobode a aj v súčasnosti počas jeho pobytu
vo väzbe s ním udržiavajú kontakt, čo vyplynulo aj z oboznámeného hodnotenia ústavu. Priaznivé
rodinné zázemie a postoj obžalovaného, ktorý urobil vyhlásenie o vine, odôvodňujú uloženie súhrnného
podmieneného trestu, na ktorého posilnenie boli v rámci probačného dohľadu uložené aj vyššie
špecifikované povinnosti a obmedzenia, ktoré napomôžu pri naplnení účelu uloženého trestu. Uloženie

zákaz požívania alkoholu a iných návykových látok (drog) je odôvodnené tým, že obžalovaný je
konzumentom alkoholu a drog, čo vyplynulo z výpovedí oboch poškodených aj z odsúdenia pre drogovú
trestnú činnosť Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 4T/55/2023. Alkohol a drogy môžu zvyšovať
agresivitu, a preto uložený zákaz má prispieť k eliminácii recidívy. Uloženie povinnosti podrobiť sa
v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve so zameraním na

zvládanie agresivity a záťažových situácii je odôvodnené závermi znalkyne MUDr. Márie Ohrablovej,
ktorá u obžalovaného diagnostikovala disociálnu poruchu osobnosti, ktorá je trvalého charakteru a nedá
sa medicínsky ovplyvniť, avšak touto povinnosťou možno pozitívne pôsobiť na obžalovaného, a tým tiež
prispieť k eliminácii recidívy.

Nakoľko bol ukladaný súhrnný trest, tak podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bolo rozhodnuté, že
sa zrušuje výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4T/55/2023 zo dňa
27.12.2023, právoplatného dňa 23.02.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok o treste
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, a preto
v súvislosti s ukladaním súhrnného trestu bol prevzatý a uložený trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá každého druhu na dobu 2 (dva) roky, ktorý bol taktiež uložený v trestnej veci Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 4T/55/2023.

Takto uložený trest považuje súd na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti za dostatočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa
tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.