Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, February 18, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122260514
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6122260514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Anny Kovaľovj, PhD a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobkyne: J. T., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. č. XXXX/XX, XXX XX V., zastúpená: JUDr. Simona Čerevková, PhDr.,
advokátka, so sídlom Masarykova č. 25, 071 01 Michalovce, IČO: 52 617 297, proti žalovanej: B.
X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. novembra č. XXXX/X, XXX XX V., zastúpená: JUDr.
František Svatuška, advokát, so sídlom Námestie slobody č. 25, 066 01 Humenné, IČO: 42 090 911,
v konaní o zaplatenie 1.800,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 13C/30/2022-113 zo dňa 6. februára 2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaná má vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu 100% s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 21.09.2021 bola medzi stranami sporu uzavretá Zmluva o pôžičke

podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Zmluva“), na základe ktorej žalobkyňa ako
veriteľ poskytla žalovanej ako dlžníkovi peňažnú čiastku vo výške 2.800,00 eur v hotovosti. Žalovaná sa
zaviazala zaplatiť svoj dlh v splátkach nasledovne: dňa 17.09.2021 suma 1.000,- eur, dňa 20.10.2021
suma 500,- eur, dňa 20.11.2021 suma 500,- eur, dňa 20.12.2021 suma 400,- eur a dňa 20.01.2022
suma 400,- eur (čl. 11). Písomnosťou zo dňa 29.10.2021 „Predžalobná výzva pre úhradu dlžnej sumy
vo výške 1.800,- eur s príslušenstvom na základe zmluvy o pôžičke“ (čl. 12) žalobkyňa prostredníctvom
právneho zástupcu vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej čiastky vo výške 1.800,- eur v lehote do troch

dní od prevzatia výzvy. Predmetná výzva bola žalovanej odoslaná ako doporučená listová zásielka dňa
29.10.2021 (čl. 13 druhá strana). Dňa 22.09.2021 bola uzavretá Zmluva o nájme bytu č. XXX/XXXX/
XXXX medzi Mestom V. a žalovanou (čl. 33-34). Dňa 01.10.2021 bol spísaný zápis pri odovzdaní bytu
nájomníkovi - žalovanej (čl. 35), prílohou je aj mesačný zálohový predpis platieb a úhrad za plnenia
súvisiacesvýkonomsprávy2/2022,ktoráplatíod01.10.2021(čl.36),oznámeniezmenytrvaléhopobytu
obsahuje zmenu trvalého pobytu žalovanej zo dňa 01.10.2021, kde novým trvalým pobytom je Ulica
XX.novembra XXXX/X, V. (čl. 37). Odpočtový list o vykurovaní zo dňa 28.01.2022 obsahuje podpis

vlastníka bytu a žalovanej ako užívateľa (čl. 38), z ktorého vyplýva, že vlastníkom bol I. R.. Zo Žiadosti
o prepis elektriny zo dňa 05.10.2021 (čl. 39) je zrejmé, že prepis elektriny pôvodného zákazníka -
vlastníka bytu na nového zákazníka - žalovanú, uskutočnil ako vlastník I. R.. Z detailu transakcie zo
dňa 17.09.2021 vyplýva, že bola zrealizovaná transakcia vo výške 1.000,- eur v prospech žalobkyneako príjemcu (čl. 41). Z chatovej komunikácie cez messenger (čl. 76-79) medzi žalobkyňou a žalovanou
vyplýva jednanie ohľadom uzavretia zmluvy o pôžičke. Na čl. 76, čl. 77, 78 je opakovane uvedené, že
žalobkyňa napísala: „Ale ja nemôžem od teba pýtať za mestský byt peniaze. Chápeš, to je toto isté, či

mi máš vrátiť 1.800,- eur alebo za byt.“ „Ja za mestský byt od teba peniaze brať nemôžem, to je medzi
nami dohoda.“ Na čl. 79 zo dňa 18.09.2021 je uvedené, že žalobkyňa napísala: „B. dnes mi daj vedieť,
či je tá zmluva dobrá, aby sa riešila iná. Ja papiere na úrade nepodpíšem bez tej zmluvy, tak ukáž aj
P., aby sa vyjadrili, že čo a ako...“

3.Nataktozistenýskutkovýstavsúdprvejinštancieaplikovalust.§153ods.1,§154zákonač.160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 37 ods. 1, § 39, § 41a ods. 1, ods. 2, § 40 ods. 1,
§ 488, § 489, § 491, § 657, § 517 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „Občiansky zákonník“).

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva o pôžičke je

tzv. simulovaný právny úkon, ktorý je s poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatný pre nedostatok vôle subjektov túto zmluvu skutočne uzavrieť. Strany sporu v skutočnosti
nechceli uzatvoriť zmluvu o pôžičke a nemienili dosiahnuť účinky, ktoré sú spojené s týmto právnym
úkonom. V danej veci súd prvej inštancie sa zaoberal skutočnosťou, či je platne uzavretý disimulovaný
právny úkon, teda úkon, ktorý mal byť zastretý Zmluvou o pôžičke zo dňa 21.09.2021, pričom v

tomto prípade prichádza do úvahy len nepomenovaná zmluva uzavretá podľa Občianskeho zákonníka,
ktorej predmetom mala byť odplata za odhlásenie sa žalobkyne z užívania nájomného mestského
bytu. Ohľadom tejto skutočnosti žalobkyňa žalovanú uviedla do omylu, keďže tvrdila, že nájomkyňou
predmetného mestského bytu je ona sama, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nájomcom
bol starý otec žalobkyne, I. R.. Pod vplyvom tohto omylu a pod hrozbou neodhlásenia sa žalobkyne

z nájmu predmetného bytu, bola žalovaná donútená podpísať dňa 21.09.2021 Zmluvu o pôžičke. V
zmysle vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že rovnako aj tento zastieraný právny úkon
je neplatný a to pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom s poukazom na ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Žalobkyňa nemala žiadne oprávnenie požadovať úhradu za odhlásenie sa a ukončenie
nájmu v mestskom byte, a súd prvej inštancie dospel k záveru, že využila tiesnivú situáciu žalovanej

za účelom získania finančného prospechu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov ani
disimulovaný právny úkon - nepomenovaná zmluva nespĺňa náležitosti podľa Občianskeho zákonníka,
a preto je aj tento právny úkon neplatný.

5. Súd prvej inštancie nad rámec doplnil, že okrem toho, že Zmluva o pôžičke je neplatná pre nedostatok

vôle, v priebehu konania žalobkyňa nepredložila súdu žiaden dôkaz preukazujúci odovzdanie požičanej
sumy vo výške 2.800,- eur žalovanej. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že si nepamätá, kedy k
odovzdaniu došlo, čo však nekorešponduje s obsahom Zmluvy o pôžičke, kde je v čl. II uvedené, že
k odovzdaniu 2.800,- eur došlo pri podpise zo strany žalovanej, t. j. 21.09.2021. Uvedená skutočnosť
zároveň nie je súladná s čl. IV Zmluvy o pôžičke, podľa ktorého malo dôjsť k vráteniu časti požičanej

sumyvovýške1.000,-eurdňa17.09.2021,teda4dnipredsamotnýmposkytnutímpôžičky,čosavymyká
základným princípom logiky.

6. Žalobkyňa tvrdila, že žalovanej požičala sumu 2.800,- eur. Žalovaná túto skutočnosť popierala, preto
dôkazná povinnosť označiť dôkaz na svoje tvrdenie o tom, že žalovanej peniaze poskytla, bola na

žalobkyni. Tento právny názor je súladný aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (rozsudok
2Cdo 293/2008, 4Cdo 138/2009). Z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30.06.2010, sp. zn. 3 Cdo
325/2009 z citovaného zákonného ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,

predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Podpísanie zmluvy o pôžičke s
textom, podľa ktorého deň podpísania zmluvy je zároveň potvrdením prevzatia pôžičky s ohľadom na

skutkový stav súdenej veci, nie je dôkazom o reálnom odovzdaní predmetu pôžičky. Z vyššie citovaných
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva vyslovený právny názor, že pri zmluve o pôžičke veriteľa
zaťažuje dôkazné bremeno preukázania skutočného odovzdania peňazí ako aj jeho solventnosti ku dňu
uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Na preukázanie svojej finančnej solventnosti žalobkyňa súdu nepredložilažiadne dôkazy. Keďže žalovaná v priebehu celého konania popierala prevzatie sumy 2.800,- eur a
žalobkyňa dôkazné bremeno v preukázaní existencie a odovzdania finančných prostriedkov, ktoré mali
byť predmetom pôžičky, nepreukázala a dôkazné bremeno neuniesla, súd konštatoval, že ani v tomto

ohľade by žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla a súd má zato, že žalobkyňa nepožičala žalovanej
žiadne peňažné prostriedky, a nedošlo ku skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky.

7. Žalovaná predložila doklad o úhrade sumy 1.000,- eur žalobkyni prostredníctvom manžela bez
právneho dôvodu. Čo sa týka tejto úhrady vo výške 1.000,- eur, súd poukázal, že táto bola vykonaná

z účtu terajšieho manžela žalovanej - P. X., čo vyplýva aj zo zhodných prednesov strán tohto konania.
O uvedenom svedčí aj časová súvislosť a všetky okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania
ohľadom uzavretia nájomnej zmluvy k mestskému bytu žalovanou. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne na zaplatenie
sumy vo výške 1.800,00 eur s príslušenstvom je nedôvodný a žalobu zamietol v celom rozsahu.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1,
ods. 2 CSP.

9. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie z dôvodov, že súd prvej
inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevyrovnal sa s predloženými dôkazmi ani s tvrdením

žalobkyne a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust.
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP.

10. Tvrdenie žalovanej o tom, že by predmetná zmluva o pôžičke mala súvisieť s pridelením mestského
nájomného bytu je úplne nelogická a vyfabulovaná zo strany žalovanej. Z logiky veci vyplýva, že pri

získaní nájmu predmetného bytu žalobkyňa nemala akúkoľvek možnosť do tohto procesu a postupu
akýmkoľvek spôsobom byť zainteresovaná a akýmkoľvek spôsobom do tohto procesu zasahovať.

11. V danom prípade je sporné, či uvedená „zmluva o nájme bytu“ bola zastretým právnym úkonom a či
vôľou strán sporu bolo prenajať byt alebo požičať finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k reálnemu

odovzdaniu finančných prostriedkov z pôžičky, žalobkyňa verifikovala aj predloženým dôkazom zmluvou
o pôžičke, na základe ktorej došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil predmetné dôkazné prostriedky, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Výpoveď
žalobkyne súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôveryhodnú, a to bez náležitého bližšieho zdôvodnenia.
Zároveň sa prvoinštančný súd nedostatočne vysporiadal s výpoveďami jednotlivých svedkov, keď sa

nezaoberal obsahovými tvrdeniami jednotlivých svedkov, ale len skonštatoval ako pravdivé. Z výpovede
žalobkyne je zrejmé, že nikdy nemala v úmysle a ani neprejavila skutočnú vôľu predmetnú nehnuteľnosť
prenajímať, nakoľko k nej nemala akýkoľvek právny vzťah. Podľa jej názoru nie je možné zo strany
súdu poskytnúť ochranu osobe (žalovanej), ktorá sa snažila úmyselne obísť zákon. Z vykonaného
dokazovania a výpovedí strán konania a svedkov je zrejmé, že ak by súd náležite vyhodnotil všetky

dôkazy, dospel by k správnym skutkovým zisteniam a musel by sa zaoberať aj skutočnosťou, že to práve
žalovaná takto nastavila podmienky poskytnutia pôžičky a práve ona mala vyžadovať simuláciu. Preto
práve žalobkyňa je tá, ktorá bola konaním žalovanej poškodená. V predmetnej právnej veci je daný
naliehavý právny záujem žalobcov v zmysle § 137 písm. c) CSP, nakoľko bez rozhodnutia by bolo ich
postavenie naďalej neistým. Navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil

vec súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne toto rozhodnutie zamietol v celom rozsahu. Zároveň
si uplatnila náhradu trov konania.

12. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla odvolaciemu súdu odvolanie žalobkyne
zamietnuť a priznať trovy odvolacieho konania.

13. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej uviedla, že žalovaná z dôvodu dôkaznej a argumentačnej núdze
len reprodukuje svoje argumenty už skôr v rámci sporu použité. Ďalej žalobkyňa zotrváva na tom
názore, že rozsudok konajúceho súdu na prvom stupni nie je vecne správny, dostatočne odôvodnený
a naproti tomu argumentácia žalovanej nedôvodná a neopodstatnená. Navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne
toto rozhodnutie zamietol v celom rozsahu. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.14. Vo vyjadrení žalovanej k vyjadreniu žalobkyne žalovaná navrhla odvolanie žalobkyne zamietnuť a
priznať žalovanej trovy odvolacieho konania.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

18. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a

ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený

skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a

obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd nezistil
naplnenie tejto odvolacej námietky.

19. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

20. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania
dospel aj k správnym skutkovým zisteniam. Zároveň prejednávanú vec správne právne posúdil. V
priebehu odvolacieho konania žalobkyňa nepredložila žiaden dôvodný argument, ktorý by mal súvis s
prejednávanou vecou do tej miery, aby bol spôsobilý priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 41a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného
právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu
konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu
sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

24. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

25. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

26. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

27. Súd prvej inštancie pri svojom právnom posúdení vychádzal zo skutkových okolností vymedzených v
žalobe. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia 1800,- eur s príslušenstvom titulom zmluvy
o pôžičke zo dňa 21.09.2021.

28. Zmluva o pôžičke je asynalagmatickou zmluvou, čo je dané jej reálnym charakterom. Veriteľ

prenecháva dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu.
Povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a povinnosť dlžníka predmet pôžičky prevziať zo zmluvy
o pôžičke neplynie, pretože zmluva vznikne až uskutočnením reálneho odovzdania a prijatia. Dlžník a
veriteľ teda nie sú navzájom v synalagmatickom postavení. Preto ak došlo len k dohode zmluvných strán
o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, nemožno

sa s úspechom domáhať, aby veriteľ plnil z titulu zmluvy o pôžičke, pretože zmluva nevznikla (rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 238/2010).

29. Pre vznik zmluvy nie je podstatné kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy
došlo k dohode zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu vecí. Veriteľ, ktorý žaluje na splnenie dlhu

zo zmluvy o pôžičke, musí preukázať nielen konsenzus veriteľa a dlžníka o uzavretí zmluvy o pôžičke,
ale aj preukázanie prenechania druhovo určených vecí veriteľom dlžníkovi. Podľa rozsudku Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 472/2007 v spore o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno
tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a
že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol dôkazné

bremeno (Pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 98/2000, ZSR ČR C 946/13).

30. Dôkazné bremeno ohľadne existencie právnej skutočnosti, ktorá mala za následok vznik zmluvy o
pôžičke, zaťažuje veriteľa. Hodnotenie dôkazov upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 191.
Podľa tohto ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

31. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný

právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

32. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazovnavrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie

zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný

skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

33. V danej veci žalobkyňa nepreukázala, že na základe zmluvy o pôžičke došlo k reálnemu odovzdaniu
predmetu pôžičky. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.09.2021 (č.l. 11 spisu), čl. II „Spôsob poskytnutia

peňazí“ vyplýva, že pôžička vo výške uvedenej v čl. I. tejto zmluvy bola poskytnutá dlžníkovi v hotovosti.
Dlžník prehlasuje a svojim podpisom potvrdzuje prevzatie sumy uvedenej v čl. I. tejto zmluvy.

34. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu ( č.l. 25 spisu) poukázala na nepravdivé tvrdenia žalovanej, v tom
zmysle, že žalovanej neboli nikdy žiadne finančné prostriedky poskytnuté. Tieto tvrdenia sa nezakladajú

na pravde, „nakoľko žalobkyňa odovzdala žalovanej uvedenú sumu vo výške 2800,- eur v hotovosti pri
podpiseZmluvyopôžičkezodňa21.09.2021.Takakojeuvedenévčl.II.tejtozmluvy.Následnežalovaná
uhradila žalobkyni sumu vo výške 1000,- eur formou splátok, a to prevodom na účet žalobkyne ...“

35. Na pojednávaní dňa 19.09.2022 (č.l. 68 spisu) právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že pôžička

bola žalovanej odovzdaná v hotovosti pri podpise zmluvy. Žalobkyňa na pojednávaní k veci uviedla,
cit.: „pri odovzdaní peňazí sme boli len my dve, bolo to u nej v byte, tam kde udáva ako bydlisko, teda
26. novembra s tým, že tieto peniaze som jej dala riadne v hotovosti. Na otázku právneho zástupcu
žalovanej, kedy malo dôjsť k odovzdaniu peňazí žalovanej, žalobkyňa uviedla neviem, nepamätám si to.

36. K otázke podpisu zmluvy žalobkyňa na pojednávaní dňa 19.09.2022 na str. 5 zápisnice (č.l. 70 spisu)
uviedla, rozprávali sme sa vonku za dverami, možno aj 25 - 30 minút . Myslím, že pani L. (svedkyňa
prítomná na pojednávaní) bola vnútri, ale nepamätám si, či bola pri tom, keď sme zmluvu podpisovali.
Avšak pamätám si, že sme tú zmluvu podpisovali už dnu v kuchyni, takže mohla tam byť, ale nepamätám
si to presne.

37. Svedkyňa L. na pojednávaní dňa 19.9.2022 uviedla, že žalobkyňa prišla iba na chodbu s tým, že
sa jej (žalovanej, pozn. odvolacieho súdu) vyhrážala, že keď jej nepodpíše zmluvu o pôžičke, tak jej
ona nepodpíše odovzdanie tohto bytu. Priamo pri rozhovore som nebola, ona - pani žalobkyňa ma
asi nevidela. Ja som v tom čase bola v kuchyni, a oni sa rozprávali na chodbe. Následne k výsluchu

svedkyne, žalobkyňa uviedla, že ja som dobre vedela, že pani svedkyňa je v byte, pretože ja som do
bytu vošla, pani X. nás predstavila, povedala mi, že toto je moja kamarátka, my sme sa pozdravili a
predstavili. (str. 13 zápisnice o pojednávaní č.l. 68 - 74 spisu).

38. Vo vyjadrení zo dňa 28.09.2022 (č.l. 80 spisu), žalobkyňa uvádza v rozpore s doterajšími tvrdeniami,

že k zmluve o pôžičke došlo už pri odovzdaní predmetu zmluvy, avšak ani v tomto vyjadrení neuviedla,
kedy skutočne a za akých okolností malo dôjsť k reálnemu odovzdaniu peňazí žalovanej.

39. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov je nepochybné, že pre vznik zmluvy nie je podstatné,
kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy došlo k dohode zmluvných strán a k

reálnemu odovzdaniu vecí. Ak napríklad k odovzdaniu objektu zmluvy dôjde až po podpise zmluvy,
zmluva je perfektná až v okamihu odovzdania. Opačnú situáciu, pri ktorej dôjde najskôr k odovzdaniu
predmetu pôžičky a k spísaniu písomnej zmluvy až neskôr, je potrebné hodnotiť s prihliadnutím na
skutočnú vôľu strán. Ak bolo úmyslom strán uzavrieť zmluvu o pôžičke už pri odovzdaní predmetu
pôžičky, zmluva vznikla už odovzdaním.

40. V prejednávanej veci však nebolo jednoznačne preukázané, že k odovzdaniu pôžičky došlo. Z
výpovedí žalobkyne vyplýva jej zmätočnosť tvrdení. V žalobnom návrhu tvrdila, že odovzdala finančnú
hotovosť pri podpise zmluvy, následne po vykonanom dokazovaní na pojednávaní dňa 19.9.2022zmenila svoje tvrdenie a uviedla (č.l. 81 spisu), že situáciu, pri ktorej dôjde najskôr k odovzdaniu
predmetu pôžičky a k spísaniu písomnej zmluvy až neskôr, je potrebné hodnotiť s prihliadnutím na
skutočnú vôľu strán. Počas celého konania však nebol predložený jediný dôkaz, ktorým by žalobkyňa

bezpochyby preukázala, že k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky došlo. Žalovaná počas celého
konania konzistentne popierala poskytnutie akejkoľvek pôžičky žalobkyňou.

41. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka
za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym

následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod
vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu
dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad (neúspech) sa pričíta
účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda
okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na

sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z
účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.

42. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16. decembra 2015, sp.zn.
4Cdo/403/2014, skutočnosť poskytnutia pôžičky v konaní vždy preukazuje veriteľ, v danom prípade

žalobca. Neobstojí preto právny záver odvolacieho súdu, že nebolo povinnosťou žalobcu preukázať, že
k pôžičke (teda jej poskytnutiu) prišlo, ale bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že v danom prípade
o uzavretie právneho úkonu - poskytnutie pôžičky nejde. Dovolací súd dáva do pozornosti, že sa musí
preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, nie preukázať možnosť veriteľa
disponovať príslušnou peňažnou sumou.

43. Obdobne konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí z 30. júna 2010, sp.zn.
3Cdo 325/2009: Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky
nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane náležitosti vôle), boli dané.

44. Na podklade vykonaného dokazovania je dôvodné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že
Zmluva o pôžičke je simulovaným právnym úkonom, ktorý je neplatný pre rozpor s § 37 Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že došlo k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy
podľa Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom mala byť odplata za odhlásenie sa žalobkyne z
užívania nájomného mestského bytu.

45. V prípade, ak účastníci právneho úkonu uzavrú právny úkon, ktorý účastníci nechcú uzavrieť, a
ktorým predstierajú (simulujú) iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný úkon
z dôvodu nedostatku potrebnej vôle subjektov neplatným a platným je tzv. zastretý právny úkon. Pri
simulovanom právnom úkone má prejav vôle pôsobiť ako vážny, ktorým však konajúci nechce vykonať

navonok prejavený alebo žiaden prejav vôle. Tým sa simulácia líši od vnútornej výhrady, lebo pri
vnútornej výhrade konajúci úkon navonok vykonať chce. Pri simulácii ide o obojstrannú nezhodu vôle
a jej prejavu. Súčasťou predpokladov simulácie nie je jej motív. O simuláciu teda pôjde aj v prípade,
ak zmluvné strany chcú vzbudiť zdanie právneho úkonu navonok u tretích osôb (absolútna simulácia)
alebo chcú zakryť iný právny úkon (relatívna simulácia, dissimulácia). V prípade simulácie vôbec nejde

o právny úkon a zákon s ním viaže ako následok absolútnu neplatnosť. Simulovaný právny úkon je
neplatný nielen z dôvodu nezhody vôle a jej prejavu, ale aj z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s
dobrýmimravmi.Podmienkoujehoplatnostije,žezastretýprávnyúkonzodpovedávôlisubjektovaspĺňa
všetky zákonné predpoklady na jeho platnosť a má rovnakých účastníkov. V prípade, ak by bol takýto
právny úkon nedovolený alebo trpel niektorým z dôvodov neplatnosti, bol by právny úkon neplatný.

46. V danom prípade z obsahu spisu a z predloženej sms komunikácie vyplýva, že medzi stranami sporu
došlo k dohode o odplate za odstúpenie od nájomného bytu, resp. odhlásenie žalobkyne z užívania
nájomného bytu za odplatu. V prospech týchto tvrdení svedčí aj skutočnosť, že manžel žalovanej poslal
dňa 17.9.2021, teda štyri dni pred podpisom zmluvy o pôžičke na účet žalobkyne sumu 1000,-eur.

Táto skutočnosť je zachytená aj v predloženej zmluve o pôžičke zo dňa 21.9.2021, ako vrátenie časti
požičaných peňazí.47. Tvrdenia žalovanej o zastretom právnom úkone majú oporu vo vykonanom dokazovaní, a tak ako to
uviedol aj súd prvej inštancie o uvedenom svedčí aj časová súvislosť a všetky okolnosti, ktoré vyplynuli z
vykonaného dokazovania ohľadom uzavretia nájomnej zmluvy k mestskému bytu (bod 26 odôvodnenia

rozsudku).

48. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dňa 30. marca
2011, sp. zn. 3 Cdo 144/2010: Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný
úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá

Občianskehozákonníka).Zuvedenéhopotomvyplýva,žeakmábyťurčitýmprávnymúkonomurobeným
len „naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny
úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov
urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný
právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť.
Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39

Občianskeho zákonníka).

49. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov
odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd

rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 CSP potvrdil ako vecne správny.

50. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 odsek 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal vo vzťahu
k žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

51. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

52. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).