Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 4, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 47Ek/841/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123276572
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Jasenovcová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123276572.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, Majerníkova
3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42 185 190 proti povinnému: A. B. C., nar: XX.X.XXXX, D.
XXXX/XX, XXX XX E., o vymoženie 50,00 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr.
Peter Hodermarský, so sídlom exekútorského úradu Akad. Hronca 3, 064 01 Rožňava, IČO: 31 958 095,

o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 20.03.2023, domáhal od

povinného vymoženia pohľadávky vo výške 50,00 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
– Rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 15.06.2020, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 11.08.2020 a vykonateľnosť dňa 15.08.2020 (ďalej aj ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 26.07.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora: JUDr. Peter Hodermarský, so sídlom exekútorského úradu Akad. Hronca, 3 Rožňava, IČO:
31 958 095 (nástupca súdneho exekútora: JUDr. Dušan Kormaník, so sídlom exekútorského úradu

Námestie gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 17 082 901, ktorý exekúciu viedol pod sp.
zn. XXXXX XXX/XX).
3. Súdny exekútor dňa 21.09.2023 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie
exekúcie. Povinnému bolo dňa 23.08.2023 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný doručil
poverenému súdnemu exekútorovi podanie prostredníctvom e-mailu, označené ako „Exekúcia c 202EX
677/23“, dňa 02.08.2023. Dňa 07.09.2023 bolo poverenému súdnemu exekútorovi doručené doplnenie

návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 05.09.2023.
4. Povinný vo svojom podaní, ktoré súd posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie
uviedol, že žiada o zrušenie exekúcie z dôvodu že dlžná suma bola riadne splatená. Povinný k návrhu
na zastaveniu exekúcie pripojil výpisy platobných príkazov zo dňa 06.04.2020 v sume 200 EUR, zo
dňa 07.08.2020 v sume 75 EUR, zo dňa 25.11.2020 v sume 75 EUR. Povinný v doplnení návrhu na
zastavenie exekúcie zo dňa 05.09.2023 uviedol, cit.: „Podkladom pre exekúciu ako exekučný titul má

byť Rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 15.06.2020 sp. zn. XXXX/XX/XXXX. Ako povinná som
svoj povinnosť vyplývajúcu z vyššie uvedeného rozhodnutia súdu a nárok oprávneného na úhradu
istiny, úrokov z omeškania a trov konania uhradila v celom rozsahu po doručení rozhodnutia a teda
nárok oprávneného bol v celom rozsahu pred vydaním poverenia na výkon exekúcie uspokojený. Na
základe vyššie uvedeného navrhuje, aby Okresný súd v exekučnom konaní vedeného pod sp. zn. XXX F.
XXX/XXXX, 47 Ek/841/2023, vzhľadom na uspokojenie nároku oprávneného v celom rozsahu, rozhodol

o zastavení exekučného konania v celom rozsahu, keďže odpadol dôvod na jeho realizáciu. Zároveň
podávam námietky aj voči trovám exekúcie a tieto žiadam nepriznať.“5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie v podaní zo dňa 3.4.2023 uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, pričom poukázal,

cit.: „Povinný po vydaní exekučného titulu uhradil dňa 10.08.2020 sumu 75 € a dňa 17.09.2020
sumu 75 €, v tejto časti je návrh na zastavenie oprávnený. Keďže povinný nerešpektoval povinnosť
uloženú vyššie uvedeným predmetným rozhodnutím v celom rozsahu, Oprávnený podal návrh na
vykonanieexekúcie.Oprávnenýsidovoľujeuviesť,žejehopohľadávkaniejedodnešnéhodňauhradená
v celom rozsahu. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej

exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne
ustanovených v zákone. Návrh na zastavenie predstavujú procesný prostriedok, ktorý smeruje proti
exekúcia vedú k zastavenie exekúcie, t. j. trvalému od jej vykonania, a to na základe zákonom
predvídaných hmotnoprávnych a procesnoprávnych skutočností. Návrh na zastavenie exekúcie musí
byť odôvodnený a namietať sa môžu také skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu
a spôsobili zánik vymáhaného nároku.“

6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, k
obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa nevyjadril.
7. Podľa § 61k odsek 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný
poriadok“) Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak

a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí

ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa

k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu

zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na
zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie
exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Súd uvádza, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 23.08.2023.
Súdnemu exekútorovi bol dňa 27.08.2023 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie

(prostredníctvom e-mailu). Dňa 07.09.2023 bolo poverenému súdnemu exekútorovi doručené doplnenie
návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie
exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto
takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
13. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a

vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom
v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol v exekučnom
titule poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne
nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenievynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom
exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného.
Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť

nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a
dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho
druh je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia
umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku
rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to

tak z formálnej stránky, ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného
titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky
vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania. Súd v exekučnom konaní je v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu
vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to
nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku

(za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre
ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného
poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre
zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj
bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

14. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany
povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených
Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je
povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť
začatia exekúcie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na

zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle
§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom
byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu
na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie
exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie

dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný
exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na

zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný
môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku
exekučnéhotituluspôsobilizánikvymáhanéhonároku,zrušenieexekučnéhotitulu,inéskutočnosti,ktoré
jeho vymáhateľnosti bránia alebo existuje predpoklad v zmysle § 61k odsek 1 písm. e) Exekučného
poriadku. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti

dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
15. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal za preukázané, že
ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Rozsudok
Okresného súdu Bardejov, sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 15.06.2020 nadobudol právoplatnosť dňa

11.08.2020 a vykonateľnosť dňa 15.08.2020. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo preto vydané na
podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1,2 a § 48 Exekučného
poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne.
16. Súd vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tento považoval za
nedôvodný, pričom poukazuje na nasledovné: Súd uvádza, že posúdením návrhu povinného na

zastavenie exekúcie podľa obsahu dospel k záveru, že povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k
ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti,
ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Súd konštatuje, že dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k
ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku spočíva v tom, že po vzniku exekučného titulu a súčasne pred
samotnýmzačatímexekučnéhokonaniadošloktakýmskutočnostiam,ktoréspôsobilzánikvymáhaného

nároku. Príkladom súd uvádza, že ako právne dôvody zániku záväzku, ktoré prichádzajú po vzniku
exekučného titulu do úvahy, sú splnenie dlhu (solutio), dohoda o nahradení záväzku novým záväzkom
(privatívna novácia), dohoda o odpustení dlhu, splynutie práva a povinnosti (confusio) a iné. Pokiaľ ideo skutočnosti uvádzané povinným o úhrade vo vzťahu k vymáhanému nároku exekučný súd dospel k
záveru, že uvedená argumentácia je nedôvodná.
17. V prvom rade vo vzťahu k argumentácii ohľadom úhrady zo strany povinného, ktorá bola realizovaná

dňa 06.04.2020 (t. j. pre vydaním exekučného titulu) v sume 200 EUR, v súlade s právnou teóriou je
potrebné konštatovať, že exekučný súd nesmie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Exekučný
titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase vzniku exekučného titulu existuje. Osvedčený právny
stav nemôže byť v exekúcii prehodnotený. Znamená to, že exekučný súd nesmie prehodnotiť, že
vymáhaná pohľadávka vznikla. Zároveň musí exekučný súd vychádzať z toho, že zánik vymáhanej

pohľadávky nespôsobila právna skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu. Povinný sa
však proti exekúcii môže relevantne brániť tvrdením (v návrhu na zastavenie exekúcie), že vymáhaná
pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. Takéto
tvrdeniemusíexekučnýsúdvyhodnotiťnielenpoprávnej,aleajposkutkovejstránke,tedamusíustáliť,či
tvrdená právna skutočnosť naozaj nastala (napríklad, či skutočne došlo k odovzdaniu peňazí). Tvrdená
skutková okolnosť môže byť medzi oprávneným a povinným sporná. Dôkazné bremeno je na povinnom.

Inými slovami, exekučný súd neskúma, či vymáhaná pohľadávka vznikla, môže však dospieť k záveru,
že vymáhaná pohľadávka (po vzniku exekučného titulu) zanikla. Zánik vymáhaného nároku je dôvodom
na zastavenie exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že je podstatné identifikovať, kedy vznikol exekučný titul.
Deň, kedy exekučný titul vznikol, rozhodne nie je deň právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia.
Za vznik exekučného titulu sa považuje deň vyhlásenia rozsudku alebo uznesenia (217 ods. 1 CSP).

Ak uznesenie nebolo vyhlásené, je ním deň jeho vydania (§ 237 ods. 1 CSP). Súd v základnom konaní
totiž vychádza zo skutkového stavu existujúceho v deň vyhlásenia (respektíve vydania) rozhodnutia.
Skutočnosti,ktorénastalipredvyhlásenímrozhodnutia,moholdlžníknamietaťvzákladnomkonaní(pred
vznikom exekučného titulu). Skutočnosti, ktoré nastali od tohto dňa, môže dlžník namietať v návrhu na
zastavenie exekúcie (In. Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok.

Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 346-366).
18. V súlade s vyššie uvedeným preto pokiaľ povinný v ním podanom návrhu na zastavenie exekúcie
uvádza, že došlo k vykonaniu úhrad, vo vzťahu k nároku oprávneného vymáhaného v tomto exekučnom
konaní, v úhrade z apríla 2020, súd konštatuje, že v prípade ak by tieto úhrady i boli v uvedenom
časovomobdobíuhradené,tietobolirealizovanépredvydanímexekučnéhotitulu-RozsudokOkresného

súdu Bardejov, sp. zn. 2Csp/79/2019 zo dňa 15.06.2020. Súd v exekučnom konaní preto tieto povinným
namietané dôvody vyhodnotil ako okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je
podkladom pre výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. Súd opätovne uvádza, že predmetom
návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých
spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom

exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa
skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre
exekúciu. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným
prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad
na vykonanie exekúcie. Povinný tak vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový

stav, ktorý vo vykonávacom konaní exekučný súd neskúma. Skutkový stav, na základe ktorého bol
vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda v konaní,
počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený
v exekučnom titule, prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom
konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd

v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali
okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného
poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného
nároku, zrušenie exekučného titulu, iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia alebo by existoval
predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom (najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby) bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; (predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená,
ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov). V súvislosti s vyššie
uvedeným súd preto konštatuje, že tvrdenia povinného nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k
exekučnému konaniu, nakoľko tieto mali byť uplatnené už v základnom konaní, t.j. v konaní, ktoré

predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom
rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania
preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a
teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Súd rovnako konštatuje, že nerešpektovanieexekučného titulu by znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Úlohou súdu v
exekučnom konaní nie je posudzovať postup súdu v základnom konaní. Súd sa stotožňuje s názorom
obsiahnutým v Uznesení Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019: „Rozsah

prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je
exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne
vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom
konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli
spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcie

neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť,
pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre
exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, čo došlo k zániku judikovaného práva, t.j. práva vyplývajúceho
z exekučného titulu“. Keďže povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne
skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, o
skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, ani o skutočnosti v zmysle § 61k odsek

1 písm e) Exekučného poriadku, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného
predpisu, kedy povinným namietaná skutočnosť mala byť namietaná už v základnom konaní, pričom
zároveň táto skutočnosť nie je dôvodom, pre ktorú by mal súd prebiehajúcu exekúciu zastaviť, súd
podaný návrh na zastavenie exekúcie v uvedenom smere považoval za nedôvodný.
19. Súd vo vzťahu k úhrade zo dňa 07.08.2020 v sume 75 EUR (pripísaná na účet oprávneného

dňa 10.08.2020) a úhrade zo dňa 16.09.2020 v sume 75 EUR (pripísaná na účet oprávneného
dňa 17.09.2020) uvádza nasledovné: Súd opätovným preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie,
predloženého exekučného titulu a vyjadrenia povinného konštatuje, že uvedené úhrady v celkovej výške
150 EUR boli zohľadnené už v podanom návrhu na vykonanie exekúcie v ktorom oprávnený v časti
E) Vymáhaný nárok – kolónka „ Doplňujúce informácie o peňažnom nároku“ a časti H) Vyhlásenia

a návrh uviedol, cit.: „Po vydaní rozsudku boli uhradené sumy, ktoré boli zohľadnené v tomto návrhu a
boli odrátané z istiny: 10.08.2020 - 75€; 17.09.2020 - 75€“. Súd preto i s ohľadom na uvedené vyššie
považoval argumentáciou povinného v ním podanom návrhu na zastavenie exekúcie za nedôvodnú.
20. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými

tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za
rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
21. Na základe preskúmania namietaných skutočností, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného
titulu, príloh, návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako i vyjadrenia oprávneného k návrhu
povinného na zastavenie exekúcie preto súd dospel k záveru, že povinný vo svojom návrhu neuviedol

žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázal
relevantnými dôkazmi. Samotné tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, nie
sú dôvodmi postačujúcimi pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa platnej a účinnej právnej
úpravy, a preto súd predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v súlade s §
61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol (I. výrok).

22. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov
konania, v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, nepriznal (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.