Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 19, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoEk/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417208002
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6417208002.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov
JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Advocate, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti
povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. E., F. E. XXX/X, o vymoženie 275,00 eur s

príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad so sídlom
811 01 Bratislava, Zámocká 30, (predtým JUDr. Rudolfom Krutým, PhD, ktorý bol odvolaný ku dňu 31.
10. 2023), pod spis. zn. EX 14208/2017, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar
nad Hronom, č.k. 22Er/818/2017 - 36 zo dňa 31. 08. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e

II. Odvolanie oprávneného voči II. výroku o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúciu vedenú pod 1Ex
14208/17 vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje. II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR vrátane DPH v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd konštatoval, že poverením č. 5613 106217 zo dňa
07. 07. 2017 spolu s opravným poverením zo dňa 14. 09. 2017 poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného na podklade právoplatného a
vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri Asociácii pre arbitráž č. k.
SRSA spA 05927/15 zo dňa 15. 03. 2016 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Dňa 19. 06. 2023
podala povinná návrh na zastavenie exekúcie. Okresný súd zo spisového materiálu zistil, že účastníci

konania uzavreli dňa 23. 08. 2013 zmluvu o úvere č. 603701413, na základe ktorej bol pôvodnému
povinnému poskytnutý úver v sume 350 eur, ktorý tento mal vrátiť o zvýšený poplatok vo výške 322
eur, t. j. celková čiastka poskytnutého úveru vo výške 672 eur. Zároveň v ten istý deň uzatvorili
aj rozhodcovskú zmluvu. Okresný súd posúdil zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným
ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá nemôže obsahovať neprijateľné podmienky, a ak také podmienky
obsahovala, sú absolútne neplatné. Prvoinštančný súd skúmal predloženú rozhodcovskú zmluvu a túto

vyhodnotil ako neprijateľnú, a tým aj ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobovala značnú nerovnováhu
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že
dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť zmluvy alebo VOP, ktoré
boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy,
nebol dostatočným dôkazom o vôli povinného pristúpiť na tento osobitný spôsob rozhodovania sporu.
V predmetnom prípade mala rozhodcovská zmluva podobu formulára. Navyše ani nebolo alternatívou

riešenie sporov, nakoľko ak oprávnený – veriteľ podal návrh na začatie konania na rozhodcovský súd,
uskutočnil výber predpokladaný v rozhodcovskej zmluve, a po tomto výbere sa už pôvodný povinnýmusel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je
neplatná, a preto rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť a ním vydaný rozhodcovský
rozsudok sa nemohol stať vykonateľným. Na základe uvedeného exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g)

Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň rozhodol o trovách exekučného
konania tak, že tieto s poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku znáša oprávnený, a to v
plnom rozsahu, keďže podal návrh na exekúciu na základe nevykonateľného exekučného titulu. Taktiež
v súlade s § 200 ods. 1, 5 a § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.
z. priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur s DPH.

3. Proti uvedenému uzneseniu v rozsahu I. a II výroku podal oprávnený odvolanie, ktoré odôvodnil
odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol uznesenie okresného
súdu vo výroku I. a II. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Oprávnený namietal, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi ním a povinným je nevýhradnou
rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv

buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Namietal, že nie je daná
výlučnosť rozhodcovského súdu, pričom povinný mal možnosť, v prípade jeho nespokojnosti, obrátiť
sa na všeobecný súd. Oprávnený uviedol, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je
pre spotrebiteľa nevýhradná, nebude dotknutá § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Ak sa teda účastníci konania
dohodnú na predložení svojho sporu na prerokovanie Stálemu rozhodcovskému súdu, v zásade platí,

že sa podrobujú predpisom tohto súdu. Oprávnený ďalej namietal, že pokiaľ rozhodcovskú doložku o
výbere rozhodcu podpísali obe strany, svojím podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred
rozhodcom už ustanoveným v rozhodcovskej doložke/zmluve. Ak bola rozhodcovská zmluva jasne a
určite formulovaná aj s menom rozhodcu a podpísaná zástupcami oboch strán, každá z nich mala
možnosť vzniesť námietky voči uvedenej osobe rozhodcu. Odmietol akékoľvek argumenty povinného

o tom, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je
uzatváraná vždy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako
aj nemusí byť uzatvorená spolu so zmluvou o úvere. V prípade, že žiadateľ uzavrie rozhodcovskú
zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy má každá zmluvná strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a
súdnym konaním. Oprávnený mal za to, že v posudzovanom prípade sa jedná o individuálne dojednanú

zmluvnú podmienku, a preto bola právomoc rozhodcovského súdu založená platne. Rozhodcovský
rozsudok, ktorý je výsledkom rozhodcovského konania, má preto povahu exekučného titulu.

4. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia CSP.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec prejednal viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP

potvrdil.

8. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 27. 03. 2017 bola na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa
Krutéhospísanázápisnica,obsahomktorejbolnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcievočipovinnej.
Následne dňa 22. 06. 2017 súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri Asociácii pre arbitráž. Z predmetného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
vyplýva, že žalovanej (povinnej) bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo
výške 280,00 eur, úrok v sume 274,36 eur, úrok z omeškania v sume 17,67 eur, poplatok v sume
184,97 eur, úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 280,00 eur od 09.09.2015 do zaplatenia, úrok

z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 280,00 eur od 09.09.2015 do zaplatenia. Zmluvnú pokutu
vo výške 33,00 eur, trovy mediačného konania vo výške 202,53 eur, poplatok za upomienku 10 Eur,
trovy rozhodcovského konania vo výške 227,67 eur, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 120,00 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci, so stratou výhody splátok v prípadenezaplateniečoilenjednejsplátkyriadneavčas.Rozhodcovskýrozsudokbolvydanýnazákladezmluvy
o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 23. 08. 2013. Rozhodcovský súd si právomoc
spor rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 23. 08. 2013. Odvolaním napadnutým

uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

9. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (platnom v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„ZoSÚ“)spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom

konaní.

13. Podľa § 4 ods. 2 ZRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných

telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 súd exekúciu
zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno

vykonať.

15. Z citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd
je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je aj po štádiu posudzovania splnenia

zákonnýchpredpokladovprepovereniesúdnehoexekútoranavykonanieexekúcie(povydanípoverenia
na vykonanie exekúcie) bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol
vydaný orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý
na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto
rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený

výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije právnu
možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom
konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy).

16. V prejednávanej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená rozhodcovskou zmluvou,

ktorá bola s povinným uzatvorená v rovnaký deň ako zmluva o úvere na samostatnej listine papiera.
Predmetnú rozhodcovskú zmluvu podrobil prvoinštančný súd prieskumu a dospel k záveru, že ide o
neprijateľnú a neindividuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorú vyhodnotil ako absolútne neplatnú
zmluvnú podmienku. Odvolací súd konštatuje, že aj napriek tomu, že rozhodcovská zmluva bolauzavretá na samostatnej listine, je z tejto zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol
povinný ovplyvniť. Rozhodcovskou zmluvou bol povinný podrobiť sa rozhodnutiu, vopred veriteľom vo
formulári predtlačenej zmluvy určeného rozhodcovského súdu, a teda nemožno hovoriť o individuálne

dojednanejpodmienkespotrebiteľskejzmluvy.Individuálnosťdojednanítotižtoniejezávisláodfyzického
oddelenia, odčlenenia časti dojednaní od iných, ale musí tu byť preukázaná možnosť spotrebiteľa
ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, ktorá mu je predkladaná dodávateľom. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozhodnutí sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16. 01. 2013 uviedol, že rozhodcovská zmluva
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí

byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Predpokladom pre záver o neindividuálnom charaktere zmluvnej podmienky je stav, keď zmluvné
podmienky v rozhodcovskej zmluve boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. V danom
prípade zmluva o úvere ako aj rozhodcovská zmluva mali charakter samostatných listín formulárového
typu, ktoré boli vopred pripravené oprávneným. Zmluvu o úvere v tomto prípade podpísal povinný

spolu s rozhodcovskou zmluvou v ten istý deň, pričom uvedenie rozhodcovskej zmluvy na samostatný
papier sa skôr javí ako zámer oprávneného smerujúci k obchádzaniu zákonnej úpravy na ochranu
spotrebiteľa a nie ako individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Povinný ako spotrebiteľ však
obsah rozhodcovskej zmluvy nemohol nijako ovplyvniť, predmetná zmluva je formulárovou zmluvou a
aj napriek tomu, že sa nachádzala na samostatnom liste papiera, predstavuje len zmluvné dojednanie

tvoriace súčasť úverovej zmluvy. Dôkazné bremeno na preukázanie individuálneho charakteru zaťažuje
toho, kto uvedené zmluvné dojednanie do zmluvy vložil, avšak v tomto prípade oprávnený nepredložil
žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy.

17. S poukazom na vyššie uvedené, rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, a teda

je v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná, a teda nevyvoláva žiadne právne účinky. Možnosť
spotrebiteľa od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť obsiahnutá v článku II. bod 3 rozhodcovskej zmluvy
nesvedčí o individuálnom dojednaní už bez tak absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Od zmluvy
možno pri tom odstúpiť len v prípade, že je zmluva platná, pričom absolútna neplatnosť v zmysle §
53 ods. 5 OZ spôsobuje, že zmluva je neplatná od začiatku ex tunc, a teda nie sú splnené zákonné

podmienky na jej dodatočné zrušenie. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje aj na závery
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 371/2018 zo dňa 20. 06. 2018, v
ktorom ústavný súd v obsahovo podobnej veci uznal argumentáciu exekučného súdu o neprijateľnosti
rozhodcovskej zmluvy.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení (I. výrok) a v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správne potvrdil z totožných dôvodov ako rozhodol súd prvej inštancie.

19. Odvolací súd v súvislosti s výrokom uznesenia súdu prvej inštancie, pri ktorom rozhodol v

exekučnom konaní o nároku na náhradu trov exekúcie (II. výrok) považuje za potrebné uviesť, že právna
úprava sporového konania v § 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP) účinná do 30.
06. 2016 vychádzala zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam súdu prvého
stupňa s tým, že prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené. Medzi
nimi bola aj úprava neprípustnosti odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovoval

inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 OSP. Procesná úprava účinná od 01. 07. 2016 zachovala zásadu
prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom, čo vyplýva z § 355 ods. 1 CSP, avšak vo vzťahu k
uzneseniamstanovila,ažnaprípadyupravenév§ 355ods.2CSP,neprípustnosťodvolania. Vdôsledku
tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým §
202 ods. 2 OSP a v súčasnosti § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30. 06. 2016 mohol výnimku, a teda

prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01. 07. 2016 môže
pripustiť odvolanie aj samotný CSP (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods.1 Exekučného poriadku). To
však neznamená, že CSP je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods.
1 Exekučného poriadku má totiž ísť len o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha
veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP ako lex generalis je v exekučnom konaní vždy len subsidiárne,

teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok ako lex specialis neobsahuje vlastnú úpravu.

20. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie nie je možné
aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, ktorý je priamoupravený Exekučným poriadkom. Majú vlastnú definíciu v § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do
31. 03. 2017, vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie upravený v § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku, vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie v § 200 ods.

1 druhá a tretia veta Exekučného poriadku, ako aj presne stanovený spôsob ich uplatňovania. V
Exekučnom priadku je tiež upravený aj osobitný spôsob rozhodovania o tom, kto a v akej výške trovy
exekúcie platí, na rozdiel od rozhodovania v civilnom sporovom konaní, v ktorom sa rozhoduje zvlášť o
nároku na náhradu trov a zvlášť o ich výške. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora pritom ani nejde
o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora - § 200 ods. 5 EP.

Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti
odvolania nemožno interpretovať inak, než v súlade s § 355 ods. 1 CSP, a to nepripustenie odvolania
vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno
preto ani primerane subsumovať pod rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 357 písm.
m) CSP.

21. Keďže rozhodovanie o trovách exekúcie nie je rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania, nie
je naň možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP o prípustnosti odvolania.

22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenia a následne nesprávne poučil účastníkov konania aj o prípustnosti odvolania, v

dôsledku čoho musel odvolací súd v zmysle § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného voči výroku II.
odmietnuť, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení
zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 01.04.2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti
uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.