Uznesenie – Volebné veci ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 11Svp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9624200024
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200024.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T.. G. Š., narodený XX. H. XXXX,
bytomvB.-S.,I.č.XXX/X,právnezast.:JUDr.JánomFoltánom,advokátomsosídlomvGalante,SNPč.
708, proti žalovanému: Predseda Národnej rady Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie
Alexandra Dubčeka č. 1, v konaní o prijatí návrhu na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej
republiky vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnia v prvom kole dňa 23. marca

2024, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky p r i j í m a návrh žalobcu T.. G. Š., narodeného XX. H.
XXXX, bytom v B. - S., I. č. XXX/X, na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Dňa 12. februára 2024 bola Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
správny súd“) doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia o prijatí návrhu
na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky vo voľbe, ktorá sa bude konať 23. marca 2024.
Rozhodnutie žalovaného z 09. februára 2024, Číslo: PREDS-42/2024, ktorým žalovaný odmietol návrh

žalobcu na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, podaný občanmi Slovenskej republiky na základe
petície z dôvodu, že petíciu v rozpore s článkom 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podpísalo
menej ako 15.000 občanov Slovenskej republiky, považoval za nulitný právny akt, pretože predmetné
rozhodnutie bolo podpísané podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Petrom Žigom,
PhD. S odkazom na § 103 ods. 3 zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/2014

Z.z.“) uviedol, že preskúmanie návrhu na kandidáta ako aj rozhodnutie o tomto návrhu prislúcha výlučne
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a táto právomoc nemôže byť prenesená. Výlučnú
právomoc predsedu Národnej rady Slovenskej republiky podpisovať predmetné rozhodnutia podporil
tiež s odkazom na článok 89 písm. f/ Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca ďalej aj s poukazom
na § 44 zákona č. 350/1996 Zb. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 350/1996 Zb.“) namietal, že v prípade, ak by mal príslušné

rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky právomoc podpisovať podpredseda Národnej
rady Slovenskej republiky, z predmetného rozhodnutia nebolo zrejmé, či podpredseda pri podpise
rozhodnutia zastúpil predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v určenom poradí, alebo na základe
poverenia, ktoré však nebolo žalobcovi spolu s týmto rozhodnutím doručené.

2. Žalobca v ďalšej časti podanej žaloby uviedol, že v podateľni Národnej rady Slovenskej republiky

odovzdal petíciu, ktorú podpísalo 15.300 občanov Slovenskej republiky. Z rozhodnutia predsedu
Národnej rady Slovenskej republiky vyplývalo, že návrh nespĺňal ustanovenú podmienku podanianávrhu, aby petíciu podpísalo najmenej 15.000 občanov Slovenskej republiky podľa článku 101 ods. 3
ÚstavySlovenskejrepubliky,avšakzpríslušnéhorozhodnutianiejezrejmé,zakéhodôvodubolnávrhna
voľbu kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky odmietnutý, a teda, či bolo podaných menej

ako 15.000 hlasov, alebo petičné hárky neobsahovali zákonom č. 180/2014 Z.z. predpísané náležitosti.

3. Navrhol, aby najvyšší správny súd uznesením prijal návrh žalobcu na kandidáta na prezidenta
Slovenskej republiky. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

II.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo 14. februára 2024 vyhodnotiac žalobcom uplatnené
dôvody ako neopodstatnené. K žalobcom namietanej nulite právneho aktu - rozhodnutia z 09. februára
2024 o odmietnutí návrhu na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky s odkazom na

článok 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uviedol, že predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
zastupujú podpredsedovia a podľa § 44 písm. b/ zákona č. 350/1996 Z.z. podpredsedovia Národnej rady
Slovenskej republiky zastupujú predsedu národnej rady v určenom poradí a v plnení jeho úloh, ktorými
ich poverí. Ďalej uviedol, že Ústava Slovenskej republiky pri predsedovi Národnej rady Slovenskej
republiky netrvá na jeho osobnom výkone právomoci predsedu a vzhľadom na ich charakter umožňuje

ich výkon aj prostredníctvom podpredsedov Národnej rady. V tejto súvislosti dodal, že predseda
Národnej rady dňa 08. februára 2024 rozhodnutím poveril podpredsedu Ing. Petra Žigu, PhD. vykonaním
právomoci predsedu Národnej rady vo veci návrhu na voľbu kandidáta - žalobcu na funkciu prezidenta
Slovenskej republiky. K povereniu podpredsedu pristúpil predseda aj z dôvodu možného vylúčenia
konfliktu záujmov s ohľadom na jeho osobnú kandidatúru v prezidentských voľbách.

5. K námietke žalobcu, že tento odovzdal petíciu, ktorú podpísalo 15.300 občanov Slovenskej republiky
žalovaný uviedol, že podkladom pre vydanie príslušného rozhodnutia bolo posúdenie realizované
na to zriadenou komisiou. Podľa zistení tejto komisie, na doručených 785 petičných hárkoch bolo
celkovo uvedených 15.209 záznamov občanov podporujúcich petíciu svojimi podpismi s tým, že z

uvedeného počtu záznamov komisia z dôvodu nečitateľnosti mena, priezviska, alebo adresy trvalého
pobytu alebo jej neúplnosti, nečitateľnosti dátumu narodenia alebo jeho neúplnosti, respektíve pre
chýbajúci podpis občana neuznala 183 záznamov. K zvyšným záznamom v počte 15.026 komisia
uviedla, že podpisy občanov uvedené najmenej na 57 hárkoch priložených k návrhu boli vyhodnotené
ako nedôveryhodné, nakoľko vznikla dôvodná pochybnosť o relevantnosti podpisu týchto občanov

evidovaných na týchto hárkoch. Komisia vyjadrila spoločné presvedčenie, že na predmetných hárkoch
nejde o vlastnoručný podpis konkrétne uvedených občanov, teda petičné hárky nespĺňajú zákonnú
podmienku, ktorou je vlastnoručný podpis občana oprávneného voliť do Národnej rady Slovenskej
republiky podporujúceho petíciu. Celkovo bolo takto vyhodnotených 1.101 podpisov. Dodal, že komisia
nechala predmetné petičné hárky posúdiť tiež odbornej komisii na konzultáciu prípadných nejasností

pri posudzovaní návrhov, ktorá vo svojom stanovisku z 05. februára 2024 potvrdila odôvodnenosť
podozrenia z nedôveryhodnosti podpisov voličov na predmetných 57 petičných hárkoch.

6. Navrhol, aby najvyšší správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

III.

7. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 16. februára 2024 na vedomie.

IV.

8. Najvyšší správny súd ako súd vecne príslušný na konanie a rozhodovanie v konaní o prijatí návrhu
na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky (§ 11 písm. c/ v spojení s § 283 a nsl. SSP a
§ 103 ods. 5 zákona č. 180/2014 Z.z.) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o
dôvodnosti podanej žaloby.

9. Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, slovenská republika je zvrchovaný, demokratický
a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.10. Podľa článku 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju
vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

11. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

12. Podľa článku 30 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo zúčastňovať sa
na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

13. Podľa článku 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú za rovnakých podmienok prístup
k voleným a iným verejným funkciám.
14. Podľa článku 72 Ústavy Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky je jediným
ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky.

15. Podľa článku 89 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky
a/ zvoláva a riadi schôdze Národnej rady Slovenskej republiky,
b/ podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony,
c/ prijíma sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
d/ vyhlasuje voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbu prezidenta Slovenskej republiky a voľby

do orgánov územnej samosprávy,
e/ vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,
f/ vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.

16. Podľa článku 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky

zastupujú podpredsedovia. Tajným hlasovaním ich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky
je zodpovedný Národnej rade Slovenskej republiky.

17. Podľa článku 91 Ústavy Slovenskej republiky, činnosť Národnej rady Slovenskej republiky riadi a

organizuje predseda a podpredsedovia.

18. Podľa článku 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej
15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady
Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na voľbu sa

odovzdávajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.

19. Podľa článku 101 ods. 10 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o voľbách prezidenta ustanoví
zákon.

20. Zákon č. 180/2014 Z.z. upravuje podmienky výkonu volebného práva a organizáciu volieb do
Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej
republiky, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej
samosprávy a spôsob vykonania referenda vyhláseného podľa článku 93 až 99 Ústavy Slovenskej
republiky.

21. Podľa 103 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z.z., návrh na kandidáta musí obsahovať
a/ meno, priezvisko a titul kandidáta,
b/ dátum narodenia,
c/ zamestnanie kandidáta, ktoré vykonáva v čase podania návrhu; údaj o zamestnaní nesmie obsahovať

žiadne vlastné mená alebo ich skratky,
d/ adresu trvalého pobytu kandidáta,
e/ vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou a že spĺňa
podmienky na zvolenie za prezidenta.

22. Podľa 103 ods. 2 zákona č. 180/2014 Z.z., petícia musí obsahovať aj meno, priezvisko a dátum
narodenia voliča, adresu jeho trvalého pobytu, ktorou sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec
člení na ulice, a číslo domu a podpis voliča.23.Podľa103ods.3zákonač.180/2014Z.z.,predsedaNárodnejradySlovenskejrepublikypreskúmava
do 14 dní od doručenia návrhu na kandidáta, či návrh obsahuje zákonom ustanovené údaje; pri petícii
preskúmava, či spĺňa náležitosti podľa odseku 1 a 2 a či z každého petičného hárku je zrejmé, že

ide o petíciu za určitého kandidáta. Ak návrh spĺňa ustanovené podmienky, predseda Národnej rady
Slovenskej republiky návrh prijme, inak ho odmietne. Oznámenie o prijatí návrhu zverejní predseda
Národnej rady Slovenskej republiky na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky a následne
ho doručí kandidátovi na prezidenta na adresu, ktorú uvedie, inak na adresu jeho trvalého pobytu.
Oznámenie o odmietnutí návrhu predseda Národnej rady Slovenskej republiky doručí do 24 hodín od

odmietnutia návrhu kandidátovi na prezidenta na adresu, ktorú uvedie, inak na adresu jeho trvalého
pobytu, a súčasne ho zverejní na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky; ak kandidát na
prezidenta oznámenie neprevezme alebo sa na adrese, ktorú uviedol alebo na adrese trvalého pobytu
nezdržiava, za čas doručenia sa považuje čas, kedy bolo takéto oznámenie zverejnené na webovom
sídle Národnej rady Slovenskej republiky.

24. Najvyšší správny súd na úvod poukazuje na skutočnosť, že účel konania vedeného podľa § 283
a nasl. SSP, systematicky zaradeného do Štvrtej časti - Osobitné konania, Tretej hlavy - Konanie vo
volebných veciach, spočíva v poskytnutí súdnej ochrany fyzickej osobe, ktorej návrh na kandidáta na
funkciu prezidenta Slovenskej republiky bol odmietnutý. Žaloba smeruje proti odmietnutiu návrhu na
kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky zo strany predsedu Národnej rady Slovenskej republiky

uskutočnenému na základe § 103 ods. 2 zákona č. 180/2014 Z.z. Toto konanie v rámci správneho
súdnictva predstavuje mechanizmus súdnej ochrany zákonného rámca slobodnej súťaže politických
síl v demokratickej spoločnosti v Slovenskej republike vo vzťahu k prezidentským voľbám, konkrétne
ochrany práva navrhovať kandidátov na funkciu hlavy štátu (článok 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky). Prijatie návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky je podmienkou uvedenia

tohto kandidáta na hlasovacom lístku, preto kandidát, ktorého kandidatúra nebola predsedom Národnej
rady Slovenskej republiky (alebo v tomto konaní správnym súdom; § 291 ods. 1 SSP) prijatá, sa nemôže
zúčastniť na voľbách (Baricová, J., Fečík, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1302 s.). Uvedené konanie má preto vo svojej podstate skrytý ústavno-
právny koncept vychádzajúci z článku 30 ods. 1,4 a taktiež z článku 31 Ústavy Slovenskej republiky, keď

primárne poskytuje ochranu pasívneho volebného práva (práva byť volený) a sekundárne tiež aktívneho
volebného práva (práva voliť), čo možno badať v tom, že občania Slovenskej republiky na základe
petície prejavili záujem, aby ich kandidát (ktorý je povinný doložiť vlastnoručne podpísané vyhlásenie,
že súhlasí so svojou kandidatúrou a že spĺňa podmienky na zvolenie za prezidenta; § 103 ods. 1 písm.
e/ zákona č. 180/2014 Z.z.) bude predsedom Národnej rady Slovenskej republiky prijatý, a teda bude

sa uchádzať o funkciu prezidenta Slovenskej republiky v nadchádzajúcich voľbách, ktorých prvé kolo
sa podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 08. januára 2024 o vyhlásení
volieb prezidenta Slovenskej republiky publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 1/2024 Z.z. uskutoční
dňa 23. marca 2024. V tomto prípade teda rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
o odmietnutí návrhu kandidáta - žalobcu na funkciu prezidenta Slovenskej republiky podanom občanmi

Slovenskej republiky na základe petície občanov môže predstavovať zásah do jeho základného práva
zúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných podľa článku 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako
ajzákladnéhoprávanaprístupkvolenýmainýmverejnýmfunkciámpodľa§30ods.4ÚstavySlovenskej
republiky a následne môže predstavovať aj zásah do slobodnej súťaže politických síl v zmysle článku
31 Ústavy Slovenskej republiky, keď slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz predovšetkým

vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (uznesenie Ústavného súdu
zo 16. januára 2019, sp. zn. PL. ÚS 51/2018). Všeobecnosť princípu slobodnej súťaže politických síl
sa tak prirodzene praktickým uplatňovaním zužuje a je smerovaná do volebného procesu i volebnej
kampane. Vzájomná spojitosť článku 30 a článku 31 Ústavy Slovenskej republiky je neprehliadnuteľná
aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď vo väčšine prípadoch sa porušenie

článku 31 Ústavy Slovenskej republiky namieta práve v spojení s článkom 30 Ústavy Slovenskej
republiky (napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 04. januára 2001, sp. zn. PL.
ÚS 22/00, z 03. februára 2005, sp. zn. PL. ÚS 35/03, z 13. decembra 2006, sp. zn. PL. ÚS 28/06 a
zo 16. januára 2019, sp. zn. PL. ÚS 51/2018). Základné právo občanov zúčastňovať sa správy vecí
verejných priamo podľa článku 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky predstavuje jedno zo základných

politických práv občanov v demokratickej spoločnosti, pričom pod správou vecí verejných je potrebné
rozumieť účasť občana na politickom živote štátu, správe štátu a na správe verejných záležitostí v
obciach (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. apríla 2000, sp. zn. II. ÚS 9/2000).
Pojem „zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo“ nemožno uplatňovať reštriktívne v zmyslepráva občanov zúčastňovať sa len na uplatňovaní výkonnej moci v štáte či už účasťou na výkone štátnej
správy alebo územnej samosprávy. V nadväznosti na článok 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa
občanom zaručuje právo zúčastňovať sa priamo na uplatňovaní každej zložky verejnej moci (uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. mája 1997, sp. zn. II. ÚS 31/97).

25. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu ako aj žalovaným doloženého administratívneho
spisu preukázané, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 08. januára 2024 o
vyhlásení volieb prezidenta Slovenskej republiky publikovaným v Zbierke zákonov pod č. 1/2024 Z.z. v

súlade s § 89 ods. 2 písm. d/ Ústavy Slovenskej republiky a § 20, § 106 ods. 1 a § 115 ods. 1 zákona č.
180/2014 Z.z. vyhlásil voľby prezidenta Slovenskej republiky tak, že termín konania prvého kola volieb
bol určený na deň 23. marca 2024 a termín konania prípadného druhého kola volieb bol určený na deň
06. apríla 2024.

26. Dňa 30. januára 2024 bol predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky na základe petície podľa

článku 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky doručený návrh, podaný občanmi Slovenskej republiky,
na voľbu kandidáta - žalobcu na funkciu prezidenta Slovenskej republiky vo voľbe, ktorá sa bude konať
dňa 23. marca 2024.

27. Príslušná komisia zriadená rozhodnutím z 10. januára 2024 číslo 1/2024 uskutočnila preskúmanie

súladu predložených petičných hárkov s príslušnými zákonnými ustanoveniami a skonštatovala, že
žalobca nesplnil všetky podmienky na kandidáta na voľbu prezidenta Slovenskej republiky, keď príslušný
návrh nespĺňal podmienku, aby petíciu podpísalo najmenej 15.000 občanov Slovenskej republiky.
ZároveňodporučilapredsedoviNárodnejradySlovenskejrepublikyneprijaťnávrhnakandidáta-žalobcu
- na funkciu prezidenta Slovenskej republiky.

28. Následne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 09. februára 2024 a
evidovaným pod číslom PREDS-42/2024 postupom podľa § 103 zákona č. 180/2014 Z.z. odmietol návrh
kandidáta - žalobcu na funkciu prezidenta Slovenskej republiky.

29. Žalobca v podanej správnej žalobe v prvom rade namietal nulitu rozhodnutia predsedu Národnej
rady Slovenskej republiky vychádzajúcu primárne z toho, že predmetné rozhodnutie je podpísané
podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Petrom Žigom, PhD., pričom právomoc
podpisovať takéto rozhodnutie prináleží výlučne jej predsedovi a táto právomoc nemôže byť prenesená
na podpredsedu.

30. Najvyšší správny súd uvádza, že Ústava Slovenskej republiky v piatej až ôsmej hlave (ako aj v
druhom oddiele tretej hlavy vecne upravujúcej postavenie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej
republiky)upravujejednakspôsobkreovania(vytvárania)štátnychorgánovSlovenskejrepubliky,spôsob
ustanovovania do funkcií jednotlivých ústavných činiteľov v nich pôsobiacich (teda spôsob, ktorým sa

jednotliví ústavní činitelia Slovenskej republiky ujímajú svojich funkcií), ústavné kompetencie príslušných
štátnych orgánov Slovenskej republiky, ústavné kompetencie ústavných činiteľov pôsobiacich v
jednotlivých štátnych orgánoch Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky výlučne a výslovne
upravuje spôsob ustanovovania jednotlivých ústavných činiteľov do funkcií (vymenovanie, voľba),
avšak neurčuje vždy všetkým ústavným činiteľom automaticky aj ich ústavné právomoci. V niektorých

prípadoch Ústava Slovenskej republiky upravuje len spôsob ustanovenia ústavných činiteľov do
funkcií bez toho, aby súčasne vymedzovala aj rozsah ich ústavných právomocí. Tento spôsob
ústavnej úpravy je typický pre predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, predsedu
a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcov všeobecných súdov a predsedu a
podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republiky. V týchto prípadoch rozsah
ich právomoci určuje všeobecne záväzný právny predpis - zákon (napríklad zákon č. 39/1993 Zb. o
Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2018 Z.z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov,zákonč.757/2004Z.z.osúdochaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskorších

predpisov, zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov).

31. Na druhej strane Ústava Slovenskej republiky jasne vymedzuje ústavné právomoci jednotlivých
ústavných činiteľov len u poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a predsedu a podpredsedovNárodnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu vlády a členov vlády
Slovenskej republiky. Konkrétne vo vzťahu k predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Ústava
Slovenskej republiky vymedzuje ďalšie právomoci spočívajúce vo zvolávaní a riadení schôdze Národnej

rady Slovenskej republiky, podpisovaní ústavy, ústavných zákonov a zákonov, v prijímaní sľubu
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, vyhlasovaní voľby do Národnej rady Slovenskej
republiky, voľby prezidenta Slovenskej republiky a voľby do orgánov územnej samosprávy, vyhlásení
ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky podľa článku 89 ods. 2 písm. f/ Ústavy Slovenskej republiky vykonáva ďalšie úlohy, ak tak

ustanoví zákon, kam možno zaradiť nielen zákon č. 350/1996 Z.z. (§ 43, § 44), ale aj tu aplikovaný
zákon č. 180/2014 Z.z. upravujúci podmienky výkonu volebného práva a organizáciu volieb do
Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej
republiky, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej
samosprávy a spôsob vykonania referenda vyhláseného podľa článku 93 až 99 Ústavy Slovenskej
republiky. Súčasne Ústava Slovenskej republiky v článku 90 bez ďalšieho (rozumej bez určenia

obmedzení) ustanovuje, že predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia.

32. V tomto smere najvyšší správny súd ďalej uvádza, že Ústava Slovenskej republiky výslovne určuje,
kedy sa jednak požaduje osobný výkon príslušnej kompetencie a jednak, kedy takéto kompetencie
môžu vykonávať iné subjekty. Napríklad výkon mandátu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

inou osobou Ústava Slovenskej republiky explicitne vylučuje (článok 73 ods. 2). Uvedený článok ústavy
jednoznačne potvrdzuje, že poslanci vykonávajú mandát osobne. Neexistuje preto ústavou určená
možnosť upraviť uplatňovanie mandátu poslanca, a tým aj výkon jeho ústavných právomocí inou
osobou ako samotným poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Na druhej strane predsedu
NárodnejradySlovenskejrepublikyzastupujúpodpredsedoviaNárodnejrady,pričomÚstavaSlovenskej

republiky vo vzťahu k predsedovi Národnej rady výslovne nepredpokladá osobný výkon jeho ústavných
právomocí, pretože umožňuje ich výkon aj prostredníctvom podpredsedu, respektíve podpredsedov
Národnejrady.MožnotedaajspodpornýmodkazomnauznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky
z 26. septembra 1995, sp. zn. PL. ÚS 22/95 uzavrieť, že cit.: „ (...) Ústava Slovenskej republiky
(čl. 2 ods. 2) teda nielenže určuje spôsob ustanovovania jednotlivých ústavných činiteľov Slovenskej

republiky do funkcií a rozsah ich ústavných právomocí, ale aj presne určuje, ktorí ústavní činitelia
sú tieto ústavné právomoci povinní vykonávať. Sú to tí, ktorým boli ich ústavné funkcie zverené
spôsobom určeným Ústavou Slovenskej republiky (voľba, vymenovanie). Tam, kde ústavodarca netrval
na osobnom výkone ústavných právomocí jednotlivých ústavných činiteľov takto ustanovených do
svojich funkcií, v príslušných článkoch ústavy to aj presne vymedzil, a to jednak prostredníctvom

podmienok prechodu (postúpenia) ústavných právomocí tak i rozsahu ústavných právomocí.“

33. Ďalej možno uviesť, že úlohou podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky je zastupovať
predsedu Národnej rady a tiež spolu s ním riadiť a organizovať činnosť Národnej rady tak navonok
ako aj dovnútra Národnej rady. Pri ustanovení počtu podpredsedov Národnej rady v príslušnom

volebnom období, prípadne pri jeho zmene, treba zohľadniť rozsah práce a úkonov, ktoré treba
vykonávať a zabezpečovať pri zastupovaní predsedu Národnej rady a pri spolu-riadení a organizovaní
činnosti Národnej rady. Vo vzťahu k zastupovaniu predsedu Národnej rady Ústava Slovenskej
republiky bližšie podmienky, respektíve okolnosti tohto zastupovania neupravuje. Nepodmieňuje
ho napríklad neprítomnosťou alebo inou nemožnosťou, alebo neschopnosťou osobného výkonu

funkcie predsedu Národnej rady. Všeobecne platí, že Ústava Slovenskej republiky upravuje výkon
ústavných právomocí jednotlivých ústavných činiteľov a pokiaľ neustanovuje inak, určuje povinnosť ich
osobného výkonu. Ústava pri predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky netrvá na jeho osobnom
výkone právomocí predsedu Národnej rady a vzhľadom na ich charakter umožňuje ich výkon aj
prostredníctvom podpredsedov Národnej rady. Ústava Slovenskej republiky vytvára stav deľby práce pri

vykonávaní právomocí a úloh predsedu Národnej rady a pri riadení a organizovaní činnosti Národnej
rady. Ústava Slovenskej republiky neobsahuje osobitné ustanovenie o právomociach podpredsedov
Národnej rady, ani neurčuje poradie, v akom jednotliví podpredsedovia zastupujú predsedu Národnej
rady. Je právomocou predsedu Národnej rady určiť toto poradie. Neobsahuje ani žiadne výslovné
vylúčenie niektorej právomoci predsedu Národnej rady z možného výkonu prostredníctvom zastúpenia

podpredsedom Národnej rady. Neobsahuje žiadnu enumeráciu, pozitívnu a ani negatívnu, ktorá
by vzhľadom na ústavný rozsah právomocí predsedu Národnej rady v článku 89 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky vymedzila rozsah tohto zastupovania. Znamená to, že podpredsedovia Národnej
rady zastupujú predsedu Národnej rady v celom rozsahu jeho ústavných právomocí podľa článku 89ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ak by ústavodarca chcel nejakým bližším spôsobom vymedziť
túto právomoc podpredsedov Národnej rady, mohol by tak urobiť výslovným vymenovaním písmen
z článku 89 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na ktoré sa toto zastupovanie vzťahuje (pozitívna

enumerácia), alebo naopak, na ktoré sa nevzťahuje (negatívna enumerácia), inak prejavil svoju vôľu,
aby podpredsedovia Národnej rady zastupovali predsedu Národnej rady v celom rozsahu a v rámci jeho
ústavných právomocí (pozri OROSZ, L. SVÁK, J. a kol. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok
II. Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2022, 182). Za takto nastavených pravidiel najvyšší správny
súd dospel k záveru, že pokiaľ zákon č. 180/2014 Z.z. v § 103 ods. 3 „používa“ pojem predseda Národnej

rady Slovenskej republiky myslí sa tým automaticky aj podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Opačný výklad, teda prísne lipnutie výlučne v osobe predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pri
plnení jeho právomoci v zmysle menovaného zákona by mohlo v praxi so sebou priniesť aj ten negatívny
následok, kedy by predseda Národnej rady Slovenskej republiky napríklad v dôsledku nepriaznivého
zdravotného stavu nemohol riadne vykonávať tak svoje ústavné ako aj zákonné kompetencie a nemohol
by byť zastupiteľný zvlášť v prípadoch, kedy si jeho činnosť vyžaduje promptnejšiu reakciu, prípadne

je viazaná zákonnou lehotou tak, ako to je práve v konaní podľa zákona č. 180/2014 Z.z. Zastúpenie
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky podpredsedom, respektíve predsedami je tak plne v
súladenielensústavnoprávnymipravidlami,aleajsosamotnýmúčelomorganizačneriadnehoafunkčne
efektívneho plnenia úloh, ktoré prináležia predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Z obsahu
pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že predseda Národnej rady Slovenskej

republiky rozhodnutím z 08. februára 2024 evidovaným pod číslom 79/4 poveril podpredsedu Národnej
rady Ing. Petra Žigu, PhD. výkonom právomocí predsedu Národnej rady ustanovených zákonom č.
180/2014 Z.z. vo veci návrhu na voľbu kandidáta - žalobcu na funkciu prezidenta Slovenskej republiky.
Za tohto stavu potom dospel najvyšší správny súd k záveru o neopodstatnenosti žalobcom uplatnenej
námietky smerujúcej k nulite príslušného právneho aktu - rozhodnutia z 09. februára 2024, Číslo:

PREDS-42/2024.

34. V ďalšej časti žaloby žalobca na rozdiel od názoru prezentovaného žalovaným namietal, že splnil
podmienku plynúcu z článku 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, a teda, že petíciu podpísalo
najmenej 15.000 občanov Slovenskej republiky. V tomto kontexte dodal, že v podateľni Národnej rady

Slovenskej republiky odovzdal petíciu, ktorú podpísalo 15.300 občanov Slovenskej republiky.

35. Žalovaný primárne argumentoval tým, že podkladom pre vydanie príslušného rozhodnutia bolo
posúdenie realizované na to zriadenou komisiou. Podľa zistení tejto komisie, na doručených 785
petičných hárkoch bolo celkovo uvedených 15.209 záznamov občanov podporujúcich petíciu svojimi

podpismi s tým, že z uvedeného počtu záznamov komisia z dôvodu nečitateľnosti mena, priezviska,
aleboadresytrvaléhopobytualebojejneúplnosti,nečitateľnostidátumunarodeniaalebojehoneúplnosti,
respektíve pre chýbajúci podpis občana neuznala 183 záznamov. K zvyšným záznamom v počte
15.026 komisia uviedla, že podpisy občanov uvedené najmenej na 57 hárkoch priložených k návrhu
boli vyhodnotené ako nedôveryhodné, nakoľko vznikla dôvodná pochybnosť o relevantnosti podpisu

týchto občanov evidovaných na týchto hárkoch. Komisia vyjadrila spoločné presvedčenie, že na
predmetných hárkoch nejde o vlastnoručný podpis konkrétne uvedených občanov, teda petičné hárky
nespĺňajú zákonnú podmienku, ktorou je vlastnoručný podpis občana oprávneného voliť do Národnej
rady Slovenskej republiky podporujúceho petíciu. Celkovo bolo takto vyhodnotených 1.101 podpisov.
Dodal, že komisia nechala predmetné petičné hárky posúdiť tiež odbornej komisii na konzultáciu

prípadnýchnejasnostípriposudzovanínávrhov,ktorávosvojomstanoviskuz05.februára2024potvrdila
odôvodnenosť podozrenia z nedôveryhodnosti podpisov voličov na predmetných 57 petičných hárkoch.

36. Podľa článku 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky kandidátov na prezidenta navrhuje buď
najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do

Národnej rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15.000 občanmi.
Návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 21 dní
od vyhlásenia volieb. Z uvedeného ustanovenia vyplývajú teda dva spôsoby návrhu kandidátov na
prezidenta, pričom takto poňatý rozdielny právny režim akceptuje samotný zákon č. 180/2014 Z.z., ktorý
v § 103 ods. 1 upravuje esenciálne náležitosti návrhu na kandidáta, ktoré sú spoločné tak pre návrh

podaný skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ako aj občanmi Slovenskej republiky na
základe petície s tým, že všetky obsahové náležitosti majú obligatórny charakter; nie je preto možné od
žiadnej z nich upustiť, respektíve návrh, ktorý by niektorú z náležitostí uvedených v označenom odseku
neobsahovalbynebolkompletný.Nadruhejstrane§103ods.2zákonač.180/2014Z.z.výlučnepokrývasituáciu, kedy návrh na kandidáta na prezidenta navrhnú občania Slovenskej republiky, ktorí majú právo
voliťdoNárodnejradySlovenskejrepubliky,atonazákladepetíciepodpísanejnajmenej15.000občanmi
s tým, že menovaný odsek obsahuje aj s ohľadom na charakter účelu petície upravenej zákonom č.

180/2014 Z.z. (následná voľba prezidenta Slovenskej republiky) špecifické náležitosti petície, ktorá musí
obsahovať aj meno, priezvisko a dátum narodenia voliča, adresu jeho trvalého pobytu, ktorou sa rozumie
názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu a podpis voliča, pričom práve uvedenie
dátumu narodenia má osobitný význam, keďže sa ním verifikuje skutočnosť, že dotknutá osoba spĺňa
podmienku veku ako jednu z podmienok aktívneho volebného práva (porovnaj zákon č. 85/1990 Zb. o

petičnom práve v znení neskorších predpisov).

37. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že žalovaný identifikoval celkovo 15.209 záznamov
občanovpodporujúcichpredmetnýnávrh,pričomztohopočtupríslušnákomisianeuznala183záznamov
primárne z dôvodov spočívajúcich buď v nečitateľnosti mena, priezviska, alebo adresy trvalého
pobytu alebo jej neúplnosti, nečitateľnosti dátumu narodenia alebo jeho neúplnosti, respektíve pre

chýbajúci podpis občana. Za tohto stavu a v tomto relevantnom rozsahu možno vyhodnotiť za nesporné,
že neuznanie príslušných záznamov identifikovaných žalovaným v počte 183 nepredstavovalo bez
ďalšieho zásadný vplyv na skutočnosť, či žalobca splnil podmienku plynúcu z článku 101 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky (petícia podpísaná najmenej 15.000 občanmi), keď i po odčítaní týchto záznamov
(v podstate hlasov / podpisov občanov) zostalo i naďalej „v hre“ 15.029 záznamov občanov. Najvyšší

správny súd v tejto časti len dopĺňa, že v rámci zisťovania skutočného stavu si vyžiadal od žalovaného
kompletný administratívny spis vrátane v originály založených príslušných petičných hárkov a po overení
a sčítaní všetkých podpisov zistil, že Národnej rade Slovenskej republiky bolo odovzdaných celkovo
15.354 podpisov, ktoré zistenie podporuje skôr tvrdenie žalobcu obsiahnuté v podanej žalobe, že tento
odovzdal 15.300 podpisov.

38. Odhliadnuc od týchto zistení žalovaný v tomto vecnom rámci spochybnil ďalších 1.101 podpisov,
ktorá skutočnosť už mala zásadnú relevanciu, nakoľko po odčítaní aj týchto podpisov by žalobca
už podmienku plynúcu z menovaného článku 101 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nesplnil.
Žalovaný dôvodil, že najmenej na 57 hárkoch priložených k návrhu boli podpisy občanov vyhodnotené

ako nedôveryhodné, nakoľko vznikla dôvodná pochybnosť o relevantnosti podpisu týchto občanov
evidovaných na príslušných hárkoch, ktorú skutočnosť potvrdila aj odborná komisia na konzultáciu
prípadných nejasností pri posudzovaní návrhov rovnako zriadená už vyššie spomenutým rozhodnutím z
10. januára 2024 evidovaným pod číslom 1/2024. Po dôkladnom preskúmaní uznesenia z 05. februára
2024, ďalej Zápisnice z preskúmania petície občanov zo 06. februára 2024 a stanoviska odbornej

komisie z 05. februára 2024, v ktorých listinách žalovaný dospel k záveru o dôvodných pochybnostiach
o relevantnosti podpisov najvyšší správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný nijakým
spôsobom bližšie neozrejmil ním uvádzané pochybnosti. Pokiaľ uvádzal, že vo vzťahu k podpisom
obsiahnutým na 57 hárkoch nešlo o vlastnoručné podpisy konkrétne uvedených občanov mal tieto
zásadné zistenia bližšie rozviesť a zároveň uviesť konkrétne dôvody, na základe ktorých dospel k

takémuto záveru. Rovnako nie je zrejmé, či žalovaný vylúčil všetky podpisy en bloc nachádzajúce sa na
57 hárkoch, alebo iba niektoré z nich. V tomto smere najvyšší správny súd zdôrazňuje, že identifikácia
pisateľa prostredníctvom analýzy rukopisu (tu podpisu) s cieľom určiť autora písomnosti, respektíve
určiť pravosť, alebo nepravosť posudzovaného písomného prejavu prináleží výlučne vednému odboru
písmo-znalectva a nie komisii, prípadne poradnej komisii Národnej rady Slovenskej republiky a dokonca

ani súdu. Z pohľadu iných osôb, respektíve subjektov tak posudzovanie jednotlivých podpisov zostáva
v rovine výlučne subjektívnej a pokiaľ nie je bez akýchkoľvek pochybností jasne preukázané, že
nejde o vlastnoručný podpis konkrétnej osoby (čomu musí zodpovedať jasné odôvodnenie v čom
konkrétny podpis nezodpovedá požiadavkám vlastnoručného podpisu), potom podľa názoru súdu
je potrebné takýto podpis akceptovať a zvlášť vtedy, pokiaľ súčasne nie sú dané pochybnosti o

existencii samotnej osoby vo vzťahu ku ktorej sa práve stotožňuje podpis. Táto skutočnosť nebola
preukázaná, žalovaný ju ani netvrdil. Rovnako žalovaný nepreukázal tieto ním vytýkané pochybnosti
iným relevantným spôsobom, napríklad zabezpečením vyjadrenia dotknutých osôb o tom, že tieto
príslušné petičné hárky osobne nepodpisovali. Pokiaľ potom žalovaný bez ďalšieho sám vyhodnotil
časť podpisov nachádzajúcich sa na príslušných petičných hárkoch ako nedôveryhodných bez bližšie

špecifikovaného odôvodnenia ako k takémuto záveru dospel, najvyšší správny súd považuje za
nevyhnutné poskytnúť žalobcovi súdnu ochranu. O to viac to platí v prípadoch, keď na jednej strane
existujú ničím nepreukázané tvrdenia týkajúce sa pochybností o dôveryhodnosti podpisov a na strane
druhej verejné subjektívne právo žalobcu majúce ústavno-právnu relevanciu. Vyššie citovaný článok30 Ústavy Slovenskej republiky (v spojení s článkom 31 Ústavy Slovenskej republiky) predstavuje
najvýznamnejšie politické právo garantované Ústavou Slovenskej republiky cez ktoré preniká princíp
demokracie a princíp suverenity ľudu. V konaní vo veciach registrácie prijatia návrhu na kandidáta na

prezidentaSlovenskejrepublikysaposkytujeochranavolebnémuprávustým,žeprimárneideoochranu
pasívneho volebného práva (práva byť volený) a sekundárne v tomto prípade aj o ochranu aktívneho
volebného práva (práva voliť), keďže návrh na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky
vzišiel z radov občanov (petícia) a nie z poslaneckých lavíc (uznesenie).

39. S ohľadom na takto preukázané zistenia a nastavené východiská najvyšší správny súd dospel k
záveru o dôvodnosti podanej žaloby v tejto relevantnej časti, keď žalovaný dostatočne relevantným
spôsobomnepreukázalnímdeklarovanúzávažnosťvprocesezostavovaniaazabezpečovaniapodpisov
občanov Slovenskej republiky, čo do pochybností, ktoré vyvstali v súvislosti práve s týmito podpismi.
Pretopostupompodľa§291ods.2SSProzhodoltak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtouznesenia.

40. Podľa § 103 ods. 6 zákona č. 180/2014 Z.z., ak správny súd rozhodne o prijatí návrhu na kandidáta,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky do 24 hodín od doručenia rozhodnutia oznamuje štátnej
komisii skutočnosti podľa odseku 4.

41. Podľa § 103 ods. 4 zákona č. 180/2014 Z.z., predseda Národnej rady Slovenskej republiky do 24

hodín od prijatia návrhu na kandidáta oznamuje štátnej komisii meno, priezvisko, titul kandidáta, vek,
zamestnanie a adresu trvalého pobytu kandidáta.

42. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd v súlade s § 167 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca bol
v tomto konaní plne úspešný.

43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 24c v spojení s § 19 zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; analogicky pozri tiež
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2016, sp. zn. 3Sžnz/6/2015).

44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 5:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.