Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, March 24, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Ek/270/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124228636
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124228636.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Marek Glemba, IČO: 42 353
963, so sídlom kancelárie Mýtna 50, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: REŠTAURÁCIA
POD AGÁTOM, spol. s r.o., IČO: 35 683 457, so sídlom Poľnohospodárska 113, 821 07 Bratislava, o
vymoženiesumyvovýške3.300,-Eur,osťažnostioprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduBanská
Bystrica sp. zn. 18Ek/270/2024 zo dňa 21. 02. 2024, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/270/2024 zo
dňa 21. 02. 2024 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/270/2024 zo dňa 21. 02. 2024 vyššia
súdna úradníčka zamietla návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Vyššia súdna úradníčka svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. 06. 2010).
Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie a predloženého exekučného titulu vyššia súdna úradníčka
zistila, že v návrhu na vykonanie exekúcie v časti „A) Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia -
oprávnení“ bol ako oprávnený uvedený: JUDr. Marek Glemba, IČO: 42 353 963, so sídlom kancelárie
Mýtna 50, 811 07 Bratislava- Staré Mesto, ktorý je správcom konkurznej podstaty úpadcu: A. B., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom A. C. XX, XXX XX B. v konaní vedenom pod sp. zn. 27K/25/2020. JUDr. Marek
Glemba bol do funkcie správcu uvedeného úpadcu ustanovený uznesením Okresného súdu Bratislava
I. sp. zn. 27K/25/2020 zo dňa 25. 09. 2020. Exekučným titulom súd uložil povinnému zaplatiť pokutu
vo výške 3.300,- Eur v prospech konkurznej podstaty úpadcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
A. C. XX, XXX XX B., k rukám správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorým je: JUDr. Marek Glemba,
IČO: 42 353 963, so sídlom kancelárie Mýtna 50, 811 07 Bratislava-Staré Mesto. Nakoľko v návrhu

na vykonanie exekúcie sa ako oprávnený označil JUDr. Marek Glemba, ktorý je správcom konkurznej
podstaty úpadcu a ktorý na podklade exekučného titulu nie je osobou oprávnenou, absentuje u neho
aktívna legitimácia na vymáhanie nároku v exekučnom konaní a teda takéto exekučné konanie nie
je možné viesť. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je takým nedostatkom procesných podmienok
konania, ktorý je neodstrániteľný, preto jeho zákonom predpokladaným následkom je zamietnutie
návrhu, resp. zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu preto súd nevyzýval oprávneného k oprave

návrhu na vykonanie exekúcie a k správnemu označeniu osoby oprávnenej, ktorým mal byť práve
úpadca v konkurznom konaní, zastúpený zákonným zástupcom - správcom: JUDr. Marek Glemba.Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vyššia súdna úradníčka pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie
exekúcie zistila rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, preto v súlade
s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie

zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť,
ktorú odôvodnil poukazom na § 44, § 47 ods. 5 a § 75 ods. 15 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“). Poukázal na aj na bod 6. exekučného titulu – Uznesenia

Mestského súdu Bratislava III. č.k. B1-27K/25/2020 – 122 zo dňa 19. 12. 2023, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 06. 02. 2024 a vykonateľnosť dňa 10. 02. 2024. Z vyššie citovaných ustanovení ZKR a
exekučného titulu vyplýva, že správca konkurznej podstaty od vyhlásenia konkurzu nakladá s majetkom
podliehajúcim konkurzu a koná za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, pričom koná v mene
a na účet úpadcu. V súlade s § 47 ods. 5 a § 75 ods. 12 ZKR správca konkurznej podstaty je oprávnený
podať aj návrh na vykonanie exekúcie proti dlžníkovi úpadcu.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

8. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

9. Treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného
skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo
odôvodnila. Po preskúmaní podanej sťažnosti a obsahu súdneho spisu aj súd prvej inštancie musí
konštatovať, že návrhu na vykonanie nebolo možné vyhovieť práve z dôvodov, ktoré v napadnutom
uznesení prezentovala vyššia súdna úradníčka. V tomto smere tak sťažnostný súd poukazuje na znenie

ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým
sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie,
ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky sťažnostný súd poukazuje, rovnako

ako oprávnený, na § 44 ods. 1 ZoKR, ktorý upravuje, že vyhlásením konkurzu prechádza na správcu
oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo
veciach týkajúcich sa tohto majetku s tým, že správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Z pohľadu
hmotného práva sa konanie správcu javí ako konanie mandatára, teda ako priame zastúpenie, keď
právny úkon robí síce zástupca, ale účinky z tohto právneho úkonu vznikajú priamo zastúpenému. Aj

z uvedeného potom vyplýva, že v súvislosti s účasťou správcu v súdnom konaní namiesto úpadcu
má správca konkurznej podstaty postavenie účastníka konania „sui generis“, pretože na konaní sa
zúčastňuje úplne z iných dôvodov ako strana sporu v zmysle CSP, pričom jeho účasť, postavenie
a aj odvolanie upravuje osobitný zákon (zákon č. 8/2005 Z.z.). V zmysle zákonnej úpravy je jehopovinnosťou v prípade potreby iniciovať napr. incidenčné konanie prípadne súhlasiť s pokračovaním
súdnych konaní, ktoré by mohli priniesť aktíva do konkurznej podstaty úpadcu. Je potrebné zdôrazniť,
že správca v súdnom konaní nenahrádza úpadcu, nemá osobný záujem na výsledku sporu a ani z neho

nijak priamo neprofituje. Všetky procesné či hmotnoprávne úkony v rámci súdneho konania robí správca
„v mene“ a čo je podstatnejšie „na účet“ úpadcu, čo tiež znamená, že tieto úkony svojimi účinkami
dopadajú priamo na úpadcu. Úspech či neúspech v spore tak nie je úspechom či neúspechom správcu,
ale samotného úpadcu. Tieto závery sťažnostný súd podporuje aj poukazom napríklad na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Obdo 4/2009 z 24. februára 2010.

11. Napriek tomu, že v rámci rozhodovacej praxe sa možno stretnúť i s rozhodnutiami, ktoré sa vyhýbajú
označovaniu správcu konkurznej podstaty za zástupcu úpadcu, táto rozhodovacia prax nie je jednotná.
Aj tento sťažnostný súd sa prikláňa k záveru, že v prípade správcu konkurznej podstaty sa jedná akéhosi
zákonného zástupcu úpadcu. Totiž, vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu zaniká úpadcovi procesná
spôsobilosť, t.j. zaniká jeho schopnosť samostatne konať v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť

vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Táto procesná spôsobilosť prechádza zo
zákona na zákonného zástupcu, teda na správcu konkurznej podstaty ustanoveného súdom na základe
ZoKR (k uvedenému napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 8/2008 z
31. marca 2008). V tejto súvislosti si ale ďalej treba uvedomiť, že správca konkurznej podstaty koná za
úpadcu len počas zákonom vymedzenej doby, t.j. počas trvania konkurzu.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak exekučný súd nepopiera oprávnenie správcu konkurznej
podstaty konať v mene a na účet úpadcu, ktoré mu vyplýva zo ZoKR. Uvedenému však musí zodpovedať
aj označenie oprávneného subjektu v rámci návrhu na vykonanie exekúcie tak, aby bolo zrejmé,
v prospech koho sa exekúcia vykonáva. Vyššia súdna úradníčka tak návrh na vykonanie exekúcie

správne zamietla z dôvodu neodstrániteľnej vady návrhu na vykonanie exekúcie v podobe nesprávne
označeného subjektu na strane oprávneného, keď správne ako oprávnený mal byť označený úpadca
a správca konkurznej podstaty mal byť označený ako jeho zákonný zástupca. Treba totiž rozlišovať
medzi tým či pohľadávka je vymáhaná v prospech úpadcu, a teda výťažok z exekúcie sa stane súčasťou
konkurznej podstaty, alebo či vymáhaná pohľadávka je vlastnou pohľadávkou správcu konkurznej

podstaty, a teda výťažok z exekúcie sa stane súčasťou majetku správcu konkurznej podstaty.

13. V prejednávanej veci tak sťažnostný súd dospel k rovnakému záveru ako vyššia súdna úradníčka
v napadnutom uznesení, že aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle
exekučného titulu nie je správca konkurznej podstaty, ale je ním priamo úpadca, teda A. B., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom A. C. XX, XXX XX B., za ktorého toho času „len“ koná oprávnený ako správca
konkurznej podstaty, nie je však priamo oprávneným. V nadväznosti na uvedené preto sťažnostný súd
nemal inú možnosť ako sťažnosť podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
18Ek/270/2024 zo dňa 21. 02. 2024 zamietnuť v celom rozsahu.

14. Pre úplnosť sťažnostný súd uvádza, že v danom prípade toto rozhodnutie v spojení s uznesením
OkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.18Ek/270/2024zodňa 21.02.2024jeprocesnejpovahy,ateda
nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Oprávnený subjekt – dlžník v konkurze zastúpený správcom
konkurznej podstaty tak nestratil možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu, ale tak, aby návrh už v pozícii oprávneného podával dlžník v konkurze zastúpený správcom

konkurznej podstaty a aby zodpovedal ustanoveniam Exekučného poriadku.

15. Keďže predmetom sťažnosti nebolo uznesenie, ktorým by sa konanie končilo a
súčasne do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1
Exekučného poriadku), a teda by nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania,

súd prvej inštancie o trovách sťažnostného konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).