Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 29, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322204102
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2322204102.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o., IČO:
35831154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpená advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX, o zaplatenie
9.246,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.

26Csp/143/2022-103 zo dňa 20.6.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 7.311,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 28.3.2020 do zaplatenia zo sumy

7.311,11 eur, všetko do troch dní (od právoplatnosti rozsudku – pozn. odvolacieho súdu), výrokom II.
žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. žalobkyni priznal 58% náhrady trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 52 ods. 1 až 4, § 52a ods. 2, § 53 ods. 1, 2, 3 a 6, § 53c,
§ 54 ods. 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1a ods.
1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (ďalej len „ nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), § 9 ods. 1, 2 a 19, § 11 ods. 1
písm. a/ až d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“).

3. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2022 žalobkyňa žiadala,
aby súd uložil žalovanému povinnosť jej zaplatiť sumu 9.246,10 eur s príslušenstvom z dôvodu

porušenia platobných povinností zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril,
pojednávania sa nezúčastnil. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa
4.5.2018 žalobkyňa v pozícii veriteľa a žalovaný v pozícii dlžníka uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa ZoSÚ, na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanému pôžičku vo výške 10.000 eur.
Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 96 mesačných splátkach v sume 158,17 eur,
a to až do celkovej sumy 15.184,32 eur. Žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy uhradil sumu 2.688,89 eur,

čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobkyňa listom z 26.1.2020
- Predžalobná upomienka, vyzvala žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytla žalovanému
dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalovaného upozornila, že ak nedôjde aspoň
k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobkyňa bude oprávnená úver zosplatniť. Žalovaný ani v
dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobkyňa dňa 19.3.2020 úver zosplatnila, o

čom bol žalovaný informovaný listom z 22.3.2020 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.
Neuhradením splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než3 mesiace a súčasne žalobkyni vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v
celomrozsahu.Právonavyhláseniemimoriadnejsplatnostiupravuječlánok12.2zmluvnýchpodmienok.
Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 9.246,10 eur.

4. Z úverovej zmluvy mal súd prvej inštancie za preukázané, že v Časti III. bola uvedená ročná
percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 11,90 %, fixná úroková sadzba 11,90 % ročne,
zmluva bola uzatvorená na dobu 96 mesiacov, pričom údaj o maximálnej výške odplaty predmetná
zmluva neobsahuje. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zo súhrnných informácií o údajoch o

novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2018 NBS vyplynul záver, že pri
spotrebiteľských úveroch vo výške nad 6.500 eur v trvaní od 5 do 10 rokov je priemerná hodnota
RPMN 8,34 %. Je zrejmé, že zmluvne dojednaná RPMN 11,90% prevyšuje prípustnú výšku RPMN, čo
spôsobuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (nesprávne
uvedená výška RPMN v neprospech spotrebiteľa). Vzhľadom na reálne poskytnutú výšku úveru v sume
10.000 eur a platby žalovaného vo výške 2.688,89 eur, platobná povinnosť žalovaného predstavuje

rozdiel medzi týmito sumami, t.j. 7.311,11 eur, v ktorej časti súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Súd
prvej inštancie žalobe vyhovel aj v časti úroku z omeškania uplatneného od šiesteho dňa nasledujúceho
po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou
zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní, a to v zákonnom limite 5 % ročne. Vo zvyšnej
časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Vzhľadom na čiastočný procesný úspech žalobkyne súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov
konania podľa ust. § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) tak, že žalobkyni priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v miere 58 %,
vychádzajúc z percentuálnej miery úspechu žalobkyne po zohľadnení miery úspechu žalovaného.

6. Proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho
zmenu (v odvolaním napadnutom rozsahu) spôsobom vyhovujúcim žalobe aj vo zvyšnej časti. Odvolanie
odôvodnila právne § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a vecne tým, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského
úveru je v zmluve vyjadrená v RPMN vo výške 11,90% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko

jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery
so splatnosťou od 5 do 10 rokov zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy Ministerstvom
financií Slovenskej republiky v súlade s ust. § 21 ods. 2 ZoSÚ v Súhrnných informáciách o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok
2017 so stavom ku dňu 31.12.2017 predstavovala 8,75 %. Najvyššia prípustná výška odplaty pre zmluvy

uzavreté od 16.2.2018 do 15.5.2018 so zmluvnou splatnosťou nad 5 do 10 rokov vrátane podľa zákona
(§ 53 ods. 6 OZ v spojení s ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) predstavovala 17,50 %,
t.j. 2x priemernej RPMN 8,75 %. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení predložila doklad o najvyššej
prípustnej výške odplaty, ktorý je zverejnený na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky.

7. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie ustálil rozpor dojednanej odplaty so zákonom
v prekročení maximálnej prípustnosti odplaty vyjadrenej v RPMN, pričom pri stanovení maximálnej
prípustnosti odplaty nesprávne vychádzal zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2018 so stavom ku dňu 30.6.2018, ktoré v čase
uzavretia zmluvy o úvere ešte neboli ani zverejnené na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej

republiky. Správne mal súd prvej inštancie pre účely stanovenia maximálnej prípustnosti odplaty
vychádzať z údajov zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2017 so stavom ku dňu 31.12.2017. Žalobkyňa
má za to, že výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 11,90%
neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných

prípadochpodľaust.§53ods.6OZúčinnéhovčaseuzavretiaúverovejzmluvyajevsúladesozákonom
stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust.
§ 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.9.2014. Dojednaná odplata v úverovej
zmluve vo výške 11,90% nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej Ministerstvom financií
Slovenskej republiky v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch

bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2017 so stavom ku dňu 31.12.2017 vo výške
8,75%preobdobnéúvery.Dojednanáodplata,ktoránepresahujemaximálnystropzákonomregulovanej
výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, je tak primeraná, v súlade so zákonom (ust. § 53
ods. 6 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi.8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenoustranousporu(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379

a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. je potrebné zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.10.2022 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy
9.246,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.3.2020 do zaplatenia, čo

odôvodnila tým, že žalovaný neplnil riadne svoj záväzok splácať úver mu poskytnutý na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 4.5.2018.

11. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 26Csp/143/2022 – 103 zo dňa 20.6.2023 žalobe vyhovel v časti
o zaplatenie sumy 7.311,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 28.3.2020 do zaplatenia

(výrokom I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrokom II.) a žalobkyni priznal 58% náhrady trov konania
(výrokom III.).

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, a tiež v závislom výroku III.

o náhrade trov konania.

13. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.

14. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa 1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov (poznámka č. 18aa odkazuje na § 1 a § 1a nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z.).15. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere trpí
vadou podľa § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ, pretože RPMN spotrebiteľského úveru prevyšuje prípustnú
výšku RPMN, preto je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

16. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie pri stanovení maximálnej prípustnosti
odplaty nesprávne vychádzal zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2018 so stavom ku dňu 30.6.2018, ktoré však v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (4.5.2018) ešte neboli zverejnené.

17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, podľa ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytovaní
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom v danom

prípade je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

18. Podľa § 1 ods. 1 a 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných

prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ
si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Na
účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých

spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase predchádzajúcom
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

19. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej

percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

20. Ministerstvo financií Slovenskej republiky zverejňuje na svojom webovom sídle informácie z údajov o

novoposkytnutýchaposkytnutýchspotrebiteľskýchúverochnazákladeustanovení§21ods.1a2ZoSÚ.
Ministerstvo zverejňuje Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi a Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a
pobočkami zahraničných bánk v lehote a spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom
predpise, ktorým je vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010 Z. z. o predkladaní

údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery.

21. Priemerná hodnota RPMN podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2018 (z ktorých vychádzal súd prvej inštancie) pre
posudzovaný typ spotrebiteľského úveru predstavovala 8,34 %, pričom dvojnásobok tejto priemernej

hodnoty RPMN predstavuje 16,68 %.

22. Priemerná hodnota RPMN podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2017 (na ktoré
poukázala žalobkyňa v odvolaní) pre posudzovaný typ spotrebiteľského úveru predstavovala 8,75 %,

pričom dvojnásobok tejto priemernej hodnoty RPMN predstavuje 17,50 %.

23.Odvolacísúdpopreskúmaníodvolanímnapadnutéhorozsudkusúduprvejinštanciedospelkzáveru,
že z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, akej právnej úprave odporuje v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená hodnota RPMN 11,90 % (ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že RPMN prekračuje

najvyššiu prípustnú výšku odplaty s prihliadnutím na relevantnú právnu úpravu), z akého dôvodu súd
prvej inštancie použil Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za
2. štvrťrok 2018, a to s prihliadnutím na okamih uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom vodôvodnení napadnutého rozsudku absentuje tiež vysvetlenie, ako súd prvej inštancie dospel k záveru,
že zmluva neobsahuje údaj o maximálnej výške odplaty.

24. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 220 ods. 2 CSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné

zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo

na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.
rozsudok Garcia Ruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na

každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998).

26. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v

rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných
práv, ktoré CSP priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore.
Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy
nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu

ochranu a spravodlivé súdne konanie. O uvedenú vadu konania ide vždy aj vtedy, ak je rozhodnutie
súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť. Riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

27. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu
základnéhoprávanaspravodlivékonaniepodľačlánku46ods.1ÚstavySRačlánku6ods.1Dohovoruo
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia.“.

28. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvoinštančného súdu s vyššie citovaným

zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že súd prvej inštancie sa ním dôsledne
neriadil. Z odôvodnenia zamietajúceho výroku rozhodnutia vo veci samej totiž nie je možné zistiť
vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku
neúplným, čo zároveň bráni odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok riadne preskúmať. Ak je rozhodnutiesúdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné a určité vysvetlenie dôvodov, na
základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

29. Odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou dospel tiež k záveru, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.2.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa

rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo
4/2009).Súduprvejinštanciejenutnévytknúť,žeodôvodnenieodvolanímnapadnutéhorozsudkuokrem

záveru o existencii spotrebiteľského vzťahu medzi stranami sporu neobsahuje náležitý výklad právnych
noriem, ktoré na danú vec aplikoval. V nadväznosti na súdom prvej inštancie citované ustanovenie § 1a
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (nesprávne označeného ako vyhláška – pozn. odvolacieho
súdu) potom súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ani nevysvetlil, prečo na zistený skutkový
stav aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. d/ ZoSÚ, ktoré bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nespája s

prekročením najvyššej prípustnej výšky odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov (v tejto súvislosti
porovnaj jednotlivé ustanovenia § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).

30. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (a zároveň nesprávnym právnym

posúdením veci) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov
rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na to,
že súd prvej inštancie rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil právne ani vecne, nie
je dobre možné tento nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom.

31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom
výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP z dôvodu
porušenia práva na spravodlivý proces a nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a podľa § 391
ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Úlohou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyššie vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude v súlade s procesnou normou vykonať všetky navrhnuté a v zmysle §
295 CSP i nevyhnutné dôkazy, skutkový stav komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať
všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia, následne zodpovedať dosiaľ nezodpovedané právne otázky
avoveciopätovnerozhodnúť.Súdprvejinštancievnovomrozhodnutíbudedbaťnato,abyodôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť
súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré
v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty,

aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného
súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

33. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

34. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).