Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoCsp/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8221202027
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8221202027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina, a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcu: A. B., nar.: 22.05.1970, bytom
C. XX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, sdvokát so sídlom ul. Sovietskych
Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanej: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,
811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenej: SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom
Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
o vydanie bezdôvodného s príslušenstvom a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 4Csp/78/2021-253 zo dňa 03.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III. a V..

II. Mení rozsudok vo výrokoch I. a II. tak, že v tejto časti žalobu zamieta.

III. Zrušuje rozsudok vo výrokoch IV. a VI. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ rozhodol tak, že:
„I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č.

XXXXXXXXXX, zo dňa 1.2.2017, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 883,89 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne od 27.11.2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č.

1751250248, zo dňa 1.2.2017, v časti (4) Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.5., v znení: „Banka
a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoU´ voči pohľadávke
Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného Bankou. Banka je z tohto dôvodu
zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s vkladom
Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoU´ súhlasí.“, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č.
XXXXXXXXXX, zo dňa 1.2.2017, v časti (4) Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.6., v znení:
„V prípade riadneho nesplácania U´veru je Banka oprávnená: (i) vyhlásiť U´ver za predčasne splatný.V prípade omeškania Dlžníka/Spoludlžníka so platením splátok je Banka oprávnená vyhlásiť U´ver za
predčasne splatný, ak je Dlžník/Spoludlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a
Banka upozornila Dlžníka/Spoludlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; (ii)

úročiť U´ver úrokom uvedeným v bode 2.2 ZoU´; (iii) úročiť sumu, s ktorej úhradou je Dlžník/Spoludlžník
v omeškaní; popri úroku aj zákonným úrokom z omeškania počnúc prvým dňom omeškania až do jej
zaplatenia; (iv) uplatniť si úhradu skutočných nákladov spojených s vymáhaním U´veru; (v) realizovať,
resp. uplatniť príslušný druh zabezpečenia U´veru (napr. dohoda o zrážkach zo mzdy), ak bol U´ver
zabezpečený; (vi) je oprávnená uplatniť si pohľadávku zo ZoU´ žalobou. Oprávnenia uvedené v tomto

bode ZoU´ je Banka oprávnená si uplatniť jednotlivo aj kumulatívne.“, a to v časti (ii) úročiť Úver úrokom
uvedeným v bode 2.2 ZoÚ; (iii) úročiť sumu, s ktorej úhradou je Dlžník/Spoludlžník v omeškaní; popri
úroku aj zákonným úrokom z omeškania počnúc prvým dňom omeškania až do jej zaplatenia.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka

č. XXXXXXXXXX, zo dňa 1.2.2017, v časti (6) Záverečné ustanovenia, bod 6.4., v znení: „Dlžník/
Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a) náklady spojené s
poistením (ak bolo uzavreté) b) poplatky podľa ZoU´, c) úrok z omeškania, d) zmluvný úrok z U
´veru, e) splátka istiny U´veru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/
Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“, je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%.“

2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žežaloboudoručenousúdudňa03.11.2021sažalobcavoči

žalovanej domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydania bezdôvodného obohatenia
v sume 883,89 eura s prísl. a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, ako aj náhrady trov konania.
Žalobca odôvodnil žalobu tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 1.2.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
lepšia splátka č. XXXXXXXXXX (ďalej len ,,zmluva o úvere“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru
vo výške 10.000 eur, ktorý sa zaviazal žalovanej splatiť v 96 mesačných splátkach, z toho 95 mesačných

splátokvovýške151,50euraaposlednúmesačnúsplátkuvovýške151,24eura.VZmluvebolauvedená
ročná úroková sadzba vo výške 7,50 %, RPMN vo výške 10,30 %, priemerná RPMN vo výške 10,00
% a odplata vo výške 8,94 %. Žalovanému z titulu tohto úveru uhradil celkovo sumu 10.883,89 eura.
Poukázal na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver a zmluva musí obsahovať náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia

úverovej zmluvy (ďalej len ,,ZoSÚ“). V konkrétnom prípade v zmluve absentovala doba trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zmysle§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ a predpoklady použité na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov (RPMN) v zmysle (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Z tohto dôvodu sa podľa § 11
ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. O podozrení, že sa
žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila, sa dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS, o čom predložil prehlásenie zo dňa 23.7.2021. Žalovanej na predmetný úver zaplatil sumu 10
883,89 eura a pri poskytnutom úvere 10.000 eur, sa teda žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila
o sumu 883,89 eura.
Žalobca zároveň žiadal určiť, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, uvedené v
časti (4) Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.5., bod 4.6. a v časti (6) Záverečné ustanovenia,

bod 6.4..

3. Žalovaná nesúhlasila s tvrdením, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy, pretože bola uzatvorená
na dobu určitú, do splatenia všetkých záväzkov, ktoré z nej vyplývajú, čo pri riadnom plnení všetkých
kontraktuálnych povinností bude dňom konečnej splatnosti úveru. Takto vymedzená doba trvania zmluvy

jednoznačne a zrozumiteľne informuje spotrebiteľa o dĺžke trvania jeho zmluvného vzťahu s veriteľom.
Doba trvania zmluvy bola uvedená (dokonca exaktne počtom mesiacov) aj vo formulári pre štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka, ktorý žalobca vlastnoručne podpísal. Rovnako
žalovaná nesúhlasila s tvrdením o chýbajúcich údajoch pre výpočet RPMN. Uviedla, že základné
parametre úveru boli explicitne uvedené v článku 2.2 zmluvy o úvere, ktoré predstavujú predpoklady

použité pre výpočet RPMN a v tomto článku bolo taktiež uvedené "Predpoklady výpočet RPMN: RPMN
bola vypočítaná za predpokladu, že dlžníkovi bude poskytnutý úver schválenej výške jednorázovo v
deň uzavretia zmluvy, zmluva zostane platná dohodnutý čas a dlžník/spoludlžník a banka bude plniť
svoje povinnosti za podmienok a v lehotách stanovených v zmluve. Na účely výpočtu RPMN sa použilicelkové náklady dlžníka, s výnimkou poplatkov. Súčasťou zmluvy je taktiež amortizačná tabuľka a
predpokladypoužitéprevýpočetRPMNbolipriamospomenutéajvoformuláripreštandardnéinformácie
o spotrebiteľskom úvere.

Ohľadom neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedené v bode 4.6 zmluvy, žalovaná uviedla, že v čase
uzavretia zmluvy o úvere bola súdna prax otázke prípustnosti kumulácie riadnych úrokov a úrokov z
omeškania nejednotná, pričom v súčasnosti je už tento problém definitívne vyriešený v R 5/2021. V
súvislosti s neprijateľnou podmienkou týkajúcou sa poradia započítavaním platieb, žalovaná poukázala
na to, že žalobca si sám zvolil spôsob započítania zaškrtnutím políčka "áno“ v zmluve, pričom z

dispozitívneho ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zákonom všeobecne
stanovený spôsob započítavania čiastočných plnení peňažného dlhu, je dlžník oprávnený modifikovať,
určiť inak, podľa vlastného uváženia. Žalovaná taktiež poukázala na to že žiadne z napadnutých
ustanovení nebolo voči žalobcovi uplatnené a je teda vylúčené, aby došlo k akémukoľvek akejkoľvek
ujme na právach žalobcu. V tejto súvislosti uviedla, že hoci ochrana spotrebiteľov tvorí neoddeliteľnú
súčasť súkromného práva a postavenie spotrebiteľov treba brať vážne, je nutné ju interpretovať triezvo

a neutrálne, ako iné právne inštitúty. Táto ochrana je totiž súčasťou zákonnej normy a nepotrebuje
osobitnú expanzívnu interpretáciu.
Žalovaná vzniesla námietku premlčania z dôvodu, že rozsah bezdôvodného obohatenia bol
spotrebiteľovizrejmýnajneskôrprisplateníúveru,resp.prirealizáciiposlednejsplátky,t.j.dňa25.2.2018,
kedy zároveň splatil celý zostatok úveru. Tieto znalosti mu nepochybne stačia na iniciovanie súdneho

konania o vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto nemožno počítať začiatok subjektívnej premlčacej
lehoty od momentu, keď spotrebiteľovi niekto údajne poskytol právne posúdenie veci.

4. Prvoinsˇtancˇny´ su´d sa zaoberal vznesenou na´mietkou premlcˇania vo vztˇahu k uplatnene´mu
na´roku, ktoru´ vzniesla zˇalovaná. Vycha´dzal z § 107 ods. 1, 2 Obcˇianskeho za´konni´ka, a to z

plynutia subjekti´vnej dvojrocˇnej a objekti´vnej desaťročnej premlcˇacej doby s ty´m, zˇe zistil, zˇe
zˇalobca sa preukazateľbe dozvedel o bezdo^vodnom obohateni´ dnˇa 23.07.2021, kedˇ ho združenie
HOOS informovalo o bezdôvodnom obohatení. Žaloba podaná dňa 03.11.2021, teda bola podana´ v
ra´mci dvojrocˇnej subjekti´vnej lehoty. Pri posudzovani´ objekti´vnej lehoty vycha´dzal prvoinsˇtancˇny
´ su´d z rozsudku Su´dneho dvora EU´ z 22.4.2021, evidovane´ho pod C-485/19. Vo vsˇeobecnosti o

pocˇiatku plynutia objekti´vnej premlcˇacej doby prvoinsˇtancˇny´ su´d vycha´dzal odo dnˇa, kedˇ dosˇlo
k bezdo^vodne´mu obohateniu.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o úvere obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.
f) ZoSú, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/242/2021 zo dňa 20.04.2022 a rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/69/2020
zo dňa 30.11.2021. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak žalobca uzavrel zmluvu dňa 01.02.2017 s
termínom konečnej splatnosti dňa 25.02.2025, s určitosťou vedel určiť dobu, po ktorú predmetná zmluva
bude trvať. Súd prvej inštancie mal za to, že v zmluve sú uvedené všetky predpoklady potrebné na
výpočet RPMN, ktorými sú uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie

výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov, ktoré údaje zo zmluvy jednoznačne
vyplývajú. Korektnosť žalovaného dodávateľa vo vzťahu k RPMN podporuje aj fakt, že vynásobenie
počtu splátok 95 x výška splátky 151,50 eura + posledná splátka 151,24 eura na eurocent presne
zodpovedá položke celkovej čiastky, ktorú mal žalobca zaplatiť, t.j. 14.543,74 eura. Zo znenia § 9 ods. 2
písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický

výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet
RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN.

6. Dôvodom pre ktorý súd prvej inštancie posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov považoval
skúmanie bonity spotrebiteľa bez odbornej starostlivosti. Na výzvu súdu žalovaná predložila šetrenia,

ktoré vykonala v súvislosti s posudzovaním schopnosti žalobcu splácať spotrebiteľský úver, a to príjem
žalobcuvovýške480eur,ktorýoveriladopytomvSociálnejpoisťovni,informácieoúverovýchzáväzkoch
klienta (výdavky) zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI). Žiadateľ o úver uvádzal rodinný
stav ženatý a žiadne vyživované deti a finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre
poskytnutie úveru vo výške 10.000 eur na 8 rokov s mesačnou splátkou 139,50 eura.

Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná pri poskytnutí úveru
žalobcovi nepostupovala s odbornou starostlivosťou a túto povinnosť hrubo porušila. Podľa údajov
zistených k 05.02.2015, pred poskytnutím pôvodného úveru, ktorý bol refinancovaný úverom, ktorý je
predmetomtohtokonania, bolžalobcaženatý,bezdetí,ktorébynanehoboliodkázanévýživou,sčistýmmesačným príjmom 430 eur. Mesačný príjem domácnosti predstavoval sumu 1.200 eur a k výdavkom
nebol uvedený žiadny údaj. Žalovaná nepreukázala ako overila príjem žalobcu a ani z čoho pozostáva
celkovýmesačnýpríjemdomácnosti1.200eur.Preduzavretímúverudňa01.02.2017žalovanázisťovala

a preverovala príjem žalobcu, ktorý bol vo výške 480 eur, mal k dispozícii kompletné informácie o
úverových záväzkov klienta (výdavky) zo spoločného registra bankových informácií (SRBI) a vychádzala
zo skutočnosti, že žalobca je ženatý a nemá vyživovaciu povinnosť k deťom. V žiadosti o spotrebiteľský
úver uviedol čistý príjem vo výške 480 eur s tým, že nemá žiadne mesačné splátky iných úverov, pôžičiek
alebo zrážky. Súd prvej inštancie poukázal na to, že aj keď sa v danom prípade sa jednalo síce o úver,

ktorým bol refinancovaný pôvodný úver, ktorého zostatok bol vo výške 4524,01 eura, ale nový úver bol
poskytnutý až vo výške 10 000 eur, teda výrazne prevyšoval úver na refinancovanie. Zároveň uviedol,
že aj keď sa jedná úver na refinancovanie je veriteľ povinný náležite overovať bonitu dlžníka. Žalovaná
netvrdila a ani nepreukázala, že by akýmkoľvek spôsobom skúmala výšku výdavkov žalobcu a osôb, s
ktorými žil v spoločnej domácnosti. Dôsledkom vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru,
že v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ZoSÚ, žalovaná pred poskytnutím úveru neposúdila v súlade

so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou bonitu klienta prostredníctvom preukázania jeho
príjmov, výdavkov a rodinného stavu, teda pri uzatvorení zmluvy konala bez dostatočných a pravdivých
údajov o sociálno - ekonomickej situácii spotrebiteľa. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotil ako
hrubé porušenie povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť klienta splácať poskytnutý
úver a z tohto dôvodu súd prvej inštancie poskytnutý úver posúdil ako bezúročný a bezpoplatkov.

Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca na úver žalovanej zaplatil sumu 10.883,89 eura, preto rozdiel
predstavuje bezdôvodné obohatenie vo výške 883,89 eura.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvná podmienka uvedená v časti (4) Práva a povinnosti
zmluvných strán bode 4.5. zmluvy o spotrebiteľskom úvere (výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie),

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, nakoľko umožňuje veriteľovi jednostranne (bez akejkoľvek
súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok) započítať svoju pohľadávku zo zmluvy voči
pohľadávke spotrebiteľa, a súčasne pritom ide o zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne
dojednaná. Žalobcovi síce bolo umožnené vopred sa oboznámiť s jej obsahom, ale možno mať

pochybnosti,čižalobcamoholreálneovplyvniťjejobsah(napr.zaškrtnutímpolíčkaánoalebonie),keďže
bola žalovanou predformulovaná. Žalovaná v tomto smere nepreukázala opak, a preto túto zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno považovať za individuálne dojednanú.

8. Rovnako zmluvnú podmienku uvedenú v časti (4) Práva a povinnosti zmluvných strán bode

4.6. zmluvy o spotrebiteľskom úvere (výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie) súd prvej inštancie
určil za neprijateľnú, z dôvodu že vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
hrubú nerovnováhu. Uviedol, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,
ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného
ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za

akúkoľvek inú odplatnú službu, či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú. Dohoda o
platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za
užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti
a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného
plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Z uvedených dôvodov

dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, príp. ďalších sankciách platiť po
splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobujú značnú nerovnováhu
kuškodespotrebiteľa,predstavujúznačnézhoršeniepostaveniaspotrebiteľaoprotizákonnémupravidlu,
ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.
Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý

zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Podľa názoru súdu niet kogentnej úpravy o úrokoch
popri úrokoch z omeškania. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy, a preto dohoda o takýchto
úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú
nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany. Naviac tak sa takáto dohoda dostáva aj do rozporu
s § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a preto je neplatným právnym úkonom pre rozpor s ust. § 39,

§ 52 ods. 2 v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a súčasne neprijateľnou zmluvnou
podmienkou (rozsudok KS v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014, sp. zn. 19Co/4/2017, sp. zn. 22Co/2/2017).9. Zmluvná podmienka uvedenú v časti (6) Záverečné ustanovenia, bod 6.4. zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, súd prvej inštancie taktiež určil za neprijateľnú z dôvodu, že upravuje spôsob započítania úhrad
spotrebiteľa na záväzok voči dodávateľovi v neprospech spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie vôbec

nezohľadňuje pri poskytovaní platby spotrebiteľom jeho vôľu, ktorý záväzok plní a na ktorú jeho súčasť
má byť platba započítaná, pričom zápočet žalovaného na istinu záväzku až v poslednom rade, umožňuje
zvyšovať zadlženosť spotrebiteľa cez úroky z omeškania, prípadne rôzne sankcie.

10. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná z dôvodov, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaná naďalej zotrvala na vznesenej námietke premlčania a nestotožnila sa so záverom súdu
prvej inštancie a mala za to, že žalobca musel mať vedomosť o tom, že plní v prospech žalovaného

bezprostredne po uzatvorení zmluvy. Ak žalobca predpokladal, že došlo k bezdôvodnému obohateniu,
tak jeho rozsah mu bol známy najneskôr po splatení poslednej mimoriadnej splátky, t.j. dňa 25.02.2018.
Od tohto momentu mohol žalobca iniciovať súdne konanie. Dvojročná subjektívna premlčacia doba
v čase podania žaloby dňa 03.11.2021 uplynula. Nesúhlasila so závermi súdu, ktoré majú odôvodňovať
plynutie desaťročnej premlčacej doby namiesto trojročnej, ktorá by uplynula pred podaním žaloby dňa

25.02.2021, počítaná od momentu splatenia úveru. Trvala na tom, že pri skúmaní bonity postupovala
s odbornou starostlivosťou a poukázala na to, že bonitu skúmala na základe kompletných informácii
o úverových záväzkoch žalobcu zo spoločného registra bankových informácii (SRBI). Deklarovaný
príjem banka overila z externého zdroja vo výške 480 eur. Žalobca uviedol, že je ženatý a bez žiadnych
vyživovacích povinností a finančná analýza bola pre poskytnutie úveru 10.000 eur s mesačnou splátkou

139,50 eura vyhovujúca.
Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode
4.5 z dôvodu, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, v čom má spočívať hrubý nepomer medzi
právami spotrebiteľa a veriteľa. Uviedla, že v bankovej praxi je štandardné, že ak si dlžník neplní svoj
záväzok riadne a včas, veriteľ môže tieto prostriedky použiť na započítanie proti splatnej peňažnej

pohľadávke. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v bode 4.6. uviedla, že v čase uzavretia zmluvy
bola súdna prax v otázke prípustnosti kumulácie riadnych úrokov z omeškania a úrokov z omeškania
nejednotná a tento problém bol vyriešený judikátom R 5/2021. Napadnuté zmluvné ustanovenie je preto
aplikovateľné v rozsahu vyplývajúcom z predmetného judikátu, t.j. že po vyhlásení predčasnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, má veriteľ nárok iba na zmluvný úrok do dojednania maturity úveru. Namietala,

že by zmluvná podmienka uvedená v bode 6.4. zmluvy spôsobovala značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán. V tomto prípade ide o modifikáciu spôsobu započítania pohľadávok
podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“). Žalobca si tento spôsob započítania sám
zvolil zaškrtnutím políčka, čím vyjadril svoju vôľu a preto má žalovaná za to, že zmluvná podmienka
bola individuálne dojednaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu

zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom
rozsahu.

11. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Napadnutý rozsudok považuje za jasný, zrozumiteľný
a dostatočne odôvodnený. Zotrval na celej právnej argumentácii a skutkových tvrdeniach uvedených

v prvoinštančnom konaní, pričom vyjadrenia žalovanej považuje za nesprávne a účelové. Navrhol
odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

12. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, v ktorom uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na

dôvodnosti svojho odvolania.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne
dôvodné.14. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil a náležite odôvodnil
skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom tohto konania, obsahuje dobu

trvania zmluvy, ako aj všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Vo
vzťahu k odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa skúmania bonity pri poskytovaní úveru, odvolací súd
konštatuje, že podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a v prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

15. Je povinnosťou súdu ex offo preskúmať splnenie tejto povinnosti veriteľa. Poskytovateľ úveru musí
v každom jednotlivom prípade zvážiť, či informácie, ktorými disponuje, sú dostatočné pre posúdenie

úveruschopnosti spotrebiteľa. Dostatočnosť informácií sa môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde
k uzavretiu úverovej zmluvy, podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo požadovanej výšky úveru. Toto
posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa, ale nie je možné
vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej situácii záujemcu o
úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé osebe kvalifikované ako

dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi (Súdny dvor Európskej únie vo veci C-449/13,
CA Consumer Finance / Ingrid Bakkaus et all z 18.12.2014).

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná súdu prvej inštancie predložila výpis z registra klientských
informácii (č.l. 224 spisu), ktorým overovala bonitu žalobcu, a z ktorého vyplynula úverová zaťaženosť

žalobcu. V ustanovení § 11 ods. 2 ZoSÚ je definované hrubé porušenie povinností veriteľa a v tretej vete
tohto ustanovenia je uvedená spojka „alebo“, ktorá je spojkou vylučovacou. Toto ustanovenie odvolací
súd v súlade s požiadavkou odbornej spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť
skúmaná alternatívne, jedným zo spôsobov uvedených v predmetnom zákonnom ustanovení.

17. Na základe dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že súd
prvej inštancie nepostupoval správne pokiaľ z predložených dôkazov, ktorými žalovaná preukázala ako
preverovala bonitou žalobcu, vyvodil záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V rámci procesu
uzatvorenia zmluvy nedošlo k porušeniu povinnosti veriteľa, nakoľko žalovaná preukázala nahliadnutie
do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov,

pričom súdu predložila výpis zo spoločného registra bankových informácii, a teda preukázala jeden
z alternatívnych spôsobov, ktorým má veriteľ v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ povinnosť overovať bonitu
veriteľa. Odvolací súd taktiež poukazuje na to že žalovaná pred poskytnutím úveru nekonala, tak aby
poskytla úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch a výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, keďže
zisťovala jeho príjem, ktorý aj jednoznačne preverila, taktiež zisťovala príjem jeho rodiny a údaje o jeho

rodinnom stave. Navyše sa v danom prípade jednalo o refinančný úver, a preto žalovaná mala údaje
o spotrebiteľovi, ktoré zistila pri skúmaní jeho bonity pred poskytnutím pôvodného úveru (06.02.2015),
pričom žalobca si svoje povinnosti z tohto úveru riadne plnil, teda splácal splátky úveru. Vzhľadom na
vyššie uvedené preto nemožno konštatovať, že zo strany veriteľa došlo k hrubému porušeniu povinnosti,
keďže veriteľ zákonným spôsobom preveril bonitu žalobcu, čo nemôže mať za následok že úver je

bezúročný a bez poplatkov.

18. Súd prvej inštancie vo výrokoch III., IV. a V. svojho rozhodnutia určil, že zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. Odvolací súd poukazuje na to že vstupom Slovenskej republiky do európskeho
hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka, zákonom č. 150/2004 Z.z. s

účinnosťou od 01.04.2004, začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna
úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/ EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky

pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.
Neprijateľné zmluvné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so
zreteľom na skutkové a právne okolnosti prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné
podmienkysúnekalé(porov.C237/02,FreiburgerKommunalbautencit.„Vnútroštátnemusúduprislúchaurčiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá
požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú“.

19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal síce spotrebiteľ (žalobca) možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Čo sa týka zmluvných podmienok uvedených v bodoch
4. 5 a 4. 6 zmluvy, tak aj keby sa s nimi žalobca mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
nepochybne nemohol ovplyvniť ich obsah, keďže sú súčasťou vopred pripravenej, predtlačenej zmluvy.

Keďže žalovaná ako dodávateľ nepreukázala opak, zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne
dojednané v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

20. V zmysle zmluvnej podmienky uvedenej v bode 4.5 zmluvy si mohla banka (žalovaná) započítať
svoje pohľadávky zo zmluvy voči pohľadávke žalobcu z ktoréhokoľvek jeho účtu alebo vkladu vedeného
bankou. Spôsobenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa

odvolací súd vidí v tom, že žalovaná si podľa tejto zmluvnej podmienky mohla započítať akékoľvek
pohľadávky zo zmluvy o úvere voči pohľadávke dlžníka/spoludlžníka z ktoréhokoľvek jeho účtu
alebo vkladu vedeného bankou napr. na rôzne poplatky, resp. úroky, ktoré nemuseli byť dohodnuté
v zmluve a už iba skutočnosť, že žalovaná takúto možnosť mala, a to bez akejkoľvek súdnej
kontroly, spôsobila nerovnováhu v zmluvnom vzťahu. Z tohto zmluvného ustanovenia taktiež vyplýva

že banka je oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť
dlžníkovi/spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte dlžníka/spoludlžníka alebo
vklade dlžníka/spoludlžníka, s čím dlžník/spoludlžník podpisom zmluvy súhlasí. Takéto ustanovenie
hrubo a neprimerane obmedzuje dlžníka, resp. aj spoludlžníka napr. pri realizácii platieb, ktoré môžu byť
dôležité z hľadiska jeho existencie, resp. plnenia si zákonných povinností (napr. výživného). Takýmto

dojednanímmôžebankaskutočneexistenčneohroziťdlžníka/spoludlžníkaprirôznychživotnedôležitých
udalostiach (napr. havarijný stav, prírodná katastrofa, tragédia v rodine a pod.), pričom odvolací súd
má za to, že pokiaľ by bola banka dlžníkovi náležite vysvetlila obsah tohto zmluvného ustanovenia,
je dôvodné predpokladať, že dlžník by s takýmto dojednaním nesúhlasil, nakoľko si banka takýmto
dojednaním vlastne uzurpovala právo disponovať so všetkými prostriedkami spotrebiteľa resp. zároveň

zamedziť akúkoľvek dispozíciu s jeho prostriedkami, a to na započítanie akýchkoľvek platieb, ktoré
skutočne nemusia byť dojednané resp. zákonné.

21. Čo sa týka zmluvného dojednania uvedeného v bode 4. 6 zmluvy, tak prvá časť tejto zmluvnej
podmienky predstavuje v podstate iba prepis ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a preto

nemožno konštatovať, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Taktiež nemožno považovať za
neprijateľné konštatovanie, že banka je oprávnená úročiť úver úrokom dohodnutým v zmluve, rovnako
ako jej oprávnenie uplatniť si úhradu skutočných nákladov spojených s vymáhaním úveru, resp. za
splnenia zákonných podmienok realizovať, resp. uplatniť príslušný druh zabezpečenia úveru (napr.
dohoda o zrážkach zo mzdy), ak bol úver zabezpečený, a taktiež nie je neprijateľné oprávnenie banky

uplatniť si pohľadávku z tejto zmluvy žalobou. Problematické sa javí byť oprávnenie banky označené
ako „(iii)“, t.j. úročenie sumy, z ktorej úhradou je dlžník/spoludlžník v omeškaní, popri úroku aj zákonným
úrokom z omeškania počnúc prvým dňom omeškania až do jej zaplatenia. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu, konkrétne napr. na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 7
Cdo/268/2020 zo dňa 29.11.2022, z ktorého nesporne vyplýva, že „ po vyhlásení predčasnej splatnosti

spotrebiteľského úveru náleží veriteľovi úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí“. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že zmluvné dojednanie, z ktorého
vyplýva, že zmluvný úrok patrí veriteľovi až do zaplatenia úveru, nie je v súlade s týmto rozhodnutím,
teda s judikatúrou najvyššieho súdu.
Odvolací súd v súvislosti s touto neprijateľnou podmienkou poukazuje na to, že súd prvej inštancie

túto zmluvnú podmienku určil za neprijateľnú v celom rozsahu. Neozrejmil ale, z akých konkrétnych
dôvodov, považuje celú túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú, pričom sa javí, že za neprijateľnú
možno označiť iba vyššie spomínanú časť tejto zmluvnej podmienky, a keďže túto je možné oddeliť a
presne špecifikovať, odvolací súd má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý určil celú túto
podmienku ako neprijateľnú, nie je nateraz správne. Úlohou súdu prvej inštancie bude teda opätovne

vyhodnotiť celý text tejto zmluvnej podmienky a v prípade pokiaľ bude mať za to, že celá táto zmluvná
podmienka je neprijateľná, bude jeho povinnosťou svoj záver náležite odôvodniť, teda uviesť z akých
konkrétnych dôvodov je celá táto zmluvná podmienka (jej jednotlivé body), neprijateľná, nakoľko jeho
rozhodnutie v tejto časti je nepreskúmateľné.22. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v bode 6.4. zmluvy, odvolací súd poukazuje
na to, že žalovaná v odvolaní uviedla, že v zmysle dispozitívneho ustanovenia § 566 ods. 2

Občianskeho zákonníka, je dlžník oprávnený modifikovať ("určiť inak“) podľa vlastného uváženia spôsob
započítavania platieb a sám žalobca si zaškrtnutím políčka "áno“, zvolil takýto spôsob započítavania
platieb. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že takéto individuálne dojednanie, bez ďalšieho,
nemožno preukázať iba zaškrtnutím príslušného políčka, bez toho, aby žalovaná ako dodávateľ
preukázala, že bolo skutočne vôľou dlžníka určiť započítanie platieb v takom poradí, že najprv platby

budú započítané na náklady spojené s poistením, následne na poplatky, potom na úrok z omeškania,
potom na zmluvný úrok, a až v poslednom rade na zaplatenie istiny. Takéto dojednanie nielenže je
rozpore so zákonom (§ 566 Občianskeho zákonníka), ktorého prednostné použitie vyplýva z § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale javí sa zároveň ako vysoko nepravdepodobné, aby spotrebiteľ
ako dlžník, pokiaľ by mal dostatok relevantných informácií o tom čo vlastne toto zmluvné dojednanie
znamená, s takýmto dojednaním súhlasil. Odvolací súd má za to, že pokiaľ dodávateľ jednoznačne

nepreukázal, že skutočnou vôľou spotrebiteľa bolo takéto dojednanie, napr. výsluchom na súde, po
úplnom a jednoznačnom ozrejmení tohto dojednania, tak nemožno konštatovať že sa v danom prípade
jedná o individuálne dojednanie tohto zmluvného ustanovenia.
Táto zmluvná podmienka je hrubo nevyvážená, pretože nerešpektuje jasný a oprávnený ekonomický
záujem spotrebiteľa na tom, aby najskôr splatil istinu úveru, ktorá je základom pre úročenie pohľadávky,

alepripúšťa,vtakzávažnejotázke,akoujerozhodnutieoúčeleplatbyspotrebiteľa,ľubovôľudodávateľa.
Započítanie splátok, resp. čiastočných plnení najprv na poplatky, potom na príslušenstvo a až v
poslednom rade na samotnú istinu, výrazne navyšuje náklady spotrebiteľa spojené s úverom, oproti
situácii, ak by sa jeho platby použili v súlade s úpravou § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací
súd taktiež poukazuje na to, že zmluvná podmienka týkajúca sa započítania platieb zhoršuje postavenie

dlžníka oproti ustanoveniu § 566 Občianskeho zákonníka, pretože určuje spôsob započítania platieb,
ktorý by bol proti vôli dlžníka, pokiaľ by dlžník logicky žiadal započítať platbu výlučne na istinu dlhu.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, preto odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a V. ako vecne správny, zmenil podľa § 388 CSP rozsudok vo

výrokoch I. a II. tak, že žalobu zamietol a vo výroku IV. podľa § 389 ods. 1, písm. b) CSP, ako aj
súvisiacom výroku o trovách (VI.výrok), rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s tým, že sa bude riadiť vyššie uvedenými úvahami odvolacieho súdu.
S poukazom na ustanovenie § 396 ods. 3 CSP o trovách prvoinštančného, aj odvolacieho konania,
rozhodne súd prvej inštancie vo svojom novom rozhodnutí.

24. Odvolací súd si zároveň dovoľuje poznamenať, že rozsudok prvej inštancie obsahuje až 41 strán,
čím sa, podľa názoru odvolacieho súdu, stáva neprehľadným a komplikovaným. Odvolací súd má za
to, že nie je úlohou súdu prvej inštancie prepisovať resp. skopírovať do rozhodnutia všetky vyjadrenia
strán sporu, ale jeho úlohou je, z týchto vyjadrení vybrať to čo je pre rozhodnutie vo veci samej

podstatné a nevyhnutné, čo je samozrejme náročnejšie, avšak jednoznačne to prispeje k prehľadnosti
a nepochybne aj ku kvalite rozhodnutia, tak aby spĺňalo náležitosti ustanovenia § 220 CSP, z ktorého,
okrem iného, vyplýva, že súd má jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, čím sa, podľa názoru súdu odvolacieho súdu, dosiahne aj väčšia prehľadnosť
a hlavne presvedčivosť rozsudku.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).