Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/112/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122014374
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2122014374.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom A. D. XXX/XX, E. F. G., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 06.07.2023, č. k.
12T/45/2022-250, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.02.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 06.07.2023, č. k. 12T/45/2022-250,
uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 18.06.2021 v presne nezistenom čase
približne od 10:00 h do 12:00 h v obci E. F. C. v rodinnom dome s popisným číslom XXX/XX fyzicky

napadol H. I. tým spôsobom, že poškodeného zozadu minimálne dvakrát udrel neustáleným dreveným
tupým predmetom podlhovastého tvaru do oblasti ľavej bočnej a zadnej hrudnej steny, čím spôsobil H. I.
zranenia zlomeninu 10. - 11. rebra vľavo a pomliaždenie hrudníka vľavo, ktoré si vyžiadali dobu liečenia
v trvaní 4 týždne a obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného v období od 18. 06. 2021
do 16. 07. 2021, spočívajúce v sťažení obvyklého spôsobu života poškodeného vyžadujúce si telesné
šetrenie, obmedzenie nadmernej fyzickej záťaže, dlhodobejšieho sedenia a šoférovania, spoločenskej

činnosti a kontaktu so spoločenským prostredím, nutnosť osobnej asistencie, odkázanosť na čiastočnú
starostlivosť inej osoby - rodinného príslušníka, obmedzenie možnosti vykonávania nevyhnutných
životných, hygienických úkonov a vykonávanie prác v domácnosti.

Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona pri použití § 38 ods. 2,
ods. 3 a § 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého

mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného
zákona mu určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov. A zároveň rozhodol postupom podľa § 288 ods. 1
Trestného poriadku tak, že poškodeného H. I. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Po vyhlásení rozsudku sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava vzdal práva na podanie odvolania,
no obžalovaný zahlásil odvolanie, čo do výroku o vine ako i výroku o treste.

Zahlásené odvolanie odôvodnil obžalovaný písomným podaním prostredníctvom svojej obhajkyne
a uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie
a rozhodnutie náležite neodôvodnil. Mal za to, že poškodený sa vyjadroval ku skutku v priebehu konania
odlišne, keď pri ošetrení sa vyjadril, že bol okolo 12 hod. udretý bejzbalkou do chrbta – hrudníka vzadu

vľavo, pri výsluchu dňa 23.03.2022 uviedol, že bol udretý od chrbta smerom k pravej strane teda do
pravého boku a na hlavnom pojednávaní dňa 13.03.2023 vypovedal, že bol napadnutý asi o 10 – 11hod., udretý mal byť predmetom o dĺžke okolo metra a priemere 3,5 cm, malo to byť guľaté, poriadne
to nevidel. Z uvedeného potom obžalovaný vyvodil, že vyvstávajú vážne pochybnosti o tom, akým
predmetom mal byť poškodený udretý, pričom nekorešponduje ani čas, kedy malo údajne k útoku prísť.

Výpovede poškodeného sú podľa neho nekonzistentné a protirečivé, keď si nepamätá ani stranu tela,
ktorú mal zranenú. Podľa jeho názoru vyvstali, vzhľadom na výpoveď znalca, aj pochybnosti, na akej
stoličke sedel poškodený, keďže táto musela byť bez opierky. Namietal, že okresný súd si nepripojil
spisy, v ktorých bol poškodený odsúdený za skutky spáchané pod vplyvom alkoholu a teda nezisťoval,
či svedok reprodukuje prežité udalosti tak, že hovorí pravdu alebo si nepamätá alebo reprodukuje

prežité úplne inak, než ako vypovedajú o udalosti svedkovia. Súd si podľa neho extrahoval z výpovede
znalkyne len časť a to, že poškodený má schopnosť zaregistrovať určitú udalosť, uložiť si ju do pamäte
a následne ju reprodukovať, avšak nezohľadnil ďalšie časti výpovede znalkyne. Vyslovil záver, že súd sa
nevysporiadal s jeho obhajobou a neexistuje ani žiadna ucelená reťaz dôkazov spôsobilá ho usvedčiť.

Navrhol, aby Krajský súd v Trnave (ďalej aj krajský súd) podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného

poriadku napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a aby bol s poukazom na § 285 písm. c) Trestného
poriadku spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
deň 27.02.2024, ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obhajkyňa obžalovaného

a obžalovaný. Po oboznámení správy o stave veci sa pristúpilo ku konečným návrhom, keďže
krajský súd dokazovanie nedopĺňal. V rámci konečných návrhov prokurátorka krajskej prokuratúry
konštatovala, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný vo vzťahu ku všetkým jeho
výrokom, preto odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné a navrhla ho podľa § 319 Trestného
poriadku zamietnuť. Obhajkyňa obžalovaného v celom rozsahu poukázala na odôvodnenie odvolania,

keď mala za to, že vyvstalo množstvo pochybností, ktoré neboli odstránené a navrhla postupovať
v pochybnostiach v prospech obžalovaného a tak po zrušení rozsudku obžalovaného spod obžaloby
oslobodiť. Obžalovaný uviedol, že poškodeného sa nedotkol, z jeho strany ide o vymyslenú vec, keď
povedal, že sa mu pomstí a urobí mu v živote zle.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to oprávnenou
osobou - obžalovaným, voči výrokom, voči ktorým tento subjekt odvolanie podať mohol, preskúmal
postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného
je nedôvodné.

K výroku o vine a konaniu, ktoré mu predchádzaloPokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo výroku o vine, obžalovaný mu vytýkal v podstate len to, že
okresný súd nevykonal dostatočné dokazovanie, keď mu odmietol návrhy na doplnenie dokazovania.

Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne
zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy, takže z hľadiska
dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že
neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne súd I.
stupňavšetkyzákonnevykonanédôkazyvintenciách§2ods.12 Trestnéhoporiadkusprávnevyhodnotil

jednotlivo i v celom ich súhrne a tak dospel k úplným a správnym skutkovým záverom.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení
napadnutého rozsudku súdu I. stupňa. Z tohto dôvodu si skutkové závery súdu I. stupňa osvojuje, a
keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

Krajský súd k obrane obžalovaného uvádza, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol, že vinu obžalovaného ustálil na základe výpovede poškodeného H. I., ktorého aj krajský
súd považoval za dôveryhodného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodený je schopný
vypovedaťoskutočnostiach,ktoréprežilajpodvplyvomalkoholu,pretopripojeniespisovaporovnávania
jeho výpovedí v iných konaniach nebolo potrebné. Výpoveď poškodeného je podporená najmä

výpoveďou svedkyne H. E., záverov znaleckého skúmania a lekárskych správ.

Zranenia spôsobené poškodenému boli aj podľa názoru krajského súdu bez akýchkoľvek pochybností
objektivizované vykonaným znaleckým dokazovaním, keď znalec označil za predmet násilia tupý
predmet, ktorý i keď „svojimi slovami“ opisoval aj poškodený. Skutočnosť, že tento predmet označil

poškodený raz ako bejzbalku, raz ako drevenú palicu, nerobí z jeho výpovede, výpoveď vymyslenú
(to isté platí aj o čase spáchania skutku). V tomto smere okresný súd správne reagoval na obhajobnú
argumentáciuohľadomstoličkysopierkou,keďnebolozrejméoakéstoličkyišlovčasespáchaniaskutku
a ako poškodený na stoličke sedel. O skutočnosti, že sedel a tak bol od chrbta napadnutý, vypovedal
poškodený už dňa 23.03.2022 za účasti obhajkyne, pričom v tomto smere žiadne výhrady neboli.

Obžalovaný tiež namietal, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho obhajobnou verziou,
s čím nemožno súhlasiť. Okresný súd reagoval na každú podstatnú obhajobnú námietku obžalovaného
a správne napokon dospel k záveru o jej účelovosti s cieľom zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti
za svojej konanie.

Treba uviesť, že skutok sa stal tak, ako ho popísal poškodený, ktorého výpoveď bola v podstatných
častiach potvrdená aj svedkyňou H. E.. O ich vierohodnosti ani krajský súd nemal žiadne pochybnosti,
tieto sú logické a sú aj v zhode so závermi znalca MUDr. Alexandra Köröcza, ako aj s inými vo veci
vykonanými dôkazmi.

Krajský súd na záver prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola
stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak

si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to
nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je
ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo
veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani
nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení

rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným
všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10
Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

K výroku o treste

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest mázabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať

iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný

zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa

a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,

negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a
výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na

osobupáchateľa,jehopomeryamožnostijehonápravy.Podľa §34ods.5Trestnéhozákonapriurčovaní
druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd u spolupáchateľov aj na to, ako mierou konanie každého z
nich prispelo k spáchaniu trestného činu.
Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom
pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu obžalovaného

a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu.
Okresný súd správne u obžalovaného zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti a preto pri ukladaní
trestu vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby 6 mesiacov až 18 mesiacov. Obžalovanému
bol s ohľadom na všetky skutočnosti aj podľa názoru krajského súdu uložený primeraný a zákonný
trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, ktorý mu bol tiež správne

podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený so skúšobnou dobou vo výmere
1 rok. Takto uložený trest považoval aj krajský súd za primeraný a spravodlivý vzhľadom na okolnosti
spáchaného trestného činu.

K nároku na náhradu škody krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval správne, keď rozhodoval

postupom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.