Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/102/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120011280

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2120011280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaniach

obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.
6T/47/2020-618 zo dňa 24.01.2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.03.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., hlásený trvalý pobyt D. E. F. XXXX/X, C.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, § 54 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný p o v i n n ý vykonať trest najneskôr do jedného

roka od nariadenia výkonu trestu.

Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona je obžalovaný p o v i n n ý vykonať trest osobne, bez nároku na
odmenu vo svojom voľnom čase.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 6T/47/2020-618 zo dňa 24.01.2023 bol
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom E. F. XXXX/X, C., uznaný vinným z prečinu
nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom

skutkovom základe, že

žeako samostatne zárobkovo činná osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia s miestom
podnikania E. F. XXXX/X, C., G.: XX XXX XXX, si v mieste svojho podnikania a ani na inom mieste
za obdobie mesiacov marec 2016 až jún 2018 vrátane nezaplatil odvody na nemocenské poistenie,

starobné poistenie, invalidné poistenie a do rezervného fondu, napriek tomu, že mu táto povinnosť
vyplývala z § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
hoci v predmetnom období disponoval dostatkom finančných prostriedkov na zaplatenie poistného, čím
spôsobil Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave škodu v celkovej výške 4.085,16 eur.

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím
na § 36 písm. l) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo
výmere 9 (deväť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu
v trvaní 3 (tri) roky.

Onáhradeškodyrozhodolpodľa§288ods.1Trestnéhoporiadkutak,žepoškodenúSociálnupoisťovňu,
so sídlom Ulica 29. augusta číslo 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 48 odkázal s nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 618-620.

Protitomutorozsudkučodovýrokuotrestepodalodvolanieobžalovanýprostredníctvomsvojhoobhajcu,
ktoré písomne odôvodnil na č.l. 614, a tiež okresný prokurátor v neprospech obžalovaného, ktoré
písomne odôvodnil na č.l. 612.

Obžalovaný v odvolaní podanom prostredníctvom svojho obhajcu namietal neprimeranú prísnosť
uloženého trestu, a to s poukazom na prevahu poľahčujúcich okolností, rozsah nezaplateného
poistného, ktoré je vzhľadom na výšku škody na dolnej hranici väčšieho rozsahu, a tiež poukazom na
to, že predchádzajúce odsúdenie, na ktoré súd pri ukladaní trestu prihliadol bolo zahladené, a teda na
obžalovaného sa hľadí, ako keby nebol odsúdený. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského

súdu v Trnave sp. zn. 5To/32/2018 a závery z neho plynúce. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému trest povinnej práce v rozsahu 60 hodín.

Prokurátorvodvolanípodanomčodovýrokuotrestevneprospechobžalovanéhonamietalnezákonnosť
uloženého trestu. Poukazuje na to, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za totožnú trestnú

činnosť spočívajúcu v nezaplatení poisteného, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5
mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 24 mesiacov, ktorá plynula
do dňa 20.05.2019. Aj napriek výstrahe možnosti premeny trestu sa obžalovaný v skúšobnej dobe
dopustil druhovo totožnej trestnej činnosti, ide tak o špeciálneho recidivistu. Z uvedeného dôvodu
sa nemožno stotožniť s názorom okresného súdu o tom, že trest odňatia slobody s podmienečným

odkladom bude mať na obžalovaného dostatočný výchovný účel. Právny názor, ktorý si osvojil okresný
súd z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne je podľa prokurátora v rozpore s § 49 ods. 2 Trestného
zákona, ktoré vyslovene rieši situáciu, kedy je ďalší trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe. Uvedené
ustanovenie pritom nerieši, resp. nerozširuje možnosť súdu, aby toto ustanovenie aplikoval v prípade,
kedy je predchádzajúce odsúdenie zahladené. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že nie je možné

obžalovanému uložiť alternatívny trest, pripustil tak, že jediným zákonným trestom v danom prípade je
trest odňatia slobody spojený s jeho nepodmienečným výkonom. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu
navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý výrok
o treste a obžalovanému uložil trest v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby so zaradením
obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý poukázal na to,
že odvolanie prokurátora bolo podané po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty. Prokurátor bol prítomný
na hlavnom pojednávaní dňa 24.01.2023, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, pričom lehota na podanie
odvolania mu uplynula dňa 08.02.2023. Odvolanie prokurátora je zo dňa 12.04.2023, t.j. viac ako 2

mesiace po uplynutí zákonnej lehoty, preto je nutné postupom podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku
odvolanie prokurátora zamietnuť ako oneskorene podané.Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 19.03.2024 za prítomnosti zástupkyne
Krajskej prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcu. Odvolací súd oboznámil prítomných
s napadnutým rozsudkom, odvolaním obhajcu obžalovaného, odvolaním okresného prokurátora,

vyjadrením obžalovaného k odvolaniu prokurátora, odpisom z registra trestov na obžalovaného, ako aj
podstatným obsahom spisu. Procesné strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému obsahu
spisového materiálu, ani návrhy na doplnenie dokazovania. Zástupkyňa krajskej prokuratúry zotrvala
na písomných dôvodoch odvolania, navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovanému uložiť prísnejší
a spravodlivý trest v zmysle odvolacieho návrhu. Obhajca obžalovaného sa pridržal písomných dôvodov

odvolania ako aj vyjadrenia k odvolaniu prokurátora. Poukázal na to, že obžalovaný nezaplatené poistné
medzičasom uhradil. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jehovýkonuzrušilarozhodolvzmysleodvolaciehonávrhuobhajcu.Obžalovanýuviedol,ženezaplatené
poistné uhrádzal od roku 2020 v splátkach po 200,-Eur mesačne, dlh z predchádzajúceho odsúdenia
zaplatil. Navrhol uloženie trestu povinnej práce.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Popreskúmanínapadnutéhorozsudkuvovzťahukvýrokuotreste,odvolacísúdkonštatuje,žeodvolanie
obžalovaného je dôvodné, pretože okresným súdom uložený trest je podľa názoru odvolacieho súdu
neprimeraný. Práve preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok pokiaľ ide o uložený trest a spôsob
jeho výkonu (§ 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku) a vo veci sám rozhodol (§ 322 ods.

3 Trestného poriadku). Pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora, namietajúceho nezákonnosť
a neprimeranú miernosť uloženého trestu, odvolací súd sa s argumentami prokurátora nestotožnil
a odvolanie vyhodnotil ako nedôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený

trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Z obsahu podaných odvolaní vyplýva, že odvolania obžalovaného ako aj okresného prokurátora
smerovali výlučne proti výroku o treste, preto predmetom odvolacieho konania mohlo byť len
preskúmanie rozsudku vo vzťahu k tomuto výroku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný
urobil na hlavnom pojednávaní dňa 27.10.2022 vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, preto okresný súd so
súhlasom prokurátora vyhlásenie obžalovaného prijal. Pretože inštitút uznania viny svojou povahou
vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej
právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,
odvolací súd nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o

vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012)

V konaní tak bolo nepochybne preukázané (tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku), že obžalovaný sa dopustil spáchania prečinu nezaplatenia dane

a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý je možné páchateľovi uložiť trest odňatia
slobody až na tri roky. Okresný súd u obžalovaného správne vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. l) Trestného zákona, v dôsledku čoho postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona upravil
hornú hranicu trestnej sadzby tak, že pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby 0-2 roky.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava v odvolaní namietal nezákonnosť trestu, keď okresný súd
obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody aj napriek tomu, že obžalovaný sa skutku
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trestnej veci vedenej na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 34T/17/2016, a tiež neprimeranosť trestu poukazujúc na to, že v rámci výchovnejapreventívnejfunkcietrestubolonamiesteobžalovanémuuložiťprísnejšítrest.Naprotitomuobžalovaný
v odvolaní namietal síce rovnako na neprimeranosť trestu, avšak navrhol uloženie alternatívneho trestu
(trestu povinnej práce v rozsahu 60 hodín) poukazujúc na nižšiu závažnosť trestnej činnosti ako aj

zahladenie predchádzajúceho odsúdenia.

Odvolací súd považoval odvolacie námietky okresného prokurátora za nedôvodné, pretože uložený trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu tak, ako ho uložil okresný súd nie je v rozpore
s § 49 ods. 2 Trestného zákona, avšak tak, ako namietal obžalovaný, je v rozpore so základnými

zásadami ukladania trestov obsiahnutými v § 34 a nasl. Trestného zákona. V dôsledku uvedeného
odvolací súd pristúpil k zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženiu alternatívneho
trestu a súčasnému zamietnutiu odvolania okresného prokurátora.

Pokiaľ ide o námietku o porušení povinnosti vyplývajúcej z § 49 ods. 2 Trestného zákona, t.j. nemožnosti
ukladať podmienečný trest odňatia slobody páchateľovi, ktorý spácha ďalší trestný čin v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia, odvolací súd tento názor prokurátora nezdieľa.

Zustanovenia§49ods.1aods.2Trestnéhozákonajesícezrejmé,žesúdnemôžepodmienečneodložiť
výkon trestu odňatia slobody, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu

odňatia slobody. Ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona vylučuje možnosť uložiť tzv. „podmienku na
podmienku“, čo vyplýva aj z relevantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu sp. zn. 1Tdo/42/2022 zo dňa 23.11.2021 a ďalšie).

V tomto prípade však pre uplatnenie postupu podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona existovala prekážka,

a to zahladenie odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 34T/17/2016, ktoré malo
odôvodňovať uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. V trestnej veci Okresného súdu Trnava
sp. zn. 34T/17/2016 bol obžalovanému za rovnaký trestný čin uložený trest odňatia slobody v trvaní
5 mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 2 roky, a to do 20.5.2019.
Z odpisu registra trestov SR vyplýva, že v predmetnej trestnej veci sa obžalovaný dňa 20.5.2021

osvedčil, a hľadí sa naň, akoby nebol odsúdený, predmetné odsúdenie má teda zahladené. Zahladenie
odsúdenia je tak vo vzťahu k aplikácií postupu vyplývajúceho z § 49 ods. 2 Trestného zákona takou
prekážkou, ktorá spôsobuje právnu neexistenciu odsúdenia v predmetnej trestnej veci, a tá následne
spôsobuje nemožnosť vyvolania právnych dôsledkov pre odsúdeného vyplývajúcich práve z § 49
ods. 2 Trestného zákona. Na predchádzajúce odsúdenie nebolo v dôsledku vyššie uvedeného možné

prihliadať, a preto nemožno konštatovať spáchanie skutku v tejto trestnej veci v čase plynutia skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 34T/17/2016.

Uvedený záver odvolacieho súdu podporuje aj právna veta uverejnená v periodiku Zo súdnej praxe č.
17/2019, podľa ktorej nejde o trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, tak,

ako to predpokladá ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona ak síce chronologicky bol trestný čin inak
spáchaný v tejto skúšobnej dobe, avšak v dobe rozhodovania o tomto trestnom čine je predchádzajúce
odsúdenie zahladené, resp. sa na obžalovaného hľadí pre tento (skorší) trestný čin, akoby nebol
odsúdený. Správne teda okresný súd konštatoval, že v danom prípade nebolo nutné obžalovanému
ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže v čase rozhodovania v tejto trestnej veci bolo jeho

predchádzajúce odsúdenie zahladené.

Pokiaľ však ide o uložený trest, podľa názoru odvolacieho súdu trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov,
hoci aj s podmienečným odkladom výkonu trestu a určením skúšobnej doby v trvaní 3 roky nezodpovedá
zásadám ukladania trestu vyplývajúcim z § 34 a nasl. Trestného zákona.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi

skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné,
rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Tak ako prirozhodovaní o vine, aj pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe
logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z okolností prípadu individuálne
aj v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak

núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. 4 To
7/2013)

Pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že

sa ukladá v závislosti od závažnosti činu vyjadrenej stupňom jeho spoločenskej nebezpečnosti, ktorá
je rozhodujúca pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery, pričom jeho prioritný účel sa dosahuje
predovšetkým ukladaním trestov a ich výkonom. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp
úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. K naplneniu účelu
trestu prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe
odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním

vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti,
teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin.
(porovnaj Nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012)

Odvolací súd poukazuje na to, že účel trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona tvorí jednotu, lebo sa

musí vzájomne doplňovať. Záver súdov o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade
s ochranou, ktorú uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred
útokmi páchateľov trestných činov. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali
konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy
a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady,

že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionálnosti trestu).

Pokiaľ ide o ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na
všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal z

účelu trestu. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom okresného prokurátora, že v prípade obžalovaného
splní účel trestu prísnejší, nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody s poukazom na jeho trestnú
minulosť, či skutočnosť, že prejednávaného trestného činu sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia v inej trestnej veci.

Pokiaľ ide o spáchanie skutku v dobe podmienečného odsúdenia, v tejto súvislosti sa odvolací súd
vyjadril v odôvodnení vyššie. Odvolací súd je presvedčený, že v prípade odsúdeného, s poukazom
na druh trestnej činnosti, spoločenskú závažnosť, postoj obžalovaného k svojmu konaniu, prevahu
poľahčujúcich okolností je možné zabezpečiť nápravu obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti
a jeho motiváciu k vedeniu riadneho života uložením alternatívneho trestu (v tomto prípade uložením

trestu povinnej práce) lepšie ako pôsobením najprísnejšieho druhu trestu. Z týchto dôvodov považoval
odvolanie obžalovaného za čiastočne dôvodné, a to v časti návrhu na uloženie trestu povinnej práce,
avšak nestotožnil sa s výmerou trestu, ako navrhoval obžalovaný (60 hodín).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sa v minulosti dopustil spáchania rovnakého

trestného činu, inak viedol bezúhonný život. Za iný trestný čin nebol odsúdený, nespáchal žiaden
priestupok, súdu neboli známe žiadne poznatky o osobe obžalovaného, ktoré by odôvodňovali ukladanie
trestu odňatia slobody. Obžalovaný žije usporiadaným rodinným životom, je riadne zamestnaný, má
dve deti a manželku, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Vo väčšej miere zabezpečuje z finančného
hľadiskapotrebysvojejrodinyriadnymspôsobom.Kspáchaniuskutkusapriznal,svojekonanieoľutoval.

Odvolací súd nemá za preukázané flagrantný postoj obžalovaného k spáchaniu trestnej činnosti,
pretože aj napriek tomu, že obžalovaný si svoju zákonnú povinnosť voči Sociálnej poisťovni, a.s. neplnil
dlhodobo, v konečnom dôsledku sám inicioval konanie o povolenie zaplatenia dlhu formou splátok (ktoré
aj čiastočne plnil), a teda nebolo preukázané, že by svoju povinnosť voči poškodenej nesplnil vôbec (viď
výkaz splátkového kalendára č.l. 599). Pokiaľ ide o osobu obžalovaného ako páchateľa, z vykonaného

dokazovania nielenže nevyplynulo, ale s poukazom na všetky okolnosti skutku sa ani nejaví, že by
miera narušenia obžalovaného bola taká, aby mu bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody
a miernejší trest by nebol spôsobilým naplniť účel trestu v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona.Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd pristúpil k uloženiu tzv. alternatívneho trestu, a to
k uloženiu trestu povinnej práce v trvaní 300 hodín, pričom samotný odvolací návrh obžalovaného
na uloženie tohto druhu alternatívneho trestu hoci v nižšej výmere odvolací súd považoval za súhlas

s uložením tohto druhu trestu. Nestotožnil sa s obžalovaným navrhovaným rozsahom 60 hodín,
pretože takýto rozsah sa javí byť neprimerane mierny. Odvolací súd má za to, že v danom prípade
bolo vhodnejšie aj vzhľadom na zásadu proporcionality trestu postupovať postupne, a to tak, že
ukladanie či už podmienečného alebo nepodmienečného trestu odňatia slobody by nemalo nasledovať
bezprostredne po tom, ako obžalovaný nebude akceptovať miernejší postih, čím dal obžalovanému

šancu na preukázanie, že trest nespojený s odňatím slobody bude mať prevýchovný účel.

Trestpovinnejprácejevzhľadomnajehocharaktermožnézaradiťmedzialternatívnetresty,atedatresty,
ktoré nie sú spojené s obmedzením osobnej slobody páchateľa. Okrem toho, že odsúdený vykonávajúci
trest povinnej práce nie je obmedzený na osobnej slobode izoláciou v ústave na výkon trestu odňatia
slobody, je trest povinnej práce prínosný pre odsúdeného aj z hľadiska výchovného pôsobenia na

jeho osobu, kedy odsúdený obnovuje, prípadne udržuje alebo prehlbuje svoje pracovné návyky. Trest
povinnej práce tak nemusí byť len sankciou za spáchaný trestný čin, ale môže prispieť k resocializácii
a pracovnej adaptácii páchateľa v jeho ďalšom živote po skončení výkonu trestu. V neposlednom rade
výkon trestu povinnej práce prináša úžitok aj celej spoločnosti, nakoľko predmetom povinných prác
bývajú spravidla verejnoprospešné a aktivačné činnosti. Uložením alternatívneho trestu a ponechaním

odsúdeného na slobode, odsúdený naďalej s určitými obmedzeniami funguje vo svojom doterajšom
živote, v dôsledku čoho ostávajú zachované jeho rodinné a sociálne väzby. Výkon alternatívneho
trestu zároveň minimalizuje negatívne následky výkonu trestu súvisiace so stratou práce a zhoršením
majetkovej situácie a sociálnych pomerov páchateľa. Odvolací súd má za to, že trest povinnej práve
umocní u obžalovaného vedomie o tom, že v súvislosti s pracovnou činnosťou mu vyplývajú zákonné

povinnosti, ktoré si musí bez výnimiek plniť.

Pri preskúmavaní výroku o treste odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
nepostupoval správne, preto podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku o jeho uložení

rozsudkom sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti a zároveň odvolanie okresného prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Záverom odvolací súd poukazuje na chybu v písaní, kedy v bode 19. rozsudku okresný súd označuje ako
poškodenú spoločnosť subjekt Union zdravotná poisťovňa, a.s., hoci skutočným poškodeným v konaní

bola Sociálna poisťovňa, a.s..

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.