Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121011571
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8121011571.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.02.2024 v trestnej
veci proti obž. A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr.
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/76/2021 zo dňa
24.11.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

vobdobíod07.07.2020doposiaľvC.–D.,okr.E.aindesiúmyselneriadneavčasriadneneplnilzákonnú

vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté deti F. G., nar. XX.XX.XXXX a H. G., nar. XX.XX.XXXX a to aj
napriek tomu, že táto povinnosť mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 29Pc/1/2017
zo dňa 07.12.2017 s právoplatnosťou dňa 08.01.2018, bolo určené jeho otcovstvo k maloletým a bol
zaviazaný prispievať na výživu mal. F. sumou 60,- Eur mesačne a mal. H. sumou 40,- Eur mesačne
vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím takto za uvedené obdobie dlhuje H. G.
po odpočítaní zaplatených súm vo výške 775,- Eur, sumu najmenej 3.425,- Eur, pričom skutku sa

dopustil hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a to Trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 15T/3/2020 zo dňa 17.06.2020, právoplatným 15.07.2020,
ktorým mu za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
v trvaní 24 mesiacov.

Za to uložil obžalovanému A. B. podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona
pri prevahe priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, oproti neexistujúcej poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov a podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona
ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti výroku o treste tohto rozsudku podal obžalovaný včas odvolanie najskôr 08.12.2023. Vo veľmi

stručnom odôvodnení uviedol to, že je odsúdený neprávom, poukázal na to, že žiadal v konaní
vykonať testy DNA, ale nebolo mu vyhovené, je presvedčený, že je kriminalizovaný bez zákonného
podkladu, uviedol, že ešte bližšie sa písomne vyjadrí k svojej nevine. Následne po doručení písomného
vyhotovenia rozsudku odvolanie upresnil tak, že sa odvoláva voči výške trestu, ktorý dostal podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona.

Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosťpostupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe
preskúmania veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Vzhľadom na obsah odvolania sa odvolací súd sústredil na preskúmanie výroku o treste a dospel
k záveru, že uložený trest je v súlade so zákonom, je primeraný, nie je neprimerane prísny, zodpovedá
účelu trestu a vystihuje priliehavo aj zásady pre ukladanie trestov.

Najskôr v spojitosti s charakteristikou osoby obžalovaného odvolací súd poukazuje na zistenie súdu
prvéhostupňa,žepodľaodpisuregistratrestovbolobžalovanýniekoľkokrátsúdnetrestaný,voviacerých
prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Teraz súdeného skutku sa však dopustil v priebehu
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
4T/28/2023 zo dňa 24.05.2023.

Z ústrednej evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný má od 16.05.2017 do 24.09.2021 devätnásť
záznamov o priestupkoch.

ZosprávyopovestiobceC.–D.vyplynulo,žeobžalovanývobcižijesrodičmiababkou,podľainformácii
obce má minimálne tri nemanželské deti, ktoré však žijú mimo obce so svojimi matkami, komisiou

verejného poriadku zatiaľ nebol riešený, ale ústne sťažnosti na správanie obžalovaného na verejnosti
evidujú, vykonával menšie obecné služby organizované obcou v spolupráci s ÚPSVaR v Poprade.

V tejto veci bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, pri ktorom je trestná sadzba určená v rozpätí 1 až 5 rokov.

Pokiaľ ide o ďalšie okolnosti, ktoré mali vplyv na rozpätie trestnej sadzby, odvolací súd poukazuje na
nasledovné skutočnosti.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený;
súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica

zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 Tr. zákona. Na druhej strane správne u obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, čo je nepochybne dané tým, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený.

Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 4T/76/2016 zo dňa 09.08.2016 a rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 4T/28/2023 zo dňa 24.05.2023 túto skutočnosť jednoznačne
dokazujú.

Túto skutočnosť, že u obžalovaného prevažujú priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi okolnosťami,

následne okresný súd správne zohľadnil v zmysle § 38 ods. 2 a ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu
a výmeru trestu do úvahy, teda správne zvýšil pôvodnú spodnú hranicu trestnej sadzby o 1/3.

Keďže ustanovenie § 207 ods. 3 Tr. zákona stanovuje rozpätie trestu odňatia slobody od 1 do 5 rokov,
pri prevahe priťažujúcich okolností bolo potrebné podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona dolnú hranicu (1 rok)

zvýšiť o jednu tretinu. Hodnotu jednej tretiny, o ktorú sa musí zvýšiť spodná hranica sadzby stanovuje
§ 38 ods. 8 Tr. zákona, podľa ktorého základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel
medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Pri rozpätí zákonom stanovenejtrestnej sadzby 1 až 5 rokov a rozdiele medzi hranicami 4 roky (48 mesiacov), je potom jedna tretina
1 rok a 4 mesiace (16 mesiacov).

Vzhľadom na uvedené bolo nevyhnutné pôvodnú dolnú hranicu trestnej sadzby zákonom stanovenej na
1 rok zvýšiť o uvedenú jednu tretinu, t. j. o 1 rok a 4 mesiace. Výslednú spodnú hranicu trestnej sadzby
u obžalovaného tak Trestný zákon určil na 2 roky a 4 mesiace, čo je 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Z uvedeného potom nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa uložil obžalovanému trest na samej

spodnej hranici trestnej sadzby stanovenej Trestným zákonom. S poukazom na to, odvolací súd
konštatuje, že uložený trest 28 mesiacov je v súlade so zákonom, pričom evidentne trest odňatia
slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby je zákonný, primeraný a spravodlivý, nie je nadmieru,
neprimerane prísny, navyše druh a výmera trestov dostatočne rešpektuje zásady pre ukladanie trestov
v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona, ale rešpektuje aj účel trestu, primerane zohľadňuje spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd prvého stupňa správne uložil obžalovanému v zmysle § 49 ods.2 Tr. zákona, nepodmienečný
trest odňatia slobody, pretože obžalovaný spáchal tento prečin v skúšobnej dobe predchádzajúceho
podmienečného odsúdenia.

Pokiaľ však ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, odvolací súd s týmto názorom nestotožnil ani s poukazom na § 48 ods. 4 Tr. zákona,
podľa ktorého súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než
do ktorého má byť podľa ods. 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru

narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie
zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj
vtedy,akbolvposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímtrestnéhočinuvovýkonetrestuzaúmyselný
prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť
páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného

zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

Podľanázorukrajskéhosúduosobnéarodinnépomeryobžalovaného,zistenézjehovlastnýchvyjadrení
i správy o povesti obce C. – D., teda skutočnosť že má aj ďalšie vyživovacie povinnosti, neboli
dostatočným dôvodom, aby pre lepšiu záruku nápravy obžalovaného bolo postačujúce zaradiť ho

na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa
odvolacieho súdu prichádzalo do úvahy jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, ako to upravuje § 48 ods. 1 písm. b/ Tr.
zákona, a vzhľadom na zistenia z odpisu registra trestov i ústrednej evidencie priestupkov nebolo

opodstatnené použiť vyššie uvedené zmierňovacie ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zákona. V tomto výroku
však nemohol do napadnutého rozsudku zasiahnuť, a to z dôvodu absencie odvolania podaného
prokurátorom v neprospech obžalovaného.

Na základe všetkých doteraz uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výroku tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
jednohlasný

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.