Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723202383
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5723202383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. E. F. XXX,
zastúpená zástupcom: JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom E. B. Lukáča 2, Martin, IČO:
50412272 a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, zastúpený zástupcom: Mgr. Martinou
Chorváthovou, advokátkou so sídlom A. Kmeťa 17, Martin, IČO: 42217105, v konaní o návrhu matky
na udelenie súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, na odvolanie matky proti

rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18P/34/2023-33 zo dňa 23. novembra 2023 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18P/34/2023-108 zo dňa 07.02.2024

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol návrh matky na udelenie súhlasu podať žiadosť
o zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 4 ods. 1 a 2, § 6 ods. 1, § 8, § 11 ods. 3 Zákona o mene a priezvisku
v spojení s ust. § 28, § 35 ZoR keď konštatoval, že nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov k
udeleniu súhlasu v zmysle návrhu matky a teda, aby súd udelil za otca súhlas matke, na podanie žiadosti
o zmenu priezviska mal. A. z priezviska „B.“, ktoré nadobudla v zmysle § 4 Zákona o mene a priezvisku,
na priezvisko „D.“. Neboli súdu preukázané také vážne dôvody - dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali udelenie navrhovaného súhlasu. Mal za to, že otec si plní svoje rodičovské povinnosti

dlhodobo, plní si svoju vyživovaciu povinnosť aj nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti, javí o
mal.A.záujemamáknejvytvorenýcitovývzťah.Plnenievyživovacejpovinnostiotcamatkanepopierala.
Skutočnosť, že otec s maloletou sa stretával v období, keď matka s mal. A. žila u starého otca maloletej,
sama matka na pojednávaní potvrdila. Aj keď matka uviedla, že mal. A. sa s otcom stretávať nechce,
skutočnosť, že matke o stretnutiach s otcom maloletá nepovedala svedčilo argumentácii otca, že matka
sa snažila zabraňovať stretávaniu otca s mal. A.. Pokiaľ aj matka povedala, že otec o dcéru nemá
záujem, následnými otázkami sa preukázal opak a vysvitlo, že matka niektoré veci ohľadne starostlivosti

otca o maloletú zamlčala. Nemal za preukázané, že stav, kedy mal. A. nemá spoločné priezvisko ako jej
matka, manžel matky a ich spoločný syn (členovia rodiny, v ktorej mal. A. žije, majú zhodné priezvisko
„D.“), by pre ďalší vývoj mal. A. bol v rozpore s jej najlepším záujmom, nakoľko maloletá má napriek
uvedenejskutočnostivytvorenýpocitspolupatričnostisnovourodinoumatky.Jevzáujmemal.A.,abysarozvíjal aj jej vzťah k otcovi, pri preukázaní, že otec sa o mal. A. zaujíma, platí na ňu výživné, vyhľadáva
stretnutia s maloletou A., ako to prezentoval v konaní. Nepreukázalo sa ani tvrdenie matky, že otec sa o
maloletú ani v deň jej narodenín nezaujímal. Podľa názoru súdu tiež matka účelovo nepovedala, že otec

kúpil maloletej detskú izbu, z ktorého konania matky mal za preukázané negatívny vzťah matky k otcovi
maloletej, čo však nemôže byť dôvodom, aby súd návrhu matky vyhovel. Podľa názoru súdu je v záujme
mal. A. prehlbovať pocit spolupatričnosti k otcovi aj tým, že bude mať spoločné priezvisko. Zároveň
záujmu otca o maloletú svedčí aj návrh, ktorý otec podal na Okresnom súde Martin na úpravu styku
(sp.zn. 18P/55/2023), ktoré konanie súd nevyhodnotil ako účelové konanie otca - reakciou na konanie

o návrhu matky na udelenie súhlasu vedené pod sp.zn. 18P/34/2023, nakoľko otec matku informoval
prostredníctvom SMS správy, že podá návrh na súd ohľadne zmeny stretávania sa, a to v čase, keď
o predmetnom konaní nevedel. Názor maloletej vyjadrený pred kolíznym opatrovníkom, že by chcela
mať priezvisko D., pričom však neuviedla dôvody a mala v očiach slzy, súd vyhodnotil v zmysle čl. 5
písm. g/ ZoR a za prvoradý považoval záujem mal. dieťaťa. V konaní nebolo preukázané, že by pre
mal. A. bolo zjavne frustrujúce, že má priezvisko odlišné, ako zvyšní členovia rodiny, s ktorými žije v

spoločnej domácnosti (matka, jej manžel a brat). Mal. A. je vo veku, kedy vie pochopiť takúto situáciu,
že má meno po svojom biologickom otcovi a matka, keďže sa vydala, má meno svojho manžela, a
ich spoločný syn má meno svojich rodičov tak, ako má meno mal. A., na ktorom sa rodičia mal. A.
dohodli. Záverom súd prvej inštancie doplnil, že nevykonal dokazovanie podľa návrhu otca výsluchom
otca matky, nakoľko skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre rozhodnutie, boli preukázané inak, a preto tento

návrh na dokazovanie zamietol.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka (č.l. 46-48 spisu) z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie
a návrhu matky vyhovel v celom rozsahu, prípadne zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie

konanie. Mala za to, že kolízny opatrovník nebol dostatočne oboznámený s obsahom spisu, jeho
pohľad bol jednostranný, neobjektívny a predčasný. Poukázala na situáciu pred pojednávaním, kedy si
maloletá nevšímala svojho biologického otca, ktorý sa jej ani len nepozdravil. Namietala, že biologický
otec svoju dcéru riadne nepozná, nevychováva ju a vie o nej len základné informácie. Rozporovala
vyjadrenia otca ohľadom detskej izby, ktorú údajne dcére kúpil a dôvod, pre ktorý dcére nezablahoželal

k narodeninám. Otec maloletej dlhodobo holduje alkoholu a maloletú si v minulosti počas upraveného
styku brával do miestneho pohostinstva. Predmetné konanie nie je o budovaní vzťahu otca a dcéry, ale
o tom, že otec v minulosti dlhodobo neplnil svoje rodičovské povinnosti, o dieťa neprejavoval opravdivý
záujem a dcéra tým trpela a trpí. Maloletú nikdy riadne nevychovával, a ešte v nedávnej minulosti
dlhodobo zanedbávala vyživovaciu povinnosť, z dôvodu ktorého matka musela pristúpiť k podaniu

návrhu na vykonanie exekúcie a spísaniu trestného oznámenia. Zdôraznila, že styku otca s maloletou
nikdy nebránila, a uvedené nechávala na rozhodnutí maloletej. Otec s maloletou môžu vzájomný vzťah
budovať, aj keď bude mať maloletá iné priezvisko. Vo vyvolanom odvolacom konaní zároveň poukázala
na názor maloletej, ktorá je rozumovo natoľko vyspelá, aby si vedela povedať svoj vlastný názor, a
ktorá so zmenou priezviska súhlasila. To, že sa maloletá občas stretla so svojim otcom bez vedomia

matky nepovažovala za relevantný dôvod, pre ktorý by nebolo možné návrhu matky vyhovieť, nakoľko
s otcom maloletej bývali v domoch naproti, pričom otec maloletej primárne navštevoval starého otca
maloletej, a nie svoju dcéru. Mala za to, že otcom navrhovaný výsluch otca matky by pomohol objasniť
niektoré skutkové okolnosti. Záverom doplnila, že otec matke v minulosti ubližoval takým spôsobom, že
to dosahovalo úroveň týrania a maloletá tieto situácie vnímala. Maloletá nemá s otcom vrúcny vzťah,

jeho prítomnosť dokáže tolerovať, ale ju nevyhľadáva. Za svojho otca považuje súčasného manžela
matky, ktorý sa o ňu stará po všetkých stránkach a zabezpečuje jej potreby, preto považovala napadnuté
rozhodnutie za nezákonné.

4.Kolíznyopatrovníkvosvojichvyjadreniach(č.l.61;76spisu)odporučilnávrhmatkyzamietnuť,nakoľko

zmena priezviska dieťaťa je zásahom nielen do práv rodiča, ale aj do práv dieťaťa. Zmena môže byť,
ak sú preukázateľné závažné dôvody, kedy si rodič neplní rodičovské povinnosti, nejaví záujem o dieťa,
stratil k nemu citovú väzbu, čo v tomto prípade nie je preukázané, nakoľko otec si platí pravidelne
vyživovaciu povinnosť a má záujem o stretávanie s dcérou. Matka je spolu s manželom sedem rokov
a maloletú vychovával skoro od jej narodenia. Matka dňa 08.07.2023 uzatvorila manželstvo čím u nej

došlo k zmene priezviska na „D.“. Maloletá vyjadrila pri rozhovore s kolíznym opatrovníkom, že nevie
koho nápad bol zmeniť priezvisko. Chce to preto, lebo sa tak volá mama oco (manžel matky) aj mladší
brat. Uviedla, že sa niekedy vidí s ocom, ale málo, a ani sa nechce s ním stretávať.5. Matka vo svojich vyjadreniach v odvolacom konaní (č.l. 68-69; 101-102 spisu) zotrvala na odvolacom
návrhu a doplnila, že otcom maloletej je v pravom slova zmysle jej súčasný manžel, ktorého maloletá
oslovuje „ocko“. Tento sa o ňu riadne stará po všetkých stránkach a dcéra ho má veľmi rada, má v ňom

oporu a verí mu, čo sa o jej biologickom otcovi nedá povedať. Občasné stretnutia otca s maloletou
nepovažovala za prejav skutočného záujmu otca o dcéru, ktorý nikdy dcéru nezobral na výlet, do
obchodu, nezaviedol do školy, maloletá u neho nikdy neprespala. Jednalo sa len o chvíľkové stretnutia,
ktorých väčšina sa odohrala za prítomnosti otca matky, ktorý stretnutia sprostredkoval. Namietala,
že kolízny opatrovník nehľadí na najlepší záujem maloletej, ale neúmerne uprednostňuje rodičovské

práva otca. Návrh otca na úpravu rodičovských práv a povinností, ktorý bol podaný až po jej návrhu,
považovala za účelový. Ďalej poukázala, že stretávanie otca s maloletou v minulosti malo na maloletú
nepriaznivý dopad. Stretávaniu matka nebránila, otca niekoľkokrát pozvala domov na kávu, aby sa
mohol porozprávať aj s dcérou, ale vždy to odmietol. Raz otca zobrala na lyžiarsky výcvik dcéry, avšak
dcéra z jeho prítomnosti nebola nadšená, nekomunikovala s ním. Matka a aj jej súčasný manžel sa
neraz snažili, aby došlo aspoň k čiastočnému nadviazaniu vzťahu biologického otca k dcére, k čomu

sa otec maloletej staval pasívne. Mala za to, že dôvodom, prečo maloletá odmieta biologického otca
môže byť jeho negatívne správanie z čias trvania manželstva matky s otcom maloletej, ktoré si dokázala
zapamätať. Záverom doplnila, že maloletá žiadala v škole spolužiakov aj učiteľky, aby ju volali „D.“.

6. Otec vo svojich vyjadreniach k odvolaniu a vyjadreniam matky a vyjadreniu kolízneho opatrovníka

(č.l. 82-83; 92-93; 115 spisu) žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že kolízny opatrovník svojim
postojom chránil predovšetkým záujem maloletej. K reakcii maloletej na chodbe súdu pred začatím
pojednávania doplnil, že dcéru nechcel stavať do problematickej situácie vo vzťahu k matke a priamo
ju nekontaktoval. Matka potvrdila, že si plní vyživovaciu povinnosť voči dcére. V minulosti bolo vedené
exekučné konanie, nakoľko otcovi vznikol nedoplatok na výživnom, pričom však matka si neplnila

vyživovaciupovinnosťkichspoločnémusynovi,ktorýbolzverenýdoosobnejstarostlivostiotca.Maloletú
pozná do miery, ako mu to matka dovolila, a ako sa mu s maloletou podarilo stretnúť i bez súhlasu matky,
ktorá mu v stretávaní bránila. Dcére k jej sviatkom gratuluje, ak je to možné príde, kupuje jej i darčeky,
kúpil jej i detskú izbu a v septembri priniesol školské potreby. Zmenu priezviska vníma ako pretrhnutie
puta otca a maloletej, a tiež s jej bratom I., s ktorým má rovnaké priezvisko. Za dôvod, pre ktorý dcéru

nemohol vychovávať považuje situáciu vzniknutú v rozvodovom konaní, a matkino odmietanie kontaktov
otca a dcéry, ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Vyjadrenie maloletej v konaní považoval
za ovplyvnené názorom matky, pričom sama maloletá si nevie zhodnotiť dosah a váhu takejto zmeny,
ktorú nevedela zdôvodniť. Mal za to, že názor maloletej má súd rešpektovať vtedy, ak vzhľadom na
svoju vyspelosť dokáže posúdiť riešenie spornej otázky, čoho maloletá v súčasnosti nie je schopná.

Stretávanie s maloletou počas rozvodového konania pred psychológom ÚPSVaR bolo ukončené na
žiadosť otca, nakoľko nechcel naďalej maloletú stresovať. S maloletou sa stretával, keď matka nebola
doma a otec matky stretnutia s maloletou umožnil. O úpravu styku požiadal z dôvodu, že sa matka spolu
s dcérou odsťahovali od otca matky, a teda už nemá možnosť sa s maloletou stretávať. Svoje rodičovské
povinnosti si plní, vyživovaciu povinnosť si plní nad rámec súdom určeného výživného, o dcéru sa

zaujíma a chce sa s ňou stretávať. Zmenu priezviska považoval za závažný zásah do rodičovských práv,
ako i práv maloletej, ktorá by podľa názoru otca nebola v záujme maloletej.

7.Krajskýsúdakosúdodvolacípreskúmalvecvrozsahumudanomust.§65,§66CMPabeznariadenia
pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom mal i odvolací súd preukázané, že matka sa
svojim návrhom domáhala udelenia súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa.

9. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe

návrhu matky na udelenie súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa skúmal
v prejednávanej veci prítomnosť dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 6 ods. 1 Zákona o mene
a priezvisku). V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie, vyhodnotil každý dôkaz
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, správne zistil skutkový stav danej veci, na vec aplikoval
správne právne predpisy a vyvodil správny záver, keď návrh matky zamietol.

10.Obomrodičompatríprávorozhodovaťozáležitostiachichmaloletéhodieťaťa.Zust.§35ZoRmožno
vyvodiť, že bežné záležitosti týkajúce sa maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodnúť ten z rodičov, u
ktorého sa dieťa momentálne nachádza, ale podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byťvždy schválené oboma rodičmi. Zákonné ustanovenie (§ 35 ZoR) otázku zmeny priezviska dieťaťa síce
neuvádza, v súdnej praxi sa však považuje za podstatnú vec aj zmena priezviska maloletého dieťaťa,
ktorú matka podaným návrhom sleduje. Zmena priezviska maloletého dieťaťa znamená značný zásah

nielen do práv rodičov, ale aj do práv dieťaťa, ak sa teda rodičia na priezvisku dieťaťa nedohodnú, ako
tomu je v prejednávanej veci, môže súd dať jednému z nich súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska
maloletého dieťaťa len vtedy, ak sú pre takéto opatrenia vážne dôvody, resp. dôvody hodné osobitného
zreteľa (§ 6 ods. 1 Zákona o mene a priezvisku), a v tomto prípade súd prihliada predovšetkým na
záujmy maloletého dieťaťa.

11. Pokiaľ ide o pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“, treba poznamenať, že zákon taxatívne
nevypočítava všetky prípady, pre ktoré je možné zmenu priezviska povoliť a nemôže byť ani natoľko
podrobný a zachádzať do jednotlivosti, aby postihol celú rozmanitosť života. Samotná skutočnosť,
keď rodič, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, po rozvode manželstva zmení svoje
priezvisko sama o sebe nie je dôvodom pre zmenu priezviska u maloletého dieťaťa pochádzajúceho

z manželstva. V súčasnej dobe je bežné, že rodičia si ponechávajú i pri uzavretí manželstva svoje
pôvodné priezvisko, poprípade majú i dve priezviská, rozdielne od priezviska maloletých detí, na ktorom
sapriuzavretímanželstvadohodnú.Právezmenapriezviskaumaloletéhodieťaťajevýraznýmzásahom
do práv maloletého dieťaťa, ale aj rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, čo
môže viesť k narušeniu citových väzieb a práve na tieto skutočnosti je povinný súd pri rozhodovaní

prihliadať. Tieto skutočnosti musí mať na zreteli aj rodič pri zvažovaní zmeny priezviska v súvislosti so
založením novej rodiny a pod..

12. Tak, ako to napokon správne konštatoval i kolízny opatrovník v priebehu prvoinštančného
a odvolacieho konania, v situácii, keď si otec riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu

k maloletej a má záujem o rozvíjanie vzájomných vzťahov, nemôže byť v záujme maloletej zmena
priezviska. Bez povšimnutia nemožno ponechať ani skutočnosť, že rovnaké priezvisko má i brat
maloletej,ktorýbolzverenýdovýchovyaopateryotcaajeivzáujmezachovaniasúrodeneckýchvzťahov
zachovanie rovnakého priezviska u súrodencov, na čo súd prvej inštancie taktiež správne prihliadol,
a preto odvolací súd tak, ako je vyššie uvedené, napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 CSP a
nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).