Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1CdoR/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419202186
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:4419202186.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti 1. Z. O., narodenú X., 2.
V. O., narodenú X. a 3. Z. O., narodenú X., všetky bytom u matky a zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradompráce,sociálnychvecíarodinyNovéZámky,detimatkyT.,narodenejX.,Z.,K.XX,t.č.Z.,C.XX,
a otca M.. R.., narodeného X. o návrhu navrhovateľky D. narodenej X., t. č. Z.., zastúpenej Advokátska
kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Nové Zámky, Ernestova bašta 2, IČO: 36 857 751, o úpravu

styku so starým rodičom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 18P/56/2019, o dovolaní
starej matky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 23. marca 2023 sp. zn. 9CoP/55/2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 23. marca 2023 sp. zn. 9CoP/55/2022 z r u š u j e a vec mu v
r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 13. mája 2022 č. k. 18P/56/2019

- 852 rozhodol tak, že:
I. Súd upravuje styk maloletých detí O.: Z., narodenú X., Z., narodenú X.. a V. narodenú X. so starou
matkou Q., narodenej X., bytom Z., B. tak, že je oprávnená sa s maloletými deťmi stretávať každý párny
týždeň v piatok od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny v meste Z. za prítomnosti matky maloletých detí, a to po
dobutrochmesiacovodprávoplatnostitohtorozsudkutak,žesiichprevezmevmiesteichbydliskaspred
bytu matky a v určenom čase a po skončení styku maloleté deti vráti späť matke v mieste ich bydliska.

II. Po uplynutí tejto doby stará matka Q. O. je oprávnená sa s maloletými deťmi stretávať každý párny
týždeň v piatok od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny bez prítomnosti matky maloletých detí tak, že si ich
prevezme v mieste ich bydliska spred bytu matky a v určenom čase a po skončení styku maloleté deti
vráti späť matke v mieste ich bydliska.
III. Matka je povinná maloleté deti na styk so starou matkou riadne a včas pripraviť, na určenom mieste
a v určenom čase jej ich odovzdať a stará matka je povinná maloleté deti matke na určenom mieste a

v určenom čase vrátiť.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 25 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“)
v spojení s ustanovením § 116 písm. a), b), c), d) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka

(ďalej len „Občiansky zákonník“). Vecne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že zo správ
zo šetrenia pomerov od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky mal preukázané vhodné
bytové a materiálne podmienky u starej matky maloletých detí, ako aj skutočnosť, že styk sa realizoval.
Vykonaným dokazovaním mal tiež preukázané, že stará matka má k svojim vnučkám rozvinutý pozitívny
citový vzťah a okrem základných potrieb pozná aj vyššie potreby maloletých detí, dokáže verbalizovať
spôsob ich saturácie a nazdáva sa, že má aj potenciál k ich adekvátnemu napĺňaniu. V odôvodnení ďalej

uviedol, že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom ako aj starým rodičom. Bez pochýb
je vždy v záujme maloletých detí, keď udržiavajú kontakt s blízkymi príbuznými, a tým sa u nich budujei pocit spolupatričnosti v rámci rodiny. Nie je správne zužovať obzor dieťaťa iba na rodičov. Maloleté
dieťa má právo stretávať sa so všetkými blízkymi príbuznými. Podľa názoru súdu prvej inštancie postoj
matky a jej prejav je výsostne subjektívny a direktívny, pričom nie je ochotná urobiť nič preto, aby vzťahy

medzi maloletými deťmi a starou matkou boli na bežnej úrovni. Pokiaľ má matka nevraživý postoj k starej
matke, ako aj k otcovi maloletých detí, nemôže ho prenášať aj na maloleté deti, pretože tým je práve
ona tou, ktorá neprispieva k zdravému psychickému vývinu detí, ale práve naopak. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že styk matky s maloletými deťmi, tak ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia
je v prospech a v záujme maloletých detí, aby sa medzi starou matkou a maloletými deťmi naďalej

rozvíjal a upevňoval cit spolupatričnosti. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že styk starej matky
s maloletými deťmi prebiehal bezproblémovo, medzi starou matkou a maloletými deťmi sa vytvoril citový
vzťah a maloleté deti sa na styk so starou matkou tešili. Stará matka má vytvorené bytové aj osobnostné
podmienky, aby sa takto mohol s deťmi realizovať styk, neboli u nej zistené žiadne kontraindikácie, pre
ktoré by sa nevedela o deti postarať a nie je dôvod pochybovať o jej výchovnej spôsobilosti. Súd určil aj
adaptačné obdobie troch mesiacov, keď sa bude styk vykonávať za prítomnosti matky a po uplynutí tejto

doby sa bude realizovať už bez prítomnosti matky, keďže styk sa nerealizoval už takmer rok, pretože
matka nerešpektovala právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu (uznesenie Okresného súdu Nové
Zámky č.k. 18P/56/2019-81 zo dňa 15.05.2019 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k.
8CoP/37/2019-126 zo dňa 05.09.2019). Súd prvej inštancie uzavrel, že stará matka pre maloleté deti
nie je cudzou osobou a tak, ako sa deti vedeli adaptovať v školskom zariadení, kde boli pre nich samí

cudzí ľudia a deti, nie je dôvod, aby sa nemohli adaptovať aj u svojej starej matky, ktorá je ich blízkou
osobou. Nevzhliadol preto dôvodu, aby bol styk upravený vždy len za prítomnosti matky. O trovách
konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na ich náhradu.

3. Krajský súd v Nitre (ďalej aj ,,odvolací súd”) rozsudkom z 23. marca 2023 sp. zn. 9CoP/55/2022 zmenil
rozsudok okresného súdu tak, že (označenie výrokov rímskymi číslami doplnil dovolací súd):
(I.) Súd upravuje styk maloletých detí O.: Z., narodenú X., Z., narodenú X. a V. narodenú X. so starou
matkou Q. O., narodenej X., bytom Z., K. tak, že stará matka je oprávnená sa s maloletými deťmi
stretávať každý nepárny týždeň v piatok od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny v meste Z. za prítomnosti

matky maloletých detí a s vylúčením ostatných rodinných príslušníkov pri styku, a to po dobu troch
mesiacov od právoplatnosti rozsudku tak, že si ich prevezme v mieste ich bydliska spred bytu matky a
v určenom čase a po skončení styku maloleté deti vráti späť matke v mieste ich bydliska.
(II.) Po uplynutí tejto doby stará matka Q.. je oprávnená sa s maloletými deťmi stretávať každý nepárny
týždeň v piatok od 15.00 hodiny do 18.00 hodiny bez prítomnosti matky maloletých detí a ostatných

rodinných príslušníkov pri styku tak, že stará matka si ich prevezme v mieste ich bydliska spred bytu
matky a v určenom čase a po skončení styku maloleté deti vráti späť matke v mieste ich bydliska.
(III.) Matka je povinná maloleté deti na styk so starou matkou riadne a včas pripraviť, na určenom mieste
a v určenom čase jej ich odovzdať a stará matka je povinná maloleté deti matke na určenom mieste a
v určenom čase vrátiť.

(IV.) O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozsudok o úprave
styku maloletých so starou matkou je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť. Ďalej uviedol, že z dokazovania

vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že matka maloletých detí, ktorej sú maloleté deti zverené
do osobnej starostlivosti, neumožňuje tak otcovi maloletých detí, ako aj jeho matke sa s maloletými
stretávať a z tohto dôvodu sa otec maloletých detí, ako aj jeho matka, navrhovateľka, v samostatných
konaniach tohto práva domáhajú. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie tiež vyplýva, že
styku navrhovateľky s maloletými deťmi sa opakovane zúčastňuje aj otec maloletých detí, aj keď otec má

upravený styk s deťmi samostatným rozhodnutím, čo nepriamo rozširuje styk otca s maloletými deťmi
a zároveň túto skutočnosť opakovane v priebehu konania namietala matka maloletých detí, keď tvrdila,
že práve to je prekážkou styku detí so starou matkou a pokiaľ by tam otec nebol prítomný, styk by sa
realizoval. Odvolací súd poukázal na to, že aj keď sa styk maloletých detí so starou matkou, upravený
neodkladným opatrením už niekoľko mesiacov nerealizuje, niet pochýb o tom, že je v záujme maloletých

detí udržiavať vzťahy so širšou rodinou, a preto je v záujme maloletých detí, aby sa s navrhovateľkou
stretávali. Čo sa týka vylúčenia ostatných rodinných príslušníkov zo styku maloletých detí a starej matky,
odvolací súd uviedol, že jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré matka neumožňovala styk detí so starou
matkou, bola skutočnosť, že styku sa spolu so starou matkou zúčastňoval aj jej syn, otec maloletýchdetí, ktorý má styk upravený samostatne. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v záujme
pokojnejšej realizácie styku maloletých detí s navrhovateľkou je potrebné, aby sa ho nezúčastňovali
ostatní rodinní príslušníci, keďže práve ich prítomnosť zhoršovala priebeh styku. Tým, že sa otec tohto

styku zúčastňoval, dochádzalo nepriamo k rozširovaniu jeho styku s deťmi, čo síce ako uvádzal, nemal
zakázané, avšak za danej situácie, keď aj realizácia jeho styku s deťmi je problematická, nie je vhodné,
aby sa styku detí s jeho matkou zúčastňoval. Odstránenie rušivých momentov tak zo strany otca ako
aj starých rodičov zo strany matky by podľa názoru odvolacieho súdu mohlo prospieť tomu, aby sa
styk postupne začal realizovať v pokojnej atmosfére. Odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody pre

zamietnutie návrhu navrhovateľky na úpravu styku, ako ani dôvody pre rozšírenie styku. Pri rozhodovaní
o úprave styku prihliadol na to, že okrem tejto úpravy styku prebieha tiež konanie o úprave styku s otcom
maloletých detí, pričom podľa neprávoplatných rozhodnutí súdu by sa mal realizovať v nepárny týždeň, s
postupným rozširovaním času styku. Styk navrhovateľky s maloletými deťmi bol upravený párny týždeň,
čo by znamenalo, že matka nebude mať možnosť tráviť každý druhý týždeň od piatku do nedele s deťmi,
ale len prípadne od soboty. V záujme toho, aby obaja rodičia mali možnosť tráviť s deťmi víkend od

piatku do nedele podľa vlastného uváženia, túto okolnosť pri rozhodovaní zohľadnil a styk starej matky,
navrhovateľky s maloletými deťmi upravil v nepárny týždeň. S poukazom na vyššie uvedené dôvody
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil. O trovách odvolacieho konania
rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

5. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie stará matka maloletých detí (ďalej aj
„dovolateľka“),ktoréhoprípustnosťvyvodzovalzustanovenia§420písm.f)CSP.Dovolateľkamalazato,
že v konaní došlo k vade, ktorá mala za následok skutočnosť, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

právanaspravodlivýproces.Vytýkanúvaduzmätočnsotivideladovolateľkavpostupeodvolaciehosúdu,
ktorý sa nevysporiadal s jej odvolacou argumentáciou ako ani s návrhmi starej matky na doplnenie
dokazovania, konkrétne s návrhom na výsluch svedkyne C. z Rady pre práva dieťaťa. Odvolací súd
rozhodnutím zmenil nie len týždeň, kedy má stará matka právo vídať deti, ale súčasne arbitrárne
obmedzil prítomnosť ostatných príbuzných a širšiu rodinu pri stretnutiach s deťmi bez doplnenia

dokazovania. Podľa názoru dovolateľky odvolací súd jej takýmto postupom znemožnil vyjadriť sa k
nevyhnutnosti obmedzenia iných príbuzných pri stretnutiach, čím znemožnil starej matke uskutočňovať
jejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Rozhodnutie
považovala za nepreskúmateľné v časti, v ktorej súd argumentáciu matky o neuskutočňovaní sa
stretnutí s deťmi pre prítomnosť otca na týchto stretnutiach mal za preukázanú. Podľa dovolateľky

vykonaným dokazovaním takáto skutočnosť preukázaná nebola a výsluch navrhovanej svedkyne bol
spôsobilý uvedené preukázať. Dovolateľka tiež namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu úpravou tzv.
prechodného obdobia, kedy sa majú stretnutia uskutočňovať za prítomnosti matky, nesleduje najlepší
záujem detí. Stará matka bola toho názoru, že by dokázala realizovať stretnutia bez prítomnosti matky a
sama by dokázala zhodnotiť potrebu prítomnosti iných osôb, pri tom-ktorom stretnutí. Poukázala tiež na

to, že v priebehu odvolacieho konania namietala aj rozsah jej úpravy styku s vnúčatami, nakoľko by bola
oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi len v rozsahu 6 hodín mesačne. Nebol jej zrejmý ani dôvod,
pre ktorý by sa styk nemohol realizovať v párny týždeň tak, ako bol upravený doposiaľ, pričom stará
matka má v tomto rozsahu upravené podmienky aj v zamestnaní. Stará matka považovala rozhodnutie
odvolacieho súdu za rozporuplné a nepreskúmateľné, kedy na jednej strane odvolací súd poukazuje na

záujem maloletých detí na udržiavaní vzťahov so širšou rodinou, tak na strane matky ako aj na strane
otca, no na druhú strane vylúčil možnosť maloletých stretávať sa s blízkymi príbuznými pri styku so
staroumatkou.Odvolacísúdbezbližšiehozdôvodneniaprevzalargumentáciumatky,ktoráuvádzalaako
dôvod doterajšieho zamedzovania styku starej matky s maloletými deťmi prítomnosť otca, pričom táto
skutočnosť dôkazmi preukázaná nebola. Navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu i rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, resp. sám vo veci rozhodol.

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších
vyjadrení, správ a návrhov v predmetnej veci týkajúcich sa úpravy styku starej matky s maloletými deťmi.

7. K dovolaniu sa vyjadril otec maloletých k skutkovému stavu a dovolacím argumentom. Navrhol, aby
dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil.8. Žiadosť matky o predĺženie lehoty na vyjadrenie k dovolaniu bola súdu prvej inštancie doručená dňa
04.08.2023, t. j. po súdom stanovenej lehote 10 dní.

9. Dovolanie je v posudzovanom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Konanie v
týchto veciach je od 1. júla 2016 upravené v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania
podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže § 76 a § 77
CMP obsahujúce niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovujú inak“, ak ide o prípustnosť dovolania vo

veciach starostlivosti súdu o maloletých, prípustnosť dovolania dovolateľky bolo potrebné posudzovať
podľa ustanovení CSP.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania zastúpený v súlade
so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez

nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľky je prípustné aj
dôvodné.

11. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP.
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania

prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP); v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP je
dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací súd je dovolacími
dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

12. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom

spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

13. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a) zásah súdu do
práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby
svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),

v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré

tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na konanie súdu
spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

15. Dovolateľka vyvodzujúca prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietala
nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, nevysporiadanie sa a odvolacou argumentáciou
navrhovateľky, ako aj s návrhom na doplnenie dokazovania. Okrem uvedeného odvolaciemu súdu vytkla
nedoplnenie dokazovania pri zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 188 ods. 1 CSP súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
V zmysle § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
Podľa § 384 ods. 1 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám.Podľa§385ods.1CSPnaprejednanieodvolanianariadiodvolacísúdpojednávanievždy,akjepotrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

17. Dokazovanie je procesným právom osobitne upravený postup súdu v civilnom konaní, slúžiaci
k utvoreniu poznatkov súdu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, ktorých existencia alebo
neexistencia zostala pochybná, kedy súd svojimi zmyslami poznáva určitú rozhodujúcu skutočnosť
priamo alebo poznáva určité správy o tejto skutočnosti. Pri tomto postupe utvorené poznatky sa
nazývajú skutkové poznatky a myšlienkový postup hodnotenia rozhodujúcich skutočností je skutkovým

hodnotením.

18. Od počiatku bolo v judikatúre opakovane zdôrazňované, že ak sa chce odvolací súd odchýliť od
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie na základe dokazovania výsluchom svedkov, musí
tieto dôkazy vykonané predtým bezprostredne súdom prvej inštancie opakovať. Ak by tak neurobil,
chýbali by mu náležité podklady na vyhodnotenie týchto dôkazov, založené napríklad na ich priamom

vnímaní. Odvolací súd nemôže prehodnotením dokazovania, ktoré vykonal súd prvej inštancie, odlišne
posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Ak sa má vykonať pred odvolacím súdom dokazovanie, je
potrebné nariadiť pojednávanie. Touto úpravou sa sleduje dôsledné rešpektovanie procesných práv
strán sporu. Z hľadiska skutkového stavu možno uviesť, že ak odvolací súd vychádza z iných skutkových
záverov ako súd prvej inštancie, musí jeho rozhodnutiu predchádzať pojednávanie, na ktorom sa

zopakujú dôkazy alebo sa dokazovanie doplní vykonaním ďalších dôkazov.

19. Aby sa teda odvolací súd mohol odchýliť od skutkových zistení, ktoré súd prvej inštancie čerpal z
výpovedí strán alebo svedkov, ktorí boli prvoinštančným súdom vypočutí na pojednávaní, musí dôkazy
priamo vykonané súdom prvej inštancie opakovať, prípadne doplniť. Ak by sa odvolací súd odchýlil

od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa bez toho, aby rešpektoval povinnosť opakovania
alebo doplnenia dokazovania, zasiahol by do ústavne zaručeného práva účastníka konania na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, do obsahu ktorého patrí aj to, že odvolací súd sa môže odchýliť
od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom len po doplnení alebo opakovaní dokazovania,
ktorého výsledky opravnému súdu umožnia vlastné, prípadne aj odlišné hodnotenie dôkazov (pozri

BARICOVÁ, Jana. § 384 [Dokazovanie na odvolacom súde]. In: ŠTEVČEK, Marek, a kol. Civilný sporový
poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022).

20. Odvolací súd je ako riadny opravný súd súčasne aj skutkovým súdom. Úvahy odvolacieho súdu o
správnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie sú však značne obmedzené, pretože v zásade je

viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. V prípade pochybností o jeho správnosti má
možnosť dospieť k iným skutkovým záverom, ak tieto vyplynú z poznatkov, ktoré odvolací súd získal tak,
že opakoval dôkazy vykonané súdom prvej inštancie alebo vykonal nové dôkazy. Podmienenie zmeny
skutkových záverov ustálených súdom prvej inštancie opakovaním alebo vykonaním nových dôkazov
vyplýva z požiadavky rešpektovať zásadu priamosti a ústnosti civilného konania, ktorá má pre odvolacie

konanie rovnaký význam a následky ako pre súd prvej inštancie. Zásada priamosti je dôležitá nielen
pre zisťovanie skutkového základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových zistení súdu
prvej inštancie. Pri opakovaní a doplnení dokazovania je uvedená zásada oproti konaniu pred súdom
prvej inštancie ešte sprísnená, pričom pre opakovanie dôkazov platia tie isté procesné postupy ako
pri vykonávaní pôvodného dôkazu (sp. zn. 4Cdo/98/2017). Odvolací súd teda sám nemôže dôkazy

vykonané súdom prvej inštancie iba prehodnotiť.

21. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že úprava styku so starou matkou je na
prospech maloletých detí a je v záujme detí, aby sa medzi starou matkou a maloletými deťmi naďalej
rozvíjal a upevňoval cit spolupatričnosti. Poukázal na správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Nové Zámky, z ktorých vyplýva, že medzi maloletými deťmi a starou matkou sa vytvoril citový vzťah
a maloleté deti sa na styk tešili, preto upravil styk starej matky s maloletými deťmi tak, že po dobu
troch mesiacov od jeho právoplatnosti je oprávnená sa s maloletými deťmi stretávať každý párny týždeň
v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. v meste Z. za prítomnosti matky a po uplynutí tejto doby je
oprávnená sa s maloletými deťmi stretávať každý párny týždeň v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. bez

prítomnosti matky tak, že si ich prevezme v mieste ich bydliska spred bytu matky a v určenom čase po
skončení styku vráti maloleté deti späť matke v mieste ich bydliska. Súd určil aj tzv. adaptačné obdobie
v trvaní troch mesiacov, keď sa bude styk uskutočňovať za prítomnosti matky a po uplynutí tejto doby
sa bude realizovať už bez prítomnosti matky, keďže styk sa nerealizoval už takmer rok, pretože matkanerešpektovala právoplatné a vykonateľné neodkladné opatrenie. Odvolací súd na odôvodnenie zmeny
rozsudku okresného súdu, uviedol že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že
styku starej matky s maloletými deťmi sa opakovane zúčastňuje aj otec maloletých detí, čo nepriamo

rozširuje styk otca s maloletými a zároveň išlo o jeden z dôvodov, pre ktoré matka neumožňovala styk
navrhovateľky s maloletými deťmi, preto v záujme pokojnejšej realizácie styku vylúčil zo styku rodinných
príslušníkov tak z jednej ako aj z druhej strany. Odvolací súd ďalej uviedol, že zohľadnil aj konanie o
úprave styku s otcom maloletých detí, pričom podľa neprávoplatných rozhodnutí súdu by sa mal styk
realizovať v nepárny týždeň s postupným rozširovaním styku. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní

upravil styk navrhovateľky s maloletými v párny týždeň, čo by podľa odvolacieho súdu znamenalo,
že matka nebude mať možnosť tráviť s deťmi každý druhý týždeň od piatku do nedele s deťmi, ale
prípadne len od soboty. V dôsledku takto prehodnoteného skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie úpravou styku v každý nepárny týždeň
a s vylúčením ostatných rodinných príslušníkov pri styku navrhovateľky s maloletými deťmi.

22. Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie
vyvodil o skutočnom stave veci (čl. 6 a § 35 CMP) a na jeho základe právne závery odlišné od
záverov súdu prvej inštancie bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo
doplnenie). Ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutočného stavu veci zisteného súdom prvej inštancie,
mal tak urobiť na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, teda nariadiť pojednávanie

v zmysle § 385 ods. 1 CSP a dokazovanie v zmysle § 384 ods. 1 CSP sám v potrebnom rozsahu
zopakovať a zadovážiť si tak rovnocenný poklad pre odlišné hodnotenie dôkazov podľa § 191 CSP v
súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu. Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad
nepostupoval, keď vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvej
inštancie, ktoré ale inak vyhodnotil, no bez toho, aby na ním nariadenom pojednávaní zopakoval (príp.

doplnil) dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie.

23. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd postupoval v rozpore so znením ustanovenia § 384 ods. 1
CSP, a teda sa natoľko odchýlil od jeho znenia, že zásadne poprel jeho účel a význam, keď dospel k
odlišným skutkovým zisteniam ako prvoinštančný súd bez vykonania vlastného dokazovania alebo jeho

zopakovania v odvolacom konaní, čím znemožnil dovolateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 46 a nasl. ústavy
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Dovolací súd mal preto za preukázané, že v konaní došlo k procesným vadám
podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou

vadou, nemôže byť považované za správne.

24. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací
súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí

(§ 450 CSP). Najvyšší súd v zmysle týchto ustanovení zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
25. V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu opätovne vec prejednať a rozhodnúť o podaných
odvolaniach. Keďže dovolací súd je viazaný skutkovým stavom veci zisteným súdmi nižších inštancií,
nezohľadňoval ďalšie v dovolaní tvrdené skutočnosti, ku ktorým malo dôjsť po vyhlásení rozsudku

odvolacieho súdu. Tieto zohľadní odvolací súd v ďalšom konaní a súčasne prihliadne na výsledky
konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov k maloletým deťom.

26. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a tiež dovolacieho konania (§ 453
ods. 3 CSP).

27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.