Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/120/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200552
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci
žalobcu: L.. L. J., narodený XX. J. XXXX, bytom F. M., L. K. Č.. XXX, právne zast.: Mgr. Zdenkom
Senešim, advokátom a konateľom Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Dobšinského č. 12, IČO: 47 238 232, proti žalovanému: Generálny štáb ozbrojených síl
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova č. 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného z 12. októbra 2021, číslo OdVS-8-16/2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22. mája 2023, č.k. 30S/218/2021-98, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 22. mája 2023, č.k.
30S/218/2021-98 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 22. mája 2023, č.k. 30S/218/2021-98
podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil
rozhodnutie žalovaného z 12. októbra 2021, číslo OdVS-8-16/2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom

konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol ako nedôvodné
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 12. augusta
2021, číslo 6064 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej
štátnej službe podľa § 83 ods. 5 písm. a/ zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 281/2015
Z.z.“). Zároveň v príslušnom personálnom rozkaze prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi na
základe Dohody o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku

vo vojenskom vzdelávacom a výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej služby z 03. augusta
2015, číslo PÚ-227-355/2015 uhradiť služobnému úradu náklady vynaložené na naturálne a finančné
zabezpečenie výcviku vo vojenskom vzdelávacom a výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej
služby v sume 2.561,67 eur a súčasne uložil povinnosť vrátiť poskytnutý aktivačný príspevok v sume
9.959 eur, všetko do 15 dní odo dňa vykonateľnosti tohto personálneho rozkazu.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v

intenciách ustanovení § 5 ods. 1 písm. b/, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. b/, § 21 ods. 1 písm. b/, § 82 ods. 1
písm. h/, § 82 ods. 3 písm. b/, § 82 ods. 4-8, § 159 ods. 1-4,9,10 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe
profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonovv rozhodnom znení a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a
dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Krajský súd po preskúmaní veci aj s podporným poukazom na vlastný rozsudok sp. zn. 21S/81/2012
vydaný v skutkovo a právne obdobnej veci dospel k záveru, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny
orgán vykladali § 159 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z. nesprávne, prísno formalisticky s nesprávnou
analógiou v ustanoveniach § 159 ods. 1 až 8. Ustanovenia § 159 zákona 346/2005 Z.z. by mohli
byť vykladané aj tak, ako urobil žalovaný, avšak podľa názoru súdu bolo potrebné zásadne rozlišovať

poskytnutie príspevku a jeho vrátenie. Poskytnutie príspevku zákonodarca upravil detailne vo viacerých
odsekoch tak, že ich výklad neumožňuje dvojitý pohľad na význam tejto právnej normy. Ustanovenie §
159 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z. je však samostatným ustanovením, ktoré dvojitý výklad pripúšťa, a
to ten, ktorý urobili správne orgány a súčasne ten, ktorý prezentoval žalobca vo svojich námietkach. Mal
za to, že pokiaľ je prípustný dvojitý výklad ustanovenia zákona, je potrebné sa prikloniť k tomu, ktorý je
logickým výkladom v súlade so zmyslom a účelom právnej normy a súčasne predstavuje spravodlivé

usporiadanie právnych vzťahov. Pri posúdení veci z tohto hľadiska súd vyložil ustanovenie § 159 ods.
9 zákona č. 346/2005 Z.z. tak, že žalobca je povinný vrátiť len pomernú časť, ktorú mu žalovaný
určí prepočtom celkovej sumy poskytnutého aktivačného príspevku vo výške 9.959 eur, ktorú vydelí
počtom dní prislúchajúcim k času dočasnej služby, v ktorej mal žalobca zotrvať, t.j. 2.192 dní a vynásobí
počtom dní, počas ktorých žalobca nedodržal svoju povinnosť zotrvať v dočasnej štátnej službe (109

dní).Dodal,žespravodlivývýkladprávnejnormymáprednosťpredprílišstriktnýmaformálnymvýkladom
tak, ako to urobil žalovaný, keď mimo iného zastával názor, že hoc by žalobca aj jeden deň skôr
ukončil svoju dočasnú službu, tak by bol povinný vrátiť celú sumu aktivačného príspevku. Takýto výklad
ustanovení zákona nemôže obstáť v demokratickej spoločnosti, pri nejasnej formulácii právnej normy,
ktorá nerozoberá otázku, kedy vrátiť celý príspevok a kedy len jeho pomernú časť.

4. Úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania.

II.

5. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

6. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

7. Uviedol, že aktivačný príspevok sa neposkytuje všetkým profesionálnym vojakom pri vstupe do
ozbrojených síl Slovenskej republiky, a už vôbec nie vo výške 9.959 eur, ale poskytuje sa len určitým
profesiám, ktorých je v štruktúrach ozbrojených síl Slovenskej republiky nedostatok (čo profesia lekár
jednoznačne spĺňa). Aj samotná výška poskytnutého aktivačného príspevku sa líši v závislosti od
jednotlivej profesie, nie je vyplácaná každej profesii v rovnakej nemennej výške 9.959 eur. Účelom

aktivačného príspevku je teda motivácia o službu v ozbrojených silách Slovenskej republiky aj pre tie
zamestnania, ktoré v súkromnej sfére častokrát dosahujú vyššie finančné ohodnotenie, a teda účelom
tohto príspevku je najmä zotrvanie týchto profesií v ozbrojených silách Slovenskej republiky po určitú
dohodnutúdobuvýsluhyvhodnosti,atoajzacenusankcievpodobevráteniaposkytnutéhopríspevkuza
nedodržanie doby výsluhy v hodnosti. Žalobcovi bol aktivačný príspevok vyplatený za mesiac december

2016 vo výške 3.320 eur, za mesiac december 2017 vo výške 3.320 eur a za mesiac február 2019 vo
výške 3.319 eur, t. j. spolu vo výške 9.959 eur. Je teda zrejmé a medzi účastníkmi konania nie je sporné,
že žalobcovi bol vyplatený celý aktivačný príspevok a nie len jeho pomerná časť. Aktivačný príspevok je
vyplácaný profesionálnym vojakom pomerne v častiach v troch za sebou idúcich rokoch, preto povinnosť
vrátiť pomernú časť aktivačného príspevku sa vzťahuje len na tie prípady, kedy aktivačný príspevok

ešte nebol vyplatený celý. Inak povedané, pomernú časť (tú, ktorá už bola profesionálnemu vojakovi
vyplatená)aktivačnéhopríspevkujepovinnývrátiťprofesionálnyvojakvprípade,žejehoslužobnýpomer
skončí počas prvých troch rokov výkonu služby. V prípade, že je už aktivačný príspevok profesionálnemu
vojakovi vyplatený celý (prípad žalobcu), je povinný vrátiť celý aktivačný príspevok, bez ohľadu na dĺžku
trvania služobného pomeru. Žalovaný zastáva názor, že úmyslom zákonodarcu bolo slovné spojenie

„pomerná časť“, ktoré používa ustanovenie § 159 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. a ustanovenie § 159
ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z. vykladať rovnakým spôsobom, a to tak, že v prípade, ak profesionálny
vojak skončí štátnu službu pred uplynutím doby výsluhy v hodnosti, je povinný vrátiť služobnému úradu
celý aktivačný príspevok, respektíve, ak tento aktivačný príspevok ešte nebol v celosti vyplatený, jepovinnývrátiťlenjehopomernúčasť-tedatú,ktorávyplatenáužbola.Akékoľvekslovnéspojeniepoužité
zákonodarcom v ktoromkoľvek právnom predpise, ako aj v danom prípade slovné spojenie „pomerná
časť“, je možné vykladať len rovnakým a tým istým spôsobom, inak by došlo k porušeniu právnej istoty,

akbyzákonodarcajedenatenistýpojemžiadalvykladaťvdvochrôznychvýznamoch.Dodal,žežalobca
bolnapovinnosťvrátiťcelýaktivačnýpríspevokvopredupozornenývoznámeníz28.júla2021,čísloPÚ-
EL184/11-248-4/2021-OddSŠS, ktoré (okrem iného) obsahovalo, že v prípade skončenia služobného
pomeru žalobcu pred plánovanou dobou výsluhy v hodnosti bude povinný vrátiť sumu 2.561,67 eur z
titulu nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku profesionálneho vojaka vo

vojenskom vzdelávacom a výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby a sumu 9.959
eur z titulu poskytnutého aktivačného príspevku. Žalobca mal možnosť sa k tejto skutočnosti vyjadriť a
predložiť všetky dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na predmetné správne konanie a rozhodnutie; žalobca
však toto svoje právo nevyužil.

8. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

III.

9. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním z 31. júla 2023 považujúc rozsudok

krajského súdu za vecne správny. Uviedol, že ak by platil názor žalovaného, že žalobca je povinný
vrátiť celý aktivačný príspevok, bez ohľadu na dĺžku trvania služobného pomeru, ustanovenie § 159
ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z. by znelo nasledovne: „Profesionálnemu vojakovi, ktorému bol poskytnutý
aktivačný príspevok podľa odseku 1 a jeho služobný pomer sa skončí pred uplynutím doby určenej podľa
§ 21 ods. 1, je povinný vrátiť služobnému úradu poskytnutý aktivačný príspevok.“ Ak by mal byť vrátený

aktivačný príspevok v celom poskytnutom rozsahu, nepoužil by zákonodarca spojenie „alebo jeho
pomernú časť“, nakoľko samotné spojenie „vrátiť poskytnutý aktivačný príspevok“ by bolo postačujúce,
keďže z jeho znenia by bolo jasné, že má byť vrátené, všetko čo bolo poskytnuté. Nebolo by potrebné
rozlišovať medzi vrátením aktivačného príspevku a vrátením pomernej časti. Uvedením spojenia „alebo
jeho pomernú časť“ mal zákonodarca v úmysle vyjadriť skutočnosť, že profesionálny vojak má vrátiť

pomernú časť aktivačného príspevku, ktorá sa určí prepočtom celkovej sumy poskytnutého aktivačného
príspevku s prihliadnutím na dobu, ktorú vojak neodslúžil. Takýto výklad je logický a zároveň aj
spravodlivý, nakoľko zabraňuje vzniku situácie, kedy profesionálny vojak, ktorý neodslúžil celú službu,
by musel vrátiť celý aktivačný príspevok. V zmysle výkladu žalovaného žalobca, ktorý odslúžil viac ako
95 % doby služby, by musel vrátiť celý aktivačný príspevok vo výške 9.959 eur. K argumentu žalovaného,

že akékoľvek slovné spojenie použité zákonodarcom v ktoromkoľvek právnom predpise, ako aj v danom
prípade slovné spojenie „pomerná časť“, je možné vykladať len rovnakým a tým istým spôsobom,
uviedol, že spojenie „pomerná časť“ nie je v zákone č. 346/2005 Z.z. zadefinované ako legislatívna
skratka a v zákone sa používa na viacerých miestach v rôznych spojeniach a spravidla vo význame,
ktorýpráveprezentuježalobca.Jepotrebnérozlišovaťmedzipoužitímspojenia„pomernáčasť“vspojení

s poskytnutím príspevku a v spojení s vrátením príspevku. V závere sa stotožnil so žalovaným, že
cieľom aktivačného príspevku je motivácia vstupu do služby v ozbrojených silách Slovenskej republiky,
čo vyplýva aj zo slova aktivačný. Nesúhlasil však s tým, že účelom aktivačného príspevku je motivácia
zotrvania v ozbrojených silách, keď na účely motivácie zotrvania osôb v ozbrojených silách slúži
stabilizačný príspevok (§ 160 zákona č. 346/2005 Z.z., § 190 a nasl. zákona č. 281/2015 Z.z.). Navrhol

kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

10. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanému dňa 01. augusta 2023 na

vedomie.

V.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§

11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedeným v
kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1,2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po
jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná.12. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti rozsudku krajského
súdu, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 12. októbra 2021, číslo OdVS-8-16/2021
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 59 ods.

2 Správneho poriadku zamietol ako nedôvodné odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne
rozhodnutie - personálny rozkaz z 12. augusta 2021, číslo 6064 o prepustení žalobcu zo služobného
pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe podľa § 83 ods. 5 písm. a/ zákona č.
281/2015 Z.z. Zároveň v príslušnom personálnom rozkaze prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi
na základe Dohody o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku

vo vojenskom vzdelávacom a výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej služby z 03. augusta
2015, číslo PÚ-227-355/2015 uhradiť služobnému úradu náklady vynaložené na naturálne a finančné
zabezpečenie výcviku vo vojenskom vzdelávacom a výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej
služby v sume 2.561,67 eur a súčasne uložil povinnosť vrátiť poskytnutý aktivačný príspevok v sume
9.959 eur, všetko do 15 dní odo dňa vykonateľnosti tohto personálneho rozkazu.

13. Podľa § 83 ods. 5 písm. a/ zákona č. 281/2015 Z.z., štátnu službu profesionálneho vojaka v dočasnej
štátnej službe a stálej štátnej službe možno skončiť prepustením, ak nesplnil podmienky nároku na
výsluhový dôchodok 60) (odkaz na § 38 a § 143aa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; pozn. súdu)
a požiadal o prepustenie.

14. Podľa § 228 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z., nároky, ktoré vznikli zo služobného pomeru pred
účinnosťou tohto zákona, a právne úkony s nimi súvisiace sa posudzujú podľa doterajších predpisov; to
platí aj o lehotách, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.

15. Podľa § 159 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z., profesionálnemu vojakovi, ktorý získal vzdelanie
požadované na výkon štátnej služby štúdiom na inej ako vojenskej škole alebo na inej ako policajnej
škole alebo získal takéto vzdelanie štúdiom na vojenskej škole alebo policajnej škole bez poskytovania
pracovných úľav a hmotného zabezpečenia zamestnávateľom, možno poskytnúť pri prvom prijatí alebo
vymenovaní do dočasnej štátnej služby aktivačný príspevok až do výšky 9 959 eur.

16. Podľa § 159 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z., aktivačný príspevok sa poskytuje v pomerných častiach
pripadajúcich na jeden rok počas prvých troch rokov trvania dočasnej štátnej služby.

17. Podľa § 159 ods. 3 zákona č. 346/2005 Z.z., pomerná časť aktivačného príspevku je splatná spolu

s platom za kalendárny mesiac, ktorý je posledným mesiacom prvého, druhého a tretieho roka trvania
dočasnej štátnej služby.

18. Podľa § 159 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z., profesionálnemu vojakovi, ktorému bol poskytnutý
aktivačný príspevok podľa odseku 1 a jeho služobný pomer sa skončí pred uplynutím doby určenej podľa

§ 21 ods. 1, je povinný vrátiť služobnému úradu poskytnutý aktivačný príspevok alebo jeho pomernú
časť.

19. Podľa § 159 ods. 10 zákona č. 346/2005 Z.z., o povinnosti vrátiť aktivačný príspevok alebo jeho
pomernú časť podľa odseku 9 rozhodne vedúci služobného úradu. Rozhodnutie musí obsahovať výšku

poskytnutého aktivačného príspevku, ktorú je profesionálny vojak povinný vrátiť spolu s lehotou na jeho
úhradu.

20. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ bod druhý zákona č. 346/2005 Z.z., do dočasnej štátnej služby sa
vymenuje profesionálny vojak po skončení prípravnej štátnej služby na dobu výsluhy v hodnosti poručík

pre hodnostný zbor dôstojníkov.

21. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny
spis žalovaného preukázané, že
- žalobca bol personálnym rozkazom z 01. decembra 2015, číslo 11287 vymenovaný od 19. decembra

2015 do dočasnej štátnej služby do vojenskej hodnosti poručík; zároveň mu bol podľa § 159 ods. 1
zákona č. 346/2005 Z.z. priznaný aktivačný príspevok v sume 9.959 eur,- aktivačný príspevok bol žalobcovi v zmysle „Potvrdenia o vyplatení aktivačného príspevku“ z 26. júla
2021 vyplatený za mesiac december 2016 vo výške 3.320 eur, za mesiac december 2017 vo výške
3.320 eur a za mesiac február 2019 vo výške 3.319 eur, t. j. spolu vo výške 9.959 eur,

- v máji 2021 žalobca požiadal o skončenie štátnej služby prepustením zo služobného pomeru podľa §
83 ods. 5 písm. a/ zákona č. 281/2015 Z.z.,
- prvostupňový správny orgán personálnym rozkazom z 12. augusta 2021, číslo 6064 rozhodol o
prepustení žalobcu zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe podľa §
83 ods. 5 písm. a/ zákona č. 281/2015 Z.z. Zároveň v príslušnom personálnom rozkaze prvostupňový

správny orgán uložil žalobcovi povinnosť
i. uhradiť služobnému úradu náklady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie výcviku vo
vojenskom vzdelávacom a výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej služby v sume 2.561,67 eur a
ii. vrátiť poskytnutý aktivačný príspevok v sume 9.959 eur,
všetko do 15 dní odo dňa vykonateľnosti tohto personálneho rozkazu,
- na odvolanie žalobcu žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 12. októbra 2021, odvolanie žalobcu

zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 12. augusta 2021.

22. V predmetnej veci nebola spornou skutočnosť, že žalobca bol personálnym rozkazom z 01.
decembra 2015 s účinnosťou od 19. decembra 2015 vymenovaný do dočasnej štátnej služby, hodnosť
poručík a do funkcie mladší lekár - špecializačná príprava lekárov - oddelenie výcviku, vzdelávania a

špecializačnej prípravy - odbor špecial. zdrav. a veter. činností (Vojenská nemocnica) - Úrad hlavného
lekára Ružomberok - pozemné sily - Ozbrojené sily Slovenskej republiky. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ bod
druhý zákona č. 346/2005 Z.z. dočasná štátna služba mala trvať do doby výsluhy v hodnosti poručík, t.j.
šesť (6) rokov, teda do 18. decembra 2021. Rovnako nebolo sporným, že žalobcovi bola vyplatená plná
výška aktivačného príspevku (9.959 eur), ktorá bola v súlade s § 159 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z.

poskytnutá v pomerných častiach pripadajúcich na jeden rok počas prvých troch rokov trvania dočasnej
štátnej služby (december 2016, december 2017, február 2019). Nakoniec ako sporným tiež nebol ten
fakt, že žalobca bol personálnym rozkazom z 12. augusta 2021 prepustený zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe ku dňu 31. augusta 2021, a teda jeho služobný pomer
skončil v čase trvania dočasnej štátnej služby. Sporným však zostal výklad ustanovenia § 159 ods. 9

zákona č. 346/2005 Z.z. a na to nadväzujúca otázka vrátenia aktivačného príspevku v plnej výške, alebo
v jeho pomernej časti závisiac od možného zohľadnenia celkovej odslúženej doby a doby, ktorú žalobca
neodslúžil.

23. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že aktivačný príspevok, a to až do výšky 9.959

eur, možno poskytnúť profesionálnemu vojakovi, ktorý získal vzdelanie požadované na výkon štátnej
služby štúdiom na inej ako vojenskej škole alebo na inej ako policajnej škole alebo získal takéto
vzdelanie štúdiom na vojenskej škole alebo policajnej škole bez poskytovania pracovných úľav a
hmotného zabezpečenia zamestnávateľom. Tento typ jednorazového príspevku majúceho navyše
charakter fakultatívneho nástroja personálnej politiky za účelom jednak získavania a jednak udržiavania

cieľových skupín vojenského personálu, ktoré sú určované a aktualizované podľa situácie a potrieb
ozbrojených síl, sa primárne priznáva len určitým profesiám, ktoré sú v štruktúrach ozbrojených síl
Slovenskej republiky ojedinelé a o to viac žiaducejšie (napríklad profesia lekára podobne ako žalobca).
Esenciálnym prvkom každej ustanovizne je v prvom rade jej stabilita, odborná a osobnostná výbava
ľudských zdrojov tvoriacich jadro tejto ustanovizne. Uvedené platí o to viac, ak hovoríme o organizáciách

vykonávajúcich špecializované úlohy vo verejnom a bezpečnostnom záujme, kam bez akýchkoľvek
pochybností patria aj ozbrojené sily (bližšie pozri zákon č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov). Aktivačný príspevok možno chápať aj ako motivačný nástroj,
teda, aby jednak prilákal „profesie z vonku“ majúce však pre ozbrojené sily význam a sú v jej štruktúrach
ojedinelé a jednak ich motivoval v štruktúrach ozbrojených síl aj zotrvať. Na druhej strane, z pohľadu

samotných ozbrojených síl a zásadných úloh, ktoré plnia, a z pohľadu ochrany stability, je nevyhnutné
túto stabilitu po istú dobu udržiavať, a teda aktivačný príspevok vo vzťahu k ozbrojeným silám možno
zase chápať ako istú poistku, že profesionálny vojak, ktorému je priznaný aktivačný príspevok, bude
po stanovenú dobu plniť svoje povinnosti plynúce mu z príslušného služobného zaradenia / funkcie.
Pokiaľ sa tak nestane, zákon v ustanovení § 159 ods. 9 zákona č. 346/2005 Z.z. (v spojení s § 228

ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z.) ukladá povinnosť profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer
sa skončí pred uplynutím doby určenej podľa § 21 ods. 1 vrátiť služobnému úradu poskytnutý aktivačný
príspevok alebo jeho pomernú časť.24. V predmetnej veci bol žalobcovi poskytnutý aktivačný príspevok v plnej výške 9.959 eur s tým, že
v súlade s § 159 ods. 2 a 3 zákona č. 346/2005 Z.z. táto suma bola žalobcovi poskytnutá v pomerných
častiach pripadajúcich na jeden rok počas prvých troch rokov trvania dočasnej štátnej služby, konkrétne

bol aktivačný príspevok žalobcovi vyplatený vo výplate služobného príjmu za mesiac december 2016
vo výške 3.320 eur, za mesiac december 2017 vo výške 3.320 eur a za mesiac február 2019 vo výške
3.319 eur, t. j. spolu vo výške 9.959 eur. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu je potrebné celé
ustanovenie § 159 zákona č. 346/2005 Z.z. chápať ako jeden celok, pričom postup, ktorý nastavil krajský
súd vo svojom rozsudku, nemá oporu v tomto ustanovení. Z povahy aktivačného príspevku, tak ako je

upravený v § 159 menovaného zákona vyplýva, že tento sa nikdy nevyplatí naraz v plnej výške, ale
vypláca sa v pomerných častiach po zákonom stanovenú dobu (§ 159 ods. 2,3 zákona). To znamená, že
aktivačný príspevok pozostáva konkrétne z troch pomerných častí, pričom zákon počíta so situáciou, že
môže byť uložená povinnosť jednak vrátiť pomernú časť aktivačného príspevku a jednak povinnosť vrátiť
aktivačný príspevok v celej sume s tým, že základné rozlišujúce kritérium predstavuje zásadne a jedine
tá skutočnosť, či bola profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil pred uplynutím doby

určenej podľa § 21 ods. 1 zákona, vyplatená pomerná časť aktivačného príspevku alebo bol aktivačný
príspevok už vyplatený v celej jeho sume, t.j. profesionálny vojak mal vyplatenú poslednú pomernú
časť aktivačného príspevku, teda v podstate jeho tretiu tretinu. Z uvedeného ďalej vyplýva, že ak mal
profesionálny vojak vyplatenú prvú tretinu aktivačného príspevku (za prvý rok trvania dočasnej štátnej
služby) a následne ukončil služobný pomer pred uplynutím doby určenej podľa § 21 ods. 1 zákona, je

povinný v súlade s § 159 ods. 9 zákona vrátiť poskytnutú pomernú časť (?) aktivačného príspevku. V
prípade, ak mal profesionálny vojak vyplatenú druhú tretinu aktivačného príspevku (za druhý rok trvania
dočasnej štátnej služby) a následne ukončil služobný pomer pred uplynutím doby určenej podľa § 21
ods. 1 zákona, je povinný v súlade s § 159 ods. 9 zákona vrátiť poskytnutú pomernú časť (?) aktivačného
príspevku. Nakoniec, ak mal profesionálny vojak vyplatenú poslednú tretiu tretinu aktivačného príspevku

(za tretí rok trvania dočasnej štátnej služby), t.j. týmto tretím rokom mu bol de facto vyplatený už celý
aktivačný príspevok a následne ukončil služobný pomer pred uplynutím doby určenej podľa § 21 ods. 1
zákona, je potom povinný nadväzne na v predchádzajúcich vetách vyslovené pravidlá v súlade s § 159
ods. 9 zákona vrátiť poskytnutý aktivačný príspevok v plnej výške. Posledný zmieňovaný príklad je práve
prípad žalobcu, ktorému bola vyplatená postupne v priebehu prvých troch rokov na základe pomerných

častí plná suma aktivačného príspevku a s ohľadom na to, že tento nesporne ukončil služobný pomer
pred uplynutím doby určenej podľa § 21 ods. 1 zákona, bol správne zo strany príslušného služobného
úradu v súlade s § 159 ods. 9 zákona zaviazaný na vrátenie vyplateného aktivačného príspevku v
celkovej sume 9.959 eur. S ohľadom na takto prijaté závery neobstojí názor krajského súdu o tom, že
dotknuté ustanovenie § 159 ods. 9 zákona umožňuje dvojaký výklad a tiež, že žalobca mal vrátiť len

pomernú časť aktivačného príspevku vypočítanú prepočtom celkovej sumy poskytnutého aktivačného
príspevku vo výške 9.959 eur, ktorú vydelí počtom dní prislúchajúcim k času dočasnej služby, v ktorej
mal žalobca zotrvať, t.j. 2.192 dní a vynásobí počtom dní, počas ktorých žalobca nedodržal svoju
povinnosť zotrvať v dočasnej štátnej službe (109 dní). Navyše, ak by sa prijal názor krajského súdu o
ním uvádzanom výpočte pomernej časti [(9.959 : 2.192) x 109], potom by ustanovenie § 159 ods. 9

zákona v časti vrátenia celého aktivačného príspevku stratilo opodstatnenie, pretože okamžite dňom
nasledujúcimpodnivymenovaniadodočasnejštátnejslužbybybolomožnéhovoriťvýlučneo„pomernej
časti“ aktivačného príspevku.

25. Najvyšší správny súd sa tiež stotožňuje s názorom žalovaného, že slovné spojenie „pomerná časť“,

ktoré používa ustanovenie § 159 zákona č. 346/2005 Z.z. v kontexte na ustanovenie § 159 ods. 9 zákona
č. 346/2005 Z.z. sa má vykladať rovnakým spôsobom, a to tak, že v prípade, ak profesionálny vojak
skončí štátnu službu pred uplynutím doby výsluhy v hodnosti, je povinný vrátiť služobnému úradu celý
aktivačný príspevok, respektíve, ak tento aktivačný príspevok ešte nebol v celosti vyplatený, je povinný
vrátiť len jeho pomernú časť - teda tú, ktorá vyplatená už bola. Akékoľvek slovné spojenie použité

zákonodarcom v ktoromkoľvek právnom predpise, ako aj v danom prípade slovné spojenie „pomerná
časť“, je možné vykladať len rovnakým a tým istým spôsobom, inak by došlo k porušeniu právnej istoty,
ak by zákonodarca jeden a ten istý pojem žiadal vykladať v dvoch rôznych významoch. Uvedený názor je
plne v súlade s požiadavkami kladúcimi dôraz na kvalitu legislatívneho textu, najmä čo do jeho vnútornej
bez-rozpornosti, systematickosti, vzájomnej obsahovej previazanosti a súladnosti. Právny predpis musí

byť terminologicky správny, presný a všeobecne zrozumiteľný, terminologicky jednotný. Na označenie
rovnakých právnych inštitútov sa používajú rovnaké právne pojmy v rovnakom význame. Jeden právny
pojem s vymedzeným významom sa v tomto význame používa jednotne v celom právnom poriadku.
Rovnako je neprípustné, aby právny predpis inak vymedzil význam rovnakého právneho pojmu lenpre jeho časť (bližšie pozri zákon č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

26. Pokiaľ krajský súd v závere svojho rozsudku (bod 31) uvádzal, že spravodlivý výklad právnej normy
má prednosť pred príliš striktným a formálnym výkladom tak, ako to urobil žalovaný, keď mimo iného
zastával názor, že hoc by žalobca aj jeden deň skôr ukončil svoju dočasnú službu, tak by bol povinný
vrátiť celú sumu aktivačného príspevku, najvyšší správny súd uvádza, že celé ustanovenie § 159 je
potrebnéchápaťavykladaťkomplexnevovzájomnejsúvislosti,pričomvpredchádzajúcichbodochjasne

vymedzil nielen povahu a funkciu aktivačného príspevku (bod 23 tohto rozsudku), ale aj jeho skladbu,
spôsoby jeho výplaty a spôsoby jeho vrátenia (bod 24 tohto rozsudku). Vo vzťahu k nespravodlivej
aplikácii zákona č. 346/2005 Z.z. najvyšší správny súd uvádza, že je nesporné, že právne normy
verejného práva [kam je potrebné v relevantnej časti zaradiť aj zákon č. 346/2005 Z.z. upravujúci právne
vzťahy pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov (porovnaj § 191 ods. 1 a contrario)] sa
vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje zmierniť ich aplikačnú tvrdosť

v individuálnom prípade (porovnaj § 176 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení). V tomto
prípade zákon č. 346/2005 Z.z. jasne nastavil pravidlá nielen poskytovania aktivačného príspevku, ale aj
podmienky jeho vrátenia, pričom z uvedeného ustanovenia nevyplývajú žiadne výnimky oslobodzujúce
profesionálneho vojaka spod takejto povinnosti. Ďalej je nutné zdôrazniť, že princíp spravodlivosti je
potrebné vykladať aj v kontexte ďalšieho znaku napĺňajúceho podstatu materiálneho chápania právneho

štátu - princípu právnej istoty (Článok 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) vyjadrujúceho požiadavku,
aby orgány verejnej moci realizovali výklad práva tak, aby nepochybne smeroval k tomu výsledku,
ktorý mal zákonodarca pri jeho tvorbe na mysli. K poukazu krajského súdu na príklad uvádzaný
žalovaným, že hoc by žalobca aj jeden deň skôr ukončil svoju dočasnú službu, tak by bol povinný
vrátiť celú sumu aktivačného príspevku podporne možno poukázať na § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002

Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má
nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 25 rokov. Ak by služobný pomer
profesionálneho vojaka trval čo i len 24 rokov a 360 dní (celkovo ukončených 24 rokov), nevznikol by
mu nárok na výsluhový dôchodok, hoci odslúžil podstatnú časť doby služby (porovnaj tiež § 143aa a

nasl. zákona č. 328/2002 Z.z.). Tieto pravidlá platia aj pre civilných občanov, na ktorých sa vzťahuje
napríklad zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov upravujúci vznik
nároku na jednotlivé druhy sociálneho poistenia (nemocenské, dôchodkové, úrazové, garančné, v
nezamestnanosti).

27. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462
ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na
ďalšie konanie. V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza, že od 01. júna 2023 nadobudol účinnosť
zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reforma
súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny

súd v Košiciach (ďalej len „správne súdy“). V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z.z., správne súdy
začnú svoju činnosť 01. júna 2023. Výkon súdnictva prechádza od 01. júna 2023 z krajských súdov na
správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna daná právomoc správnych súdov.

28.Akdôjdekzrušeniunapadnutéhorozhodnutiaakvráteniuvecinaďalšiekonanieanovérozhodnutie,

správny súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).

29. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).

30. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.