Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/147/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122015297
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2122015297.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Andrey Kondllovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v
C., trvale bytom D. XX/XX, E., pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní
poškodenej spoločnosti Direct Parcel Distribution SK s.r.o. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 30.6.2023, sp. zn. 35T/19/2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.2.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa§319TrestnéhoporiadkusaodvolaniepoškodenejspoločnostiDirectParcelDistributionSKs.r.o.,
so sídlom Pri letisku 5, 821 04 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 834 498, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 30.6.2023 sp. zn. 35T/19/2022 (ďalej
len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 odsek
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v období od 29.03.2021 do 14.04.2021 v E. F. D. G. H. XX/XX, ako konateľ obchodnej spoločnosti
Maronis s. r. o., IČO: 53203429, so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - Rača, na
základe uzatvorenej zmluvy č. PS-2021-14 zo dňa 29.01.2021 s obchodnou spoločnosťou Direct Parcel
Distribution SK s. r. o., IČO: 35834498, so sídlom Technická 7, 821 04 Bratislava o vzájomnej spolupráci
v rámci služby ,,Odberné miesto Pick up“ vyinkasoval peňažné prostriedky dňa 29.03.2021 vo výške
211,70 eur, dňa 30.03.2021 vo výške 38,30 eur, dňa 30.03.2021 vo výške 17,30 eur, dňa 31.03.2021

vo výške 155,40 eur, dňa 01.04.2021 vo výške 32,60 eur, dňa 08.04.2021 vo výške 12,60 eur, dňa
08.04.2021vovýške152,40eur,dňa09.04.2021vovýške36,19eur,dňa14.04.2021vovýške11,50eur,
tieto si ponechal pre vlastnú potrebu a neodviedol v zmysle zmluvných podmienok tak, že nevyhotovil raz
týždenne vyúčtovanie a prevzatú hotovosť nepreviedol na účet poškodeného vedený vo I. J. aj napriek
tomu, že k tomu bol povinný, hoci bol na ich úhradu poškodenou spoločnosťou opakovane vyzývaný, a
tieto poškodenej spoločnosti odviedol až dňa 08.09.2022, čím poškodenej obchodnej spoločnosti Direct

Parcel Distribution SK s. r. o. IČO: 35834498, so sídlom Technická 7, 821 04 Bratislava, spôsobil ujmu
na majetku v celkovej výške 667,99 eur.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na §
38 odsek 2 Trestného zákona a s použitím § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona peňažný trest
vo výmere 3.000 eur. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona obžalovanému ustanovil pre prípad, že

by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3
mesiace. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku bola poškodená spoločnosť Direct Parcel Distribution
SK s.r.o. (ďalej len „poškodená spoločnosť“) odkázaná so svojím nárokom na náhradu škody na civilný
proces.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa 30.6.2023 sa obžalovaný vzdal práva na podanie

odvolaniaajzaoprávnenéosoby,prokurátoraprítomnýsplnomocnenýzástupcapoškodenejspoločnostisiponechalilehotunapodanieodvolania.Prokurátorpodanímdoručenýmokresnémusúdudňa6.7.2023
(tretí pracovný deň po vyhlásení rozsudku) sa vzdal odvolania.

Okresnýsúdvpísomnomvyhotovenírozsudkuuviedol,ženakoľkosaobžalovanýpovyhlásenírozsudku
vzdal odvolania a prokurátor sa vzdal odvolania v lehote troch pracovných dní od jeho vyhlásenia,
písomné vyhotovenie rozsudku neobsahuje odôvodnenie.

Poškodená spoločnosť podaním odoslaným na poštovú prepravu dňa 13.7.2023 a doručeným

okresnému súdu dňa 18.7.2023 podala odvolanie, v ktorom namietla, že okresný súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, kedy nepriznal v odsudzujúcej časti rozsudku plnú výšku škody.
Poškodená spoločnosť už v prípravnom konaní poskytla polícii všetky doklady preukazujúce, že
poškodenej spoločnosti vznikla škoda v celkovej výške 2.141,47 eur, keďže v tejto sume poškodená
spoločnosť odovzdala obžalovanému balíky na doručenie na dobierku, k čomu doložili internetový výpis
transakcií pre odberné miesto, ktoré spravoval obžalovaný. V konaní nebolo sporné, že obžalovaný za

celú dobu spolupráce nevložil žiadnu sumu na účet poškodenej spoločnosti, napriek tomu, že balíky na
dobierku odovzdal ich adresátom. Poškodená spoločnosť potvrdila, že obžalovaný v priebehu trestného
stíhania dňa 8.9.2022 zaplatil poškodenej spoločnosti škodu vo výške 667,99 eur, teda zo spôsobenej
škody zostáva uhradiť sumu 1.473,48 eur. Poškodená spoločnosť v priebehu trestného konania doložila
detailnýcyklusvšetkýchbalíkov,ktoréboliodovzdanéobžalovanémunadoručenieprostredníctvomjeho

odberného miesta, pričom z tohto je zrejmé, ktoré balíky boli na dobierku.
Poškodená spoločnosť navrhla napadnutý rozsudok v časti náhrady škody zmeniť a obžalovanému
uložiť povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti škodu vo výške 1.473,48 eur.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavili prokurátorka krajskej prokuratúry,

obžalovaný a splnomocnený zástupca poškodenej spoločnosti. Na verejnom zasadnutí krajský súd
nedopĺňaldokazovanie,nakoľkototoanistranynenavrhli.Prokurátorkakrajskejprokuratúrynaverejnom
zasadnutí ponechala rozhodnutie o náhrade škody na úvahe súdu. Splnomocnený zástupca poškodenej
spoločnosti žiadal napadnutý rozsudok v časti náhrady škody zrušiť s tým, aby krajský súd sám
rozhodol alebo vec vrátil okresnému súdu. Obžalovaný ponechal rozhodnutie o náhrade škody na úvahe

krajského súdu.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 329 Trestného poriadku ak zruší odvolací súd napadnutý rozsudok len vo výroku o náhrade
škody a ak nerozhodne sám vo veci rozsudkom, odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na
konanie pred iným príslušným orgánom.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 odsek 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému
nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť

neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal
poškodený ako oprávnená osoba, proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohol a urobil
tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania.

V prvom rade je potrebné vytknúť okresnému súdu neodôvodnenie písomne vyhotoveného rozsudku
vo vzťahu k výroku o náhrade škody, napriek tomu, že splnomocnenec poškodenej spoločnosti si
po vyhlásení rozsudku ponechal lehotu na podanie odvolania a svojho práva sa dodatočne nevzdal.
Ustanovenie § 172 odsek 2 Trestného poriadku umožňuje vyhotovenie zjednodušeného písomného

rozsudku, ktorý neobsahuje odôvodnenie, ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obžalovaný vzdali
odvolania, alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, čo v danej
veci aj prokurátor a obžalovaný urobili, avšak vyhotovenie zjednodušeného rozsudku bez odôvodnenia
vo vzťahu k výroku o vine a treste, nezbavuje okresný súd povinnosti odôvodniť rozsudok vo vzťahu
k výroku o škode, kde pre nesprávnosť takéhoto výroku môže napadnúť rozsudok odvolaním aj

poškodený, a tento sa svojho práva nevzdal. Poškodený nemá právo napadnúť rozsudok odvolaním vo
vzťahu k výroku o vine a treste, kde toto právo prislúcha prokurátorovi a obžalovanému, ktorý sa ho
výslovne vzdali, preto okresný súd mohol vyhotoviť zjednodušený rozsudok bez odôvodnenia vo vzťahu
k výroku o vine a treste, ale nie vo vzťahu k výroku o škode, kde poškodený neurobil prejav o vzdaní
sa práva na podanie odvolania voči výroku o škode.

Vzhľadom k tomu, že okresný súd v napadnutom rozsudku neodôvodnil výrok o škode, krajský súd
po zistení, že rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody nie je v rozpore so
zákonom, teda nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku v tejto časti, odvolanie poškodeného
ako nedôvodné zamietol, avšak musel celé rozhodnutie o náhrade škody náležite odôvodniť v zmysle

ustanovenia § 168 odsek 1 Trestného poriadku, teda najmä z toho pohľadu, či nárok na náhradu škody
uplatnila oprávnená osoba, či bol uplatnený riadne a včas, ako aj z pohľadu dôvodnosti, druhu škody
a jej výšky.

Poškodená spoločnosť už pri podaní písomného trestného oznámenia dňa 29.3.2022 uvádzala, že

obžalovaný jej mal spôsobiť škodu vo výške 2.141,47 eur. Splnomocnenec poškodenej spoločnosti pri
výsluchu v prípravnom konaní, teda do skončenia vyšetrovania, navrhol, aby bol obžalovaný zaviazaný
na náhradu škody vo výške 1.473,48 eur, nakoľko dňa 8.9.2022 došlo k čiastočnej úhrade škody
obžalovaným v sume 667,99 eur z celkovo spôsobenej škody v sume 2.141,47 eur obžalovaným tým, že
odovzdalzásielkynadobierkuaprevzatéfinančnéprostriedkyzdobierokneodviedolnaúčetpoškodenej

spoločnosti.
Okresná prokuratúra Trnava dňa 1.12.2022 podala na obžalovaného obžalobu za skutok právne
kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona, ktorým mal obžalovaný
poškodenej spoločnosti spôsobiť škodu vo výške 2.141,47 eur. Okresný súd obžalovaného napadnutým
rozsudkom uznal za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona len vo vzťahu

ku škode vo výške 667,99 eur. Obžalovaný v priebehu prípravného konania v danej trestnej veci zaplatil
poškodenej spoločnosti dňa 8.9.2022 škodu vo výške 667,99 eur.

Podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v

odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.Krajský súd mal za preukázané, že náhradu škody uplatnila oprávnená osoba, ktorej bola protiprávnym
konaním obžalovaného spôsobená škoda, pričom poškodená spoločnosť si nárok na náhradu škody
uplatnila riadne, teda v konkrétnej výške a zo špecifikovaného dôvodu voči obžalovanému, ako aj včas,

teda do skončenia vyšetrovania.
Poškodená spoločnosť uplatňovala nárok na náhradu škody vo výške 2.141,47 eur, ale z dôvodu
čiastočnej úhrady škody obžalovaným v prípravnom konaní v sume 667,99 eur, žiadala poškodená
spoločnosť úhradu zostávajúcej škody v sume 1.473,48 eur.

Spôsob rozhodovania o poškodeným uplatnenom nároku na náhradu škody na hlavnom pojednávaní
upravujú ustanovenia § 287 a § 288 Trestného poriadku - ide o tzv. adhézne konanie, ktoré je súčasťou
trestného konania.
Základnými predpokladmi rozhodnutia súdu o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť škodu
poškodenému sú:
- obžalovaný je uznaný za vinného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu - v zásade má ísť o

škodu,ktorábolanásledkomtrestnéhočinu,prektorýbolobžalovanýuznanýzavinného,resp.vzniknutá
škoda bola v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, a to bez ohľadu na to, či sa prejavila v právnej
kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas (podľa § 46 odsek 3 Trestného
poriadku nárok musí poškodený uplatniť voči konkrétnemu obžalovanému najneskoršie do skončenia

vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške
sa nárok na náhradu škody uplatňuje),
- škoda nebola uhradená,
- neexistuje zákonná prekážka brániaca týmto spôsobom rozhodnúť, napríklad o náhrade škody už bolo
rozhodnuté v inom konaní (§ 46 odsek 4 Trestného poriadku), právo na náhradu škody je premlčané,

vyhlásenie konkurzu má za následok nemožnosť v trestnom konaní rozhodnúť o náhrade škody vo
vzťahu k majetku úpadcu podliehajúcemu konkurzu (§ 47 odsek 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii).

Uložiť obžalovanému v adhéznom konaní povinnosť nahradiť škodu môže súd len vtedy, keď

obžalovaného odsudzuje pre trestný čin, ktorým túto škodu spôsobil.
Pri zisťovaní výšky škody je nutné vychádzať vždy zo skutočnej škody, t. j. zo sumy predstavujúcej
majetkovú hodnotu, o ktorú bol trestným činom skrátený majetok poškodeného.
V trestnom konaní je možné uplatňovať iba majetkovú škodu spôsobenú trestným činom, t.j. takú
majetkovú škodu, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti so skutkom uvedeným v obžalobnom návrhu,

pričom nezáleží na právnom posúdení tohto skutku. V žiadnom prípade nie je možné prisúdiť
poškodenému náhradu majetkovej škody, ktorá nie je v príčinnej súvislosti so skutkom uvedeným v
odsudzujúcom rozsudku.
Predmetom adhézneho konania nemôže byť škoda spôsobená iným činom, pre ktorý nie je páchateľ
trestne stíhaný, hoci by aj súvisel so skutkom, ktorý je predmetom trestného stíhania. Rozhodný je iba

skutok uvedený v odsudzujúcom rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol právoplatne uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa §
213 odsek 1 Trestného zákona, ktorým spôsobil poškodenej spoločnosti škodu vo výške 667,99 eur,
pričom predmetom adhézneho konania môže byť len škoda spôsobená trestným činom, ktorej vznik je

v príčinnej súvislosti so skutkom, za ktorý bol v danej trestnej veci obžalovaný uznaný za vinného, nebolo
možné poškodenej spoločnosti priznať nárok na náhradu škody, vo vzťahu ku ktorej nebolo okresným
súdom preukázané zavinenie obžalovaného spáchaným prečinom sprenevery.
Obžalovaný bol napadnutým rozsudkom uznaný za vinného z prečinu sprenevery, ktorým spôsobil
poškodenej spoločnosti škodu 667,99 eur, a nie v pôvodne v obžalobe uvedenej sume 2.141,47 eur,

teda poškodenej spoločnosti nemohla byť v rámci adhézneho konania priznaná vyššia škoda ako
v sume 667,99 eur, ktorá vznikla trestným činom obžalovaného. Keďže obžalovaný túto škodu uhradil
poškodenému ešte v prípravnom konaní a poškodená spoločnosť si tak uplatňovala nárok na náhradu
škody len v časti 1.473,48 eur, bolo dôvodné poškodenú spoločnosť odkázať s jej uplatneným nárokom
na náhradu škody na civilný proces, keďže v tomto trestnom konaní nebola zistená súvislosť so vznikom

tejto škody a spáchaním trestného činu sprenevery obžalovaným.

Na záver je potrebné ešte uviesť, že poškodená spoločnosť sa nemôže domáhať v trestnom
konaní rozhodnutia o náhrade škody s odôvodnením o nesprávnom rozhodnutí o vine obžalovaného.V predmetnom trestnom konaní bolo rozhodnuté o vine obžalovaného vo vzťahu ku škode vo výške
667,99 eur, a len vo vzťahu k tejto výške škody (prípadne s príslušenstvom k tejto škode, ktoré si však
poškodený neuplatnil) mohol súd v adhéznom konaní rozhodovať.

Vzhľadom k tomu, že škoda uplatňovaná poškodenou spoločnosťou v trestnom konaní nesúvisela so
skutkom, za ktorý bol obžalovaný uznaný za vinného, okresný súd rozhodol správne, keď poškodenú
spoločnosť odkázal s uplatneným nárokom na náhrady škody na civilný proces, nakoľko v trestnom
konaní nemožno priznať náhradu škody nesúvisiacu s trestným činom, za ktorý bol obžalovaný uznaný

za vinného.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 odsek 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.