Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 6, 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323202255
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8323202255.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovaným: 1. E. F. (ž. G. H. I.), 2. G. F. (H. I., A.
E.), 3. A. F. (H. J.), 4. G. K. (H. J.), 5. E. E. (ž. L. H. J.), žalovaní v 1. až 5. rade zastúpení správcom D. C.
M. so sídlom N. XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, 6. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. O. XXX, XXX
XX D., 7. A. A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX N., 8. P. Q., H. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XXX/X, XXX XX N., žalovaná v 8. rade zastúpená JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou so
sídlom Strojárska 3998, 069 01 Snina, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. – 8. rade k nehnuteľnostiam

zapísaných na LV č. XXXXX, okres D., obec D., katastrálne územie D., a to k parcele „S.“ č. XXX/X o
výmere XXX m2 – záhrada, k parcele „S.“ č. XXX/X o výmere XXX m2 – záhrada a p r i k a z u j e
predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu za zaniknuté spoluvlastnícke podiely žalovanému v 1. rade vo
výške 1 336,50 eur, žalovanej v 2. rade vo výške 1 336,50 eur, žalovanej v 3. rade vo výške 668,20 eur,
žalovanej v 4. rade vo výške 668,20 eur a žalovanému v 5. rade vo výške 334,10 eur na účet D. C. M. č.

IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici, VS: XXXXXXX, poznámka pre
prijímateľa: OS J., XX/XX/XXXX, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu za zaniknuté spoluvlastnícke podiely žalovanému v 6. rade vo
výške 222,70 eur, žalovanému v 7. rade vo výške 89,10 eur a žalovanej v 8. rade vo výške 89,10 eur,
a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXXX, okres D., obec D.,
katastrálne územie D., a to k parcele „S.“ č. XXX/X o výmere XXX m2 – záhrada, k parcele „S.“ č.
XXX/X o výmere XXX m2 – záhrada.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že nechce ďalej zotrvávať v spoluvlastníckom vzťahu. Ponúkol
žalovaným návrh na vysporiadanie spoluvlastníckych podielov odkúpením ich podielov. Žalovaní na

návrh nereagovali. Preto bol nútení podať žalobu. Navrhol vyplatiť žalovaným náhradu za zaniknuté
spoluvlastnícke podiely vo výške 13,87 eur/m2 a to podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca T.
E. F..2.Zástupcažalovanýchv1.až5.radevosvojomvyjadreníkžalobeuviedol,ženímzastupovanížalovaní
sú na Liste vlastníctva č. XXXXX, kat. územie D., identifikovaní len prostredníctvom mena a priezviska,
s titulom nadobudnutia bez ďalšieho identifikátora týkajúceho sa miesta bydliska, dátumu narodenia či

úmrtia. Pri týchto osobách je na liste vlastníctva zapísaná správa svedčiaca D. C. M.. Vzhľadom na
uvedené ide v zmysle zákonnej definície o nezistených vlastníkov, ktorých v súdnom spore zo zákona
zastupuje D. C. M..

Pokiaľ sa jedná o primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely ustupujúcich spoluvlastníkov uviedol,

že ju žalobca v podanej žalobe určil na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca T. E. F. pre
odbor Stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX.
Jednotková všeobecná hodnota pozemku bola stanovená za 1m2 vo výške 13,87 eur/m2. On uznáva
zásadu vyplývajúcu zo zákonného ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka v platnom znení,
že nikoho nemožno nútiť zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve, pričom v konaniach o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prednostne navrhuje zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením pozemkov medzi spoluvlastníkov podľa
výšky ich podielov v súlade s ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka.

V ďalšom uviedol, že reálna deľba pozemku však v danom prípade nie je dobre možná, pretože ide o
pozemok v intraviláne obce malej výmery, kde by reálnym rozdelením pozemku medzi spoluvlastníkov

vznikli pozemky s výmerou príliš nízkou na to, aby boli účelne využiteľné. Z dôvodu funkčnosti a účelnosti
ďalšieho využívania predmetných nehnuteľností sa javí vhodnejším druhý zákonný spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie veci za náhradu žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva.

Poukázal, že návrh žalobcu v časti predstavujúcej finančnú náhradu na vyrovnanie spoluvlastníckych

podielov pre ustupujúcich spoluvlastníkov, však, nemožno bez výhrad akceptovať. Primeranú
náhradu, ako všeobecnú cenu určuje súd. Primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej
ceny veci. Všeobecná cena veci má zodpovedať trhovému princípu ocenenia na základe ktorého
by nemalo dôjsť k znevýhodneniu jedného spoluvlastníka na úkor druhého. Musí ísť o náhradu,
ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. Informáciami potrebnými k

dosiahnutiu sumy primeranosti všeobecnej ceny veci sú informácie miestneho orgánu štátnej správy,
informácie spoločností, ktoré sa zaoberajú sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľnosti, vrátane
takých poznatkov o kúpe a predaji porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období.
Na preukázanie tvrdenia, že primeraná náhrada má byť vyššia ako je cena uvádzaná v žalobe v prílohe
prikložil Zmluvu o prevode vlastníctva č. XXXXX/XXXX-XXXX-XXXXXX/XX.XX, ktorej predmetom

je prevod vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v kat. území D.. Kúpna cena predávaného
pozemku za 1 m2 bola stanovená v sume 19,23 eur/ m2. Poukázal tiež na rozsudok Okresného
súdu J., sp. zn. XXX/XX/XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX v konaní o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Predmetom sporu bolo zrušenie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v katastrálnom území D., a to k parcele registra S. č. XXXX/X o

výmere XXX m2, druh pozemku: orná pôda, zapísanej na LV č. XXXXX, k.ú. D.. Uvedeným rozsudkom
bola primeraná náhrada za podiely pre ustupujúcich spoluvlastníkov určená v sume 16,91 eur/ m2. V
aktuálnom čase internetová inzercia ponuky predaja nehnuteľnosti v meste D. uvádza cenu pozemkov
za 1m2 v rozmedzí od 25,- eur/m2 do 35,- eur/m2. Uvedomujúc si, v časti začlenenia v teréne, najmä
odlišný charakter inzerovaných poľnohospodárskych nehnuteľností a tých, čo tvoria predmet sporu, ich

výstupnou výpovednou hodnotou má byť informácia odrážajúca dopyt po tomto type nehnuteľností.
Uviedol, že je názoru, že primeranú náhradu na vyrovnanie podielu ustupujúcich spoluvlastníkov
predstavuje suma oscilujúca okolo sumy vypočítanej aritmetickým priemerom z hodnôt vyplývajúcich z
údajov dostupnej najnižšej a najvyššej ponuky na obdobné nehnuteľnosti v danom mieste a čase a cien,
za ktoré boli v minulosti realizované obdobné prevody nehnuteľností. Na základe vyššie uvedeného by

mal byť vo výške minimálne 20,- eur/m2.

V závere vyjadrenia uviedol, že súhlasí, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetným
sporným nehnuteľnostiam a prikázal ich za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva žalobcu, s tým
že konkrétna suma primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných bude uvedená vo výroku

rozsudku pre každého žalovaného osobitne.

3. Žalovaný v 6. rade sa k žalobe nevyjadril.4. Žalovaný v 7. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že navrhuje, aby si žalobca pozemky zobral. On ani
nevie ako sa k pozemkom dostal, nikdy tam nebol a nemá k nim žiadny vzťah.

5. Žalovaná v 8. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že ide o predčasne podanú žalobu, ktorú
je potrebné zamietnuť z dôvodu, že žalovaní v 1. rade až 5. rade, uvedení na LV č. XXXXX sú nebohí.
Keďže doposiaľ nedošlo v dedičských konaniach k prejednaniu sporných podielov k nehnuteľnostiam,
niet predpokladu pre uplatnenie žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Preto nemôže súd rozhodovať o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ak vlastníkmi

spoluvlastníckych podielov sú nebohí vlastníci. Vzhľadom k tomu, že v zmysle judikatúry, zrušiť a
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo je možné iba medzi žijúcimi podielovými spoluvlastníkmi, a nie
medzi nebohými spoluvlastníkmi, je potrebné žalobu ako predčasne podanú a nedôvodnú zamietnuť.

6. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to najmä výpisom z LV
č. XXXXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, písomnými vyjadreniami strán sporu a ich prílohami,

výpoveďou žalobcu, prednesom právnej zástupkyne žalovanej v 8. rade a zistil tento skutkový stav veci:

7. Z listu vlastníctva č. XXXXX, okres D., obec D., kat. územie D., vyplýva, že žalobca a žalovaní v 1.
až 8. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: parcely „S.“ č. XXX/X o výmere XXX m2 –
záhrada, parcely „S.“ č. XXX/X o výmere XXX m2 – záhrada a to žalobca v podiele XX/XXX, žalovaný

v 1. rade v podiele XX/XXX, XX/XXX, žalovaná v 2. rade v podiele XX/XXX, XX/XXX, žalovaná v 3. rade
v podiele XX/XXX, žalovaná v 4. rade v podiele XX/XXX, žalovaný v 5. rade v podiele X/XX, žalovaný
v 6. rade v podiele X/XX, žalovaný v 7. rade v podiele X/XXX a žalovaná v 8. rade v podiele X/XXX.

8. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom T. E. F. vyplýva, že všeobecná hodnota

nehnuteľnosti a to parcely „S.“ č. XXX/X o výmere XXX m2 – záhrada, parcely „S.“ č. XXX/X o výmere
XXX m2 – záhrada je 6 740,82 eur, čo predstavuje sumu 13,87 eur/m2.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že na podanej žalobe trvá. Poukázal na
obsah ním predloženého znaleckého posudku a uviedol, že bol vypracovaný v súlade s platnou právnou

úpravou a obsahuje aktuálnu trhovú cenu predmetných nehnuteľností.

10.Žalobcavosvojejvýpovediuviedol,ženapodanejžalobetrváapokiaľsajednáonáhraduzazrušené
spoluvlastníctvo navrhol cenu 22,- eur/m2.

11. Právna zástupkyňa žalovanej v 8. rade vo svojom prednese uviedla, že žalovaná prehodnotila svoj
názor a súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva navrhnutým spôsobom a tiež
súhlasí s cenou za vyrovnanie vo výške 22,- eur/m2.

12. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky

zákonník“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej

novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.13. Podľa § 8 ods. 1. písm. b) a d) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom (ďalej len ,,Zákon“), register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších
geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k

nim, najmä zo súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe,
zo súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

Podľa § 13 Zákona, fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe
registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto

zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca,30aa) ak ide o lesné pozemky.

Podľa § 16 ods. 1 písm. b) Zákona, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov s pozemkami nezistených vlastníkov (§ 13).

Podľa § 16 ods. 2 Zákona, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy

zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

14. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
uviedol: ,,Potreba zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva
nehnuteľností je zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú,

resp. nie je známe a zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s
takýmito nehnuteľnosťami. Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt „neznámeho“,
resp. „nezisteného“ vlastníka, aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený D. C. M., mohol byť sporovou
stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený
predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a je

potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam.“

,,Na základe judikatúry NSSR sp.zn. XXXX/XX/XXXX dovolací súd konštatuje, že pojem „nezistený
vlastník" je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita.
Procesnoprávna subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom) u ktorých možno

vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a
povinnosti zanikla). Zákon vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho
subjektu (nezisteného vlastníka) pri ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava
vychádza z princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP
procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon

priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho
vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri
nehnuteľností. Súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako
subjektu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.“ – uznesenie NS SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX.

15. V danej právnej veci súd je to toho názoru, že u žalovaných v 1. až 5. rade ide o nezistených
vlastníkov, ktorých so zákona zastupuje správca a to D. C. M..
16. Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Tohto práva sa nemôžu spoluvlastníci vopred vzdať a akákoľvek dohoda by

bola v tomto smere neplatná. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, zruší
spoluvlastníctvo súd, ktorý vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Právo
na zrušenie spoluvlastníctva nie ja viazané na žiadnu lehotu. Preto i žalobu na zrušenie a vysporiadanie
podielového spoluvlastníctva možno podať bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Vychádzame z

toho, že vlastnícke právo sa nepremlčuje.

Konanie o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí medzi konania, v ktorých súd nie je viazaný
žalobným návrhom strán sporu; súd môže podielové spoluvlastníctvo účastníkov vysporiadať iným
spôsobom, ako navrhujú (iudicium duplex).

V konaní o návrhu na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo
spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk
výslovne uvedených v § 142 ods. 1 OZ (veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, násilnésprávanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom
výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je
vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona (R 37/2012).

17. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 uvádza pre vysporiadanie podielového spoluvlastníctva len
dve kritériá, a to veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak ich riadna aplikácia vyznieva pre strany
sporu rovnocenne, záleží len na súde, ktoré z iných relevantných okolností prípadu (najmä schopnosť
a včasnosť zaplatenia primeranej náhrady v zmysle uvedeného ustanovenia) vyhodnotí v prospech tej-

ktorej strany.

18. Veľkosť spoluvlastníckych podielov je podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, všeobecným
hľadiskom, ktorý zoberie súd do úvahy pri každom spôsobe vysporiadania spoločnej veci. Osobitný
význam má toto hľadisko práve pri prikazovaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom,
pretože väčšinový spoluvlastník (spoluvlastníci) bude mať predovšetkým záujem na tomto spôsobe

vysporiadania. Súd v takom prípade musí osobitne prihliadať na záujmy „menšinových“ spoluvlastníkov,
ktorí nesmú byť z tohto dôvodu ukrátení na svojich právach.

Ak spoluvlastnícke podiely niektorých účastníkov konania o zrušení a vysporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ktorí chcú zotrvať v spoluvlastníctve pri vylúčení zostávajúceho účastníka konania

zo spoluvlastníctva za náhradu, sú vo svojom súhrne rovnako veľké ako podiel toho, kto má byť zo
spoluvlastníctva vylúčený, nie je pre výsledok konania hľadisko veľkosti ich podielov významné. Pri
prejavení vôle niektorých spoluvlastníkov zotrvať s niektorými z ostatných spoluvlastníkov v podielovom
spoluvlastníctve je potrebné pri aplikácii kritéria veľkosti podielov ich podiely spočítať.

Ak spoluvlastnícke podiely niektorých účastníkov konania o zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktorí chcú zotrvať v spoluvlastníctve pri vylúčení zostávajúceho účastníka konania
zo spoluvlastníctva za náhradu, sú vo svojom súhrne rovnako veľké ako podiel toho, kto má byť
zo spoluvlastníctva vylúčený, nie je hľadisko veľkosti podielov pre výsledok konania významné. Pri
prejavení vôle niektorých spoluvlastníkov zotrvať s niektorými z ostatných spoluvlastníkov v podielovom

spoluvlastníctve je potrebné pri aplikácii kritéria veľkosti podielov ich podiely spočítať (pozri Ro VS v
Prahe z 28. 2. 1994, sp. zn. 3 Cdo 82/93) (Uz NS ČR z 24. 2. 2006, sp. zn. 22 Cdo 2491/2005).

19. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä v prípade rovnosti podielov. Súd však môže
prihliadať aj na iné skutočnosti, napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci,

kto ju zveľaďoval a pod.

Podľa názoru súdnej praxe o účelné využitie veci ide napr. v prípade domu, keď je zámer spoluvlastníka
zhodnotiť dom za účelom jeho neskoršieho predaja alebo ak ide o záujem niektorého so spoluvlastníkov
v dome podnikať. Ide teda o zámer stavbu udržiavať, vykonávať na nej opravy a investovať do

nej. V konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva je však potrebné vychádzať
z charakteru stavby v dobe vysporiadania; súd nemôže v tomto konaní uvažovať o tom, ako by
vysporiadaná vec mohla slúžiť svojmu vlastníkovi, keby sa stala inou vecou.

20. Žalobca ako väčšinový podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností žiadal podielové

spoluvlastníctvo so žalovanými zrušiť a vyporiadať, pričom k mimosúdnej dohode medzi podielovými
spoluvlastníkmi nedošlo. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv
založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže
kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Keďže nikoho nemožno nútiť,
aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre

zachovanie podielového spoluvlastníctva, súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil.

21. Strany sporu sa na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva zhodli, teda všetci súhlasili
s tým, aby predmetné parcely boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu a preto súd podielové
spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, okres D., obec D.,

katastrálne územie D., a to parcelu „S.“ č. XXX/X o výmere XXX m2 – záhrada, parcelu „S.“ č. XXX/X o
výmere XXX m2 – záhrada prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.22. Zrušením podielového spoluvlastníctva a prikázaním nehnuteľných vecí do výlučného vlastníctva
žalobcu, žalovaným vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Na ostatnom pojednávaní, oproti
pôvodnému návrhu, žalobca navrhol výšku vyrovnacieho podielu v sume 22,- eur/m2 a vzhľadom

na uvedenú skutočnosť, v konaní už neostala spornou ani výška náhrady za zrušenie podielového
spoluvlastníctva.

Podľa veľkosti podielov jednotlivých žalovaných preto súd zaviazal žalobcu zaplatiť náhradu za
zaniknuté spoluvlastnícke podiely žalovanému v 1. rade vo výške 1 336,50 eur, žalovanej v 2. rade vo

výške 1 336,50 eur, žalovanej v 3. rade vo výške 668,20 eur, žalovanej v 4. rade vo výške 668,20 eur
a žalovanému v 5. rade vo výške 334,10 eur na účet D. C. M. č. IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, vedený v Štátnej pokladnici, VS: XXXXXXX, poznámka pre prijímateľa: OS Humenné, XX/XX/
XXXX, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalovanému v 6. rade vo výške 222,70 eur,
žalovanému v 7. rade vo výške 89,10 eur a žalovanej v 8. rade vo výške 89,10 eur, a to v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vychádzal z celkovej hodnoty nehnuteľnosti vo výške 10 692,- eur (486 metrov x 22,- eur).

23. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca na ostatnom pojednávaní uviedol,

že si neuplatňuje trovy konania, preto mu súd nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.