Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/99/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518201682
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7518201682.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu JUDr.

Moniky Tobiašovej a JUDr. Antónie Kandravej v konaní navrhovateľky: I. I., nar. X.XX.XXXX, bytom H.
XX, zast. N.. Lenka Bazelidesová, advokátka, so sídlom Adlerova 839/11, Košice, proti odporcovi: I. Y.,
nar. X.X.XXXX, bytom G. XX, H., zast. JUDr. Karin Juhásová, advokátka, so sídlom Húskova 19, Košice
o určenie príspevku na výživu matky, o odvolaní povinného z výživného proti rozsudku Okresného súdu
Košice - okolie, č.k. 14Pc/10/2018 -221 zo dňa 18.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu konanie o určenie príspevku na
výživu navrhovateľky.

2. Okresný súd Košice -okolie ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozhodol cit.:

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu jej výživy za obdobie od 1.2.2018 do
2.3.2019 v sume 150,00 eur mesačne, v celkovej sume 1.959,66 eur v mesačných splátkach po 150,00

eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, pod následkom straty výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd vychádzal zo zisteného skutočného stavu, podľa ktorého považoval za nesporné, že odporca

je otcom mal. dieťaťa. Odporca je zamestnaný v spoločnosti S. K. G.. na základe dohody o pracovnej
činnosti, ale počas trvania posledného zamestnania v roku 2018 bol práceneschopný a bol na PN po
dobu 1 roka a z tohto dôvodu bol nútený aj ukončiť pracovný pomer. Zdravotné problémy pretrvávajú
až do dnešných dní, pričom zdravotné problémy sa prejavujú hlavne v tom, že má problémy s chrbticou
a nekontrolovane odpadáva. Na základe uvedeného má sťaženú možnosť nájsť si prácu v trvalom
pracovnom pomere, a preto sa zamestnal aspoň dočasne brigádnický, kde momentálne dosahuje
mesačný príjem vo výške 124,00 eur. Vzhľadom na výdavky uviedol, že prispieva na výživu maloletej

D. sumou 130,00 eur mesačne, má výdavky na bývanie vo výške cca 81,00 eur, má výdavky na stravu
a hygienu, tak ako bežný kultúrny človek vo výške zhruba 150,00 eur a ďalej má výdavky na cestovné
vo výške zhruba 30,00 eur, pretože jazdí mestskou dopravou.4. Na základe zisteného skutočného stavu súd právne posúdil, že je daná dôvodnosť uplatnenej výšky
príspevku na výživu z dôvodu, že čistý príjem navrhovateľky po vykonanom dokazovaní v priebehu
konania predstavoval v priemere výšku 555,00 eur. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé,

že navrhovateľka v období dvoch rokov odo dňa pôrodu poberala nemocenské a sociálne dávky v
sume 346,00 eur mesačne, čo predstavovalo celkovú sumu 8.304,00 eur. V konečnom dôsledku podľa
súdu príjmy navrhovateľky klesli priemerne o sumu 209,00 eur mesačne. Súd v predmetnom konaní
skúmal aj príjem odporcu na základe jeho pracovného pomeru, ktorý v tom čase trval do 31.10.2019,
čo predstavuje mesačný príjem odporcu 700,00 eur s tým, že bol práceneschopný 1 rok a z tohto

dôvodu bol nútený aj ukončiť pracovný pomer. V súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti S. K. G.. na
základe dohody o pracovnej činnosti s mesačným príjmom 124,00 eur. Zároveň odporca po vykonanom
dokazovaní uviedol, že má zdravotné problémy, ktoré dodnes pretrvávajú, v dôsledku čoho si nemôže
nájsť prácu v trvalom pracovnom pomere. Súd vychádzal z princípu potencionality príjmom povinného
s poukazom na zistené skutočnosti, že odporca vzhľadom na svoj vek, dosiahnuté vzdelanie a záľubu,
kde ako vyplýva zo zápisnice zo dňa 20.4.2023, bol v rokoch 2019-2022 aktívnym futbalistom. Zároveň

súd posudzoval skutočnosť, že odporca bol od 1.11.2019 evidovaný na úrade, práce, sociálnych vecí a
rodiny ako uchádzač o zamestnanie s tým, že posledné potvrdenie účasti odporcu na úrade práce bolo
dňa 18.3.2020. Zároveň podľa súdu odporca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal zlý zdravotný
stav, ktorý ako uviedol je príčinou toho, že si nie je schopný nájsť trvalé zamestnanie. Odporca súdu
nepredložil žiadne lekárske potvrdenia preukazujúce jeho zlý zdravotný stav. Súd nevzal do úvahy sumu

488,00 eur, ktorú odporca žiadal započítať na výživné, keďže uvedená suma predstavovala výdavky
vynaložené na starostlivosť mal. dieťaťa. Súd posúdil, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu
platiť výživné na navrhovateľku vo výške 150,00 eur mesačne od 1.2.2018 do 2.3.2019. Súd prihliadol
na námietku premlčania vznesenú odporcom z dôvodu, že navrhovateľka rozšírila uplatnený návrh o
určenie príspevku na výživu matky o obdobie od 2.3.2017 do 31.1.2018 podaním doručeným súdu až

dňa 14.6.2021, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

5. Povinný z výživného podal proti výroku I. rozsudku odvolanie a ustanovením § 365 písm. f) a h)
Civilného sporového poriadku, namietajúc že súd nesprávne určil deň, od ktorého odporcu zaviazal
platením výživného, ako aj posledný deň lehoty. Má za to, že v súdnom konaní hodnoverným spôsobom

preukázal svoj príjem z dohody o pracovnej činnosti a uviedol súdu prvej inštancie svoje výdavky, tento
na jeho príjem ani výdavky vôbec neprihliadal a napriek týmto skutočnostiam vychádzal pri určení príjmu
povinného z princípu potencionality. Má za to, že súd napriek opakovanej argumentácii povinného v
súvislosti s jeho návrhom na zohľadnenie sumy vo výške 488,- EUR, ktorú navrhovateľke preukázateľne
uhradil na jej výživu, si súd prvej inštancie nekriticky osvojil tvrdenia navrhovateľky bez toho, aby

riadne vyhodnotil všetky dôkazy prezentované v súdnom konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a návrh zamietol.

6. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127

a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch je vecne správne. Súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.

9. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového

stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom
rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcimrozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe
tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR

sp.zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

10.Pooboznámenísasobsahompreskúmavanéhospisudospelodvolacísúdkzáveru,žeurčenásuma

výživného zodpovedá zákonným kritériám pre jeho určenie. V prípade príspevku na výživu nevydatej
matky ide o mesačne sa opakujúcu dávku výživného, ktorou je otec dieťaťa povinný prispievať nevydatej
matke najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu na jej výživu (§ 74 Zákona o rodine).
Vyživovacia povinnosť je teda časovo obmedzená na dva roky, pričom jej začiatok možno určiť najskôr
dňom, kedy nevydatej matke klesli po prvýkrát príjmy v dôsledku tehotenstva. Najneskôr však táto
vyživovacia povinnosť vznikne dňom pôrodu. Podmienkou priznania tohto príspevku je skutočnosť, že

v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na strane nevydatej matky k zníženiu príjmov. Výška príspevku
je daná primeranosťou, čo značí, že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v
čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom. Na rozdiel od výživného na
dieťa tak účelom nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou
samotnej matky. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu

vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov,
súlad s dobrými mravmi). V preskúmavanej veci súd v súlade s vyššie uvedeným skúmal a porovnával
majetkové pomery matky v rozhodnom období. Majetkové pomery povinného sa skúmajú len do tej
miery, či je povinný schopný takýto kompenzačný príspevok na výživu matke dieťaťa platiť. V konaní
bolo preukázané, že príjem navrhovateľky v dôsledku tehotenstva klesol v priemere o 209 Eur mesačne.

Ňou uplatnená výška príspevku vo výške 150 Eur mesačne zodpovedá zákonným kritériám. Odvolací
súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že pri ustálení výšky príjmu povinného pre účely určenia
výšky príspevku je potrebné aplikovať zásadu potencionality s poukazom jeho možnosti a schopnosti
dosahovať príjem. Povinný v minulosti pracoval ako sanitár s príjmom 720 Eur mesačne, privyrábal si
u brata, ktorý prevádzkuje predajňu lahôdok. Hoci tvrdil, že má zdravotné problémy, tieto súdu žiadnym

spôsobom nepreukázal.

11. Povinný z výživného namieta, že súd určil povinnosť platiť príspevok na výživu od 1.2.2018, pričom
návrh bol podaný až dňa 2.2.2018. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že
pri rozhodovaní o výživnom podľa § 74, ods. 1 Zákona o rodine neprichádza do úvahy aplikácia §

77, ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého možno priznať výživné pre plnoletú osobu len od podania
návrhu. Pri tomto druhu vyživovacej povinnosti (§ 74, ods. 1 Zákona o rodine), platí výnimka z uvereného
pravidlaavýživnépreplnoletúosobuvtomtoprípademožnopriznaťajzaobdobiepredzačatímkonania,
najskôr odo dňa pôrodu dieťaťa. K tomuto záveru súdu nasvedčuje jednak rozsiahla súdna prax, ako
aj judikatúra, z ktorej vyplýva, že pre priznanie nároku podľa § 74 neplatí druhá veta ustanovenia § 77,

ods. 1, podľa ktorej možno výživné priznať len od začatia konania ( viď R1/61) Správne súd postupoval
aj pri určení posledného dňa lehoty, do ktorého nárok priznal. Ako to vyplýva z ust. § 74, ods. 1 Zákona
o rodine, vyživovacia povinnosť trvá max. do dvoch rokov od narodenia dieťaťa. Mal. D. sa narodila dňa
X.X.XXXX, preto lehota určená podľa rokov pripadá na deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý
pripadá udalosť determinujúca začiatok, od ktorého sa odvíja. ( § 122, ods. 2 Občianskeho zákona). V

súlade s uvedeným, koniec lehoty pripadá na deň 2.3.2019, ako to správne ustálil súd prvej inštancie.

12. Ďalšia odvolacia námietka smeruje voči nesprávnemu záveru súdu o započítaní sumy 488 Eur, ktoré
otec poukázal matke na výživné. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, otec v období od 24.5.2017
do 2.10.2017 poukázal na účet matky rôzne sumy, z ktorých časť vo výške 488 Eur bola určená podľa

tvrdení povinného na úhradu nákladov matke. Predmetom konania je obdobie od 1.2.2018 do 2.3.2019,
t.j. aj v prípade, ak povinný uhradil matke ním tvrdenú sumu, išlo o obdobie, ktoré nie je predmetom
konania, preto nie je možné takého plnenie započítať.

13. Keďže ani ďalšie odvolacie námietky nemali vplyv na správnosť napadnutého rozsudku, odvolací

súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.14. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V preskúmavanej veci odvolací
súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z

účastníkov podľa § 55 CMP.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).