Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010199
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123010199.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. X.X.XXXX v C.,
trvale bytom D. E. XX, trestne stíhanému pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 odsek 1 Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa 28.2.2024 prejednal odvolanie
obžalovanéhoA.B.protirozsudkuOkresnéhosúduTrenčínzodňa28.3.2023,sp.zn.1T/17/2023atakto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.3.2023, sp. zn. 1T/17/2023 bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1
písmeno d) Trestného zákona Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

hoci bol pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T 36/2015 zo dňa 30.09.2015,
právoplatným dňa 22.10.2015 a hoci bol pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona odsúdený aj rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn.
0T 14/2016 zo dňa 10.02.2016, právoplatným dňa 10.02.2016, ktorým mu bol okrem iného uložený aj
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 6 (šesť) rokov, počas výkonu ktorého

trestu zákazu činnosti sa za iný skutok nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom odo dňa 05.09.2019 do dňa 02.06.2021,
dňa 27.08.2022 v čase o 18:59 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Passat, EČV: C. v meste
Trenčín po ulici Dolné Pažite smerom na ulicu F., pričom bola u neho prístrojom AlcoQuant 6020 plus č.
A409670 o 19:01 hod. zistená prítomnosť alkoholu v dychu v koncentrácii 0,45 mg/l, o 19:21 hod. zistená
prítomnosť alkoholu v dychu v koncentrácii 0,54 mg/l a o 19:42 hod. zistená prítomnosť alkoholu v dychu

v koncentrácii 0,53 mg/l a tiež bola u neho v odobratej vzorke krvi a moču o 19:40 hod. zistená v krvi
prítomnosť metamfetamínu v koncentrácii 181 ng/ml a amfetamínu v koncentrácii 13 ng/ml, v dôsledku
čoho nemohol ovládať motorové vozidlo spoľahlivo a bezpečne.

Za to bol odsúdený podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s
prihliadnutím na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného
zákonaazaaplikácie§41odsek1Trestnéhozákonanaúhrnnýtrestodňatiaslobody9(deväť)mesiacov
nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradený do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súčasne podľa § 61 odsek 1, odsek 5 písmeno a) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona s
prihliadnutím na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno h), písmeno m) Trestnéhozákona okresný súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na doživotie.

Rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal v zákonnej lehote
proti nemu písomne odvolanie. Ku dňu rozhodnutia o podanom odvolaní odvolací súd neobdržal jeho
odôvodnenie.

Prokurátor prítomný pri vyhlásení napadnutého rozsudku sa vzdal práva na podanie odvolania voči

nemu. Vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného prokurátor uviedol, že odvolanie obžalovaného považuje
za nedôvodné a uložený trest odňatia slobody za primeraný.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody, odvolací súd nezistil

v postupe okresného súdu existenciu takýchto procesných chýb v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr.
poriadku, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Zo spisového materiálu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že
obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.,

ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Následne okresný súd rozhodol
napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.
Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o
vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním
obžalovaného napadnuté výroky o treste.

Vzhľadom na vyššie uvedené prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine a nezdôvodnenie podaného
odvolania, súd preskúmaval zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku o trestoch
z pohľadu možnej danosti vád, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. l) a n) Tr. zákona (obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a
trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti ) a priťažujúcich okolností
podľa § 37 písm. h) a m) Tr. zákona (obžalovaný spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin
odsúdený) uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby trestu

odňatia slobody v rozpätí od 0 dní do 2 rokov za prísnejší zo zbiehajúcich sa trestných činov (prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona), vrátane
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie. Pri ukladaní trestov
okresnýsúdzohľadňovalpredovšetkýmosobuobžalovaného,jehodoterajšíspôsobživotaajehotrestnú
minulosť, z ktorých okolností okresný súd vyvodil záver o potrebe uloženia nepodmienečného trestu

odňatia slobody a doživotného trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Po preskúmaní zákonnosti výrokov o treste sa odvolací súd stotožnil so správnosťou skutkových
a právnych záverov okresného súdu o potrebe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobodyobžalovanému. Z hľadiska možnosti naplnenia účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru
odvolacieho sudu rozhodné, že podľa záznamov z registra bol obžalovaný v minulosti opakovane
odsudzovaný za úmyselnú trestnú činnosť, za ktorú mu bol uložený aj nepodmienečný trest odňatia

slobody a tiež bolo vyslovené jeho neosvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
a nariadený výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. Zo zistení okresného súdu
tak vyplýva, že doterajšie výkony trestov odňatia slobody neviedli k dosiahnutiu výchovného účelu
trestu u obžalovaného v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a neodradili ho od páchania ďalšej úmyselnej
trestnej činnosti, ktorej sa dopustil navyše počas výkonu protialkoholického ochranného liečenia. Podľa

názoru odvolacieho súdu uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného k záujmom
chráneným Trestným zákonom, u ktorého zistená špeciálna recidíva zásadným spôsobom zvyšuje
mieru závažnosti jeho konania. Preto z hľadiska potreby ochrany spoločnosti a nemožnosti dosiahnutia
nápravy u obžalovaného v zmysle 34 ods. 1 Tr. zákona by uvedené skutočnosti podľa názoru
odvolacieho súdu v zásade odôvodňovali uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v hornej
polovine zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Pretože okresný súd napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej
polovine zákonom upravenej trestnej sadzby, podľa názoru odvolacieho súdu tak konal v prospech
obžalovaného v dôsledku nesprávneho priznania poľahčujúcej okolnosti na strane obžalovaného
podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. Záver okresného súdu o úprimnom oľutovaní trestného činu

obžalovaným v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona je v rozpore so zistenou recidívou úmyselnej trestnej
činnosti vyplývajúcou zo sklonov obžalovaného k nerešpektovaniu záujmov chránených Trestným
zákonom. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobody
vzhľadom na okresným súdom ustálený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a nemožnosť
nápravy obžalovaného nesie práveže znaky zrejmej neprimeranej miernosti. Uvedené pochybenie v

prospech obžalovaného však odvolací súd nemohol odstrániť pre absenciu odvolania prokurátora proti
napadnutému rozsudku v neprospech obžalovaného.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nepochybil ani pri zaradení obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b)

Tr. zákona, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o uložený trest zákazu činnosti na doživotie okresný súd správne poukázal na špeciálnu
recidívuobžalovaného,ktorýpodľaúdajovzregistratrestovbolvminulostiakovodičmotorovéhovozidla

už dva krát odsúdený za trestný čin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zákona.
S poukazom na § 61 ods. 7 Tr. zákona preto okresný súd nehladiac na zahladenie jedného z týchto
dvoch odsúdení bol povinný podľa § 61 ods. 5 Tr. zákona uložiť obžalovanému, ktorý opätovne pod
vplyvomnávykovýchlátokjazdilnamotorovomvozidlevstavevylučujúcomvedeniemotorovéhovozidla,
doživotný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v zmysle zásady 3krát a dosť.

Ak teda okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodné skutočnosti napadnutým rozsudkom uložil
obžalovanému Trestným zákonom prípustné tresty v rámci zákonnom ustanovenej trestnej sadzby,
resp. vo výške ustanovenej Trestným zákonom, podľa názoru odvolacieho súdu uložené tresty, vrátane
spôsob výkonu trestu odňatia slobody, nevykazujú žiadne znaky nezákonnosti v zmysle § 321 ods. 1

písm. d) Tr. poriadku a ani znaky neprimeranosti prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. poriadku.

Na základe preskúmania obsahu trestného spisu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, na
obsah ktorého týmto odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého
a druhého stupňa, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri rozhodovaní o konkrétnej výmere

tak trestu odňatia slobody ako aj trestu zákazu činnosti obžalovanému v súlade s § 34 ods. 4 Tr.
zákona prihliadal na všetky správne zistené okolnosti prípadu a pomery obžalovaného svedčiace tak v
prospech, ako aj v prospech obžalovaného, ktoré majú oporu vo výsledkoch dokazovania vykonaného
na hlavnom pojednávaní. Podľa názoru odvolacieho súdu argumentácia okresného súdu v odôvodnení
napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku poskytuje jasné a zrozumiteľné

odpovedeohľadomvšetkýchpodstatnýchskutkovýchaprávnychokolnostívýznamnýchprerozhodnutie
ouloženýchtrestoch.Ztýchtodôvodovnemožnonapadnutémurozhodnutiuvytýkaťdanosťvadvzmysle
§ 321 ods. 1 písm. b) a c) Tr. poriadku.Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť výrokov rozsudku okresného súdu o trestoch
aj z hľadiska existencie prípadných ďalších chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu žiadnych ďalších vád napadnutého rozsudku,
uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.