Uznesenie – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4CdoPr/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713216120
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8713216120.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne J.. C. L., narodenej XX. R. XXXX, R. L., Š. XXX/
XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Ingrid Čvirkovou, Poprad, Levočská 866, proti žalovanej Základnej
škole s materskou školou Spišské Bystré, Spišské Bystré, Michalská 398/8, zastúpenej advokátkou Mgr.
Luciou Lorenčíkovou, Poprad, Murgašova 86/1, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17Cpr/28/2013 a o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove z 15. decembra 2022 sp. zn. 12CoPr/6/2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 15. decembra 2022 sp. zn. 12CoPr/6/2022 z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom (v poradí druhým)
z 26. februára 2019 č. k. 17Cpr/28/2013 - 437 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia

neplatnosti výpovede danej žalobkyni listom žalovanej z 28. mája 2013 a žalovanej priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vec právne posúdil podľa § 61 ods. 1, ods. 2, § 63
ods. 1 písm. b), ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len ako „Zákonník práce“),
§ 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že rozhodnutím žalovanej č. 68/2012 z 23. mája 2013 žalovaná
rozhodla o organizačnej zmene, ktorou bolo zníženie počtu tried a súčasne rozhodnutím č. 69/2012 z 23.

mája 2013 rozhodla žalovaná o znížení stavu pedagogických zamestnancov o dvoch z dôvodu zníženia
počtu tried na 19 v školskom roku 2013/2014. Ďalej zistil, že 27. mája 2013 predložil odborový zväz pri
Základnej škole s materskou školou Spišské Bystré zápis o tom, že 24. mája 2013 bola odborovému
zväzu predložená žiadosť o prerokovanie výpovede žalobkyne a táto bola prerokovaná odborovým
orgánom. Žalovaná dala 28. mája 2013 žalobkyni výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
s poukazom na rozhodnutie žalovanej č. 68/12 z 23. mája 2013 o organizačnej zmene, ktorou sa zrušila

pracovná pozícia učiteľa a znížil sa počet zamestnancov žalovanej. Žalovaná pred daním výpovede
žalobkyni ponúkla inú vhodnú prácu a to prácu pedagogickej asistentky, na ktorú ponuku žalobkyňa
nereagovala. Z vyjadrenia učiteľov pôsobiacich u žalovanej súd prvej inštancie zistil, že počas pôsobenia
žalobkyneučitelianeboliprítomníprižiadnychznakochdiskriminácie,čišikanovaniaosobyžalobkynezo
strany vedenia a úplne vylúčili tvrdenia žalobkyne, že ostatným učiteľom bolo zakázané so žalobkyňou
komunikovať a nadväzovať bližší kontakt. Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že výpoveď

z 28. mája 2013 bola daná zamestnancovi písomne a v súlade s § 61 ods. 2 Zákonníka práce a bol
v nej skutkovo vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Uviedol, že po
rozhodnutí o organizačnej zmene je na zamestnávateľovi výber zamestnanca, s ktorým skončí pracovný
pomer. K námietke žalovanej o neurčitosti rozhodnutia žalovanej o organizačnej zmene uviedol, že
rozhodnutieč.69/2012ozníženístavupedagogickýchzamestnancovodvochjeurčité,jeznehozrejmé,
že sa znižuje počet zamestnancov u žalovanej v školskom roku 2013/2014 o dvoch. Súd prvej inštancie

i rozhodnutie č. 68/2012, ktoré číselne predchádzalo rozhodnutiu č. 69/2012, považoval za určité, keď je
z neho zrejmý počet tried v školskom roku 2013/2014. Súd prvej inštancie bol názoru, že žalovaná akozamestnávateľsisplnilaiponukovúpovinnosťriadnepreddanímvýpovede,keďponúklažalobkynivoľné
pracovné miesto pedagogického asistenta a v čase dania výpovede nedisponovala voľným pracovným
miestom učiteľky v materskej škole. Uzavrel, že pri daní výpovede zo strany žalovanej nedošlo k

diskriminácii vo vzťahu k žalobkyni, keď žalovaná preukázala, že pri výbere zamestnanca, s ktorým
z dôvodu nadbytočnosti skončí pracovný pomer, nepostupovala voči žalobkyni v rozpore so zásadou
rovnakého zaobchádzania, keď bolo preukázané, že žalobkyňa bola vybraná na základe aprobácie
žalobkyne (slovenský jazyk, ruský jazyk, pedagogika, špecifická príprava dievča, náboženstvo, etická
výchova). K tvrdeniu žalobkyne, že bola diskriminovaná z dôvodu pohlavia súd prvej inštancie uviedol,

že s E. O. v krátkom čase po ukončení pracovného pomeru so žalobkyňou žalovaná skončila pracovný
pomer a tento zamestnanec mal rovnaké kvalifikačné predpoklady pre výučbu ako žalobkyňa, keď mu
bola udelená kvalifikačná výnimka. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol
a podľa § 255 ods. 1 CSP žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zrušení rozsudku odvolacieho súdu zo
dňa 07. novembra 2019 č. k. 12CoPr/7/2019 - 478 a vrátení veci na ďalšie konanie rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. februára 2022 sp. zn. 4Cdo/108/2020 opätovne vo
veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15. decembra 2022 č. k. 12CoPr/6/2022 - 544. Odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie

žalobu ako nedôvodnú zamietol, rozhodol vecne správne. Odvolací súd s ohľadom na ústavnoprávny
princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom, opustil svoj prvotný názor
prezentovaný v rozhodnutí zrušenom dovolacím súdom. Odvolací súd uviedol, že z výpovede danej
žalobkyni listom zo dňa 28. mája 2013 z dôvodu uvedenom v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
v nadväznosti na písomné rozhodnutie riaditeľa školy č. 68/2012_13 z 23. mája 2013 o organizačnej

zmene, ktorou sa zrušila pracovná pozícia učiteľa a znížil počet zamestnancov, je zrejmé, z akého
dôvoduprišlokzánikupracovnejpozíciežalobkyne.Dôvodvýpovedeboltedajednoznačnezrejmý,kedy
sa jednalo podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca
a to s ohľadom na konkrétnu okolnosť. Podľa názoru odvolacieho súdu nemalo uvedenie rozhodnutia
o organizačnej zmene vplyv na platnosť výpovede, nakoľko skutkový dôvod výpovede bol vymedzený

dostatočne, rovnako tak bola preukázaná jeho existencia. Súčasne bola podľa § 74 Zákonníka práce
výpoveď daná žalobkyni a jej dôvody vopred prerokované so zástupcami zamestnancov podľa zápisu
z 27. mája 2013. V otázke určitosti rozhodnutia o organizačnej zmene č. 69/2012_13 o znížení stavu
pedagogických zamestnancov sa odvolací súd plne stotožnil s vyjadrením súdu prvej inštancie. Odvolací
súd zároveň uviedol, že diskriminačné konanie zamestnávateľa (žalovanej) voči žalobkyni žalobkyňa

nijako nepreukázala. Odvolací súd mal teda za to, že zamestnávateľ uniesol dôkazné bremeno ohľadom
výberu žalobkyne ako zamestnanca, s ktorým bude ukončený pracovný pomer, pričom poukázal
na znenie kolektívnej zmluvy o uvoľňovaní zamestnancov v dôchodkovom veku pri organizačných
zmenách, odbornú spôsobilosť zamestnancov a žalovanou popísané kritériá výberu zamestnanca.
Odvolací súd teda uviedol, že žalovaná preukázala, že v danej veci nepostupovala diskriminačne, o

čom svedčalo aj po prepustení žalobkyne nasledujúce prepustenie ďalšieho zamestnanca. Rovnako tak
považoval odvolací súd za nesporné odmietnutie ponuky inej práce, nakoľko žalobkyňa sama uviedla,
že ponúknutú pozíciu pedagogickej asistentky ako pozíciu poskoka zo subjektívnych dôvodov odmietla.
Z uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
zamietavej časti a nadväzujúcom výroku o náhrade trov konania potvrdil. Odvolací súd zároveň priznal

žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 453 ods.
3, § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 a § 255 ods. 1 CSP.

3.Protirozsudkuodvolaciehosúdupodalažalobkyňa(ďalejaj„dovolateľka“)dovolanie,ktoréodôvodnila

s poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP a navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie za súčasného priznania náhrady trov
dovolacieho konania. Dovolateľka poukázala na skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v
rozhodnutí zo dňa 23. februára 2022 sp. zn. 4Cdo/108/2020, ktorým zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu
zo dňa 07. novembra 2019 č. k. 12CoPr/7/2019 - 478 a vec vrátil na ďalšie konanie, otázkou platnosti

výpovede danej žalobkyni nezaoberal a žiadne pokyny pre odvolací súd neuviedol. Rozhodnutie
odvolacieho súdu zo dňa 07. novembra 2019 č. k. 12CoPr/7/2019 - 478 bolo zrušené z dôvodu
jeho nepreskúmateľnosti. Bez zmeny skutkového stavu odvolací súd vo svojich rozhodnutiach v tej
istej veci teda vyslovil dva odlišné právne názory, pričom neposkytol žiadne vysvetlenie prečo sa sosvojím skorším rozhodnutím nestotožňuje. Dovolateľka uviedla, že odklonom odvolacieho súdu od jeho
pôvodného právneho názoru bez uvedenia relevantných dôvodov došlo k porušeniu princípu právnej
istoty a porušeniu práva dovolateľky na súdnu ochranu. Dovolateľka ďalej uviedla, že pri odklone od

skoršieho právneho názoru odvolacieho súdu bez uvedenia dôvodov, na základe ktorých k tomuto
odklonu prišlo, nemožno dôvodiť princípom nezávislosti sudcu, nakoľko toto vedie k svojvôli súdu.
Dovolateľka súčasne opätovne uviedla, že pri ponuke inej vhodnej práce musí odmietnutie tejto práce
predchádzať daniu výpovede, čo v jej prípade nebolo splnené, pričom zároveň jej nebol ponechaný
žiadnyčasovýpriestornavyjadreniesakponúkanejpozícii.Podľanázorudovolateľkysaodvolacísúdvo

svojomrozhodnutínevyjadrilkzávažnejskutočnosti,ktoroujenutnosťodmietnutiaponúknutejpracovnej
pozície pred podaním výpovede. Z uvedených dôvodov považuje dovolateľka rozhodnutie odvolacieho
súdu za nepreskúmateľné a arbitrárne, čím prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle
§ 420 písm. f) CSP, na základe čoho navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zo dňa
15. decembra 2022 sp. zn. 12CoPr/6/2022 zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov
dovolacieho konania.

4. Žalovaná sa vyjadrila k dovolaniu žalobkyne a to tak, že poukázala na rozdielnosť situácie,
kedy žalovaná podala dovolanie voči zmeňujúcemu a zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, o
ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 23. februára 2022 sp. zn.
4Cdo/108/2020,ktorýmrozhodnutieodvolaciehosúduzodňa07.novembra2019sp.zn.12CoPr/7/2019

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a súčasnej situácie, kedy žalobkyňa podala dovolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu zo dňa 15. decembra 2022 sp. zn. 12CoPr/6/2022, ktorým odvolací
súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalovaná mala za to, že odvolací súd sa vo svojom
potvrdzujúcom rozhodnutí vysporiadal zo všetkými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní z
26. februára 2019. Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie a toto vecné

odôvodnenie doplnil o svoje dôvody pre potvrdenie prvoinštančného rozhodnutia. Preto považovala
žalovaná obe rozhodnutia za vecne správne, plne v súlade s § 220 ods. 2 CSP, na základe čoho navrhla
dovolanie žalobkyne ako nedôvodné zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov dovolacieho konania.

5. Dovolateľka vo svojej replike k vyjadreniu žalovanej uviedla, že z obsahu rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. februára 2022 sp. zn. 4Cdo/108/2020 nemožno vyvodiť, že by
sa dovolací súd stotožnil s námietkou žalovanej týkajúcou sa odklonu odvolacieho súdu od judikatúry,
nakoľko dovolací súd konštatoval len nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§

35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v
súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné.

7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon

pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou

dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

11. Dovolateľka vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietala
arbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, absenciu zdôvodnenia odklonu
od skoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu a tým vzniknutý stav právnej neistoty v spojení s
prekvapivosťou rozhodovania súdu. Zároveň namietla nedodržanie § 63 ods. 2 písm. b) Zákonníka
práce, konkrétne podanie výpovede z organizačných dôvodov zamestnávateľom skôr, než došlo k
odmietnutiu ponúknutej náhradnej pracovnej pozície zo strany zamestnanca.

12. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej
miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva

na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv
na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované
právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady
súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na

spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo
na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a
na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia
spravodlivosti).

13. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,

bod 26., 5Cdo/57/2019, bod 9., 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá
rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola
účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na
právnynázorodvolaciehosúdujavilaakovýznamnáprejehorozhodnutie,čirôznymizávažnýmideficitmi
v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia

dôkazov a pod.).

14. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v
zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil
vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho

súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,
8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti
argumentácie dovolateľky, že odvolací súd po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia Najvyšším súdom
Slovenskej republiky a vrátení veci na ďalšie konanie (z dôvodu nepreskúmateľnosti) rozhodol arbitrárne
a prekvapivo, keďže bez riadneho zdôvodnenia sa v plnej miere odklonil od svojho pôvodného právneho

názoru a rozhodol protichodne voči svojmu skoršiemu rozhodnutiu.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 23. februára
2022 sp. zn. 4Cdo/108/2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 07. novembra 2019 č. k.12CoPr/7/2019 - 478 (ktorým odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že
určil, že výpoveď daná žalobkyni je neplatná a pracovný pomer trvá a v časti týkajúcej sa náhrady mzdy
výrok I. spolu s výrokom II. zrušil) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a to z dôvodu, že

predmetné rozhodnutie nespĺňalo kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP (v
spojenís§393ods.2CSP).NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvosvojomrozhodnutízodňa23.februára
2022 sp. zn. 4Cdo/108/2020 konštatoval nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho
súdu zo dňa 07. novembra 2019 č. k. 12CoPr/7/2019 - 478. Nakoľko predmetné rozhodnutie odvolacieho
súdu trpelo vadou nepreskúmateľnosti a zmätočnosti, nebol dovolacím súdom vyslovený žiadny právny

názor týkajúci sa predmetu sporu. Krajský súd v Prešove opätovne vo veci rozhodol a rozsudkom zo
dňa 15. decembra 2022 č. k. 12CoPr/6/2022 - 544 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal
žalovanej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. Nakoľko odvolací súd rozhodol odlišne od
svojho skoršieho rozhodnutia, t. j. zmenil svoj právny názor vzťahujúci sa na totožné skutkové okolnosti,
bolo nevyhnutné, aby sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v dostatočnej miere vysporiadal
so zmenou svojho právneho názoru tak, aby bolo nepochybné, na základe akých skutočností, resp.

myšlienkových postupov dospel pri totožných skutkových okolnostiach k odlišnému právnemu názoru,
než už raz vyslovil. Odvolací súd sa avšak vo svojom rozhodnutí zo dňa 15. decembra 2022 č.
k. 12CoPr/6/2022 - 544 k zmene svojho právneho názoru vyjadril len nasledovne: „S ohľadom na
ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom, odvolací
súd opustil svoj prvotný názor prezentovaný v dovolacím súdom mu zrušenom rozhodnutí“ (bod 37.

odôvodnenia daného rozhodnutia). Vo zvyšku odvolací súd konštatoval správnosť právneho posúdenia
skutkových okolností daného prípadu súdom prvej inštancie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu teda nie je zrejmé, čo bolo dôvodom na opustenie prvotného právneho názoru,
ktorý odvolací súd vyslovil vo svojom rozhodnutí zo dňa 07. novembra 2019 č. k. 12CoPr/7/2019 -
478, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP zmätočnosťou,

nepredvídateľnosťou a prekvapivosťou rozhodnutia súdu.

16. Dovolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobkyňa (dovolateľka)
dôvodne namieta, že prišlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces prekvapivosťou a
nepredvídateľnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu naviazanou na absenciu zdôvodnenia odklonu

od skôr vysloveného právneho názoru odvolacím súdom, čo zakladá vadu odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu a procesnú prípustnosť podaného dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.

17. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá skutočnosť
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne,
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Vzhľadom na výskyt vady v zmysle § 420 písm. f)
CSP, dovolací súd sa už nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.

18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací
súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.