Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623011713
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5623011713.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Štefana Tomáša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. februára 2024
prejednal sťažnosť odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp.zn. 7Pp/6/2023 zo dňa 4. decembra 2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. A. z a m i e t a ,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp.zn. 7Pp/6/2023 zo dňa 4.12.2023 podľa § 415 ods. 1
Tr. por., z dôvodov uvedených v § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. A. na
podmienečné prepustenie na slobodu z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. RK- 1T/25/2023 zo dňa 19.6.2023 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 3To/76/2023 zo dňa 14.9.2023, pre prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. v trvaní 18
(osemnásť) mesiacov nepodmienečne.

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal odsúdený
písomne sťažnosť (č.l. 30 spisu), doručenú okresnému súdu dňa 8.12.2023, podanú na pošte Liptovský

Mikuláš dňa 6.12.2023.

Dňa 17.1.2024 bolo okresnému súdu doručené písomné odôvodnenie sťažnosti podané
prostredníctvom zvoleného obhajcu. V písomnom odôvodnení sťažnosti odsúdený uvádza, že z jeho
správania a z jeho postoja k plneniu jednotlivých povinností v dobe výkonu trestu odňatia slobody je
zrejmé, že má snahu viesť v budúcnosti riadny život a už nie je potrebný ďalší výkon uloženého trestu.

V súvislosti s uvedeným dáva do pozornosti aj písomné hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Ružomberok
z ktorého vyplýva, že sa snaží dodržiavať ústavný poriadok a režim dňa, správanie k personálu má
na požadovanej úrovni a v kolektíve odsúdených nebolo zaznamenané žiadne negatívne správanie
a interpersonálne zmeny. V osobných veciach si udržuje poriadok, upravenosť a ustrojenosť dodržiava
podľa interných predpisov, zverené ústavné veci úmyselne nepoškodzuje a spáva sa k nim šetrne.
Doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný a tiež sa zapája do čistiacich a upratovacích prác na cele.

Teda jeho správanie počas pobytu vo výkone trestu odňatia slobody je pozitívne. Ďalší výkon trestu
nie je potrebný aj s poukazom na jeho nepriaznivý zdravotný stav. Jeho zdravotné problémy sa
počas výkonu trestu odňatia slobody zhoršujú, bol aj hospitalizovaný v Nemocnici pre obvinených
a odsúdených v Trenčíne. Potvrdil, že sa v minulosti opakovane dopustil trestnej činnosti, avšak má za
to, že uvedené nie je možné hodnotiť mechanicky, a len sledovať počty minulých odsúdení a nevyužitých
šancí, obzvlášť v prípade súdom uvádzanej trestnej činnosti zanedbania povinnej výživy. Prečinu

nebezpečného vyhrážania sa dopustil prvý krát. Zároveň namietol, že okresný súd v napadnutom
uznesení neuviedol, aké zmeny sa od neho očakávajú, on si plní povinnosti na cele, nemá konflikty,nebol disciplinárne trestaný, udržiava si poriadok na cele a vo svojich veciach, pravidelne sleduje správy
a dianie v spoločnosti.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Žiline uznesenie Okresného súdu

Liptovský Mikuláš, sp.zn. 7Pp/6/2023 zo dňa 4.12.2023 zrušil a uložil mu, aby vo veci znovu konal
a rozhodol, prípadne, aby po zrušení tohto uznesenia sám vo veci rozhodol, a to tak, že vyhovie jeho
návrhu a podmienečne ho prepustí z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu a prípadne nariadi aj
probačný dohľad.

Okresný prokurátor vo vyjadrení k sťažnosti odsúdeného uviedol, že sa v celom rozsahu s napadnutým
uznesením stotožňuje. Predmetné uznesenie považuje za zákonné a správne, a preto navrhuje, aby
krajský súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Krajskýsúd,akonadriadenýsúd,napodkladetaktopodanejsťažnostivzmysleustanovenia§192ods.1
písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ

podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých
okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou a včas v lehote ustanovenej v § 187 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotného napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru,

že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného A. A. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery
okresného súdu, podľa ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre
podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Uvedené
ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie kumulatívnym splnením zákonných podmienok,

a to vykonanie časti trestu v predpísanej dĺžke (formálna podmienka), preukázanie polepšenia
odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a preukázanie dôvodnej
možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, (materiálne podmienky). Prvá
materiálna podmienka je viazaná na správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody.
Splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, preukazuje ústav v hodnotení odsúdeného v zmysle

§ 62 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pri druhej materiálnej podmienke, súd posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho
osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, celý doterajší život, povahu
a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu. Cieľom uvedeného je zistiť, či v prípade
prepustenia na slobodu povedie riadny život, teda život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými

normami spoločnosti. Okresný súd jasne formuloval z akých dôkazov pri svojom rozhodnutí čerpal.

V podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil
formálnu podmienku t.j., že má vykonanú príslušnú zákonom požadovanú časť trestu odňatia slobody
(s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. polovicu trestu odňatia slobody). Tiež správne okresný

súd konštatoval, že na to aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody musia byť splnené aj ďalšie dve podmienky, t.j. že odsúdený počas výkonu trestu odňatia
slobody plnením svojich povinností a svojim správaním preukáže polepšenie a zároveň sa môže od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplynulo, že vzhľadom na krátku dobu odsúdeného vo výkone trestu nie
je možné jednoznačne prehlásiť, že jeho proces resocializácie bol naplnený. Disciplinárne odmenený,
ani potrestaný nebol. Program zaobchádzania pre krátkosť času mu nebol doposiaľ stanovený, je
vo forme adaptácie na podmienky výkonu trestu. Riziko recidívy je u odsúdeného hodnotené ako
stredné. Resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá. V závere hodnotenia riaditeľ

ústavu konštatuje, že odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a toto
mu neodporúča. Vzhľadom na tieto závery okresný súd potom správne postupoval, keď toto vyhodnotil
aj z pohľadu predchádzajúcej trestnej činnosti odsúdeného.

Z odpisu z registra trestov na odsúdeného vyplýva, že v prípade odsúdeného sa jedná o osobu so

sklonmi k opakovanému páchaniu trestnej činnosti (celkovo 10 záznamov v registri trestov, vrátane
tejto veci). Pokiaľ ide o hodnotenie osoby odsúdeného a jeho sklonov k páchaniu trestnej činnosti
nadriadený súd dáva do pozornosti, že v danom prípade sa prihliada aj na tie odsúdenia, ktoré má
odsúdený už zahladené, nakoľko ani zahladenie odsúdenia nič nemení na skutočnosti, že odsúdenýtrestnú činnosť v minulosti spáchal. Odsúdený bol doposiaľ 8-krát vo výkone trestu odňatia slobody,
2-krát bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený, z toho 1-krát sa v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia neosvedčil a vykonal zvyšok trestu. V minulosti bol tiež 2-krát

odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody, pričom v obidvoch prípadoch sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia neosvedčil a bol mu nariadený výkon trestu odňatia slobody. Preto aj
podľa názoru krajského súdu, osoba odsúdeného s prihliadnutím aj na predchádzajúce odsúdenia
a neodporúčajúce hodnotenie ústavu, nedáva dostatočnú záruku, že odsúdený v prípade
podmienečného prepustenia na slobodu by sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, resp., že by

viedol riadny život.

Krajský súd takisto upriamuje pozornosť na zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody, ktorým nie je, aby bol páchateľ za dobré správanie, prípadne dobrú prácu vo výkone trestu
automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby, ktorú ustanovuje § 66 ods. 1 Tr. zák. Pri
podmienečnom prepustení treba mať vždy na zreteli účel trestu. Podmienečné prepustenie bude

odôvodnené len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere
význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude aj na slobode viesť riadny život a že pre
spoločnosť tu nie je príliš veľké riziko jeho recidívy.

Pokiaľ odsúdený v sťažnosti poukazuje na tú časť hodnotenia riaditeľa ústavu, z ktorej vyplynulo,

že odsúdený sa zatiaľ snaží dodržiavať ústavný poriadok a režim dňa, správanie k personálnu má
na požadovanej úrovni, a v kolektíve odsúdených nebolo zaznamenané žiadne negatívne správanie
a interpersonálne zmeny, v osobných veciach si udržuje poriadok, upravenosť a ustrojenosť dodržiava
podľa interných predpisov, zverené ústavné veci úmyselne nepoškodzuje a správa sa k nim šetrne,
sťažnostný súd zdôrazňuje, že len „dobré“ (pozitívne, ako to vníma odsúdený) správanie odsúdeného

v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody nie je dostačujúce na vyslovenie predpokladu, že bude
na slobode viesť riadny život, nakoľko jeho správanie a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia
slobody môžu byť prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie väznice, teda nemusí
byť výrazom skutočných vnútorných zmien odsúdeného. Skutočnosť, že v danom prípade ide skôr
o adaptovanie sa odsúdeného vychádza z hodnotenia jeho osoby. Z jeho nekritického

postoja k spáchanej trestnej činnosti a zistení okresného súdu, že u odsúdeného bola zistená tendencia
obviňovať iných ľudí zo spáchanej trestnej činnosti, vinu nehľadá v sebe, ale v iných, tvrdí že je vinný,
že vykonáva nezákonne trest odňatia slobody. Na základe uvedeného teda ani správanie odsúdeného
vo výkone trestu odňatia slobody nedáva záruku, že v budúcnosti povedie riadny život, hoci je jeho
správanie na slušnej úrovni. K sťažnostným námietkam odsúdeného, v ktorých poukazuje na svoj

nepriaznivý zdravotný stav, sťažnostný súd uvádza, že jeho zdravotný stav nie je dôvodom na jeho
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože Trestný poriadok pozná iné inštitúty,
ktorých predmetom je práve zohľadnenie zdravotného stavu odsúdeného počas výkonu trestu odňatia
slobody. V prípade podmienečného prepustenia sa primárne skúma dosiahnutie účelu trestu, na čo
zdravotný stav odsúdeného nemá priamy vplyv.

V neuvedených podrobnostiach krajský súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody napadnutého
uznesenia okresného súdu, s ktorými sa stotožnil a tieto si aj osvojil.

Na základe týchto skutočností krajský súd sťažnosť odsúdeného A. A. podľa § 193 ods. 1 písm. c)

Tr. por. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.