Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121442862
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6121442862.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov
senátu JUDr. Evy Vékonyovej a Mgr. Marka Anovčina, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXX/XX, E., právne zastúpený: MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária s.
r. o., so sídlom Palackého 6403, Trenčín, IČO: 52 418 219, proti žalovanému: Z.A.I.C. s.r.o., so sídlom
Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 36 344 885, právne zastúpený: JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s. r.

o., so sídlom Pluhová 29, Bratislava, IČO: 36 864 242, o zaplatenie 929.700,- eur s príslušenstvom,
o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 19C/33/2021-146 zo dňa 12. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že zabezpečovacím opatrením sa z r i a ď
u j e záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške
927.452,-eurspríslušenstvom,knehnuteľnostivovlastníctvežalovanéhoevidovanejnalistevlastníctva

č. XXXX v kat. území F., okres Trenčín, obec F., vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym
odborom, a to k pozemkom registra "C" parc. č. XXX/X o výmere 3.575 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 100 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc.
č. XXX/X o výmere 189 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o
výmere 54 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/XX o výmere 234 m2, druh

pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/XX o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemkoch parcely registra "C"
parc. č. XXX/X G. XXX/X, popis stavby: Polyfunkčný objekt "H. I.".

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal zriadenia záložného práva v prospech žalobcu na zabezpečenie
pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 927.452,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 929.700,- eur od 25.05.2021 do 26.07.2023, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 927.452,- eur od 27.07.2023 do zaplatenia, ako aj celého ďalšieho príslušenstva, k nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX v kat. územie F., okres Trenčín, obec
F., vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, a to k pozemkom registra "C" parc.
č. XXX/X o výmere 3.575 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere
100 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 189 m2, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 54 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, parc. č. XXX/XX o výmere 234 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, parc. č. XXX/XX o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba so
súpisným číslom XXXX, postavená na pozemkoch parcely registra "C" parc. č. XXX/X G. XXX/X, popis
stavby: C. J. "H. I.". Zároveň žiadal voči žalovanému priznať náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 343 ods. 1, 2, 3, §344 CSP. Uviedol, že v predmetnej veci žalobca osvedčil existenciu svojej peňažnej pohľadávky voči
žalovanému, ktorej zaplatenia sa žalobca voči žalovanému domáha v konaní vo veci samej (vedenej
na tamojšom súde pod sp. zn. 19C/33/2021), a to na základe ručiteľského vyhlásenia žalovaného zo

dňa 11.02.2021, v ktorom sa žalovaný zaviazal uspokojiť veriteľovi (žalobcovi) pohľadávku zo Zmluvy
o pôžičke (v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2), uzavretej dňa 10.09.2015 medzi žalobcom v právnom
postavení veriteľa a K. A. L., nar. XX.XX.XXXX, v právnom postavení dlžníka v prípade, ak ju
neuspokojí dlžník. Podľa názoru súdu prvej inštancie bola splnená i ďalšia podmienka pre
zriadenie záložného práva nariadením zabezpečovacieho opatrenia, a to spôsobilý predmet záložného

práva, keďže z výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie F. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom
nehnuteľností evidovaných na tomto liste vlastníctva, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca
domáha zriadenia záložného práva. Za osvedčenú však súd prvej inštancie nepovažoval existenciu
obavy, že exekúcia bude ohrozená. Uviedol, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu
osvedčiť, že obava z ohrozenia možnej budúcej exekúcie je reálna a hrozí bezprostredne, t. j. že osoba,
na majetok ktorej navrhovateľ navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí

faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu prípadného
núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť,
nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Záver o osvedčení dôvodnosti
obavy z ohrozenia exekúcie je teda potrebné spájať s aktívnym konaním žalovaného,
teda s osvedčením realizácie konkrétneho správania sa žalovaného,

v rámci ktorého tento činí úkony, ktoré vedú alebo by mohli viesť k sťaženiu alebo zmareniu budúcej
exekúcie. V predmetnej veci žalobca neosvedčil, že by žalovaný robil takéto úkony. Žalobca poukazoval
na zaťaženie obchodného podielu dlžníka - K. A. L., ktorý je jediným spoločníkom žalovaného, ktorý
uzatvoril zmluvu o zriadení záložného práva na svoj obchodný podiel v spoločnosti, v
prospech spoločnosti M. N., G., a to dňa 01.02.2021, teda až potom, čo bola spísaná Notárska zápisnica

(07.07.2020) dlžníkom. Uvedené súd neposúdil ako okolnosť, ktorá by odôvodňovala obavu z ohrozenia
exekúcievtejtoveci,nakoľkovprípadeexekúciebybolpovinnýžalovanýakoobchodnáspoločnosť.Súd
ďalej uviedol, že žalobca v návrhu na nariadenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil,
že by právnymi alebo faktickými úkonmi zo strany žalovaného malo dochádzať k takej, či už kvalitatívnej
(zmenšenie sa majetku) alebo kvantitatívnej (zmena v zložení majetku) zmene majetkovej podstaty

žalovaného, ktorá by reálne mohla ohroziť vymožiteľnosť žalovanej pohľadávky. Žalobca vnímal ako
vážne ohrozenie uspokojenia jeho peňažnej pohľadávky i samotnú existenciu pohľadávky zo zmenky,
ktorej zaplatenia sa veriteľ voči žalovanému domáhal v konaní sp. zn. 36CbZm/2/2021, ku ktorej bolo
vydané i zabezpečovacie opatrenie, a mal za to, že vzhľadom na správanie sa žalovaného (i dlžníka)
vo vzťahu k veriteľom je zrejmé, že žalovaný má vážne finančné problémy. Súd v tejto súvislosti

poukázal na to, že z ustálenej súdnej praxe je potrebné konštatovať, že samotné tvrdenia žalobcu
o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného (napr. existencia viacerých veriteľov, zriadenie ďalších
záložných práv, prebiehajúce exekučné konania, znižujúca sa hodnota tržieb a zisku a pod.) samé o
sebenemôžubyťdôvodomnanariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Súdzároveňuviedol,žežalobca
neosvedčil, že by majetok žalovaného nepostačoval na výkon exekúcie v prípade úspechu žalobcu vo

veci samej, prípadne, že by výška záväzkov žalovaného prevyšovala hodnotu jeho majetku, teda že by
majetok žalovaného nepostačoval na úhradu jeho záväzkov. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie
konštatoval, že nemal osvedčenú existenciu všetkých zákonných predpokladov na zriadenie záložného
práva zabezpečovacím opatrením, a preto návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a nariadil
zabezpečovacie opatrenie v zmysle jeho návrhu. Zároveň žiadal priznať voči žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100 %. Zastával názor, že súd prvej inštancie sa v uznesení nedostatočne

a povrchne vysporiadal s dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Súdu predložil listinné dôkazy a poukázal na konkrétne skutočnosti, ktoré obavu z ohrozenia
exekúciecelkomjednoznačnepotvrdzujú.Zároveňpoukázalnaviaceréskutočnosti,ktorécelkomzjavne
majú za následok, že prípadná exekúcia by bola ohrozená. Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej
inštancie, že ,,Dlžník zaťažil svoj obchodný podiel u žalovaného až po tom, ako došlo k spísaniu

samotnej Notárskej zápisnice. Súd uviedol, že uvedené neposúdil ako okolnosť, ktorá by odôvodňovala
obavu z ohrozenia exekúcie v tejto veci, nakoľko v prípade exekúcie by bol povinným
žalovaný ako obchodná spoločnosť.“ V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie Okresného súdu Trenčín,
sp. zn. 36CbZm/2/2021 zo dňa 10.06.2021 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.8CoZm/2/2021 zo dňa 28.10.2021, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie a nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného boli zaťažené zabezpečovacím záložným právom. Súdy v týchto konaniach
celkom jednoznačne uviedli, že v danom prípade boli splnené všetky zákonom vyžadované predpoklady

pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto nie je podľa neho možné, aby za rovnakých, resp.
vo vzťahu k veriteľom za výrazne zhoršených skutkových okolností súd prvej inštancie uviedol opačný
právny názor. Zopakoval dôvody, pre ktoré je podľa jeho názoru dôvodná obava, že exekúcia
bude ohrozená. Uviedol, že žalovaný až po tom, čo bola uzatvorená Zmluva o
pôžičke a Zmluva o pristúpení k záväzku (10.09.2015), dodatky k Zmluve o pôžičke, spísaná Notárska

zápisnica (07.07.2020) a nastala splatnosť tohto záväzku (september 2020) - zaťažil nehnuteľnosti v
prospech tretej osoby – banky (z údajov z LV č. XXXX vyplýva, že tak urobil dňa 01.02.2021). Jedná
sa tak o skutočnosti totožné ako tomu bolo v konaní sp. zn. 8CoZm/2/2021 vo vzťahu k zmenkovému
veriteľovi. Zastával názor, že súd sa nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu, keď uviedol,
že ,,že iba samotné tvrdenia žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii žalovaného samé o sebe nemôže
byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.“ V tejto súvislosti poukázal na existenciu

plurality veriteľov so splatnými záväzkami voči žalovanému, ako aj jedinému spoločníkovi a konateľovi
žalovaného, ktoré sú predmetom súdnych konaní a ktoré žalovaný dlhodobo nespláca, na pluralitu
záložných práv na nehnuteľnostiach, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, a na prebiehajúce súdne a
exekučné konania. Minimálne tieto okolnosti sú podľa neho natoľko vážne, že jednoznačne indikujú
obavu, že by budúca exekúcia mohla byť ohrozená, či dokonca úplne zmarená. Poukázal na skutočnosť,

že dlžník, ktorý je jediný spoločník a konateľ žalovaného, aktívne odmieta plniť svoj záväzok zo Zmluvy
o pôžičke, čo je záväzok z toho istého právneho titulu, ktorého zaplatenia sa žalobca domáha voči
žalovanému v konaní sp. zn. 19C/33/2021. Žalobca už v návrhu poukázal na fakt, že voči dlžníkovi z
titulu Zmluvy o pôžičke a na podklade Notárskej zápisnice podal návrh na vykonanie
exekúcie. Žalobca tiež uviedol, že v rámci exekúcie dlžník však naďalej neplní svoj dlh, naopak, dňa

23.03.2022 dlžník podal návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že Zmluva o pôžičke nevznikla,
resp. neexistuje, a teda uznanie dlhu dlžníkom a ani jeho súhlas s vykonateľnosťou exekučného titulu
(ktorým je Notárska zápisnica) nie sú právne možné a nevyvolávajú žiadne právne
následky. Je teda evidentné, že dlžník sa snaží znemožniť uspokojenie žalobcu, a je zrejmé, že dlžník
ani žalovaný, ako osoba spriaznená s dlžníkom, nemajú žiaden záujem o úhradu svojho záväzku, ktorý

majú voči žalobcovi, ale naopak, v ich záujme je znemožnenie tohto uspokojenia žalobcom. Súd prvej
inštancie sa však s uvedeným žiadnym spôsobom nezaoberal. S poukazom na vyššie uvedené bol toho
názoru, že preukázal, že existuje reálne obava, že exekúcia bude významne ohrozená a že boli splnené
všetky zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

4. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu a k odvolaniu žalobcu voči uzneseniu súdu prvej inštancie žiadal
uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje za
správne, vydané na základe riadne zisteného a vyhodnoteného skutkového stavu, odôvodnené v súlade
s príslušnými ustanoveniami CSP. Poukázal na to, že žalobca sa žalobou vo veci samej
domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 927.452,- eur s príslušenstvom, na zabezpečenie svojho

nároku navrhuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Základom nároku žalobcu voči žalovanému je
Ručiteľské vyhlásenie zo dňa 11.02.2021, až týmto úkonom je možné konštatovať vznik ručiteľského
záväzku žalovaného voči žalobcovi, a teda je potrebné skonštatovať, že všetky úkony žalovaného pred
týmto dátumom, napr. zaťaženie nehnuteľnosti v prospech M. N., G. zo dňa 01.02.2021 sú úplne mimo
sféry akýchkoľvek námietok žalobcu voči žalovanému, keďže žalovaný nemal postavenie dlžníka voči

žalobcovi. Konštrukcie žalobcu o tom, že žalovaný zaťažil nehnuteľnosti, sú bez právneho významu,
keďže uvedené úkony realizoval žalovaný v čase, kedy nebol dlžníkom žalobcu. Žalovaný taktiež
poukázal, že na základe uvedeného nejde o rovnakú skutkovú situáciu, aká bola v konaní vedenom
pod sp. zn. 36CbZm/2/2021. Žalovaný má za to, že žalobca neosvedčil reálnu a bezprostrednú obavu
z ohrozenia budúcej exekúcie, a preto súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a preto žiada

uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdiť a priznať mu 100 % nároku na náhradu trov
konania.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa

§ 388 CSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia z nasledovných dôvodov:6. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

8. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej
sumy (pohľadávky) za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej
predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia
v zmysle § 343 CSP nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale aj zabránenie zhoršeniu jeho pozície.

10. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.

11. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
sú tie, že zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, ďalej spôsobilý predmet záložného
práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, okrem toho že zriadenie záložného práva
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a posledným

predpokladom je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým je existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Týmto predpokladom je, že zriadením
zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v
exekučnomkonaní.Týmtospôsobomsatakmáposilniťvymožiteľnosťpohľadávkyveriteľavexekučnom

konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie má súd vychádzať z konkrétnych skutkových
okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd musí mať osvedčené, že
existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností
by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy
pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

12. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť
zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na
zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak
nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal preto aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a

požiadavku proporcionality.

13. V zmysle ustanovenia § 343 CSP súd zabezpečovacím opatrením môže zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, s cieľom zabezpečiť výlučne peňažnú
pohľadávku veriteľa, v prípade, ak navrhovateľ v návrhu preukáže, že je tu hrozba zmarenia exekúcie.

14. V predmetnej právnej veci žalobca podal návrh na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení,
ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky žalobcu
voči žalovanému vo výške 927.452,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
929.700,- eur od 25.05.2021 do 26.07.2023, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 927.452,-

eur od 27.07.2023 do zaplatenia, ako aj celého ďalšieho príslušenstva, k nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX v kat. územie F., okres Trenčín, obec F.,
vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, a to k pozemkom registra "C" parc. č. XXX/
X o výmere 3.575 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 100 m2,
druhpozemku:zastavanáplochaanádvorie,parc.č.XXX/Xovýmere189m2,druhpozemku:zastavaná

plocha a nádvorie, parc. č. XXX/X o výmere 54 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc.
č. XXX/XX o výmere 234 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXX/XX o výmere
23 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na
pozemkoch parcely registra "C" parc. č. XXX/X G. XXX/X, popis stavby: C. J. "H. I.".15. Nariadenia vyššie uvedeného zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáha voči žalovanému
v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky voči žalovanému v celkovej sume 929.700,- eur

s príslušenstvom (po čiastočnom späťvzatí vo výške 927.452,- eur), ktorá mala vzniknúť titulom
ručiteľského vyhlásenia žalovaného zo dňa 11.02.2021, v ktorom sa žalovaný zaviazal uspokojiť nárok
žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke (v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2), uzavretej medzi
žalobcom v právnom postavení veriteľa a K. A. L. v právnom postavení dlžníka (ktorý je zároveň
jediným spoločníkom a konateľom žalovaného), v prípade, ak by žalobcov nárok nebol dlžníkom riadne

uspokojený.

16. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie vyššie
uvedeného zabezpečovacieho opatrenia na právnom závere, že žalobca neosvedčil, že obava
z ohrozenia možnej budúcej exekúcie je reálna a hrozí bezprostredne. Súd prvej inštancie k uvedenému
záveru dospel po tom, čo konštatoval, že žalobca neosvedčil, že žalovaný realizuje úkony, ktoré vedú

alebo by mohli viesť k sťaženiu alebo zmareniu budúcej exekúcie. Žalobca taktiež neosvedčil, že
by právnymi alebo faktickými úkonmi zo strany žalovaného malo dochádzať ku kvalitatívnej alebo
kvantitatívnej zmene majetkovej podstaty žalovaného, ktorá by reálne mohla ohroziť vymožiteľnosť
žalovanej pohľadávky, pričom samotné tvrdenia žalobcu o nepriaznivej finančnej situácii samé o sebe
nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca zároveň neosvedčil, že

by majetok žalovaného nepostačoval na výkon exekúcie v prípade úspechu žalobcu vo veci samej,
prípadne, že by výška záväzkov žalovaného prevyšovala hodnotu jeho majetku, teda že by majetok
žalovaného nepostačoval na úhradu jeho záväzkov.

17. Takéto stručné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je však nedostačujúce. Odvolací

súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že každý jeden návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
je špecifický a posúdenie podmienok jeho nariadenia je preto nutné prispôsobiť konkrétnej situácií
a konkrétnemu prípadu, podľa jeho individuálnych okolností. S poukazom na uvedené sa odvolací
súd opätovne zaoberal dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a dospel k záveru, že zabezpečovacie opatrenie tak, ako ho navrhol žalobca, je v danom

prípade dôvodné nariadiť.

18. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal osvedčené zákonné podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému,
ako aj existenciu spôsobilého predmetu konania, ktoré skutočnosti v konaní neboli sporné. S uvedeným

posúdením sa odvolací súd plne stotožňuje. V konaní však zostala spornou skutočnosť, či bola splnená
aj posledná zákonná podmienka na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie existencie
obavy, že exekúcia bude ohrozená.

19. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorý aplikoval

vyššie citované ustanovenia, vyhodnotil námietky žalobcu proti uzneseniu prvoinštančného súdu ako
opodstatnené.

20. Za podstatné odvolacie námietky žalobcu považoval odvolací súd jeho tvrdenie o splnení
predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle jeho návrhu z dôvodu, že existujú

skutkové okolnosti nasvedčujúce existencii reálnej a bezprostrednej obavy z ohrozenia exekúcie.
Žalobca v odvolaní argumentoval tým, že v dôsledku úkonov žalovaného spočívajúcich v opakovanom
zaťažení nehnuteľností a v odmietaní žalovaného plniť svoje splatné záväzky voči veriteľom, existuje
reálna obava, že exekúcia bude významne ohrozená.

21. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj
v podanom odvolaní poukazoval na správanie žalovaného, z ktorého jednoznačne vyplýva, že nie je
v jeho (ako ani v dlžníkovom) záujme uspokojiť záväzok, ktorý má voči žalobcovi, keď tento po vzniku
pohľadávky, ktorej zabezpečenie žalobca žiada, urobil úkony, ktoré zásadným spôsobom znížili majetok
žalovaného. Predovšetkým poukázal na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalovaného na LV č. XXXX, k. ú. F., ako aj na zriadenie záložného práva na obchodný podiel dlžníka
v spoločnosti žalovaného v prospech M. N., G.. Ďalej upozornil na správanie dlžníka v prebiehajúcej
exekúcii sp. zn. 61Ek/3630/2021, v ktorej podal dlžník návrh na jej zastavenie, nakoľko namietal
existenciu dlhu zo Zmluvy o pôžičke, čo odôvodňoval tým, že na základe tejto zmluvy mu nemali byťfinančné prostriedky reálne žalobcom odovzdané. Rovnako tak žalobca poukazoval na konania sp. zn.
36CbZm/2/2021 a sp. zn. 8CoZm/2/2021, v ktorom súd prvej inštancie i odvolací súd za tých istých
skutkových okolností jednoznačne vyhodnotili skutkovú situáciu opačne, teda tak, že obavu žalobcu z

budúceho uspokojenia jeho pohľadávky, ktorú má voči žalovanému, posúdili ako dôvodnú a preukázanú,
a z toho dôvodu súd vydal zabezpečovacie opatrenie.

22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že na nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX k. ú.
F., vo vlastníctve žalovaného, bolo dňa 01.02.2021 zriadené záložné právo v prospech M. N., G.. Pre

zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 v spojení s § 344 CSP). Je teda nepochybné, že žalovaný pred rozhodnutím prvoinštančného
súdu vykonal úkon, ktorým fakticky došlo k zhoršeniu postavenia žalobcu ako veriteľa. Uvedená ťarcha,
spočívajúca v zriadení predmetného záložného práva na majetok žalovaného v prospech banky, podľa
názoru odvolacieho súdu podstatne znižuje hodnotu nehnuteľnosti až do takej miery, že žalobca nemusí
byť vôbec uspokojený. Zároveň odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že z výpisu z obchodného

registra zistil, že v rovnaký deň, t. j. dňa 01.02.2021, bolo na obchodný podiel dlžníka v spoločnosti
žalovaného zriadené záložné právo v prospech M. N., G.. V danom prípade sa nejedná síce o úkon
žalovaného ako právnickej osoby, voči ktorému požaduje žalobca v tomto konaní úhradu pohľadávky,
ale ide o úkon fyzickej osoby – jediného konateľa a spoločníka v spoločnosti žalovaného. Podľa
názoru odvolacieho súdu možno tento úkon osoby spriaznenej so žalovaným označiť taktiež za konanie

smerujúce k sťaženiu uspokojenia veriteľovej pohľadávky v tomto konaní. V danom prípade išlo podľa
odvolacieho súdu o nakladanie s obchodným podielom v spoločnosti žalovaného, pričom takýto úkon
predstavuje konanie podľa § 343 ods. 1 CSP - nasvedčuje totiž obave z možného ohrozenia budúcej
exekúcie.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so žalobcom v tom smere, že z viacerých úkonov žalovaného vyplýva
jehosnahavyhnúťsaplateniuzáväzkuvdanejveci.Uvedenéjepreukázanénielenznačnýmomeškaním
s plnením splatnej pohľadávky žalobcu, ale aj jeho úkonmi smerujúcimi k popretiu samotnej dlžnej sumy,
resp.popieraniuobsahujehoručiteľskéhozáväzku,ktorýmsažalovanýzaviazaluspokojiťnárokžalobcu
vyplývajúci z predmetnej Zmluvy o pôžičke v znení jej Dodatkov. Uvedené nesporne vyplýva z odporu

žalovaného proti platobnému rozkazu sp. zn. 41Up/827/2021 zo dňa 07.09.2021 v tomto konaní vo veci
samej.
24. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na správanie sa dlžníka vo vyššie uvedenom exekučnom konaní
sp. zn. 61Ek/3630/2021, v ktorom dlžník, rovnako ako žalovaný v tomto konaní, popiera existenciu
záväzku, z ktorého dôvodu podal návrh na zastavenie predmetnej exekúcie. V predmetnom exekučnom

konaní tak dlžník, ktorý je aktuálne jediným spoločníkom a konateľom žalovaného, odmieta plniť svoj
záväzok zo Zmluvy o pôžičke, čo predstavuje záväzok z totožného titulu (t. j. zmluvy o pôžičke), ktorého
zaplatenia sa domáha žalobca voči žalovanému v tomto konaní vo veci samej.

25. Taktiež bola v konaní preukázaná aj existencia ďalších záväzkov žalovaného (ako aj dlžníka),

vzniknutých na podklade splatných zmeniek, a to v konaní sp. zn. 36Cbzm/2/2021, v celkovej sume
919.000,- eur. V predmetnom konaní, na ktoré žalobca opakovane poukazoval, Okresný súd Trenčín
uznesením sp. zn. 36 CbZm/2/2021 zo dňa 10.06.2021, potvrdeným uznesením Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 8CoZm/2/2021 zo dňa 28.10.2021, vydal zabezpečovacie opatrenie zriadením
záložného práva na nehnuteľný majetok žalovaného, na spoluvlastnícky podiel dlžníka

k nehnuteľnosti, ako aj na obchodný podiel dlžníka v spoločnosti G. F., O.. V predmetnom konaní mal súd
preukázaný prevod obchodného podielu dlžníka v spoločnosti žalovaného, ako aj zriadenie záložného
práva (rovnako ako v tomto konaní) na nehnuteľnosti žalovaného evidované na LV č. XXXX, v prospech
M. N., G.. V danej veci súd konštatoval, že ťarchy podstatne znižujú hodnotu nehnuteľnosti až do takej
miery, že žalobca ako veriteľ nemusí byť vôbec uspokojený. Prevod obchodného podielu dlžníka, ako

aj zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, môžu ohrozovať prípadnú
budúcu exekúciu majetku dlžníkov, nakoľko majú kvantitatívny dopad na ich majetok. Vzhľadom na
hodnotu pohľadávok vo výške 919.000,- eur a na neustále narastajúce príslušenstvo považoval súd
nariadené zabezpečovacie opatrenie za primerané.

26. Odvolací súd tak musí vzhľadom na vyššie uvedené dať za pravdu žalobcovi, že nakoľko súdy
v uvedených konaniach už v roku 2021 za tých istých skutkových okolností konštatovali naplnenie
všetkých zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nie je právne možné, abyza rovnakých, resp. v súčasnosti ešte zhoršených okolností súd prvej inštancie uviedol opačný právny
názor.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností tak podľa názoru odvolacieho súdu možno zhrnúť,
že existencia obavy, že exekúcia bude zmarená, preukázateľne vychádza zo
skutočností, že žalovaný má viacero veriteľov so splatnými záväzkami, ktoré sú predmetom súdnych
konaní, splatné záväzky žalovaný dlhodobo nespláca, na nehnuteľnostiach žalovaného sú zriadené
viaceré záložné práva (zmluvné a sudcovské), a že v súčasnosti prebiehajú voči žalovanému, resp. aj

voči dlžníkovi viaceré súdne a exekučné konania.

28. Pokiaľ ide o hľadisko primeranosti zásahu do majetkových pomerov žalovaného navrhnutým
zabezpečovacím opatrením k výške pohľadávky žalobcu, odvolací súd zastáva názor, že vzhľadom
na hodnotu pohľadávok žalobcu spolu v sume 929.700,- eur (po čiastočnom späťvzatí vo výške
927.452,- eur) a na neustále narastajúce príslušenstvo, je navrhnuté zabezpečovacie opatrenie

primerané a zriadeným záložným právom nebude výrazným spôsobom zasiahnuté do vlastníckeho
práva žalovaného.

29.Odvolacísúdzadanéhoskutkovéhostavuazasituácie,kedynevykonávarozsiahlejšiedokazovanie,
dospel po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na rozdiel od súdu prvej inštancie

k záveru, že boli naplnené predpoklady na zriadenie predmetného sudcovského záložného práva, keď
žalobca osvedčil splnenie aj poslednej zákonnej podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
v súvislosti so zriadením záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalovaného voči
žalobcovi, t. j. osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená.

30. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie
je vecne správne, preto ho podľa § 388 CSP zmenil tak, že zabezpečovacím opatrením zriadil záložné
právo v prospech žalobcu v zmysle jeho návrhu tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o

odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP a contrario). O nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie, ako aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne v súlade
s § 396 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej.

32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).