Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/78/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920201293
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5920201293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnom spore žalobkyne: A. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej právnym zástupcom Hudzík & Partners, s. r.
o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovaným: 1/ A. D., nar. XX. XX.
XXXX, trvalý pobyt E., XXX XX E., 2/ A. D., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt E., XXX XX E., žalovaní 1/, 2/
zastúpení právnou zástupkyňou JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom Urbánkova 1562/6,
040 01 Košice, IČO: 35 561 734, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku
OkresnéhosúduRužomberokč.k.9C/24/2020-202zodňa28.marca2022(vsúčasnostivecOkresného

súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. RK-9C/24/2020), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v poradí prvom a druhom výroku potvrdzuje.

Odvolanie žalovaných 1/, 2/ voči v poradí tretiemu výroku rozsudku okresného súdu, ktorým súd návrh
žalovaných 1/, 2/ na prerušenie konania zamietol, odmieta.

Žalobkyňa má voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Ružomberok (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.

9C/24/2020-202 zo dňa 28. 03. 2022 v poradí prvom výroku uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť vypratať
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, k. ú. E., a to rodinný dom súpisné číslo XXX, stojaci na pozemku
parcelné číslo 882 – zastavané plochy a nádvoria a pozemok registra KN – C parcelné číslo 882 –
zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V poradí druhým
výrokom žalobkyni voči žalovaným 1/, 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal. V poradí tretím
výrokom návrh žalovaných 1/, 2/ na prerušenie konania zamietol.
2. V odôvodnení konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 15. 07. 2020 sa žalobkyňa domáhala

uloženia povinnosti žalovaným vypratať nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, k. ú. E., a to rodinný
dom súp. č. XXX, stojaci na pozemku parcelné číslo 882 a pozemok parcelu KN „C“ č. 882, ktoré
nadobudla príklepom na dražbe konanej dňa 16. 03. 2018 a zaplatením sumy za predmet dražby.
Žalovaní vydraženú nehnuteľnosť odmietajú uvoľniť a v nehnuteľnosti naďalej bývajú bez právneho
dôvodu.
3.Žalovanípoukázalinato,žesadomáhaliochranyprostredníctvomžalobyourčenieneplatnostidražby
z dôvodu, že ich rodinný dom bol predaný v dražbe za podhodnotenú sumu. Zo dňa na deň sa ocitli bez

strechy nad hlavou, keď v uvedenom dome s nimi spolu žije aj 10-ročná ťažko postihnutá dcéra, 19-
ročná dcéra a rodičia. Momentálne nemajú kde ísť. Žiadali, aby súd prihliadol na ich ťažké finančné a
sociálne pomery a umožnil im v uvedenom dome ostať do doby, kým si nájdu nejakú bytovú náhradu.4. Následne žalovaní v priebehu konania navrhli prerušiť konanie do skončenia konania na Najvyššom
súde Slovenskej republiky o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/131/2019-414
zo dňa 21. 11. 2019 z dôvodu, že v uvedenom konaní sa rieši otázka, ktorá má zásadný význam pre

rozhodnutie vo veci samej. Zároveň žiadali žalobu zamietnuť s poukazom na to, že ide o ich jediné
obydlie a žaloba žalobkyne predstavuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
5. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k zisteniu, že na základe opakovanej dobrovoľnej
dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, konanej dňa

16. 03. 2018 v F. B., sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX pre okres G., obec a kat. úz. E., ktorých vypratanie je predmetom konania. Žalovaní sa v
konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 5C/12/2018 domáhali určenia neplatnosti
predmetnej dobrovoľnej dražby. Okresný súd rozsudkom č. k. 5C/12/2018-347 zo dňa 29. 01. 2019
žalobu zamietol, Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na základe odvolania podaného žalobcami
rozsudkom č. k. 9Co/131/2019-414 zo dňa 21. 11. 2019 rozsudok okresného súdu potvrdil. Proti

uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní dovolanie. Dôvodom uskutočnenia dobrovoľnej
dražby bolo uspokojenie splatnej pohľadávky navrhovateľa dražby (Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.)
vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 3297770404 zo dňa 02. 03. 2015, ktorá bola zabezpečená zriadením
záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech uvedenej spoločnosti.
6. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobkyni ako výlučnej vlastníčke vypratávaných

nehnuteľností svedčí aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby o vypratanie predmetných
nehnuteľností v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
7. Pokiaľ ide o obranu žalovaných, že vypratanie nehnuteľností by bolo v rozpore s ust. § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, t. j. v rozpore s dobrými mravmi, súd posúdil v konaní nesporné skutkové
tvrdenie žalovaných o ich ťaživej sociálnej situácii, ako aj to, že nemajú zabezpečené bývanie

iným spôsobom, avšak s poukazom na dobu, ktorá uplynula od vykonania dobrovoľnej dražby a od
právoplatnosti rozhodnutí súdov o zamietnutí žaloby na vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby,
dospel k záveru, že v danom prípade by zamietnutím žaloby o vypratanie predmetných nehnuteľností
došlo k neodôvodnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne. Súd poukázal na vyjadrenie
žalovaných, ktorí prvotne vo vyjadrení k žalobe požiadali súd, aby im umožnil v predmetnom dome

bývať do doby, kým si nájdu bytovú náhradu, avšak v konaní neprodukovali žiadne dôkazy, ktoré
by preukazovali (alebo aspoň nepriamo nasvedčovali tomu), že si alternatívu bývania skutočne aj
hľadajú. Pokiaľ žalovaní poukázali na to, že sa chceli so žalobkyňou dohodnúť na nejakom nižšom
nájomnom, kým sa ich finančná situácia nepolepší, žalovaní nijako nekonkretizovali aká konkrétna
ponuka bola žalobkyni z ich strany daná a či táto ponuka mohla byť pri posúdení situácie žalovaných zo

strany žalobkyne posúdená ako akceptovateľná (resp. zo strany súdu preskúmateľná ako skutočnosť
zakladajúca možný dôvod na aplikáciu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd poukázal tiež na to, že
žalobkyňa podľa tvrdenia žalovaných sama ponúkla možnosť predmetný dom od nej odkúpiť (za 80 až
90 tisíc eur), čo však žalovaní považovali za neakceptovateľný návrh.
8. V nadväznosti na uvedené, s poukazom na dĺžku času, po ktorú je žalobkyni bránené užívať

vypratávané nehnuteľnosti po tom, ako sa stala ich výlučnou vlastníčkou, keď dôvod na zamietnutie
žaloby o vypratanie nehnuteľností nemôže byť (spravidla) trvalý (takýmto výkladom by došlo k trvalému
zásahu do práv vlastníka), ale je dôvodom daným v konkrétnom čase, viazaným na konkrétne okolnosti,
ktoré sa môžu meniť a nemôže byť zo strany povinného „umelo“ predlžovaný a chápaný ako trvalý,
súd nezistil dôvody pre aplikáciu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že aj dôvod objektívnej

„neochoty“ povinného môže byť dôvodom pre nenaplnenie hypotézy § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalovaní mali v spore produkovať skutkové tvrdenia podporené dôkazmi, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že existujú objektívne prekážky brániace im po takú dlhú dobu zabezpečiť si iné bývanie,
dosiahnutie vyšších príjmov a pod., čo však neurobili.
9. S poukazom na ust. § 151i, § 853 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré bývalým vlastníkom

nehnuteľnosti neumožňuje vo vzťahu k záložnému veriteľovi domáhať sa bytových náhrad, resp.
možnosti aplikácie dobrých mravov v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s výkonom
záložného práva, pri ktorom dochádza k strate vlastníctva pôvodného vlastníka (dlžníka), súd nevidel
dôvod, pre ktorý by toto ustanovenie prinajmenšom neoslabovalo postavenie pôvodných vlastníkov (t.
j. vlastníkov nehnuteľnosti pred výkonom záložného práva) v možnosti domáhať sa aplikácie § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nadobúdateľovi predmetnej nehnuteľnosti.
10. Návrh žalovaných na prerušenie konania do skončenia dovolacieho konania vedeného na základe
dovolania podaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/131/2019-414 zo dňa 21. 11. 2019
súd podľa § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej „C. s. p.“) zamietol. Súd nevidel dôvod naprerušenie konania, keď spory medzi sporovými stranami sú na základe uvedeného rozsudku krajského
súdu právoplatne vyriešené. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nemá suspenzívne účinky.
11. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 257 C. s. p. a žalobkyni, ktorá bola úspešnou

stranou konania, právo na náhradu trov konania nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd
vzhliadol v sociálnej situácii na strane žalovaných, ich nepriaznivej finančnej situácii, pričom poukázal
na vyhlásený oddlžovací konkurz na žalovanú 2/ dňa 28. 12. 2019 a v minulosti aj na žalovaného 1/.

12. Proti tomuto rozsudku, v celom rozsahu, podali žalovaní 1/, 2/ z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

f), h) C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhali jeho zmeny spočívajúcej v zamietnutí žaloby, alternatívne
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Žalovaní rozsudok okresného súdu považovali za nezákonný, z dôvodu nerešpektovania Ústavy
Slovenskej republiky, Dohovoru o ľudských právach a Zmluvy o Európskej únii, únijného práva.
14. Namietali, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s ich právom na ochranu podľa § 126 ods. 2
Občianskeho zákonníka ako osoby oprávnenej mať vec (sporný byt) u seba. Odvolávali sa na právo na

obydlie a právo na ľudskú dôstojnosť. Uviedli, že majú právo na obydlie aj vo vzťahu k nehnuteľnosti,
ktorá im nemusí patriť ako vlastníkom. S predmetnou nehnuteľnosťou majú dostatočnú a nepretržitú
väzbu na to, aby bol na účely čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobodách
považovaný za ich „obydlie“.
15. Podľa žalovaných bolo povinnosťou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o poskytnutí súdnej

ochrany subjektívnemu právu účastníkovi občianskoprávneho vzťahu vyhodnotiť aj požiadavku, aby
výkon tohto subjektívneho práva bol v súlade s dobrými mravmi. Poukázali na čl. 21 Ústavy Slovenskej
republikyzakotvujúciochranuobydlia.Zásahvpodobevyprataniapodľažalovanýchnespĺňapožiadavku
primeranosti, preto považujú žalobu žalobkyne za nedôvodnú a neprípustnú.

16. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrila.

17. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), čo do prvého a druhého výroku aj proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúťtýmtoopravnýmprostriedkom(§355ods.1C.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania

(§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a tento v poradí prvom a druhom výroku podľa §
387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Odvolanie žalovaných čo do tretieho výroku, ktorým súd
návrh žalovaných na prerušenie konania zamietol, podľa § 386 písm. c) ako neprípustné odmietol.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovaných a obsahu spisu dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie,
spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnej povahe konania, z vykonaného dokazovania správne
zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil. Okresný súd sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam jasne, zrozumiteľne a logickým

spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie. Odvolací súd podľa
§ 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe vyhovel a v
podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolanie žalovaných vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné,
keď žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nebol vysporiadal už súd prvej
inštancie a ktoré by mali vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

19. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a v nadväznosti na odvolacie námietky
žalovaných odvolací súd uvádza, že v posudzovanom spore sa žalobkyňa domáhala vypratania
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k. ú. E. (rodinný dom súp. č. XXX a pozemok KN-C parc. č.
882) v rámci ochrany svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci proti žalovaným ako tým, ktorí do jej

vlastníckeho práva neoprávnene zasahujú, a to tým, že v predmetnej nehnuteľnosti bývajú a túto užívajú
napriek tomu, že im k tomu nesvedčí žiaden právny dôvod. Takúto žalobu predpokladá ust. § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktoré poskytuje vlastníkovi ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje. Vlastník sa v zmysle uvedeného ustanovenia môže predovšetkým domáhať
vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Takéto oprávnenie má podľa druhého odseku

citovaného ustanovenia aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.20. Žalobkyňa v konaní preukázala svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a v konaní
zároveň nebola preukázaná existencia právneho dôvodu užívania nehnuteľností žalovanými. Žaloba
žalobkyne o vypratanie nehnuteľností bola preto dôvodná.

21.Žalovanívodvolanínamietalinevysporiadaniesasúduprvejinštanciesichprávomnaochranupodľa
§ 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak žalovaní v konaní netvrdili ani nepreukázali oprávnenie
mať vec u seba. Ust. § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka poskytuje ochranu len tomu, kto má vec
usebaoprávnene.Posúdenieotázkyoprávneniamaťvecusebapritomzahŕňaajprvýodsekuvedeného

ustanovenia, keďže umožňuje vec vydať len vtedy, ak sa zadržuje neprávom. Ak by teda súd prvej
inštancie zistil, že žalovaní zadržujú sporné nehnuteľnosti oprávnene (t. j. mali právo mať vec u seba),
nemohol by vlastníckej žalobe podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhovieť. Právom mať vec
u seba nie je v kontexte okolností prejednávanej veci samotné právo na obydlie, ani nedotknuteľnosť
obydlia podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ani nedotknuteľnosť obydlia nie je totiž
absolútna, čo plynie z toho, že zákonom možno dovoliť zásah do nedotknuteľnosti obydlia v prípadoch,

keď je to nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd
iných. Jedným zo zákonom ustanovených zásahov do nedotknuteľnosti obydlia je teda aj vypratanie
nehnuteľnosti, v ktorej má dotknutá osoba svoje obydlie, na základe vlastníckej žaloby podľa § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka (poskytujúcej ochranu vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti). V danom
prípade vlastnícke právo žalobkyne má legitímny nárok požívať súdnu ochranu, keďže vlastnícke,

a s tým spojené užívacie právo, žalovaných k predmetným nehnuteľnostiam zaniklo a nehnuteľnosti
užívajú bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Zásah do práva žalovaných na ochranu obydlia sleduje
legitímny cieľ, ktorým je umožnenie výkonu vlastníckeho práva ich novému vlastníkovi a je nevyhnutným
riešením v záujme dosiahnutia tohto legitímneho cieľa.

22. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalovaných o povinnosti súdu prvej inštancie
vyhodnotiť aj požiadavku, aby výkon tohto subjektívneho práva bol v súlade s dobrými mravmi. Súd
prvej inštancie sa totiž uvedenou požiadavkou zaoberal, ako to jednoznačne vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia (bod 13. a nasl. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

23. Pokiaľ ide o právo na obydlie, uvedené právo je v kontexte s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej
republiky, či Európskeho súdu pre ľudské práva, právom základným, no jeho ochranu nemožno
považovať za bezhraničnú, keď povinnosťou súdu je vychádzať z preukázaných skutočností rozhodných
pre posúdenie danej veci. V prípade žalôb o vypratanie, kedy dochádza k stretu záujmu subjektu
uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho práva (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, § 126 ods. 1

Občianskehozákonníka)azáujmuvypratávanéhosubjektu,uktoréhosamôžezaurčitýchokolnostíjaviť
jeho vypratanie za neprimerane tvrdé, keď predmet vypratania predstavuje jeho obydlie (čl. 21 Ústavy
Slovenskej republiky), je pre posúdenie, či výkon určitého práva alebo povinnosti je či nie je v rozpore s
dobrými mravmi, náležité posúdenie záujmu vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho práva
(vo vzťahu k vypratávanej veci) a na druhej strane záujem vypratávaného subjektu. V rámci posúdenia

toho, či výkon určitého práva alebo povinnosti je či nie je v rozpore s dobrými mravmi, je potrebné
skúmať, či žalobca sleduje legitímny cieľ, či sa domáha vypratania nehnuteľností v súlade so zákonom
a či vzhľadom na okolnosti prípadu možno odoprieť ochranu vlastníckeho práva žalobcovi, ak vypratanie
nehnuteľností by bolo možné považovať pre žalovaného za neprimerane tvrdé.

24. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v rámci posudzovania
výkonu práva žalobkyne s dobrými mravmi a primeranosti dotknutých nárokov prihliadal na osobité
okolnosti prejednávaného sporu, hodnotil sociálnu situáciu žalovaných, ako aj okolnosti podania žaloby,
vrátane času, po ktorý žalobkyňa nemohla svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam realizovať.
Prihliadol tiež na zamietnutie žaloby žalovaných, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti dražby

a nepreukázanie, že na strane žalovaných existujú objektívne prekážky brániace im po takú dlhú
dobu zabezpečiť si iné bývanie, dosiahnutie vyšších príjmov či nepreukázanie snahy o usporiadanie
vzájomných vzťahov so žalobkyňou. Vyhodnotiac uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nezistil dôvod
pre aplikáciu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a odopretie ochrany vlastníckeho práva žalobkyne.
Žalovaní závery súdu prvej inštancie v tomto smere v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietali.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery odvolací súd rozsudok okresného súdu v poradí
prvom výroku, ktorým uložil žalovaným povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú.E. a v poradí druhom výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, a ktorý je
vzhľadom na úspech strán v konaní v prospech odvolateľov, ako vecne správny potvrdil.

26.Pokiaľideoodvolaniežalovanýchčodovýroku,ktorýmsúdzamietolnávrhžalovanýchnaprerušenie
konania, ktorý výrok má povahu uznesenia, toto musel odvolací súd ako neprípustné odmietnuť.

27. Z ust. § 355 ods. 2 C. s. p. vyplýva, že odvolanie je prípustné len proti uzneseniam, pri ktorých
tak ustanovuje zákon. Uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné Civilný sporový poriadok formou

taxatívneho výpočtu vymedzil v ust. § 357 C. s. p. Proti akémukoľvek inému uznesenie (pokiaľ tak
neustanovuje osobitný predpis) nie je odvolanie prípustné.

28.Jednýmzuznesení,protiktorýmjeprípustnéodvolanie,jevzmysle§357písm.n)C.s.p.iuznesenie
o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. V preskúmavanej veci však okresný súd
v poradí tretím výrokom napadnutého rozsudku rozhodol o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

(t. j. konanie neprerušil), pričom ust. § 357 Civilného sporového poriadku prípustnosť odvolania proti
takémuto rozhodnutiu neustanovuje. Keďže prípustnosť tohto opravného prostriedku proti rozhodnutiu
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania je v dôsledku jeho neuvedenia v ust. § 357 C. s. p. ex lege
vylúčená, musel odvolací súd odvolanie žalovaných v tejto časti podľa § 386 písm. c) C. s. p. odmietnuť.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalobkyňa, a to v celom rozsahu,
preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)