Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 11, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/129/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317011041
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2317011041.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D. XXX, pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa
29.05.2023, č. k. 9T/206/2017-500, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.03.2024 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 29.05.2023, č. k. 9T/206/2017-500 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že dňa 17.01.2015 v čase okolo 16.00 hod. v rodinnom dome č. XXX v D. sa vyhrážal a vulgárne

nadával svojej manželke E. B., že je hrbaňa hrbatá a podobne, následne jej napľul do tváre a povedal,
že sa nedožije vnúčat a že ju zbije ako to robil predtým, dňa 30.01.2015 v čase okolo 15.00 hod. po tom,
čo opätovne prišla na uvedený dom už ako bývalá manželka s ktorou sa rozviedol dňa 20.01.2015, jej
vulgárne nadával a uvádzal, že nič v živote nedokáže, že jej vybije jej umelé zuby a dňa 31.01.2015 v
čase o 09.30 hod. po tom, čo prespala na uvedenom dome, tam prišiel A. B., odomkla mu dvere, vošiel
dnu a na chodbe v dome ju chytil za vlasy a pritlačil k stene, následne jej napľul do tváre a povedal jej,

že ju zabije a že si to odsedí, nato ju chytil za hlavu búchal ju o stenu, zhodil ju na zem, kde ju kopal do
nôh a do tela, zatiahol ju do obývacej miestnosti, kde ju niekoľkokrát kopol, pričom jej vulgárne nadával
a opakovane sa jej vyhrážal, že ju zabije, že pri prvom rozvode sa chcel zabiť on, ale že už takú chybu
neurobí a teraz zabije ju, čím jej spôsobil aj zlomeninu proximálneho (pravého) článku malíčka pravej
nohy bez posunu hornej línie a rôzne podliatiny po tele bez závažnejšieho obmedzenia na obvyklom
spôsobe života.

Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 360 ods. 2, § 36 písm. j), § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona peňažný trest vo výške 1.200 eur a podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon
peňažného trestu bol úmyselne zmarený, mu bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku si prokurátor
ponechal lehotu (nevyjadril sa k podaniu opravného prostriedku), pričom obžalovaný odvolanie podal
a to proti výroku o vine a treste, ako aj konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Obžalovaný prostredníctvom obhajcu namietal, že po tom ako nesúhlasil so zmenou samosudcu,
prokurátor na začiatku hlavného pojednávania nepredniesol obžalobu a teda nebolo mu zrejmé, čo sa

mu kladie za vinu a ani jeho obhajca nemohol zaujať stanovisko k obžalobe, čím došlo k porušeniu práva
na obhajobu. Na hlavnom pojednávaní navrhol vypočuť znalca, avšak súd prvého stupňa nevykonalvýsluch znalca a ani nečítal časť zápisnice o predchádzajúcom hlavnom pojednávaní. V súvislosti
s týmto pochybením potom obžalovaný namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či súd
zamietol vykonanie tohto dôkazu a tak došlo k ďalšiemu porušeniu práva na obhajobu. Poukázal na

odôvodnenie skoršieho rozsudku, keď bol spod obžaloby oslobodený, pričom s novým hodnotením
dôkazov sa nestotožnil. Zároveň namietal, že súd neposúdil podstatnú otázku, či údajné čiastkové útoky
mohli spôsobiť u poškodenej dôvodnú obavu o jej zdravie a život. Podľa neho je nemožné, aby sa,
vzhľadom na okolnosti prípadu, u poškodenej mohla vzbudiť dôvodná obava o jej zdravie a život, keď
sa opätovne vracala do takého prostredia a dokonca v ňom prespávala. Navrhol, aby odvolací súd zrušil

napadnutý rozsudok v celom rozsahu a oslobodil ho spod obžaloby.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor, obžalovaný a jeho
obhajca a na ktorom bolo doplnené dokazovanie podľa § 326 ods. 5 v spojení s § 277a ods. 3
Trestného poriadku čítaním časti zápisnice o výsluchu znalca MUDr. Zdenka Móresa zo dňa 20.04.2021.
Prokurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadal odvolanie obžalovaného podľa § 319

Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch odvolania
a obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,

osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného

poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená -
obžalovaný, a to v lehote ustanovenej v zákone.

Odvolacísúdmusíkonštatovať,žeokresnýsúdpochybil,keďpozmenesamosudcuneprečítalzápisnicu
o výsluchu znalca MUDr. Zdenka Móresa, ktorý bol na hlavnom pojednávaní vypočutý, a prečítal len

jeho odborné vyjadrenie (č. l. 491). Túto chybu napravil nadriadený súd postupom podľa § 326 ods.
5 Trestného poriadku a zistil, že znalec sa na hlavnom pojednávaní dňa 20.04.2021 v celom rozsahu
pridržiaval podaného odborného vyjadrenia a dodal, že najčastejšie prípady z hľadiska klinickej praxe sú
také, ktoré vznikajú zakopnutím prednej časti nohy o tupý tvrdý predmet, pričom zo súdno-znaleckého
hľadiska je preukázaná zlomenina bázy 1. článku malíčka pravej nohy.

Napriek tomuto pochybeniu súd I. stupňa všetky dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku
správnevyhodnotiljednotlivoivcelomichsúhrneatakdospelkúplnýmasprávnymskutkovýmzáverom.

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v

ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov a tiež sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.Obžalovaný nesprávne poukázal na predchádzajúce odôvodnenie rozsudku zo dňa 28.04.2021, pretože
toto rozhodnutie bolo uznesením krajského súdu zo dňa 05.05.2022, č. k. 6To/70/2021 – 478, zrušené

v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku a vec bola vrátená
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie a to nielen z dôvodu neúplného vykonania dôkazov,
ale aj nelogického a neúplného hodnotenia vykonaných dôkazov.

Po vrátení veci už odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu

skutkových zistení napadnutého rozsudku súdu I. stupňa. Z tohto dôvodu si skutkové závery súdu I.
stupňa osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.
Okresný súd správne reagoval aj na obranu obžalovaného, pokiaľ ide o jeho alibi, že v čase spáchania
skutkov sa nachádzal na inom mieste.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zistený skutok vykazuje všetky znaky pokračovacieho

prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods.1 písm. c) Trestného zákona, keď obžalovaný sa vyhrážal svojej manželke smrťou a ťažkou
ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo u nej vzbudiť dôvodnú obavu a život a zdravie, nakoľko
poškodená prejav obžalovaného vnímala aj ako vyhrážanie, keď osobu obžalovaného vnímala ako
agresívnu, mala z neho strach a bála sa o svoj život a zdravie. Na tomto mieste treba uviesť, že v konaní

bola preukázaná vierohodnosť výpovede poškodenej k spôsobu spáchania skutkov obžalovaným,
pričom dôveryhodne vyznieva aj jej potreba zostať v D. po predchádzajúcom napadnutí obžalovaným.

Okresnému súdu je potrebné ďalej vytknúť nesprávny procesný postup po zmene samosudcu.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 27.02.2023 vyplýva, že okresný súd vykonal hlavné

pojednávanie odznovu a začal výsluchom obžalovaného, keď nedodržal „formálny“ postup – prokurátor
nepredniesol najprv obžalobu. Aj keď k prednesu obžaloby nedošlo, podľa názoru krajského súdu nejde
o takú procesnú chybu okresného súdu, ktorá by zakladala porušenie práva na obhajobu obžalovaného.
Totižto obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní, kde došlo k prečítaniu obžaloby, prítomný (č. l. 258
a nasl.), obhajca obžalovaného zaujal stanovisko k obžalobe, pričom bolo umožnené obžalovanému,

aby urobil jedno z vyhlásení uvedené v § 257 ods. 1 Trestného poriadku a obžalovaný vyhlásil, že je
nevinný.Rovnakotakzozápisniceohlavnompojednávanízodňa27.02.2023(č.l.485–486)nevyplýva,
že by obžalovaný nevedel o akú trestnú vec ide a nemal možnosť sa vyjadriť k vykonaným dôkazom,
resp. sám vo veci vypovedať. Preto pochybenie zo strany okresného súdu krajský súd vzhliadol, ale išlo
len o formálne pochybenie, ktoré nemalo reálny dopad na práva obžalovaného, keď navyše po zmene

samosudcu a nesúhlase obžalovaného s takouto zmenou sa vykoná hlavné pojednávanie od začiatku,
ale postup podľa § 257 sa na novom hlavnom pojednávaní nevykonáva.
Okresný súd zároveň správne postupoval, keď opätovne nevypočul znalca MUDr. Móresa, ktorý bol už
vo veci vypočutý a to za účasti obžalovaného a jeho obhajcu, ktorí mali možnosť znalcovi klásť otázky,
pričom obžalovaný napokon pred vyhlásením uznesenia podľa § 274 ods. 1 Trestného poriadku návrhy

na doplnenie dokazovanie nemal.
Pokiaľ ide o výrok o treste k samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného
činuapretomusíbyťúmernýkspáchanémutrestnémučinu(zásadaproporcionálnostitrestu).Úmernosť
trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy
páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného

trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi
páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia

v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti

pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dávaostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,
varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,

pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd správne
u obžalovaného preskúmal pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne
u neho zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36
písm. j) Trestného zákona) a žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Majúc na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská pre jeho ukladanie, dospel krajský súd
k záveru, že okresným súdom uložený peňažný trest je trestom a to vzhľadom aj na odstup času od

spáchania trestného činu, trestom zákonným, primeraným a spravodlivým.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej trestnej veci krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod
na zrušenie či prípadnú zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.