Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 14, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 17Er/313/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106201679
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7106201679.2

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: 1/ A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom
C. X, B. – Nad jazerom, 2/ D. E., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, F. G., 3/ H. I., nar.XX.X.XXXX, bytom
B. X, B. – D. J., proti povinnému: K. B., nar.X.X.XXXX, bytom L. XX, B. – L. B., o vymoženie dlžného
výživného a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Alexander Šemperger, so
sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 4/2006, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi sa p r i z n á v a j ú trovy exekúcie vo výške 86,28 €.

III. Súd u p r a v u j eučtáreň tunajšieho súdu, aby realizovala platbu na trovy exekúcie súdneho
exekútora vo výške 86,28 € z rozpočtových prostriedkov Mestského súdu Košice v prospech súdneho

exekútora: Mgr. Alexander Šemperger, so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, č. účtu: L. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa
11.1.2006 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*, vydaného Okresným súdom Košice
I dňa 14.2.2006, bol exekúciou poverený súdny exekútor Mgr. Alexander Šemperger.

2. Dňa 23. 1. 2024 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného, a navrhol exekúciu zastaviť v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor lustráciu
v Sociálnej poisťovni zistil, že povinný nie je poberateľom dôchodku ani žiadnych iných dávok
alebo príspevkov poskytovaných Sociálnou poisťovňou. Lustráciou v katastri nehnuteľnosti súd zistil,

že povinný nie je vlastníkom nehnuteľného majetku. Súd lustráciou v registri vedenom Úradom
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky bolo zistené, že povinný nie je majiteľom žiadneho
patentu, úžitkové vzoru, dizajnu, ochrannej známky, Európskeho patentu s určením pre SR,
ani dodatkové ochranné osvedčenia. Lustráciou v bankách súdny exekútor zistil, že povinný nemá
evidovaný žiaden účet. Vykonanou súčinnosťou s Dopravným inšpektorátom PZ SR bolo zistené, že
povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Na povinného nebol doteraz vyhlásený

konkurz.

3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej EP),
exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následokvznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Súd v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody
na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr.

I. ÚS398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na
vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou
rukou súdu." Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu oznámenie, o tom, že vykonaným
podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd
si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným

záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si
nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor síce nemá
právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie
zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú
splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Po

preskúmaní spisového materiálu súd dospel k záveru, že v priebehu exekučného konania nedošlo
ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky, v priebehu exekúcie preverovaním majetkových pomerov
povinného vyšli najavo skutočnosti nasvedčujúce záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na
úhradu trov exekúcie.

5. Súd po preskúmaní zistených skutočností vzhľadom na citované právne ustanovenie, a zistený
skutkový stav exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko šetrením
súdneho exekútora a tunajšieho súdu bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

7. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

9. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

10. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie

exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

12.Podľaust.§14ods.1vyhl.č.288/1995Z.z.Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnychexekútorov(ďalej
len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,

odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.13. Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32
eura.

14. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

15. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

16. Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne
práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

17. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:
1.) Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti:

Spolu:............................................................................................................................19x6,64 €

2.) Podľa § 14 ods. 2, § 15 ods. 1 cit vyhl. si exekútor uplatňoval odmenu za tieto úkony exekučnej
činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie.....................................................................3,32 €

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie....................................................................3,32 €
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 22x............................................................6,64 €
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 20x..........................................................19,92 €
Spolu 44x3,32=146,08 €

3.) Podľa § 22 vyhlášky si exekútor uplatňoval náhradu hotových výdavkov za:

a) poštovné ...............................................................................................................25,20 €

Celkové trovy exekúcie s DPH...............................................................................315,44 €

18. Trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom podľa vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov, pozostávajú z časovej odmeny v zmysle ust. § 14 ods. 1,2 cit. vyhlášky, z paušálnej

odmeny určenej súdnym exekútorom v zmysle ust. §14 ods.2, § 15 ods. 1 cit. vyhlášky a hotových
výdavkov v zmysle ust. § 22 ods. 1 cit. vyhlášky v znení účinnom do 31.3.2017.

19. Po preverení výpočtu trov exekúcie a preskúmaní pripojeného exekučného spisu, súd rozhodol
tak, že na časovej odmene nepriznal odmenu za úkony: za spracovanie návrhu na začatie exekúcie,

spracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spracovanie upovedomenia o začatí
exekúcie, pretože v prípade týchto úkonov, ktoré sú zahrnuté do odmeny súdneho exekútora podľa
§ 15 ods. 1 písm. a), c), cit. vyhlášky, ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, preto priznanie aj časovej odmeny za ten istý úkon exekučnej činnosti,
ktorý je taxatívne uvedený v § 15 ods. 1 vyhlášky a má byť správne odmenený iba paušálnou sumou a

nie podľa času potrebného na jeho uskutočnenie, je neprípustné a v rozpore s cit. vyhláškou. Súd preto
priznal súdnemu exekútorovi za získanie poverenia na vykonanie exekúcie paušálnu odmenu vo výške
3,32€vsúlades§15ods.1písm.a)vyhlášky.Súdjetohonázoru,žeaksamápriznaťpaušálnaodmena
iba za striktne vymedzené úkony exekučnej činnosti uvedené v § 15 ods. 1 písm. a) – j) vyhlášky, tak je
zrejmé, že časová odmena (pri ktorej zakotvení zákonodarca nepostupoval rovnako ako pri paušálnej

odmene, kde taxatívne vymenoval úkony, ktoré majú byť odmenené) sa má priznať iba za tie úkony,
ktoré exekútor vykonáva od vydania poverenia a ktoré sú svojim obsahom, nielen názvom, odlišné od
taxatívne vymedzených úkonov v § 15 ods. 1 vyhlášky. Opačný výklad by viedol k obchádzaniu § 15
ods. 1 vyhlášky, nakoľko pre každého súdneho exekútora by bolo výhodnejšie pri vypočítaní odmenypostupovať podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ktorý priznáva za každú aj začatú hodinu potrebnú
na realizáciu úkonu exekučnej činnosti sumu 6,64 €. Uvedený postup však nie je v súlade zo zmyslom
a účelom vyššie citovaných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Uvedenému záveru nasvedčuje aj

následný postup zákonodarcu, ktorý prijatím vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 141/2008 Z. z. z 8. apríla 2008, vypustil § 14 ods. 2 vyhlášky v znení do 30. 4. 2008. Súd obdobne
postupoval aj v prípade spracovania upovedomenia o začatí exekúcie a za tento úkon priznal súdnemu
exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky. Pokiaľ ide o ostatné úkony za ktoré
si súdne exekútor vyúčtoval časovú odmenu (vykonanie súčinností - Daňový úrad, Sociálna poisťovňa,

Dopravný inšpektorát, banky, REGO, kataster, vydávanie potvrdenia, zisťovanie stavu dokumentov
na postihnutie pohľadávky v bankách) považoval ich súd za administratívne úkony, nie je možné za
tieto úkony exekútorovi priznať osobitnú odmenu, nakoľko podľa § 25 citovanej vyhlášky, náhrada za
administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, už je zahrnutá v danom prípade
v paušálnej odmene exekútora ust. §14 ods.2, § 15 ods. 1 cit. vyhlášky.

20. § 15 ods. 1 ods. 1 vyhlášky obsahuje taxatívny výpočet úkonov exekučnej činnosti, za ktoré je možné
priznať paušálnu odmenu vo výške 3,32 € za jeden úkon. Za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa
§ 15 vyhlášky, priznal súd exekútorovi odmenu za úkony: ,, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného“
iba 13x, a za ,,každé ďalšie zisťovanie majetku povinného“ iba 6x, nakoľko súd z obsahu exekútorského
spisu mal za preukázané vykonané lustrácie zo strany súdneho exekútora iba v takomto rozsahu. Na

základe uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnu
odmenu spolu vo výške 69,72 € (21x3,32 €).

21. V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp.
nachádzajúcich sa v súdnom spise. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.“ Skutočnosť, či ide
o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor. Súd preto
nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov, preskúmal z predložených
listín a dospel k záveru, že exekútorovi patrí poštovné vo výške 2,18 € (pozostávajúce: doručenie
upovedomenia o ďalších trovách 2x1,09). V prípade ostatných doručovaní sa v exekútorskom spise

nenachádzali dôkazy o ich vykonaní prostredníctvom poštovej prepravy (originál poštovej doručenky),
preto súd ich náhradu nepriznal.

22.Trovyexekúcie,ktorésúdpriznalsúdnemuexekútorovi,predstavujúsumu86,28€,ktorépozostávajú
z odmeny spolu vo výške 71,90 € + DPH, pozostávajúcu z paušálnej odmeny v zmysle ust. § 15 ods.

1 cit. vyhlášky vo výške 69,72 € (21x3,32) a z náhrady hotových výdavkov v zmysle ust. §22 ods. 1 cit.
vyhlášky vo výške 2,18 € (poštovné).

23. O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom
do 31.3.2017, v zmysle ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie
na vymoženie pohľadávky na výživnom. Nakoľko sa predmetné exekučné konanie zastavuje z dôvodu
zistenej nemajetnosti povinného, a ide o vykonanie exekúcie na vymoženie dlžného výživného, súd pri
rozhodovaní o trovách exekúcie aplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a úhradu trov
exekúcie v prospech súdneho exekútora realizoval z rozpočtových prostriedkov Mestského súdu Košice.

24. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský

súd Košice, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)

Proti II., III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 357 C.s.p.)