Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 3, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010865
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3823010865.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX C. D.,
trvalebytomD.,E.F.XXX/XX,preprečinmareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1písm.
d) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. apríla 2024 prejednal odvolanie obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, pracovisko Partizánske zo dňa 20. decembra 2023, sp. zn.

26T/34/2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.12.2023, sp. zn. 26T/34/2023 bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným zo prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

na tom skutkovom základe, že

„dňa 12.03.2023 v čase o 07:42 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia, zelenej tmavej
farby, evidenčné číslo D. C. D., G. E. G., kde z parkoviska pred predajňou Terno s vozidlom prešiel
k pohostinstvu Dallas, odkiaľ sa s vozidlom v čase o 08:33 h vrátil na parkovisko pred predajňou Terno na
ulici G. C. D., kde vozidlo zaparkoval, následne v čase o 08:37 h dňa 12.03.2023 zaparkoval, a to napriek

tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 0T/23/2019 zo dňa 03.08.2019,
právoplatným dňa 03.08.2019 mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého
druhu v cestnej premávke na dobu 60 mesiacov“.

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa 348 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. n)Tr. zákona, § 38 ods. 2
Tr. zákona, k § 37 písm. m) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace nepodmienečne,

na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 odsek 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Súčasneokresnýsúduodsúdenémuuložilpodľa§61ods.1,ods.2Tr.zákona,§36písm.n)Tr.zákona,§
38ods.2Tr.zákona,k§37písm.m)Tr.zákonatrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvek
druhu v cestnej premávke na 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal ihneď po
jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní proti nemu odvolanie.

Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba
v dôvodoch odvolania uviedla s poukazom na výrokovú časť napadnutého rozsudku nasledovné:„Vyššie označeným rozsudkom súd uznal obžalovaného za vinného, že dňa 12.03.2023 v čase o 7.42 h
viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felicia, zelenej tmavej farby, evidenčné číslo D. C. D., G. E.
G., kde z parkoviska pred predajňou Terno s vozidlom prešiel k pohostinstvu Dallas, odkiaľ sa s vozidlom

v čase o 08:33 h vrátil na parkovisko pred predajňou Terno na E. G. C. D., kde vozidlo zaparkoval,
následne v čase o 08:37 h dňa 12.03.2023 zaparkoval, a to napriek tomu, že trestným rozkazom
Okresného súdu Partizánske sp. zn. 0T/23/2019 zo dňa 03.08.2019, právoplatným dňa 03.08.2019 mu
bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v cestnej premávke na dobu
60 mesiacov, teda maril výkon rozhodnutia tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie

súdu o zákaze činnosti, čím spáchal prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Trestného zákona.

Súd odsúdil obžalovaného podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. n/, § 37 písm. m/
Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace nepodmienečne.

Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Tiež súd uložil
obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na
36 mesiacov.

Trest uložený vyššie označeným rozsudkom považuje obžalovaný za neprimerane prísny.

Dňa 27.06.2023 bola medzi obžalovaným a prokurátorom uzavretá dohoda o vine a treste, kde
dohodnutý trest odňatia slobody predstavoval 4 (štyri) mesiace nepodmienečne, do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Pritom prokurátor, ako vyplýva aj z jeho písomného návrhu na schválenie dohody o vine a treste, ktorý

doručil dňa 27.08.2023, priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona,
priťažujúcu podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, obe v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona.

Rozsudkom na hlavnom pojednávaní súd uložil rovnaký trest, pritom na hlavnom pojednávaní
obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku. Opätovne sa k spáchaniu

skutkov priznal, súdu vzhľadom na vyhlásenie o vine odpadla povinnosť dokazovania čo sa týka viny
obžalovaného.

Súd pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.
zákona, mal vzhliadnuť na tuto okolnosť v zmysle poľahčujúcej okolnosti a teda mal uvažovať o výmere

trestu za použitia § 36 písm. l), n) Tr. zákona, čo by následne mohlo mať za následok ďalšie zníženie
trestu odňatia slobody oproti sadzbe dohodnutej dohodou o vine a treste – v tom čase za použitia iba
jednej poľahčujúcej okolnosti.

Súd mohol a podľa názoru obžalovaného aj mal vzhľadom na tieto okolnosti znížiť trest a uložiť

obžalovanému kratší trest ako štyri mesiace nepodmienečne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti obžalovaný žiada, aby odvolací súd preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku o uloženom treste a vrátil vec okresnému súdu a uloží
obžalovanému miernejší trest.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajoba navrhla odvolaniu obžalovaného vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia
slobody,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Svojuprieskumnúpovinnosťodvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú

vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného
súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o
vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním

obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanému.

Pokiaľ ide o správnosť samotných, odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu, z odvolania a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že obžalovaný
v dôvodoch svojho odvolania namietal správnosť úvah okresného súdu týkajúcich sa priznania pomeru

priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti, čím namietal porušenie ustanovenia Trestného zákona (ďalej
len „Tr. zák.“) v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. Zároveň z dôvodu nepriznania poľahčujúcej
okolnosti ako aj výšky uloženého trestu obhajoba namietala neprimeranú prísnosť uloženého trestu
odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Na základe preskúmania veci v rozsahu a dôvodov odvolania obžalovaného odvolací súd dospel k
záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, na obsah ktorého
týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, ktoré
zistenia boli podkladom pre uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému, majú oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obhajoby o porušení ustanovení Tr. zák. a neprimeranej prísnosti
trestu odňatia slobody, uloženého obžalovanému v prejednávanom prípade.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd správne v súlade s ustanovením §

38 ods. 2 Tr. zák. (vyrovnaný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností) ustálil pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností.

Odvolací súd viazaný výrokom o vine, ustálenej v napadnutom rozsudku zistil, že okresný súd v danom
prípade správne ustálil zákonnú trestnú sadzbu (0-24 mesiacov) na podklade rovnováhy poľahčujúcej

a priťažujúcej okolnosti podľa § 38 ods. 2 Tr. zák.. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace
je pritom trestom uloženým v dolnej štvrtine zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Pokiaľ ide o odvolacie dôvody obhajoby, že okresný súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., tieto sú podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodné a okresný

súd nepochybil, keď obžalovanému túto poľahčujúcu okolnosť nepriznal a to vzhľadom na špeciálnu
recidívu obžalovaného a zistené pretrvávajúce sklony k nerešpektovaniu záujmov chránených Trestným
zákonom. Tieto skutočnosti na strane obžalovaného vylučujú možnosť úprimného oľutovania a priznania
sa k spáchanej trestnej činnosti, a aj podľa názoru odvolacieho súdu v jeho prípade už ide iba len
o formálne vyhlásenie s vidinou priaznivejšieho trestu.

Z toho dôvodu sa nezmenil pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a okresný súd vychádzal zo
správne ustálenej v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. Z uvedených
dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri svojom rozhodovaní neporušil ustanovenia
Tr. zák. v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.

Okresný súd zároveň správne vychádzal zo záveru, že predchádzajúce odsúdenia neviedli k náprave
obžalovaného a stíhanej trestnej činnosti sa dopustil po tom ako už bol odsúdený za totožnú trestnú
činnosť, preto je potrebné využiť najprísnejší prostriedok trestnej represie, ktorým je trest odňatiaslobody. Pokiaľ ide o výmeru uloženého trestu v danom prípade, s poukazom na okresným súdom
správne aplikované vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona o ukladaní trestu odňatia slobody
je potrebné konštatovať, že okresný súd napriek recidíve uložil obžalovanému trest pri dolnej hranici

trestnej sadzby.

Pokiaľ sa obžalovaný v dôvodoch odvolania domáhal uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody
ako mu bol uložený okresným súdom, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, že opakovaná recidíva obžalovaného v páchaní

úmyselnej trestnej činnosti je v prejednávanom prípade v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. tak významnou
okolnosťou, že odôvodňuje uloženie trestu v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ak
teda okresný súd v danom prípade priznanie obžalovaného v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. zohľadnil
tak zásadným spôsobom, že uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v tomto prípade dospieť
k odôvodnenému záveru o uložení neprimerane prísneho trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr.

zák. aj napriek existencii skutočností, na ktoré obžalovaný poukazuje v dôvodoch svojho odvolania.
Podľa názoru odvolacieho súdu sú rovnako správne úvahy okresného súdu týkajúce sa uloženého trestu
zákazu činnosti.

Preto podľa názoru odvolacieho súdu uloženie trestu obžalovanému napadnutým rozsudkom okresného

súdu nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,

že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.