Uznesenie – Hospodárske trestné činy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120011706
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2120011706.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., v konaní o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa
09.06.2023, č. k. 4T/63/2020-554, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.02.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu.

II.
Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona súd vyslovuje, že sa ods. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
C., D. E. C. XXXX/XX, v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý

mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 17.08.2020 pod sp. zn. 4T/63/2020,
právoplatným dňa 30.09.2020, za prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného
zákona, v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
v trvaní 30 /tridsať/ mesiacov,

n e o s v e d č i l

a preto trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/63/2020
zo dňa 17.08.2020, v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov v y k o n á.

Podľa § 50 ods. 8 Trestného zákona, § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odsúdeného na výkon

trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený
A. B. sa v skúšobnej dobe uloženej mu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 4T/63/2020
zo dňa 17.08.2020, právoplatným 30.09.2020, v trvaní 30 (tridsať) mesiacov osvedčil.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že odsúdený v skúšobnej dobe
nespáchal trestný čin, ale dopustil sa jedného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a

troch dopravných priestupkov. Podľa názoru okresného súdu však vzhľadom k povahe priestupkov
spáchaných v skúšobnej dobe t.j. jedného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a troch
dopravných priestupkov, ktoré svojou povahou nesúvisia s majetkovou trestnou činnosťou odsúdeného,
pre ktorú mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ako aj vzhľadom
ku skutočnosti, že od podmienečného odsúdenia odsúdený nebol trestne stíhaný, mal okresný súd za
to, že odsúdený v skúšobnej dobe aj napriek spáchaným priestupkom viedol riadny život a je možné

rozhodnúť o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.Proti tomuto uzneseniu podal ihneď, po vyhlásení uznesenia, sťažnosť okresný prokurátor (č. l. 553
spisu), ktorú bližšie písomne odôvodnil osobitným písomným podaním (č. l. 560-561 spisu).
V písomnom odôvodnení sťažnosti okresný prokurátor namietal (skrátene), že s napadnutým

rozhodnutím súdu sa nestotožňuje. K tomu poukázal na to, že odsúdený svoju povinnosť zaplatil
vzniknutý dlh spôsobený trestným činom nesplnil, hoci z jeho výsluchu na verejnom zasadnutí vyplynulo,
že je riadne zamestnaný na dohodu, kde zarába približne 1.000,- EUR netto. Hoci odsúdený platí
výživné na svoje deti mesačne vo výške 310,- EUR, nie je v danom prípade možné konštatovať, že
v posudzovanom prípade nebolo v možnostiach a schopnostiach odsúdeného, aby zaplatil trestným

činom spôsobený dlh v priebehu skúšobnej doby. Odsúdený mal súdom stanovenú skúšobnú dobu v
dostatočnej dĺžke na to, aby bol schopný dlh vo výške 4.981,50 EUR zaplatiť. Naviac odsúdený počas
skúšobnej doby spáchal 4 (štyri) priestupky, a to jedenkrát priestupok proti občianskemu spolunažívania
a trikrát priestupok na úseku cestnej premávky. Pokiaľ ide o jednotlivé priestupky odsúdeným spáchané
v priebehu skúšobnej doby, tak k týmto namietal, že nejde o menej závažné priestupky, tak ako ich
vyhodnotil súd, pričom v spojení so skutočnosťou, že odsúdený v priebehu skúšobnej doby nezaplatil

podľa svojich možností a schopností dlh tieto odôvodňujú záver, že odsúdený počas skúšobnej doby
neviedol riadny život. V neposlednom rade sa nemožno stotožniť s tvrdením, že odsúdeným spáchané
priestupky svojou povahou nesúvisia s majetkovou trestnou činnosťou odsúdeného, pre ktorú mu bol
uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, nakoľko súd zrejme opomenul,
že odsúdenému ukladal súhrnný trest aj za prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa §

289 ods. 1 Trestného zákona. Inými slovami povedané, hoci odsúdený vykonával trest aj za trestný
čin súvisiaci s vedením motorového vozidla, v priebehu skúšobnej doby sa okrem iného dopustil aj
troch priestupkov na úseku cestnej premávky. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal za to, že u
odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre vyslovenie, že sa v skúšobnej dobe osvedčil.
Z uvedeného dôvodu navrhol, aby nadriadený súd vyhovel sťažnosti prokurátora a v zmysle § 194 ods.

1 písm. a) Trestného poriadku napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava v celom rozsahu zrušil a
sám vo veci rozhodol.
Odsúdený sa ihneď, po vyhlásení uznesenia, vzdal práva na podanie sťažnosti a to aj za všetky
oprávnené osoby (č. l. 553 spisu).
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo

b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) a f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní
obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o
sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo

ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.
Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa §
192 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého

uznesenia, proti ktorým podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
sťažnosť okresného prokurátora je dôvodná.
Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd v prvom rade z pripojeného spisu okresného súdu zistil,
že:
- trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 17.08.2020, sp. zn. 4T/63/2020, právoplatným

30.09.2020, bol odsúdený A. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu nezaplatenia dane a poistného
podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12
(dvanásť) mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať)
mesiacov;
- uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 27.04.2021, sp. zn. 4T/63/2020, bola započítaná do

skúšobnej doby určenej pri uložení súhrnného trestu odňatia slobody trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava zo dňa 17.08.2020, sp. zn. 4T/63/2020, právoplatným dňa 30.09.2020, vykonaná skúšobná
doba podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v čase od 19.02.2020 do 30.09.2020 v
zrušenej veci Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 0T/38/2020;- z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený sa v skúšobnej dobe nedopustil trestného činu, za ktorý
by bol právoplatne odsúdený;
- z odpisu Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že odsúdený sa počas

plynutia skúšobnej doby dopustil 4 priestupkov, z toho v jednom prípade sa jednalo o priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo
mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20,- euro a v troch prípadoch išlo o dopravné priestupky, za
čo mu boli uložené blokové pokuty vo výške 200,- Eur; 10,- Eur a 20,- Eur.
Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť

nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené,
súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest
odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa §
51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne
tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom
na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným

v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Pri rozhodovaní o tom, či sa podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo či vykoná trest
odňatia slobody, musí súd vždy dôkladne skúmať, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe
riadny život alebo nie. Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny
poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i
spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku

ani v zamestnaní, nedopúšťa sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.
Jedným zo základných znakov riadneho života človeka je dodržiavanie právneho poriadku. Ak
podmienečne odsúdený v skúšobnej lehote závažným spôsobom poruší právne normy, najmä tým,
že spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj
cieľ, a že sa neosvedčil v skúšobnej dobe, a preto je potrebné uložený trest odňatia slobody, ktorý bol

podmienečne odložený, vykonať. Zákon nevylučuje, aby súd rozhodol o nariadení výkonu trestu odňatia
slobody u podmienečne odsúdeného aj vtedy, ak sa v skúšobnej dobe dopustil priestupku, za ktorý bol
právoplatne postihnutý. Bude tomu spravidla tak vtedy, ak odsúdený v skúšobnej dobe spáchal viac
priestupkov obdobného charakteru ako je trestný čin, za ktorý mu bol pôvodne uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody.

Pri rozhodovaní o osvedčení sa alebo neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
však musí súd v takýchto prípadoch, t. j. pri spáchaní priestupku, vždy skúmať závažnosť takéhoto
protiprávneho konania a jeho okolnosti. Rozhodujúca je materiálna stránka priestupku, nie jeho právne
posúdenie správnym orgánom.
Vzhľadom na vykonané dokazovania okresným súdom krajský súd konštatuje, že v prejednávanom

prípade sa odsúdený v skúšobnej dobe, ktorej plynutia si bol plne vedomý, dopustil štyroch priestupkov
(t. j. jedného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a troch priestupkov na úseku dopravy), ktoré
vzhľadom na ich výšku sankcií a druh porušených povinností nemožno hodnotiť ako málo závažné.
Prvostupňový súd síce v napadnutom uznesení poukazuje na to, že ,,..odsúdený v skúšobnej dobe
nespáchal trestný čin, ale dopustil sa jedného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a troch

dopravných priestupkov, ktoré podľa názoru súdu svojou povahou nesúvisia s majetkovou trestnou
činnosťou odsúdeného, pre ktorú mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom
jeho výkonu,..“ avšak okresný súd opomenul skutočnosť, že tri spáchané priestupky svojou povahou
síce nesúvisia s majetkovou trestnou činnosťou odsúdeného, pre ktorú mu bol uložený trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, avšak odsúdenému bol uložený súhrnný trest aj za

prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Inak povedané,
odsúdený vykonával trest aj za trestný čin súvisiaci s vedením motorového vozidla, pričom v priebehu
skúšobnej doby sa okrem iného dopustil aj troch priestupkov na úseku cestnej premávky, teda sa
jedná o priestupky obdobného charakteru ako trestný čin, pre ktorý mu bol uložený súhrnný trest.
Krajský súd preto vyhodnotil sťažnosť okresného prokurátora za dôvodnú, nakoľko takéto konanie

odsúdeného svedčí jednoznačne o jeho ľahostajnom prístupe k uloženému podmienečnému trestu
odňatia slobody, keď nemal náležitú snahu viesť riadny život v súlade s pravidlami spoločnosti počas
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. U odsúdeného nemožno považovať priestupkyspáchané počas skúšobnej doby ani za jednorazové vybočenie z inak riadneho života, keďže sa ich
dopustil opakovane.
K tomu krajský súd len dodáva, že skutočnosť, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia dopustil ďalšieho protiprávneho konania, svedčí o tom, že si z podmienečného odsúdenia
nevzal náležité ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal inej
protispoločenskej činnosti a aby viedol riadny život. Podmienečným odsúdením totiž súd vyjadruje
páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť, aby sa sám svojím chovaním, bez izolácie od
spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody nebude nariadený.

Tohto výsledku však odsúdený môže dosiahnuť len skutočnosťou, že bude v skúšobnej dobe, určenej
mu pre túto príležitosť súdom, viesť riadny život bez závažného porušovania noriem spoločnosti.
Avšak v danom prípade odsúdený nepreukázal v rámci plynúcej skúšobnej doby také polepšenie,
ktoré by splneniu týchto podmienok nasvedčovalo. Naopak, odsúdený svojím protiprávnym (v danom
prípade opakovaným) konaní dal jednoznačne podnet na premenu podmienečného odsúdenia na
nepodmienečný trest odňatia slobody.

Zároveň krajský súd uvádza, že v danom prípade nie je možné postupovať ani v zmysle ust. § 50 ods.
4 písm. a), písm. b) Trestného zákona (ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, príp. primerane
predĺžiť skúšobnú dobu), ktorý postup navrhovala obhajoba odsúdeného na verejnom zasadnutí
okresného súdu, a to z dôvodu nesplnenia jeho zákonných podmienok v podobe absencie takých
výnimočných okolností prípadu, ktoré by daný postup súdu odôvodňovali. Naopak, vedomý si následkov

protiprávneho konania v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa v čase jej plynutia odsúdený
opakovane dopustil vyššie popísaného protispoločenského správania počas skúšobnej doby, čo svedčí
o tom, že predpoklad riadneho vedenia života sa v prípade odsúdeného nenaplnil a účel trestu možno
dosiahnuť len jeho úplným výkonom, a preto podľa názoru krajského súdu neprichádza do úvahy žiadny
iný postup len ten, že pôvodne uložený podmienečný trest odňatia slobody vykoná.

Z týchto dôvodov dospel krajský súd (stotožňujúc sa s dôvodmi, ktoré vo svojej sťažnosti uviedol
okresný prokurátor) k záveru, že u osoby odsúdeného tak vzhľadom na jeho neochotu viesť riadny
život v priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia teda neboli splnené okolnosti na vyslovenie
osvedčenia sa v skúšobnej dobe, ale práve naopak, bolo potrebné z dôvodu individuálnej a generálnej
prevencie účelu trestu nariadiť výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože u odsúdeného

už do popredia vstupuje represívna funkcia účelu trestu pred funkciu výchovnou.
Keďže krajský súd rozhodol, že trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený, odsúdený
vykoná, zaradil odsúdeného na výkon tohto trestu podľa § 50 ods. 8 a § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko odsúdený nebol v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu

bol uložený za úmyselný trestný čin.
Pretože na základe spisového materiálu krajský súd zistil dôvod na postup podľa § 194 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku, zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu a sám rozhodol, že
sa odsúdený v skúšobnej dobe podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona neosvedčil a trest odňatia slobody
vykoná so zaradením na jeho výkon podľa § 50 ods. 8 a § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.