Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201627
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1021201627.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci
žalobcu: L. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom v U., B. XX, právne zast. JUDr. Martinou Stankovičovou,
advokátkou, so sídlom v prešove, ul. Protifašistických bojovníkov 3, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
ústredie - generálny riaditeľ, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 25. mája 2021, č. 28510-2/2021-BA, o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. júla 2022, č. k. 6Sa/22/2021-82, t a k t o

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. júla 2022, č. k. 6Sa/22/2021-82 sa mení tak, že

rozhodnutie žalovanej zo dňa 25. mája 2021, č. 28510-2/2021-BA, sa zrušuje a vec sa jej vracia
na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom a trov
kasačného konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) zo dňa 21. júla 2022, č.k. 6Sa/22/2021-82 (ďalej

len „napadnutý rozsudok“), podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania postupu a zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 25. mája 2021, Číslo: 28510-2/2021-BA, ktorým tento ako
odvolací orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon
č. 461/2003 Z. z.“) v spojení s § 218 ods. 2 uvedeného zákona zamietol odvolanie proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, ústredie ( ďalej tiež len prvostupňový orgán“) zo dňa 23. 02. 2021, č. 11910-4/2021-
BA (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), vo veci nepriznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku

úrazu zo dňa 12. 03. 2001.

2. Krajský súd konštatoval, že z ustanovení právnych predpisov účinných v čase vzniku úrazu žalobcu a
upravujúcich náležitosti pracovného úrazu a zodpovednosti zaň jednoznačne vyplynulo, že o pracovný
úraz mohlo ísť iba v prípade, ak osoba, ktorá úraz utrpela mala status zamestnanca (pracovníka) a plnila
pracovné úlohy v pracovnom pomere. Zo žalobcom predloženej dokumentácie, z administratívneho
spisu, ako aj z prednesu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že žalobca nebol v čase vzniku úrazu

dňa 12. 03. 2001 v pracovnom pomere a neplnil úlohy určené zamestnávateľom, ale plnil úlohy, ktoré
mu boli určené majstrom odborného výcviku v rámci praktického vyučovania na strednom odbornom
učilišti. Zároveň zo záznamu o školskom úraze zo dňa 14. 03. 2001 vyplynulo, že k úrazu žalobcu
došlo v priestoroch SOU dopravného Prešov pri skupinovom vyučovacom procese v dielni praktickéhovyučovania pod dozorom majstra odborného výcviku a uvedené skutočnosti neboli žiadnym spôsobom
vyvrátené ani spochybnené, preto krajský súd zhodne so žalovanou konštatoval, že zo žiadnych
predložených dôkazov nevyplynulo, žeby v prípade žalobcu išlo o pracovný úraz, a to s ohľadom na

nenaplnenie podmienok vzniku pracovného úrazu spočívajúcich v existencii pracovného pomeru a
plnení pracovných úloh v čase vzniku úrazu.

3. Podľa názoru krajského súdu na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť poukazovaná
žalobcom, že podľa § 1 písm. c/ vyhlášky č. 111/1975 Zb. podliehali evidencii a registrácii aj „pracovné

úrazy žiakov a študentov pri výrobnej praxi v organizáciách vykonávanej podľa učebných plánov a
osnov“. Krajský súd nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že aj jeho úraz mal byť posúdený ako pracovný
úraz žiaka pri výrobnej praxi a teda o úraze mal byť vyhotovený záznam o pracovnom úraze v zmysle
§ 3 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 111/1975 Zb., a nie záznam o školskom úraze. Krajský súd k tomu
uviedol, že ustanovenie § 1 písm. c/ vyhlášky č. 111/1975 Zb. nie je možné na prípad žalobcu použiť,
keďže k úrazu žalobcu došlo pri praxi vykonávanej ako súčasť odborného vyučovania a nie pri praxi

vykonávanej u zamestnávateľa, ako to má na mysli uvedená vyhláška. Krajský súd zdôraznil, že pojem
„pri výrobnej praxi v organizáciách“ je potrebné vykladať v kontexte pojmového aparátu pracovného
práva zodpovedajúceho dobe prijatia vyhlášky č. 111/1975 Zb., v zmysle ktorého pojem organizácia
upravený v § 8 Zákonníka práce účinného do 31. 03. 2002 označoval najskôr „štátne, družstevné a
spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, ktorých činnosť prispieva k rozvoju socialistických

vzťahov“ a neskôr (od 01. 02. 1991) „právnické osoby, ktoré zamestnávajú občanov v pracovnoprávnych
vzťahoch, a pokiaľ to ustanovuje zákon, aj v obdobných pracovných vzťahoch“. Pojem organizácie bol
účinnosťouzákonač.206/1996Z.z.vcelomtexteZákonníkapráceúčinnéhodo31.03.2002nahradený
pojmom zamestnávateľ. Do textu vyhlášky č. 111/1975 Zb. sa uvedená zmena až do zániku jej účinnosti
nepremietla, avšak k výkladu relevantného textu vyhlášky je nepochybne potrebné pristúpiť s ohľadom

na pojmový aparát predpisu vyššej právnej sily, ku ktorého vykonaniu uvedená vyhláška slúžila, čo
umožňuje dospieť k záveru o tom, že výrobnou praxou v organizáciách sa aj v čase vzniku úrazu žalobcu
rozumela výrobná prax u zamestnávateľov.

4. Ďalej krajský súd uviedol, že keďže žalobca nepreukázal, že v jeho prípade išlo o pracovný úraz

v zmysle v tom čase účinných právnych predpisov, žalovaný, ako aj ústredie ako prvostupňový orgán
dôvodne a v súlade s citovanými ustanoveniami § 251 ods. 1 a § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. nárok na úrazovú rentu žalobcovi nepriznali. K námietke žalobcu, ktorou namietal, že jednorazové
odškodnenie nároku vyplývajúceho z komerčného poistenia v dôsledku úrazu nemá za následok
nemožnosť odškodniť následky, ktoré úraz spôsobil v pracovnej sfére žalobcu, ako aj skutočnosť,

že ústredie ako prvostupňový orgán nad rámec zákonných podmienok posudzoval pokles pracovnej
schopnosti žalobcu na účely úrazovej renty a otázku zhoršenia jeho zdravotného stavu, krajský súd
uviedol, že hoci je záverom žalobcu v tomto smere možné dať za pravdu, s ohľadom na už prezentovaný
záver o tom, že u žalobcu nešlo o pracovný úraz, nie sú tieto námietky relevantným dôvodom pre
zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. S uvedenými námietkami sa navyše žalovaná v

odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadala v kontexte jeho záveru o nepreukázaní vzniku pracovného
úrazu u žalobcu.

5. Vo vzťahu k dôkazom predložených žalobcom, krajský súd uviedol, že tieto objektivizujú zdravotný
stav žalobcu a okolnosti, za ktorých došlo k úrazu, či komplikácie v pracovnej sfére žalobcu spojené s

následkami úrazu, nevyplýva z nich však dôkaz, ktorým by bol vyvrátený záver žalovanej o tom, že úraz
žalobcu nebol pracovným úrazom v zmysle právnych predpisov účinných v čase vzniku úrazu.

6. Krajský súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. O trovách konania rozhodol
podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov konania

nepriznal.

II.
Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu
7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca prostredníctvom svojho

právneho zástupcu podaním zo dňa 07. 10. 2022. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Žiadal,
aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.8. V dôvodoch kasačnej sťažnosti poukázal na to, že úrazová renta predstavuje nadstavbu k invalidnému
dôchodku a má byť poskytovaná opakovanými dávkami až do dovŕšenia dôchodkového veku alebo
priznania predčasného dôchodku. Vyslovil názor, že podľa ustanovenia § 88 zákona č. 461/2003 Z. z.

prepriznanietransformovanejúrazovejrenty,akoajúrazovejrentyje,abyúraz,vdôsledkuktoréhodošlo
k poškodeniu zdravia, ktoré má byť predmetom poškodenia, bol pracovný úrazom podľa tohto zákona.
Taktiež je nepochybné, že pre priznanie transformovanej úrazovej renty podľa § 272 ods. 3 zákona č.
461/2003 Z. z. postačuje nárok na výplatu, aj pokiaľ nebol uplatnený.

9. Vytýkal krajskému súdu, že nesprávne subsumoval úraz zo dňa 12. 03. 2001 pod pojem školský
úraz, a to aj keď sa stal žalobcovi počas vyučovacieho procesu v dielni praktického vyučovania. Tvrdil,
že v právnom prepise, ktorý bol účinný v čase, kedy k úrazu došlo, t. j. v zákonníku práce č. 65/1965
Zb. je v spojení s vyhláškou č. 111/1975 Zb. charakterizovaný len pracovný úraz ako poškodenie
zdravia alebo smrť pracovníka v súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,
s poukazom na znenie § 1 písm. c) vyhlášky č. 111/1975 Zb.. Ďalej poukázal na to, že je zrejmé, že

na jednej strane v čase rozhodnom pre posúdenie úrazu platná a účinná vyhláška pracuje s pojmom
„pracovný úraz“ v súvislosti s úrazom žiaka a študenta pri výrobnej praxi, avšak na druhej strane pojem
„pracovný úraz“ v súvislosti s úrazom žiaka či študenta pri inej činnosti než je plnenie pracovných úloh
neupravuje v tom čase účinný zákonník práce č. 65/1965 Zb., ktorý spája nárok na úrazovú rentu
výlučne s pracovným úrazom. Žalobca mal za to, že vzťah medzi úrazom, ktorý sa stal žiakovi alebo

študentovi strednej školy pri inej činnosti, než je plnenie pracovných úloh a nárokom na úrazovú rentu
nie je v zákone priamo upravený respektíve právnou úpravou účinnou v čase, kedy došlo k úrazu, nie je
riešený prípad nároku na odškodnenie úrazu pri výrobnej činnosti žiakov a študentov stredného učilištia.
Uvedené žalobca považoval ako „medzeru v zákone“, nakoľko je tu neúplnosť zákona, pri ktorej zákon
neupravuje konkrétny prípad alebo ho síce upravuje tak, že je to v rozpore s hodnotovým súdom, t. j.

samotnými hodnotami, ktoré sú tvorené najmä právnymi princípmi. Vyslovil názor, že v danom prípade
sa mala aplikovať právna zásada analógie legis, podľa ktorej je v zmysle princípu ochrany občanov a ich
existenčného zabezpečenia, možné a vhodné právne hodnotiť úraz žalobcu zo dňa 12.3.2001 ako úraz
pracovný,atoanalogickypodľa§1písm.c/vyhláškyč.111/1975Zb.,zákonníkapráceč.65/1965Zb.a§
83 v spojení s § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., keďže v opačnom prípade žalobcovi nebude nijakým

spôsobom kompenzovaná strata na zárobku v dôsledku úrazu, keď invalidný dôchodok je nedostatočný.

III.
Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu
10. Žalovaná na základe zaslanej výzvy krajského súdu sa vyjadrila ku kasačnej sťažnosti podaním zo

dňa 27. 10. 2022, Číslo: 909-17/2022-BA. Navrhovala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu
ako nedôvodnú zamietol.

11. V dôvodoch vyjadrenia žalovaná tvrdila, že aby bolo možné osobe priznať nárok na úrazovú rentu
podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z., je potrebné, aby úraz, v dôsledku ktorého má viac ako 40 %

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bol pracovným úrazom podľa zákona č. 461/2003 Z. z.,
pričomvzmyslezásadyzákazuretroaktivity,úrazzodňa12.marca2001nespadádočasovejpôsobnosti
zákona č. 461/2003 Z. z., účinného odo dňa 01. 01. 2004, a teda nemožno ho považovať za pracovný
úraz žiaka strednej školy podľa § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. O tom, že v prípade
úrazu zo dňa 12. marca 2001 sa jedná o pracovný úraz žalobca nepredložil žiaden dôkaz, pričom ani z

dostupnej spisovej dokumentácie táto skutočnosť nevyplýva.

12. K argumentácii žalobcu, ktorou poukazoval na vyhlášku č. 111/1975 Zb. v súvislosti s úrazmi žiakov a
študentovprivýrobnejpraxi, žalovanáuviedla,žepodľatejtovyhláškyúčinnejvčase,kedydošlokúrazu
žalobcu, podliehali evidencii a registrácii pracovné úrazy žiakov a študentov pri výrobnej praxi alebo

práci v organizáciách vykonávanej podľa učebných plánov a osnov, pričom práve táto vyhláška ukladala
organizácii, v ktorej pracovný úraz vznikol, v stanovených prípadoch (§1 písm. c/ vyhlášky) povinnosť
spísať Záznam o pracovnom úraze, čo v prípade žalobcu vykonané nebolo. Žalobca do konania predložil
Záznam o školskom úraze, ktorý nie je spôsobilý preukázať, že úraz zo dňa 12. marca 2001 bol pred
dňom 01. 01. 2004 uznaný za pracovný úraz, a teda, že po tomto dni má byť považovaný za pracovný

úraz. Z toho dôvodu, že sa jedná o školský úraz a nie o pracovný úraz, nedošlo k spísaniu Záznamu
o pracovnom úraze, ide o situáciu, o ktorej pojednáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
v stanovisku zo dňa 24. 04. 2020, konkrétne, že sa poistenie zamestnávateľa za škodu podľa § 210
Zákonníka práce pri odškodňovaní úrazov u žiakov a študentov neuplatní.13. Záverom žalovaná súčasne uviedla, že škola žalobcu jej neodovzdala ani nepredložila doklady
preukazujúce nárok na výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri

pracovnom úraze, a rovnako tak ani žalobca nepreukázal, že mu ku dňu 31. 12. 2003 bola vyplácaná
náhrada za stratu na zárobku, resp. že mu nárok na túto náhradu vznikol.

14. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené prostredníctvom jeho právneho
zástupcu na vedomie dňa 23. 11. 2022.

IV.
Konanie pred kasačným súdom
15. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.

16. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Prešove zo

dňa 21. júla 2022, č. k. 6Sa/22/2021-82, ktorým krajský súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu ako
nedôvodnú.

17.Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 25. mája 2021, č 28510-2/2021-BA, ktorým bolo odvolanie

žalobcuprotirozhodnutiuSociálnejpoisťovne,ústredie zodňa23.02.2021,č.11910-4/2021-BA voveci
nepriznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku úrazu zo dňa 12. 03. 2001, zamietnuté a rozhodnutie
prvostupňového orgánu potvrdené.

18. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd v správnom súdnictve

poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v
oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí,
že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu
verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným
zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať

ochrany na správnom súde. (§ 2 ods. 1, 2 SSP ). Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c/ SSP, správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. Na rozhodnutie

správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d/ až f/ a i/ až k/
( § 135 ods.1, 2 písm. a/ SSP). Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach

ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. (§ 199 ods. 1 písm. a/, ods.3 SSP ) Správny súd
vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.
Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. ( §119 SSP)

19. Kasačný súd súčasne dáva do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou
pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti
Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,
či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými

právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom
prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd
nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namietanezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu
a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych
právach.

20. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a na ne len
poukazuje.

21. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. V rámci
konania o kasačnej sťažnosti skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovanej, vydané v oboch stupňoch,
ako aj konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či správny súd správne posúdil zákonnosť
a správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu. Kasačný súd vychádzajúc zo
skutkových zistení vyplývajúcich zo súdneho a administratívneho spisu a právnej úpravy na vec sa

vzťahujúcej, v preskúmavanej veci ustálil iný právny záver ako správny súd.

V.
Právne posúdenie kasačným súdom
22. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika

je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

23. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť
práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s
právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako
určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne

záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii
zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v
závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných
pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu
zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a

výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské
orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v
zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou
v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe
Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne

záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

24.Zákonč.461/2003Z.z.osociálnompoistenísúčinnosťouod1.1.20014vzneníneskoršíchpredpisov
vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní
sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu

nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach
vymáhania pohľadávok.( § 1 ods.1)

25. Podľa § 251 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pracovný úraz a choroba z povolania uznané podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považujú od 1. januára 2004 za pracovný úraz a chorobu

z povolania podľa tohto zákona.

26. Nároky z pracovného úrazu a z choroby z povolania pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení
( do 31.12.2003) upravoval zákon č. 311/2001 Z.z. ZÁKONNÍK PRÁCE účinný od 1.4.2002 do
31.12.2003, ktorý v časti „Zodpovednosť za škodu v niektorých osobitných prípadoch“ v právnej norme

§ 214 ustanovoval: „(1) Žiak strednej školy, odborného učilišťa alebo učilišťa alebo študent vysokej školy
zodpovedá škole alebo zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil pri teoretickom vyučovaní alebo
praktickom vyučovaní a pri výchove mimo vyučovania, alebo v priamej súvislosti s nimi. (2) Za škodu,
ktorá vznikla žiakovi základnej školy, základnej umeleckej školy, špeciálnej základnej školy, pomocnejškoly a osobitnej školy pri vyučovaní, pri výchove mimo vyučovania a pri výchove žiaka v školskom
zariadení alebo v priamej súvislosti s nimi, zodpovedá príslušná škola alebo zriaďovateľ. (3) Za škodu,
ktorá vznikla žiakovi strednej školy alebo odborného učilišťa a učilišťa pri teoretickom vyučovaní, pri

praktickom vyučovaní, pri výchove mimo vyučovania a pri výchove žiaka v školskom zariadení alebo
v priamej súvislosti s nimi, zodpovedá žiakovi a) stredného odborného učilišťa, odborného učilišťa
a učilišťa, ktoré je vnútornou organizačnou jednotkou zamestnávateľa, príslušný zamestnávateľ, b)
stredného odborného učilišťa, odborného učilišťa a učilišťa, ktoré je právnickou osobou, príslušné
učilište; za škodu, ku ktorej došlo v stredisku praktického vyučovania, ktoré je právnickou osobou,

príslušné stredisko, c) gymnázia a strednej odbornej školy, ak škoda vznikla pri teoretickom vyučovaní,
pri praktickom vyučovaní v škole, pri výchove mimo vyučovania alebo v priamej súvislosti s nimi,
príslušná škola; ak ku škode došlo pri praktickom vyučovaní u zamestnávateľa alebo v priamej súvislosti
s ním, ten zamestnávateľ, u ktorého sa vyučovanie uskutočňovalo. (4) Za škodu, ktorá vznikla študentovi
vysokejškolypriteoretickomvyučovaní,pripraktickomvyučovanívškoleaprivýchovemimovyučovania
alebo v priamej súvislosti s nimi, zodpovedá vysoká škola. Ak škoda vznikla pri odbornej praxi u

zamestnávateľa alebo v priamej súvislosti s ňou, zodpovedá za ňu zamestnávateľ, u ktorého sa táto
prax uskutočňovala.“

27. Pred účinnosťou zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (účinný od 1.4.2002 do 31.12.2003),
nároky z pracovného úrazu a z choroby z povolania upravoval zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce

účinný do 1.4.2002, ktorý v ôsmej hlave, treťom oddiely v právnych normách §§ 187 - 206 všeobecne
ustanovoval zodpovednosť zamestnávateľa zamestnancovi za pracovný úraz a chorobu z povolania.

28. Podľa § 190 ods.1 a 5 tohto Zákonníka práce ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný

úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v
pracovnom pomere. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, aj keď dodržala povinnosti vyplývajúce
z právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ sa
zodpovednosti nezbaví podľa § 191.

29. Podľa § 206 ods.1, uvedeného zákona ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú aj na fyzické osoby
vykonávajúcich verejné funkcie, ako aj na ďalšie fyzické osoby, o ktorých to ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením; pritom môže ustanoviť potrebné odchýlky pre spôsob a rozsah náhrady škody.

30. Podľa § 39 ods.1 až 3 nariadenia vlády ČSR č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce

účinného od 1.1.1989 do 1.4.2002 (Zodpovednosť za škodu podľa pracovnoprávnych predpisov v
niektorých osobitných prípadoch) Žiaci strednej školy odborného učilišťa alebo učilišťa alebo študenti
vysokej školy zodpovedajú škole alebo zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobili pri teoretickom
alebo praktickom vyučovaní a pri výchove mimo vyučovania alebo v priamej súvislosti s nimi. Za škodu,
ktorávzniklažiakomzákladnýchškôl,základnýchumeleckýchškôl,osobitnýchškôlapomocnýchškôlpri

vyučovaní, pri výchove mimo vyučovania a pri výchove žiakov v školských zariadeniach alebo v priamej
súvislosti s nimi, zodpovedá príslušná škola, prípadne orgán, ktorý školu odborne vedie. Za škodu, ktorá
vznikla žiakom stredných škôl alebo odborných učilíšť a učilíšť, pri teoretickom vyučovaní, pri praktickom
vyučovaní, pri výchove mimo vyučovania a pri výchove žiakov v školských zariadeniach alebo v priamej
súvislosti s nimi zodpovedá a) žiakom stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, ktoré

sú vnútornou organizačnou jednotkou zamestnávateľa, príslušný zamestnávateľ, b) žiakom stredných
odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, ktoré sú právnickými osobami, príslušné učilište; za škodu,
ku ktorej došlo v stredisku praktického vyučovania, ktoré je právnickou osobou, príslušné stredisko,
c) žiakom gymnázií a stredných odborných škôl, pokiaľ ku škode došlo pri teoretickom vyučovaní, pri
praktickom vyučovaní v škole, pri výchove mimo vyučovania alebo v priamej súvislosti s nimi, príslušná

škola; pokiaľ ku škode došlo pri praktickom vyučovaní u zamestnávateľa alebo v priamej súvislosti s
ním, ten zamestnávateľ, u ktorého sa vyučovanie uskutočňovalo.

31. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 111/1975 Zb., Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského
banského úradu z 1.októbra 1975 o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových

nehôd (havárií) a porúch technických zariadení , účinná od 1.1.1976 do 1.7.2006 za pracovný úraz
sa pokladá akékoľvek poškodenie zdravia alebo smrť, spôsobené pracovníkovi nezávisle od vlastnej
vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním. Podľa § 1 písm. c/ tejto vyhlášky evidencii a registrácii podľa ustanovení tejtovyhlášky podliehajú pracovné úrazy žiakov a študentov pri výrobnej praxi alebo práci v organizáciách
vykonávanej podľa učebných plánov a osnov.

32.Podľa § 3 ods.1 až 6 uvedenej vyhlášky Registrácii podliehajú pracovné úrazy, ktorými bola
spôsobená smrť alebo pracovná neschopnosť trvajúca najmenej jeden deň okrem dňa, keď došlo k
pracovnému úrazu.(1) Registráciou pracovného úrazu sa rozumejú úkony, ktoré sú organizácie povinné
vykonať ak vznikne úraz uvedený v odseku 1, a to: a) zodpovedné a spoľahlivé zistenie príčin a všetkých
ďalších okolností vzniku pracovného úrazu, b) spísanie záznamu o pracovnom úraze podľa výsledku

zistenia vykonaného podľa písmena a), c) vykonanie potrebných opatrení proti opakovaniu podobných
pracovných úrazov. (2) Organizácie pri spisovaní záznamu o úraze postupujú podľa prílohy č. 1, 2
a 3 tejto vyhlášky. (3) Pokiaľ organizácie používajú alebo chcú zaviesť iný doklad, než je uvedený
v prílohe č. 1, ktorý možno použiť na prípravu (zber) údajov o pracovných úrazoch pre spracovanie
prostriedkami výpočtovej techniky, musí takýto doklad obsahovať verbálne informácie aspoň v rozsahu
uvedenom v prílohe č. 1. Použitie iného dokladu organizácia oznámi neodkladne Slovenskému úradu

bezpečnosti práce, ak ide o organizácie s povinnosťou podľa § 7 ods. 1 písm. a), alebo Slovenskému
banskému úradu, ak ide o organizácie s povinnosťou podľa § 7 ods. 1 písm. b). (4) Organizácie sú
povinné viesť evidenciu o pracovných úrazoch podliehajúcich registrácii. (5) O pracovných úrazoch,
ktorými nebola spôsobená pracovná neschopnosť alebo bola spôsobená pracovná neschopnosť kratšia
ako jeden deň, sú organizácie povinné viesť evidenciu v knihe úrazov tak, aby sa mohla použiť ako

podklad na vykonanie potrebných opatrení a na neskoršie spísanie záznamu o úraze, ak sa následky
úrazu prejavia neskôr. Pracovníci sú povinní hlásiť tieto úrazy svojmu najbližšiemu nadriadenému. Ak
neskôr v dôsledku takéhoto pracovného úrazu vznikne pracovná neschopnosť dlhšia ako jeden deň, sú
organizácie povinné postupovať ako pri úrazoch podliehajúcich registrácii. (6)

33. Podľa § 22 ods.1 až 3 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský
zákon) v znení účinnom v čase utrpenia úrazu, t. j. 12.03.2001 praktické vyučovanie je neoddeliteľnou
súčasťou výchovy a vzdelávania na stredných školách a v odborných učilištiach; uskutočňuje sa v
ňom spojenie výchovy a vzdelávania s praxou, dôsledné osvojenie príslušných zručností a získanie
schopností využívať vedomosti v praxi.

Hlavnými formami praktického vyučovania sú odborný výcvik (úraz sa žalobcovi stal na odbornom
výcviku), cvičenie, učebná prax a odborná (umelecká) prax. Odborná (umelecká) prax sa môže
uskutočňovať aj v období školských prázdnin po dobu určenú pre jednotlivé študijné (učebné) odbory
učebnými plánmi a učebnými osnovami.
Praktické vyučovanie sa uskutočňuje v školách a v školských zariadeniach a v orgánoch a organizáciách

v pôsobnosti ústredných orgánov alebo orgánov štátnej správy v školstve. Orgány a organizácie sú
povinné vytvárať na praktické vyučovanie potrebné podmienky, bezplatne poskytovať určené učebné
pomôcky a uhrádzať osobné a vecné náklady spojené s praktickým vyučovaním, ktoré sa v týchto
orgánoch a organizáciách uskutočňuje.

34. Z administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že žalobca žiadosťou zo dňa 12.10.2020
žiadal žalovanú o priznanie úrazovej renty v dôsledku úrazu, ktorý utrpel ako žiak stredného odborného
učilišťa dňa 12. marca 2001pri praktickom vyučovaní. Ako dôkaz o úraze predložil záznam o školskom
úraze z 14.3.2001. Z predloženého záznamu vyplýva, že žalobca ako študent prvého ročníka SOU
dopravné Prešov utrpel dňa 12.3.2001 o 11.00 hod. zranenie pravého oka, ako miesto úrazu bolo

uvedené SOU dopravné Prešov, dielňa PV p. Č. a ako druh zranenia bolo uvedené otvorená rana
spôsobená cudzím predmetom, súčasne bolo vyznačené, že nešlo o úraz ťažký, ani nie smrteľný,
hromadný. V popise úrazu bolo uvedené nasledovné: „ Žiak v dielni vyklepával poškodený blatník
kladivom,pričommuodskočilamalákovováčiastočkadopravéhooka.Okosihneďvyplácholpodčastou
tečúcou vodou v umývarke a nakoľko necítil bolesť, len slabé podráždenie oka, lekára nenavštívil. Večer

okolo 23.00 hod začal cítiť bolesť v pravom oku, a preto na druhý deň ráno t.j. 13.3.2001 navštívil očného
lekára“ Zo záznamu ďalej vyplýva, že v čase a na mieste úrazu vykonával pedagogický dozor majster
odborného výcviku p. Č. N., priamym spôsobom pri skupinovom vyuč. Procese. Žiadne iné dôkazy
žalobca nepredložil. Žalovaná tvrdila, že SoU Sociálnej poisťovni po účinnosti zákona o sociálnom
poistení nepredložil žiadne doklady o odškodňovaní žalobcu z predmetného úrazu. Žalobca na základe

odborného posudku o invalidite z 25.9.2015 bol uznaný za invalidného podľa § 71 ods.1 zákona č.
461/2003 Z.z. s dátumom vzniku invalidity 4.5.2012, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
mal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Za rozhodujúce postihnutie bolo konštatované ťažké dlhotrvajúce liečeniu vzdorujúce formytrvale poškodzujúce zrakové funkcie, jednostranné, podľa kapituly VII., oddiel A, položka11.3, písm. a/,
s uvedením zdravotného postihnutia pravého oka a skutočnosti, že invalidita vznikla v dôsledku úrazu.

35.V posudzovanom prípade vyvstáva ako sporná otázka posudzovanie úrazu žalobcu, ktorý utrpel dňa
12.3.2001. Podľa záznamu z 14.3.2001, ktorý bol ako jediný dôkaz predložený žalobcom o tom, že
žalobca v roku 2001 utrpel nejaké zranenie. Právna úprava účinná v čase úrazu ustanovovala povinnosť
spísať záznam o pracovnom úraze, ktorý sa mal vyhotoviť pri pracovnej neschopnosti dlhšej ako jeden
deň. V danom prípade bol spísaný záznam o školskom úraze v dielni SOU bez bližšej špecifikácii s

potvrdením, že išlo o skupinovú výuku. Žalobca školu dokončil, zamestnal sa ako robotník, pracoval do
roku2012,kedyboluznanýakoinvalidnýso45%zníženoupracovnouschopnosťou,pooperáciipravého
oka z dôvodu straty jasnosti videnia a rozoznávania farieb, pri plnej funkčnosti druhého oka. Žiadosť o
úrazovú rentu podal v čase straty zamestnania, pretože pre nízky ID je bez finančných prostriedkov.

36. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v prechodnom ustanovení § 251 ods. 1 zákona o

sociálnom poistení stanoví, že za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto zákona možno
považovať len ten pracovný úraz a chorobu z povolania, ktoré boli uznané podľa predpisov účinných
pred 1. januárom 2004. Charakter úrazu sa posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy došlo
k úrazu. V posudzovanom prípade žalobca utrpel úraz dňa 12.3.2001, teda v čase účinnosti Zákonníka
práce č. zákona 65/1965 Zb. a jeho vykonávacích predpisov. Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou

žalovanej posudzovať úraz žalobcu nielen podľa právnej úpravy ustanovenej v uvedenom Zákonníku
práce,aletiežpodľaprávnejúpravyustanovenejvovykonávacíchpredpisochktomutoZákonníkupráce,
v spojení s právnou úpravou ustanovenou v školskom zákone, označenom vyššie, ktorá bola relevantná
v čase, kedy došlo k úrazu. Žalovaná založila svoj úsudok o tom, že žalobca nemá nárok na úrazovú
rentu podľa zákona č. 461/2003 Z.z., z dôvodu, že žalobca predložil ako dôkaz len Záznam o školskom

úraze z 14.3.2003 a SoU jej nepredložilo doklady preukazujúce nárok na výplatu plnení vyplývajúcich zo
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, a rovnako tak ani žalobca nepreukázal,
že mu ku dňu 31. 12. 2003 bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku, resp. že mu nárok na túto
náhradu vznikol.

37. Zákonodarca v právnej úprave Zákonníka práce ( zákon č. 65/1965 Zb.) účinnej v čase úrazu
( rok 2001) v právnej norme ustanovenej v § 190 ods.1 definuje pracovný úraz tak, že úrazom je
poškodenie na zdraví u zamestnanca alebo jeho smrť, ku ktorému došlo pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním. Súčasne zákonodarca v tomto Zákonníku práce stanoví osobitné
prípady, kedy sa aj iné úrazy považujú za pracovné úrazy a to v zmysle právnej úpravy ustanovenej

v § 206 ods.1 Zákonníka práce v spojení s § 39 ods. 2, 3 nariadenia č. 223/1988 Zb. Z právnej
úpravy ustanovenej v § 206 ods.1 Zákonníka práce vyplýva vôľa zákonodarcu posudzovať postavenie
fyzických osôb, o ktorých to ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením, podľa právnej úpravy
ustanovujúcej zodpovednosť zamestnávateľa zamestnancovi za pracovný úraz a chorobu z povolania.
Do uvedenej skupiny fyzických osôb v osobitných prípadoch podľa právnej úpravy ustanovenej v § 206

ods.1 Zákonníka práce v zmysle § 39 ods. 3, písm. b/ nar. č. 223/1988 Zb. patrili aj žiaci odborných
učilíšť. Podľa § 39 ods.3 uvedeného nariadenia za škodu, ktorá vznikla žiakom stredných škôl alebo
odborných učilíšť a učilíšť, pri teoretickom vyučovaní, pri praktickom vyučovaní, pri výchove mimo
vyučovania a pri výchove žiakov v školských zariadeniach alebo v priamej súvislosti s nimi zodpovedá
a) žiakom stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, ktoré sú vnútornou organizačnou

jednotkou zamestnávateľa, príslušný zamestnávateľ, b) žiakom stredných odborných učilíšť, odborných
učilíšť a učilíšť, ktoré sú právnickými osobami, príslušné učilište; za škodu, ku ktorej došlo v stredisku
praktickéhovyučovania,ktoréjeprávnickouosobou,príslušnéstredisko,c)žiakomgymnáziíastredných
odborných škôl, pokiaľ ku škode došlo pri teoretickom vyučovaní, pri praktickom vyučovaní v škole, pri
výchove mimo vyučovania alebo v priamej súvislosti s nimi, príslušná škola; pokiaľ ku škode došlo pri

praktickom vyučovaní u zamestnávateľa alebo v priamej súvislosti s ním, ten zamestnávateľ, u ktorého
sa vyučovanie uskutočňovalo. V citovanej právnej norme zákonodarca upravuje právnickú osobu, ktorá
je povinná nahradiť škodu v osobitných prípadoch fyzickej osobe určenej v zmysle § 206 ods. 1
Zákonníka práce. Na základe logického výkladu citovaných právnych noriem je však súčasne potrebné
posudzovať právny vzťah medzi tou právnickou osobou, ktorá nahrádza škodu a fyzickou osobou,

ktorej vznikla škoda v dôsledku úrazu, v zmysle právnej úpravy ustanovenej v ôsmej hlave, treťom
oddiely Zákonníka práce ( §§ 187 - 206 ), v ktorej zákonodarca všeobecne ustanovoval zodpovednosť
zamestnávateľa zamestnancovi za pracovný úraz a chorobu z povolania a z tohto pohľadu bude
potrebné posudzovať aj úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa 12.3.2001 pri odbornom výcviku v škole.38. Vychádzajúc z uvedeného vyššie kasačný súd prisvedčil námietke žalobcu, že žalovaná sa
v posudzovanom prípade dostatočne nevysporiadala s otázkou právneho posúdenia úrazu, ktorý

utrpel dňa 12.3.2001. K argumentácii žalovanej kasačný súd konštatuje nasledovné. Skutočnosť, že v
zázname o úraze žalobcu z 14.3.2001 je uvedené „Záznam o školskom úraze“, je právne bezvýznamná,
pretože ide len o formálne označenie záznamu, avšak charakter úrazu je potrebné posudzovať
podľa materiálnych znakov v súlade s právnou úpravou účinnou v čase úrazu. Tvrdenie žalovanej, že
škola jej nepredložila doklady preukazujúce nárok na výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti

zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, je bez právneho základu, pretože z administratívneho
spisu nevyplýva, že by žalovaná dotazovala školu alebo vykonala nejaký iný dôkaz potvrdzujúci
správnosť jej tvrdenia.

39. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a
úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na

rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
( § 195 ods.1,2 zákona o sociálnom poistení ) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických

osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z
činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď
svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o
právnych následkoch nepravdivej výpovede. Účastník konania je síce povinný navrhnúť dôkazy na
podporu svojich tvrdení, čo však nezbavuje organizačnú zložku Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodne,

ktoré z dôkazov sa vykonajú, povinnosti vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak
sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
§ 196 ods.1,2,6,7 zákona o sociálnom poistení

40. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy zákona o sociálnom poistení, Zákonníka práce a jeho
vykonávacích predpisov ako aj školského zákona, účinných v dobe posudzovaného úrazu a skutkových
zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu žalovanej, kasačný súd dospel k záveru, že žalovaná
pre ustálenie svojho právneho záveru o nesplnení podmienok na priznanie úrazovej renty žalobcovi
nevykonala dokazovanie v dostatočnom rozsahu, ako aj náležite neposudzovala úraz žalobcu z

12.3.2001 v súlade s relevantnou právnou úpravou účinnou v čase úrazu, a preto kasačný súd vyhodnotil
jej právny záver ako predčasný. Z uvedených dôvodov kasačný súd zmenil rozhodnutie správneho súdu
tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej podľa § 462 ods.2 SSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie
konanie.

41. O náhrade trov konania tak pred správnym súdom ako aj trov kasačného konania kasačný súd
rozhodol podľa § 467 ods.1 SSP v spojení s § 167 ods.1 SSP. Žalobcovi priznal voči žalovanej právo na
náhradu trov konania pred správnym súdom ako aj náhradu trov kasačného konania v celom rozsahu,
pretože bol v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej úspešný.

42.Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.