Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by JUDr. Viera Nevedelová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/237/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813206709
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8813206709.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: W. N., nar. X. júla XXXX, bytom I., zastúpený:
JUDr. Miroslav V., advokát, so sídlom Vranov nad Topľou, Štúrova 29, proti žalovanej: KOOPERATIVA,
poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o
zaplatenie 9.252,85 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.
8C/124/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. júla 2019 sp. zn.
9Co/28/2019, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. V právoplatne skončenom konaní, vedenom na okresnom súde Vranov nad Topľou v spore žalobcu
Jozefa Haňa proti žalovanému W. N., nar. X. júla XXXX., bytom I., za účasti vedľajšieho účastníka:
KOOPERATIVA, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, o náhradu škody
na zdraví, bol tam žalovaný W. N. (z pôvodne uplatňovanej sumy 307.906,79 eur) zaviazaný uhradiť
tomuto žalobcovi z titulu bolestného sumu 4.779,92 eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia
sumu 13.941,45 eur, spolu 18.721,37 eur. Zároveň súd vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Následne, uznesením č. k. 5C/5/2007-356 zo dňa 18 apríla 2013 bol W. N. zaviazaný zaplatiť súdny
poplatok v sume 561,50 eur a uznesením č. k. 5C/5/2007-328 zo dňa 19. 01. 2012 bol zaviazaný zaplatiť
žalobcovi W. N. náhradu trov uvedeného konania v sume 9.252,85 eur.
2. Exekútorský úrad Michalovce, súdny exekútor JUDr. Bartolomej Jakubčák podaním zo dňa 04. 06.
2013 na základe uznesenia okresného súdu sp. zn. 5C/5/2007 zo dňa 19. 01. 2012 ako vykonateľného
exekučného titulu upovedomil W. N. o začatí exekúcie v prospech W. N. na vymoženie pohľadávky v
sume 9.252,85 eur a trov exekučného konania.
II.
3. Žalobou zo dňa 20. 06. 2013 sa W. N. ako žalobca domáhal, aby súd žalovanú: KOOPERATIVA, a.
s. Vienna Insurance Group na základe poistnej zmluvy zaviazal uhradiť vyššie špecifikovanú sumu trov
súdneho konania sp. zn. 5C/5/2007 v sume 9.252,85 eur (ďalej aj „náklady konania“) na účet exekútora
a sumu 561,50 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku.
4. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvej inštancie“) v poradí prvým rozsudkom zo dňa 26.
januára 2016 č. k. 8C/124/2013-98 tejto žalobe vyhovel v časti uplatnenej sumy náhrady trov konania
9.252,85 eur, súdneho poplatku 561,50 eur, trov konania za žalobu 294,25 eur. Žalobcovi voči žalovanej
tým istým výrokom priznal aj náhradu trov konania 1.700 eur. V časti, ktorou sa žalobca domáhal,
aby uplatňované sumy žalovaná zaplatila na účet exekútora, žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. Dospel k záveru, že podmienenie povinnosti poisťovne uhradiť náklady občianskeho súdneho konania
v čl. VII. Všeobecných poistných podmienok len na prípady, ak sa poisťovňa v poistnej zmluve na takúnáhradu trov konania zaviazala, je v rozpore s dobrými mravmi, pričom žalovaná nepreukázala, že by
sa v zmysle týchto všeobecných podmienok (vôbec) niekedy zaviazala na úhradu takých nákladov.
6. Uvedený rozsudok vo vyhovujúcej časti bol na základe odvolania žalovanej uznesením Krajského
súdu v Prešove zo dňa 26. októbra 2017 sp. zn. 9Co/50/2016 (č. l. 124) zrušený a vec bola vrátená súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Súdu prvej inštancie
uložil, aby sa v ďalšom konaní riadne vysporiadal s argumentáciou žalovanej, ktorá v konaní
poukazovala na zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve (zrušený zákonom č. 274/2009 Z. z.), ktorá
právna úprava jasne a zrozumiteľne hovorí o minimálnom poistnom krytí. Krajský súd uviedol, že
pokiaľ by mal zákonodarca úmysel a záujem, aby z povinného zmluvného poistenia boli hradené aj
ďalšie náklady, bol by to v zákone výslovne uviedol a nedával by zmluvným stranám možnosť, aby si
väčší rozsah poistenia dohodli vo všeobecných zmluvných podmienkach. Súdu prvej inštancie uložil,
aby v prípade opätovného záveru o dôvodnosti žaloby odkázal na relevantnú právnu úpravu, pri úvahe o
neplatnosti čl. VII. všeobecných zmluvných podmienok žalovaného pre rozpor s dobrými mravmi uviedol
konkrétne zákonné ustanovenie, na základe ktorého je možné aktom aplikácie konštituovať (založiť), t.
j. nie obmedziť právo, pokiaľ z pozitívnej právnej úpravy nevyplýva.
III.
7.Vporadídruhýmrozsudkomzodňa13.marca2018sp.zn.8C/124/2013(č.l.140)súd prvej inštancie
žalobu zamietol a žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
8. Mal za preukázané, že Kooperativa, družstevná poisťovňa, a. s., Bratislava v zmysle § 828 zákona č.
40/1964Zb.(Občianskyzákonník,ďalejaj„OZ“)dňa13.11.1995uzatvorilasoSlovenskýmpoľovníckym
zväzom, ústredie, Bratislava poistnú zmluvu č. XX-XXXXXXX-X o poistení zodpovednosti za škody
spôsobené pri výkone práva poľovníctva v prospech fyzických osôb uvedených v čl. II ods. 1 písm.
a), b) a c) tejto zmluvy (ďalej aj „poistná zmluva“), čím bolo zabezpečené splnenie povinnosti stanovenej
v § 32 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov; z poistenia zodpovednosti
za škodu má poistený právo, aby v súvislosti s výkonom poľovníctva poisťovňa za neho nahradila a)
škodu vzniknutú inému na zdraví alebo usmrtením, b) poškodením, zničením alebo stratou veci. Podľa
čl. III zmluvy plnenie poisťovne za škodu na zdraví alebo usmrtením nie je obmedzené poistnou sumou;
poistený sa podieľa na plnení škodovej udalosti spoluúčasťou vo výške 20 %, najmenej 100 Sk, najviac
však 5.000 Sk.
9.Skonštatoval, že v zmysle čl. I Všeobecných poistných podmienok pre poisteniezodpovednostiza
škodu č. 605 (ďalej aj „VPP“) má fyzická alebo právnická osoba právo, aby poisťovňa za ňu nahradila
škodu, vzniknutú inému v súvislosti s činnosťou alebo so vzťahom poisteného bližšie označeným v
zmluve, na zdraví alebo usmrtením, poškodením, zničením alebo stratou veci, pokiaľ poistený za škodu
zodpovedá v dôsledku svojho konania alebo vzťahu v čase trvania poistenia. Poistnou udalosťou je
vznik povinnosti nahradiť škodu uvedenú v ods. 1. Ak o náhrade škody rozhoduje oprávnený orgán, je
poisťovňa povinná plniť podľa tohto orgánu dňom právoplatnosti jeho rozhodnutia.
10. Čl. VII ods. 1 písm. b) VPP ustanovuje, že poisťovňa je povinná uhradiť náklady občianskeho
súdneho konania o náhrade škody, ak bolo toto konanie nutné na zistenie zodpovednosti
poisteného alebo výšky plnenia poisťovne, pokiaľ je poistený povinný tieto uhradiť a splnil povinnosti mu
uložené v čl. VI ods. 1, ak sa k týmto písomne zaviazala.
11. Okresný súd poukázal na ustanovenia § 788 ods. 1 a 3, § 796 ods. 1, § 822 a § 823 OZ. Dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Poukázal na to, že súdne konanie o náhrade škody, vedené pred
ním pod sp. zn. 5C/5/2007, bolo nutné pre zistenie zodpovednosti poisteného ako aj pre zistenie
výšky plnenia poisťovne. Súčasťou poistnej zmluvy č. XX-XXXXXXX-X však boli Všeobecné poistné
podmienky pre poistenie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone práva poľovníctva, ktoré v čl.
VII písm. b) upravili povinnosť poisťovne uhradiť náklady súdneho konania len vtedy, ak sa poisťovňa k
náhrade týchto písomne zaviazala. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal,
že sa žalovaná na úhradu nákladov súdneho konania zaviazala.
12. V bodoch 25. a 26. rozsudku poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Uviedol, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia nemôže viesť k vzniku, zmene alebo zániku
práv a povinností. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/144/2010
zo dňa 30. marca 2011. Keďže z poistnej zmluvy a VPP nevyplýva povinnosť žalovanej na plnenie
bez toho, že by sa poisťovňa na náhradu nákladov súdneho konania písomne zaviazala, nemožno
konštatovať, že výkon tejto povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi.
IV.13. V odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca namietol zamietavý výrok jeho rozsudku a
žiadal, aby ho odvolací súd zmenil a žalobe vyhovel.
14. Dôvodil, že na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a napadnutý výrok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1, písm. f) a h) CSP). Podľa jeho názoru z poistnej zmluvy a VPP vyplýva právna povinnosť
na plnenie. Poukázal na ustanovenie § 788 ods. 1, 4, § 822 a § 823 OZ a § 32 zákona č. 23/1962 Zb.
o poľovníctve a čl. VII ods. 1 písm. b) VPP. Z poistenia zodpovednosti za škodu na základe poistnej
zmluvy má žalobca ako poistený právo, aby v súvislosti s výkonom práva poľovníctva poisťovňa za neho
nahradila škodu vzniknutú inému na zdraví alebo usmrtením.
15. Podľa názoru žalobcu boli naplnené hmotnoprávne požiadavky článku VII. ods. 1 písm. b) VPP,
pretože súdne konanie o náhrade škody, vedené pod sp. zn. 5C/5/2007, bolo nutné na zistenie
zodpovednosti poisteného ako aj pre zistenie výšky plnenia.
Z hľadiska práva na spravodlivý rozsudok je žalovaná povinná za žalobcu okrem škody nahradiť aj
súvisiace trovy, ktoré v označenom konaní súd priznal poškodenému. V danom prípade totiž
žalovaná neuznala uplatňovanú výšku škody, čo dala najavo (nielen) účasťou v označenom konaní
na strane žalovaného (poistenca), ale najmä tým, že využívala všetky právne prostriedky - odvolanie,
podávanie vyjadrení, čo spôsobilo narastanie úkonov právnej pomoci. Ak by žalovaná uplatňovaný
nárok poškodeného uznala a uhradila požadovanú výšku škody, neboli by vznikli žiadne trovy.
V.
16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil rozsudkom zo
dňa30.júla2019sp.zn.9Co/28/2019(č.l.181)ažalovanejnepriznalprávonanáhradutrovodvolacieho
konania.
17. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zistením skutkového
stavumalodvolacísúdzato,žesúdprvejinštanciezvykonanéhodokazovaniariadnezistilskutkovýstav
rozhodujúci pre posúdenie veci, a že jeho právne závery, ku ktorým dospel, sú v súlade so skutkovými
zisteniami.
18. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodal:
„Sporové konanie je kontradiktórne; strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje priaznivé
dôsledky, je povinná tieto skutočnosti tvrdiť a k(u) tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť
dôkazy, inak úspešnou nemôže byť.
V prejednávanej veci mal žalobca za to, že ako osoba poistená pre prípad zodpovednosti za škodu
vzniknutú pri výkone práva poľovníctva má právo na to, aby žalovaná ako poisťovateľ zaplatila za neho
poškodenému trovy konania vo výške 9.252,85 eur a na účet súdu súdny poplatok 561,50 eur, ako mu
bolo uložené rozhodnutím súdu v konaní, do ktorého žalovaná vstúpila (5C/5/2007).
Bolo na žalobcovi, aby preukázal existenciu takej povinnosti žalovanej.
Dôkazným prostriedkom preukazujúcim oprávnenosť nároku žalobcu mala byť poistná zmluva č. XX-
XXXXXXX-X, ktorá v článku II upravuje rozsah poistenia - podľa ods. 1 tohto článku zmluvy sa poistenie
zodpovednosti za škodu vzťahuje na členov Slovenského poľovníckeho zväzu v súvislosti s výkonom
poľovníctva.
Súčasťou poistnej zmluvy sú však, vychádzajúc z § 788 ods. 3 OZ, všeobecné poistné podmienky
žalovanej, na ktoré poistná zmluva odkazuje.
Priinterpretáciiúčeluarozsahudohodnutéhopoisteniaapoistnéhoplneniaplatív prvom rade to, či(čo)
si účastníci, v úplnosti posudzovanom právnom úkone, v súlade so zmluvnou autonómiou dohodli
(lex contractum). Súd výkladovými metódami (gramatickou, logickou a systémovou) interpretuje obsah
jazykového vyjadrenia dohodnutého vymedzenia príslušných v zmluve uvedených pojmov; nahrádzanie
zmluvných dojednaní prípustné nie je.
Čl. VII ods. 1 písm. b) všeobecných poistných podmienok upravuje dohodnuté povinnosti poisťovne
vo vzťahu k úhrade nákladov občianskeho súdneho konania o náhrade škody pre prípad, ak bolo toto
konanie nutné na zistenie zodpovednosti poisteného alebo výšky plnenia poisťovne, ak je poistený
povinný tieto uhradiť.
Predpokladompovinnostipoisťovneuhradiťtakénákladyjevšakjejpísomnýzáväzokvovzťahuktomuto
plneniu. Žiadnou interpretačnou metódou nie je možné pri výklade zmluvy dospieť k inému záveru ako
k tomu, že vynútiteľná povinnosť žalovanej k úhrade trov konania nemôže existovať bez jej písomného
záväzku.
Bolo na žalobcovi, aby existenciu tohto písomného záväzku preukázal. Žalobca túto skutočnosť ale ani
netvrdil, ani nepreukázal, čím v konaní neuniesol ani bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazné.“19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o náhrade trov
konania, potvrdil.
VI.
20. Rozsudok krajského súdu napadol žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) včas podaným dovolaním dňa
29. 11. 2019 z dôvodu, že „podľa jeho názoru napadnutý výrok jeho rozsudku spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (podľa § 421 ods. 1 CSP)“.
21. Dovolateľ poukázal na ustanovenie § 822 OZ a Čl. VII ods. 1 písm. b) VPP. Uviedol, že povinné
zmluvné poistenie vychádza z toho, že na základe osobitného všeobecne záväzného právneho predpisu
je určitým osobám uložená povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu a v tomto poistení zotrvať po celú dobu
výkonu určitej činnosti. Podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na
iný subjekt - poisťovňu. Ani žalobca ani žalovaná ako vedľajší účastník z titulu povinného zmluvného
poistenia (v konaní sp. zn. 5C/5/2007) neuznali poškodeným uplatňovanú náhradu škody vo výške
307.906 eur, pričom súd poškodenému priznal ďaleko nižšiu sumu 18.721,37 eur. Práve pre postoj
žalovanej (poisťovne) sa v súdnom konaní uskutočnilo rozsiahle dokazovanie, nutné pre zistenie
zodpovednosti poisteného a výšky plnenia.
22. Podľa dovolateľa podmieňovanie povinnosti žalovanej (poisťovne) nahradiť náklady občianskeho
súdneho konania len vtedy, ak sa k náhrade písomne zaviazala podľa čl. VII ods. 1 písm. b) VPP, je
dojednaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a zneužitím dominantného postavenia
jednej zmluvnej strany s úmyslom vyhnúť sa plateniu trov súdneho konania. Z poistenia zodpovednosti
za škodu má poistený právo, aby poistiteľ za neho nahradil škodu, ak nastane poistná udalosť, pričom
plnenie poistiteľa nemôže byť viazané len na jeho jednostranné uváženie, či dá písomný súhlas alebo
nie. Podľa platnej judikatúry a súdnej praxe trovy občianskeho súdneho konania v konaní
o náhradu škody je poisťovňa povinná nahradiť, ak toto konanie bolo nevyhnutné na zistenie
zodpovednosti poisteného alebo výšky plnenia. Je to napr. vtedy, ak poškodený bude podľa názoru
poisťovne uplatňovať nároky na náhradu škody sporné čo do výšky, ktorú poisťovňa (ako vedľajší
účastník) neuznala. Tak tomu bolo aj v súdenom prípade, preto je žalovaná povinná nahradiť za žalobcu
okrem náhrady škody aj náhradu nákladov, ktoré súd priznal poškodenému W. N..
23. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
VII.
24. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu zo dňa 23. 04. 2021 v prvom rade poukázala na to, že žalobca ho
dostatočne nešpecifikoval, keď neuviedol, ktorá konkrétna situácia pri riešení právnej otázky dovolacím
súdom mala nastať (písm. a), b) alebo ods. 1 CSP) a súčasne považuje za nedostatočné aj vymedzenie
dovolacieho dôvodu podľa § 432 CSP.
25. V ďalšom sa pridržiavala svojej doterajšej argumentácie. Poukázala na to, že právna úprava, platná
a účinná v čase existencie poistnej zmluvy definovala minimálny rozsah poistného krytia zmluvného
poistenia v § 32 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb., preto nie je možné považovať za rozpor s dobrými
mravmi, pokiaľ bol vo VPP dodržaný rozsah poistného krytia stanovený osobitným zákonom. Pokiaľ
by mal zákonodarca úmysel a záujem, aby sa okrem zákonom stanoveného minimálneho rozsahu
poistného krytia hradili z tohto povinného zmluvného poistenia aj ďalšie škody, resp. náklady, bol by
to v zákone uviedol a nedával by zmluvným stranám možnosť, aby si väčší rozsah poistenia dohodli.
Navrhla preto, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol, resp. ako nedôvodné zamietol.
VIII.
26. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané dospel k záveru, že dovolanie
je potrebné odmietnuť.
27. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
príslušnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom
sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátanie dovolacieho
konania.
27.1. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie
konanie,patrídovýlučnejprávomocidovolaciehosúdu.Právnuúpravudovolaniaadovolaciehokonania,ktorástanovujepodmienky,zaktorýchsamôžetátovýnimkauplatniť,nemožnointerpretovaťrozširujúco;
namieste je tu skôr reštriktívny výklad.
27.2. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená meritórnym
rozhodnutím, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Ak by dovolací súd bez
ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto
stojí na opačnej procesnej strane (rozhodnutie Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 172/03).
28. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú špecifikované v ustanoveniach
§ 420 a § 421 CSP.
29. V danom prípade dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom
podľa § 421 ods. 1 CSP.
30. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
31. Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
32. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP).
33. Riešenie právnej otázky prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje
o určitej právnej norme, jej obsahu, zmyslu a účelu, normu interpretuje a zo svojich skutkových zistení
(to znamená po vyriešení skutkových otázok a na ich podklade) prijíma právne závery o (ne)existencii
dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad.
34. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne
vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre
posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky,
ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide
skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.
35. Výsledok posúdenia prípustnosti dovolania jej teda podmienený tým, ako dovolateľ sám vysvetlí
(konkretizuje a doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej
otázky.Otázkarelevantnápodľaustanovenia§421ods.1CSPtedamusí mať zreteľné charakteristické
znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade o skutkovú otázku).
36. Ústavný súd SR sa v náleze sp. zn. I. ÚS 51/2020 (ďalej len „Nález“) vyjadril k otázke viazanosti
najvyššieho súdu dovolacími dôvodmi. V Náleze výslovne uvádza:
„Povinnosť dovolateľa vymedziť a konkretizovať prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP treba vnímať
ako jeho povinnosť predostrieť vlastnú argumentáciu v prospech prípustnosti dovolania, a tak napomôcť
preskúmaniu rozhodnutia dovolacím súdom. Dovolací súd však nie je vymedzením prípustnosti viazaný
a skúma ju aj sám. Najvyšší súd nemôže byť viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky podľa § 421
ods. 1 CSP oprel prípustnosť dovolania dovolateľ. Nemožno akceptovať taký výklad, že najvyšší súd
by nemohol pri posúdení prípustnosti dovolania zohľadňovať tie svoje stanoviská a rozhodnutia, ktoré
dovolateľ neoznačil. Je užitočné sa pozrieť aj na dovolací dôvod, vyabstrahovať z neho právnu otázku
podľa § 421 CSP. Až následne možno posúdiť,
(a) či od tejto otázky záviselo napadnuté rozhodnutie a
(b) či ide o otázku, ktorá napĺňa niektoré z písmen a) až c) v § 421 ods. 1 CSP.“
37. Žalobca v dovolaní nekonkretizoval priamym položením právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo
rozhodnutie odvolacieho súdu. Posudzujúc dovolanie v zmysle vyššie uvedeného Nálezu, dovolací súd
mal z obsahu dovolania za to, že dovolateľ za nesprávne posúdenú právnu otázku v zmysle § 421 ods.
1 písm. a) CSP, ktorej riešením sa odvolací súd mal odkloniť od doterajšej judikatúry dovolacieho súdu,
považuje otázku:
„Či podmieňovanie povinnosti žalovanej (poisťovne) nahradiť náklady občianskeho súdneho konania
len vtedy, ak sa k náhrade písomne zaviazala podľa čl. VII ods. 1 písm. b) VPP, je dojednaním, ktoréje v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ) a zneužitím dominantného postavenia jednej zmluvnej
strany s úmyslom vyhnúť sa plateniu trov súdneho konania.“
38. V danom prípade je zrejmé, že súd prvej inštancie v poradí v druhom rozsudku založil svoje
rozhodnutie na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania, že sa žalovaná
na úhradu nákladov súdneho konania zaviazala a zároveň, keďže z poistnej zmluvy a VPP nevyplýva
povinnosť žalovanej na plnenie bez toho, že by sa poisťovňa na náhradu nákladov súdneho konania
písomne zaviazala, nemožno konštatovať, že (také podmieňovanie) výkonu tejto povinnosti je v rozpore
s dobrými mravmi.
39. Žalobca však nesprávnosť posúdenia právnej otázky čo do rozporu s dobrými mravmi v odvolaní
nenamietal.
40. V odvolaní nesprávnosť právneho posúdenia podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP videl iba v tom, že
(podľa jeho názoru) z § 788 ods. 1, 4, § 822 a § 823 OZ a § 32 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve,
poistnej zmluvy a čl. VII ods. 1 písm. b)VPP vyplýva právna povinnosť žalovanej na plnenie.
41. Z uvedeného a rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že otázku v dovolaní namietaného rozporu
dojednania podľa čl. VII ods. 1 písm. b) CSP s dobrými mravmi odvolací súd neriešil, t. j. rozhodnutie
odvolacieho súdu nezáviselo od vyriešenia takej právnej otázky.
42. Dovolacie konanie nie je pokračovaním odvolacieho konania, a preto v ňom nemožno úspešne
uplatniť dôvod (v danom prípade rozpor s dobrými mravmi), ktorý dovolateľ neuplatnil v odvolaní.
Dovolanie teda v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi,
a preto ho dovolací súd ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.
43. Nad rámec dovolacieho konania najvyšší súd uvádza, že povinnosť poisťovne uhradiť poistenému
náklady občianskeho súdneho konania o náhrade škody, ak toto konanie bolo potrebné na zistenie
zodpovednosti poisteného alebo výšky plnenia poisťovne, pokiaľ je poistený povinný tieto uhradiť.
Bola síce v minulosti zakotvená v ustanovení § 7 vyhl. č. 14/1983 Zb. o poistných podmienkach
pre poistenie zodpovednosti za škody, avšak táto vyhláška bola s účinnosťou od 01. 11. 1991 zrušená
vyhláškou č. 364/1991 Zb.
44. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451
ods. 3 veta druhá CSP).
45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.