Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Obdo/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119419844
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Izakovičová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6119419844.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Izakovičovej
a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej
v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO:
35 910 739, zastúpenej advokátom Mgr. Miroslavom Hanecom, Hruštiny 602, Žilina, IČO: 37 976 486,
proti žalovanej Helene Černochovej, Štúrova 852/37, Šaľa, podnikajúca pod obchodným menom Helena

Černochová, miesto podnikania Štúrova 852/37, Šaľa, IČO: 32 335 466, zastúpená advokátkou JUDr.
Evou Szikorovou, Hollého 1854/9, 927 05 Šaľa, o zaplatenie 6 736,42 eura s príslušenstvom, vedenom
na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8Cb/2/2020, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Trnave
z 31. mája 2022 č. k. 31Cob/63/2021 - 243, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 31. mája 2022 č. k.

31Cob/63/2021 - 243, spolu s rozsudkom Okresného súdu Galanta z 27. júla 2021
č. k. 8Cb/2/2020-189, zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 27. júla
2021 č. k. 8Cb/2/2020-189, výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej priznal voči žalobkyni
právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom

prvej inštancie.

2. Žalobkyňa žalobou uplatnila náhradu škody za neoprávnený odber plynu, po porušení zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii plomby.

3. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvej inštancie upriamil pozornosť

na znalecký posudok č. 507/PL.2018 z 18. júla 2018 (ďalej len „znalecký posudok“), ktorý v konaní
predložila žalobkyňa. Nepopísanie postupu demontáže ochranných krytov plynových plomb znalcom s
náležitým zdokumentovaním podľa súdu prvej inštancie bolo spôsobilé
u adresáta znaleckého posudku vyvolávať pochybnosti o tom, či znalec počas svojej demontáže
nemohol plombu sám poškodiť a následne uvedené poškodenie pričítať tretej osobe.
Za daných okolností súd prvej inštancie zastával názor, že v spore nebolo možné ustáliť,

kedy konkrétne došlo k mechanickému poškodeniu plomby daného meradla, či k tomuto poškodeniu
došlo v priebehu odberu plynu žalovanou, alebo v procese výmeny meradla,
či pri jeho presune od žalovanej k znalcovi, alebo pri výkone samotnej znaleckej činnosti.
Sú prvej inštancie mal pochybnosti o tom, že plomba bola poškodená pred jej demontážou znalcom.

4. Absenciou náležitého zdokumentovania demontáže plynovej plomby v znaleckom posudku nebola

podľa okresného súdu zabezpečená preskúmateľnosť znaleckého skúmania. Znalec mal k dispozícii
32 ks kontrolných odtlačkov, čo by znamenalo do znaleckého posudku vložiť ďalších 64 ks porovnanív drvivej väčšine prípadov druhovo rozdielnych mechanoskopických stôp. Súd prvej inštancie zastával
názor, že priloženie fotodokumentácie
o vykonanom porovnaní so všetkými relevantnými kontrolnými odtlačkami by viedlo k inému, resp.

odlišnému, názoru od toho, k akému dospel znalec po vykonanom porovnaní a priložení príslušnej
fotodokumentácie len jedného vykonaného pozorovania.
Z uvedeného dôvodu postup znalca súd prvej inštancie posúdil ako chybný.
Znalec bol podľa súdu prvej inštancie povinný porovnávať sporné odtlačky so všetkými originálnymi
odtlačkami kontrolných klieští, ktoré sa v rozhodnom období používali

na plombovanie plynových meračov. Nepriložením fotodokumentácie o vykonanom porovnaní odtlačkov
všetkých kontrolných klieští so spornými odtlačkami znalec znemožňuje adresátom znaleckého úkonu
overiť to, či sú v zhode alebo nie.

5. K záverom vysloveným v znaleckom posudku znalec dospel na základe vykonania optickej, tvarovej,
obsahovej a rozmerovej zhody. Znalec v posudku neuviedol, a nevyplývalo to ani z fotodokumentácie,

v čom spočívajú tieto špecifické znaky, ktoré skúmal, a na základe čoho dospel k predmetným záverom.
Nedostatky v znaleckom posudku súd prvej inštancie vzhliadol v absencii, aké rozmerové, tvarové, či
obsahové nezhody znalec zistil.
Súčasne zo znaleckého posudku neboli zrejmé, žiadne odborné metódy a postupy, na základe ktorých
dospel k vysloveným záverom, podľa súdu prvej inštancie sa jednalo len o subjektívne pocitové, zrakové

vnemy znalca, ktoré však neporovnal so žiadnymi konštantami.

6. Pri posudzovaní znaleckého posudku súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu ČR
z 30. apríla 2007 sp. zn. III. ÚS 299/06, podľa ktorého je potrebné hodnotiť celý proces vytvárania
znaleckého dôkazu, vrátane prípravy znaleckého skúmania, získavanie podkladov pre znalca, priebehu

znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery,
spoľahlivosti metód použitých znalcom a spôsobu vyvodzovania záverov znalca. Znalecké posudky
musia byť vypracované tak,
aby boli presvedčivé, aby ich závery boli logickým vyústením popísaného postupu.
Pri formovaní svojho rozhodnutia okresný súd vychádzal tiež z Nálezu Ústavného súdu SR

z 9. marca 2021 sp. zn. III. ÚS 114/2020.

7. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),
podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalobkyni (pozn. dovolacieho súdu, správne malo

byť „žalovanej“) ako plne úspešnej strane sporu.

8. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trnave rozsudkom z 31. mája 2022,
č. k. 31Cob/63/2021 - 243, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie s tým, že žalovanej priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

9. Odvolací súd preskúmal obsah spisu a posúdil ho aj z dôvodov uvedených v odvolaní žalovanej. S
prihliadnutím na uvedené odvolací súd nezistil dôvod pre úspech podaného odvolania, pretože posúdil
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby
ako vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP, vrátane

závislého a odvolaním osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania sporových strán.

10. Odvolací súd skonštatoval správnosť záveru súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby z dôvodu, že
predloženým znaleckým posudkom nemal za preukázané porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii na odbernom mieste žalovanej, teda že by došlo

k neoprávnenému odberu zemného plynu, ku vzniku škody a jej rozsahu.

11. Dôraz odvolací súd kládol na predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z.
o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalejlen„ZoE“),vspojenísust.§82ods.2ZoE,ktorýmisú1.porušenieprávnejpovinnosti,2.existencia
škody a 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.V danom prípade nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa
plynu, avšak musia byť preukázané všetky ostatné zložky zodpovednosti za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom zemného plynu, t. j. 1. protiprávny úkon spočívajúci

v odoberaní plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii,
2. vznik skutočnej škody na strane jednej z oprávnených osôb
(dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete, alebo
prevádzkovateľ zásobníka) a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným odberom
a vznikom tejto škody.

12. So záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal základný predpoklad objektívnej
zodpovednostižalovanejzaškoduspôsobenúneoprávnenýmodberomzemnéhoplynu,atoskutočnosť,
že žalovaná odoberala v rozhodnom období zemný plyn meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, sa odvolací súd stotožnil,
nakoľko o správnosti záverov obsiahnutých v znaleckom posudku vyhotovenom znalcom, Ing. Petrom

Leškom, ako dôkaznom prostriedku na preukázanie neoprávneného odberu zemného plynu žalovanou,
mali konajúce súdy pochybnosti.

13. Vo vzťahu k znaleckému posudku odvolací súd vo všeobecnosti uviedol, že súd síce nemôže
hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak aj znalecký posudok súd hodnotí

voľne (čl. 15 a § 191 CSP), v súvislosti s ostatnými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky. V
rámci uplatňovanej zásady voľného hodnotenia dôkazov v sporovom konaní odvolací súd zdôraznil, že
súd je povinný hodnotiť presvedčivosť posudku z pohľadu jeho úplnosti vo vzťahu k posudzovaným
skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Súčasne
súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania

podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických východísk, ktorými
znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob vyvodzovania záverov znalca.
Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať si jeho vecnú správnosť a slepo
dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo popretím zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo
by to možnosť súdu hodnotiť tento dôkaz podľa jeho vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký

posudok, prenášalo zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z
ústavného hľadiska neakceptovateľné.

14. Za účelom poúdenia znaleckého posudku súdom, kládol odvolací súd dôraz na potrebu, aby bolo z
posudku znalca zrejmé, z akých zistení znalec vychádzal, akým postupom k svojim zisteniam dospel a

na základe akých úvah dospel znalec k svojmu záveru.
Súd teda pri hodnotení znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca
(či je zapísaný v zozname znalcov a to v príslušnom odbore) a ďalej skúma posudok z hľadiska
materiálneho a formálneho. Z formálneho hľadiska súd skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa § 17
zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z materiálneho hľadiska súd skúma obsah
znaleckého posudku a obsah záveru znaleckého posudku.
Pokiaľ ide o obsah znaleckého posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu
skutočností, z ktorých znalec vychádzal, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a rozboru relevantných
skutočností, či analyzoval všetky skutočnosti, ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré

podporujú jeho závery, tiež či nález obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudku
použil. Pokiaľ ide o obsah záveru znaleckého posudku, súd hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným
vyústením rozboru skúmaného materiálu, prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal.
Inými slovami, hodnoteniu súdom nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, ale
presvedčivosť posudku,

čodojehoúplnostivovzťahukzadaniu,logickéodôvodnenieznaleckéhonálezuajehosúladsostatnými
vykonanými dôkazmi.

15. Pri posudzovaní znaleckého posudku odvolací súd vychádzal z nasledovných skutočností.
Zadávateľom posudku bola žalobkyňa, ktorá požiadala ňou vybraného znalca

o spracovanie znaleckej úlohy vymedzenej žalobkyňou ako - potvrdenie neoprávneného odberu plynu
podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že žalobkyňa
ako zadávateľ posudku už samotné zadanie úlohy pre znalca nenaformulovala neutrálne,ale naformulovala úlohu pre znalca sugestívne podľa toho, aký bol ňou želaný výsledok znaleckého
skúmania. Na podporu tohto záveru odvolací súd poukázal na žiadosť o posudok
z 23. mája 2018 a súčasne aj na titulnú stranu samotného znaleckého posudku.

V posudku znalec stručne uviedol svoj záver, že „Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené
čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov
sporných a kontrolných odtlačkov.“ V rámci opisu svojho postupu, ktorým dospel k uvedenému záveru
znalec uviedol len toľko, že mu bol zadávateľom posudku
v nepoškodenom obale predložený konkrétny plynomer, z ktorého znalec demontoval olovenú plombu

krytu číselníka, pričom znalec zistil, že na plombe sa nachádza označenie približne
v tvare loga spoločnosti ELSTER s. r. o., Stará Turá a znalec plombu pri demontáži poškodil. Sporné
odtlačky porovnal s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští, ktoré prevzal
od zástupcu žalobkyne, na ktorých sa nachádza označenie v tvare loga spoločnosti ELSTER,
s. r. o., pričom za predložené sporné a kontrolné odtlačky nesie v plnej miere zodpovednosť zadávateľ
posudku - žalobkyňa. Následne odtlačky odfotil zväčšil a vykonal optické porovnanie, ktorým zistil

nezhodu. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd konštatoval správnosť záveru súdu prvej inštancie,
že takýto opis postupu znalca je nedostatočný,
aby bolo možné urobiť záver o preskúmateľnosti jeho znaleckého posudku a prihliadať na jeho záver,
ako na nepochybný. Z takto vykonaného znaleckého dokazovania a znaleckého posudku totiž nie je
možné jednoznačne nad všetky pochybnosti ustáliť, kedy konkrétne došlo

k porušeniu plomby daného meradla, t. j. k odstráneniu a výmene jej zaisťovacích prvkov,
či k tomuto porušeniu došlo v priebehu odberu plynu žalovanou, alebo v procese výmeny meradla, či pri
jeho presune od žalovanej k znalcovi, alebo pri výkone samotnej znaleckej činnosti.

16. Odvolací súd zo znaleckého posudku zistil, že znalec v ňom vysvetlil, len ako zhotovil zväčšenie

zobrazenia (fotografie zhotovil digitálnym fotoaparátom pomocou digitálnej mikroskopickej kamery pri
23-násobnom zväčšení) kontrolných a sporných odtlačkov, avšak
v rámci použitého optického skúmania (ako odbornej metódy) neuviedol žiadne konkrétne špecifické
znaky kontrolných odtlačkov plombovacích klieští, ktoré sledoval na predložených sporných odtlačkoch
z plynomeru žalovanej a ktoré sa nezhodujú, resp. znalec v posudku neuvádza vôbec v čom konkrétne

sa kontrolné a sporné odtlačky líšia. V znaleckom posudku znalec len všeobecne uviedol, že zistil
obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu.
Odvolací súd vzhliadol nedostatok znaleckého posudku v absencii konkrétnych údajov,
tzn. aký mal byť obsah odtlačku, aký mal byť tvar jednotlivých časti pozorovaných znakov
a ich rozmer, prípadne vzdialenosti.

17. Zodpovednosť za sporný (sporné odtlačky) a porovnávací (kontrolné odtlačky) materiál, ktorý
znalec hodnotil, podľa odvolacieho súdu v plnej miere nesie žalobkyňa, ktorá podklady pre vykonanie
znaleckého posudku predložila. Vylúčením žalovanej z procesu prenosu demontovaného plynomeru k
znalcovi, ako aj procesu znaleckého skúmania, odvolací súd posúdil obranu žalovanej v tom, že jej

bola znemožnená účasť na tomto neopakovateľnom úkone, ako dôvodnú. Odvolací súd mal za to, že
demontáž plomby a priebeh znaleckého skúmania, mohol znalec zaznamenať napríklad na obrazovo-
zvukovýzáznam,čímbyboljehopostupdodatočnepreskúmateľný,čosavšakvdanomprípadenestalo.

18. Znalec v znaleckom posudku ani vo svojej výpovedi exaktne podľa odvolacieho súdu neopísal, o čo

oprel svoje odborné závery o nezhode špecifických znakov (najmä ktoré to sú), sporných a kontrolných
odtlačkov. Opis postupu znalca v znaleckom posudku, doplnený jeho výpoveďou v konaní pred súdom
tak odvolací súd vyhodnotil ako nedostatočný.
Vo vzťahu k priebehu demontáže plomby odvolací súd považoval znalecký posudok
za nepreskúmateľný, z ktorého dôvodu vzhliadol odvolací súd pochybnosti v jeho závere,

že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené
a nahradené inou plombou, a to pred demontážou plomby znalcom. Zákon od znalca vyžaduje, aby v
posudku opísal postup svojej znaleckej činnosti a použité znalecké metódy tak, aby jeho závery boli
preskúmateľné.

19. Znalec v tomto prípade v posudku neopísal žiadne použité odborné metódy a postupy pre vyvodenie
svojich záverov, uviedol iba svoje subjektívne zrakové vnemy
(„optickým skúmaním zistil obsahovú, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a
kontrolných odtlačkov“), ktoré však neporovnal so žiadnymi konštantami,v podstate vychádzal iba zo svojej opakovanej skúsenosti, ktorej správnosť však žiadnym spôsobom
neosvedčil.

20. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd skonštatoval, že nie je možné takýto znalecký
posudok vzhľadom na predloženie tak sporného ako aj porovnávacieho materiálu znalcovi výlučne
žalobkyňou,bezúčastižalovanejanedostatočnúodôvodnenosťprijatýchodbornýchzáverov,považovať
za hodnoverný a jeho závery za jednoznačné.
Nedostatočný opis priebehu znaleckého skúmania v danom prípade neumožňoval odvolaciemu súdu

preskúmať obsah a overiť odôvodnenosť znalcových postupov a záverov.
Znalec neuviedol žiadnu analýzu hodnotených skutočností, teda rozbor skúmaného materiálu, javy a
skutočnosti, ku ktorým prihliadal, príslušné porovnanie a vyvodené závery o zistených nezhodách. Ak
totiž záver znaleckého posudku znie, že došlo odstráneniu pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii a jeho nahradenia inou plombou,
vyžaduje sa, aby spôsob, akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol preskúmateľný priamo

zo znaleckého posudku, teda aby znalec riadne zdokumentoval porovnávané rozdiely špecifických
znakov zabezpečovacích zariadení - plômb, najmä, ak zadávateľom posudku
bola jedna zo strán sporu, pričom druhá strana nemala možnosť zúčastniť sa pri znaleckom skúmaní,
a tiež v prípade, ak vybratie plomby znalcom z daného plynomeru
je neopakovateľným úkonom, teda nie je viac možné postup znalca preskúmať iným znalcom. Pre

nepreskúmateľnosť postupu znalca a ani jeho odborných záverov z vyššie uvedených dôvodov, nie
je možné znalecký posudok považovať za hodnoverný pre jednoznačné prijatie záveru, že pôvodné
originálne zabezpečenie bolo nahradené.

21. V závere odvolací súd zhrnul, že v konaní nebolo žalobkyňou jednoznačne preukázané, že došlo k

porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii
a k neoprávnenému odberu zemného plynu, čím nebol preukázaný už prvý a základný predpoklad
zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm.
d) ZoE, a to tvrdený protiprávny úkon.

22. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou ohľadom neoprávneného odberu
zemného plynu žalovanou meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, t. j. nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu - neoprávneného odberu zemného plynu,
z ktorého dôvodu nemohli byť v konaní preukázané ani ďalšie podmienky vzniku škody na strane
žalobkyne. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý žalobu v celom

rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

23. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd ďalšie argumenty žalobkyne obsiahnuté v odvolaní
nepovažoval za relevantné. Napriek tomu sa odvolací súd zaoberal žalobkyňou namietaným postupom
súdu prvej inštancie, z ktorého nezistil zaujatosť konajúceho sudcu,

ani porušenie zásady rovnosti strán pri dokazovaní s tým, že právny zástupca žalobcu
mal priestor na vyjadrenie sa k vykonanému dokazovaniu. Pravdivosť tvrdenia žalobkyne
v odvolaní, že na poslednom pojednávaní súd pristúpil priamo k záverečným rečiam, odvolací súd
nezistil, nakoľko z obsahu zápisnice z 27. júla 2021 vyplýva, že právny zástupca žalobkyne mal ešte
prednes k veci samej na danom pojednávaní. Skutočnosť, že súd pri písomne predloženej záverečnej

reči žalovanej zvolil ten postup, že túto čítal sám, súvisí s jeho oprávnením v zmysle § 157 CSP,
postupovať v konaní rýchlo a hospodárne.

24. Vo vzťahu k nedoručenému podaniu žalobkyne z 3. júla 2020 žalovanej odvolací súd uviedol, že z
obsahu tohto podania zistil, že obsahuje len stručné vyjadrenie o montáži plomby na daný plynomer, a

tiež vyjadrenie žalobkyne o tom, že z dôvodu hospodárnosti uvažuje
o uzavretí zmieru so žalovanou na 65% pôvodne požadovanej istiny, t. j. na sumu 4 379 eur plus trovy
konania 2 700 eur. Na tomto mieste odvolací súd upozornil, že právnemu zástupcovi žalobkyne nič
nebránilo, aby na nasledujúcom pojednávaní tento svoj návrh zopakoval.
Pri závere o zamietnutí žaloby v celom rozsahu, tento odvolací argument žalobkyne odvolací súd

nepovažoval za relevantný.

25. K námietke žalobkyne, že žalovaná v záverečnej reči uviedla rozhodnutie Ústavného súdu SR
zo dňa 9. marca 2021, sp. zn. III. ÚS 114/2020, o ktoré súd prvej inštancie oprel svoje zamietajúcerozhodnutie, odvolací súd uviedol, že žalobkyni je nepochybne toto rozhodnutie ústavného súdu známe,
nakoľko sa jej priamo týkalo, preto jej nič nebránilo v rámci procesnej obozretnosti k nemu v konaní
zaujať postoj. Napriek uvedenému odvolací súd predmetné rozhodnutie ústavného súdu nevzhliadol

pre prejednávanú vec za dôležité, keďže tu žalobkyňa nepreukázala základný predpoklad uplatneného
nároku, a to neoprávnený odber zemného plynu žalovanou.

26. Na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobkyne zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej
veci, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou

odpoveďou.

27. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej
priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobkyni.

28. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „dovolateľka“) prostredníctvom
svojho právneho zástupcu dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že súd
jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 420 písm. f) CSP)
a jedná sa o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
(§ 421 ods. 1 písm. a) CSP).

29.Prípustnosťdovolaciehodôvodupodľaust.§420písm.f)CSPdovolateľkaodôvodnilapochybnosťou

o objektívnosti a nestrannosti súdu prvej inštancie.
Tieto pochybnosti v nej vzbudil postup súdu prvej inštancie spočívajúci v nedoručení zásadného podania
žalobkyne z 3. júla 2020 žalovanej, a následne bagatelizovanie tohto podania odvolacím súdom.
Dovolateľka pozornosť sústredila na prílohy k danému podaniu, konkrétne vyúčtovanie znalečného a
odpovede spoločnosti Elster s. r. o. (spoločnosti, ktorá plombu na plynomer osadila) na otázky položené

žalobkyňou (ďalej aj ako „list spoločnosti Elster“). List spoločnosti Elster mal podľa názoru dovolateľky
vyvracať záver súdov o nepreskúmateľnosti znaleckého posudku. Súd prvej inštancie mal toto podanie
žalobkyne zamlčať, ako dôkaz, ktorý bol v prospech tvrdení žalobkyne a záverov v znaleckom posudku.

30. Súčasťou predmetného podania bol aj návrh na uzavretie zmieru so žalovanou.

V tejto súvislosti dovolateľka poukázala na znenie čl. 7 ods. 2 CSP „Základnou povinnosťou súdu je viest'
stranysporukzmierlivémuvyriešeniusporu”.Postupsúduprvejinštanciepodľadovolateľkyodzrkadľuje,
že súd nemal záujem o uzavretie zmieru medzi sporovými stranami. Zopakovanie návrhu na uzavretie
zmieru podľa dovolateľky nebolo možné, nakoľko nemala vedomosť o tom, že súd prvej inštancie jej
podanie nedoručil žalovanej.

31. Za účelom poukázania na ďalšie porušenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie s
následkom porušenia práva na spravodlivý proces a porušenia zásady rovnosti strán v konaní
dovolateľka navrhla dovolaciemu súdu, aby si vypočul zvukové záznamy z pojednávaní. Dovolateľka
tým namietala jednostranné vedenie konania sudcom v prospech žalovanej. Zápisnice z pojednávaní,

na ktoré poukázal v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia odvolací súd, podľa názoru dovolateľky
neodzrkadľujú reálny priebeh jednotlivých pojednávaní, jedná sa len o subjektívne zhrnutie faktov zo
strany súdu prvej inštancie. Na prvom pojednávaní nemal byť žalobkyni daný priestor na vyjadrenie sa
k námietkam žalovanej.
Na ďalšom pojednávaní sudca kládol svoje otázky právnemu zástupcovi žalobkyne,

a to napriek tomu, že sa nejedná o spor so slabšou stranou (spotrebiteľom), nakoľko je žalovaná
podnikateľkou. K porušeniu princípu rovnosti strán malo podľa dovolateľky dôjsť tým,
že sudca zásadným spôsobom vstupoval do konania v prospech žalovanej.
Dovolateľka dôrazne odmieta postup súdu prvej inštancie, ktorým sudca odpovedal na otázky právneho
zástupcu žalobkyne namiesto svedka. Dovolateľka zastáva názor, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil

závery i celý obsah znaleckého posudku v súvislosti aj s ďalšími predloženými dôkazmi, ku ktorým sa
prvostupňový súd nevyjadril, ani ich nevykonal.32. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľka uviedla, že
odvolací súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnemu právnemu názoru, čím sa
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

Ustálenú rozhodovaciu prax tvorili podľa dovolateľky nasledovné rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/51/2017, 5Obdo/32/2018, 3Obdo/49/2018, 3Obdo/49/2019,
3Obdo/43/2020, 4Cdo/106/2020, 7Cdo/283/2020 a rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
207/2021, II. ÚS 319/2021, I. ÚS 457/2021.
Zásadný nesúhlas dovolateľka vyjadrila s tým, že znalecký posudok konajúce súdy vyhodnotili ako

nepreskúmateľný, čím žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v otázke neoprávneného odberu plynu,
ktorého sa mala dopustiť žalovaná. Dôraz dovolateľka kládla na to, že plynomer bol znalcovi predložený
v nepoškodenom obale, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku.
Bližšie uvedený plynomer charakterizuje výrobným číslom i stavom na počítadle plynomera tak, aby
nebol zameniteľný s iným plynomerom. Z dôkazu označeného ako Zápis
z 22. mája 2018 (ďalej len „zápis“) jasne vyplývalo, že odberateľka boli pri výmene prítomná, ktorý zápis

žalovaná opatrila pečiatkou a svojim podpisom. Žalovaná v zápise nenaznačila,
že by pri demontáži meradla - plynomera mala akékoľvek pochybnosti o celom procese,
ani že by dochádzalo k akejkoľvek manipulácii s meradlom zo strany žalobkyne.

33. Zo zápisu je ďalej zrejmé, že meradlo bolo v zapečatenej krabici odoslané na expertízu podľa § 82

ZoE z dôvodu podozrenia na porušenie/nesúlad over./zabezp. značky.
To, že meradlo bolo takto vložené do zapečatenej krabice, potvrdila žalovaná svojim podpisom na
krabici v prelepených častiach tak, aby nebolo možné meradlom do okamihu jeho prevzatia znalcom
manipulovať akoukoľvek osobou. Fotografia zachytávajúca stav prevzatia meradla
v krabici pred začatím vypracovania posudku je zachytená na obrázku č. 1 uvedenom

v nálezovej časti znaleckého posudku. Aj uvedené svedčí tomu, že s meradlom nebolo manipulované
a k nahradeniu originálnej plomby falšovanou muselo dôjsť' len v čase odberu zemného plynu do času
zdokumentovania neoprávneného odberu. Obdobie premiestnenia plynomeru namietané žalovanou nie
je relevantné z toho dôvodu, že premiestnenie plynomeru nemá vplyv na plombu plynomeru. Plynomer
sa premiestňuje ako celok, plomba, ktorá chráni číselník plynomera sa nedemontuje ani nemení ani

neupravuje, ani sa do nej nijako nezasahuje. Originálnu plombu na plynomer umiestni autorizované
pracovisko v zmysle zákona
o metrológii (v danom prípade Elster - ktorého odpovede na základné otázky týkajúce
sa plomby sme ako dôkaz v konaní predložili, ale s ktorým sa súdy nevysporiadali).
Týmto subjektom nie je dovolateľ, ten má k dispozícii len kópie razníkov (plombovacích klieští), ktoré

poskytne znalcovi, aby mohol porovnať' charakteristické znaky plomby.
Znalec v posudku porovnával plombu, ktorá bola na plynomeri zistená v čase dokumentovania
neoprávneného odberu a zistil, že táto plomba je falošná, lebo vykazuje obsahové, rozmerové a znakové
rozdiely

34. Aj keď dovolateľka pripustila, že stručné popísanie postupu znalca by mohlo
byť predmetom diskusie, či nebolo možné a vhodné postup popísať precíznejšie, trvala
na vecnej správnosti znaleckého posudku, ktorého spochybnenie odmieta.
Závery znalca sú zdokumentované fotografiami, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku
a z ktorých porovnania (vľavo sporné tvary, rozmery a znaky a vpravo originálne - kontrolné). Už laickým

pohľadom sú rozdiely podľa dovolateľky markantne pozorovateľné a nespochybniteľné. K sugestívne
položeným otázkam žalobkyňou znalcovi dovolateľka uviedla, že znalec odpovedal na otázky týkajúce
sa plomby, nie neoprávneného odberu.
Ak posudok nespĺňa predpokladané teoretické očakávania súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu,
neznamená to, že je vecne nesprávny a nepreskúmateľný.

35. Súdom chýbajúce údaje v znaleckom posudku, aký mal byť obsah odtlačku,
akýmalbyťtvarjednotlivýchčastípozorovanýchznakovaichrozmer,prípadnevzdialenosti,predstavujú
obchodné tajomstvo žalobkyne, ktoré znalec nemôže v posudkoch popisovať,
aby nebolo možné kedykoľvek vyrobiť presné napodobeniny originálnych plomb, ktoré

by nebolo možné rozoznať od originálov. Týmto by sa zmaril hlavný účel plomby, ktorá
je umiestnená na plynomeri. Napriek relatívnej stručnosti znaleckého posudku, dokáže jasne,
zrozumiteľne a vecne poukázať na zistené závery. Súčasne znalec presvedčivo odpovedalna otázku zistenej plomby na plynomeri v čase zdokumentovania neoprávneného odberu zemného
plynu.

36. V závere dovolania dovolateľka skonštatovala, že podľa jej názoru predložený znalecký posudok
spĺňa zákonné kritériá na to, aby bol posudok (vrátane výpovede znalca pred súdom) vyhodnotený
ako dôkaz, ktorý preukazuje, že na odbernom mieste bol v danom prípade zistený plynomer, ktorým
odberateľ odoberal plyn (čo v konaní nebolo sporné) a tento plynomer
mal poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a v tejto súvislosti došlo

knaplneniuskutkovejpodstatypodľa§82ods.1písm.d)ZoE,apretoideoneoprávnenýodberzemného
plynu s objektívnou zodpovednosťou. Odvolací súd preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že
neoprávnený odber v konaní nebol preukázaný.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolateľka navrhla dovolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie s tým, že prizná dovolateľke náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.

38. K dovolaniu žalobkyne sa žalovaná vyjadrila s tým, že prípustnosť dovolacieho dôvodu podľa ust.
§ 420 písm. f) CSP nie je daná. Vo svojom vyjadrení najprv reagovala na nevykonanie dokazovania
podaním žalobkyne z 3. júla 2020 súdom prvej inštancie a súčasne jeho nedoručením žalovanej.

Uvedený postup okresného súdu nemohol spôsobiť ujmu na právach žalobkyne, iba na právach
žalovanej. K návrhu žalobkyne na zmier žalovaná zaujala stanovisko vo svojom vyjadrení k odvolaniu
žalobkyne s tým, že by na súdny zmier nepristúpila, pretože zníženie istiny spolu s plnou výškou trov
konania by predstavovalo približne rovnakú sumu, aká je uplatnená v konaní. Okrem iného žalovaná
upozornila, že návrh na súdny zmier jej žalobkyňa prezentovala po pojednávaní, na ktorom boli vypočutí

svedkovia, ktorých výpovede nepotvrdili tvrdenia žalobkyne. Na doplnenie žalovaná uviedla,
že nie je povinnosťou súdu pýtať sa na každom pojednávaní sporových strán, či náhodou nechcú spor
vyriešiť zmierom.

39. Vyúčtovanie znalečného, ktoré rovnako tvorilo prílohu podania nedoručeného žalovanej, podľa

žalovanej nemalo pre rozhodnutie vo veci samej žiadny zásadný význam. Vyjadrenie spoločnosti
ELSTER zo 17. októbra 2018, nepovažovala žalovaná za dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvolať
poškodenie žalobkyne na jej právach tak, alebo ktorý by mohol zvrátiť rozhodnutie súdu. Žalovaná
pozornosť upriamila na skutočnosť, že Vyjadrenie spoločnosti ELSTER zo 17. októbra 2018 bolo
vyhotovené ešte pred podaným žaloby na súd

a nie je zrejmé, čo sa týmto dôkazom žalobkyňa snažila preukázať.

40.Nemožnosťvyjadreniasažalobkynekzáverečnejrečižalovanej,konkrétneknálezuÚstavnéhosúdu
SR z 9. marca 2021, sp. zn. III. ÚS 114/2020, ktorá mala mať za následok porušenie práv žalobkyne,
žalovaná nepovažovala za relevantnú argumentáciu, práve s poukazom na vedomosť žalobkyne o

existencii predmetného nálezu.

41. Podľa žalovanej vymedzenie právnej otázky žalobkyňou tak, ako je v dovolaní, nekorešponduje s
vymedzením dovolacieho dôvodu v súlade s ust. § 432 ods. 2 CSP.
Z obsahu dovolania nie je zrejmé, aká konkrétna právna otázka bola odvolacím súdom posúdená

nesprávne. Vychádzajúc z obsahu dovolania má žalovaná za to, že žalobkyňa
sa domáha prieskumu vykonaného dokazovania a hodnotenia jednotlivých dôkazov súdmi nižšej
inštancie, ktoré je v dovolacom konaní neprípustné, pretože dovolací súd
nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení súdmi nižšej inštancie.

42. Žalovaná upozornila, že dovolateľka nevykonala komparáciu napadnutého rozhodnutia s
označenými rozhodnutiami dovolacieho súdu (z ktorých iba jedno rozhodnutie -
sp. zn. 5Obdo/32/2018, bolo publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdnych rozhodnutí
č. 5/2019 pod por. č. 45), ani nevysvetlila, v čom podľa nej spočíva odklon od ustálenej praxe, keď ani
v jednom z označených rozhodnutí nebola posudzovaná dôkazná schopnosť

a presvedčivosť znaleckého posudku vo vzťahu k preukázaniu splnenia základného (prvého)
predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu za neoprávnený odber plynu.
Všetky dovolacie výhrady žalobkyne smerujú k nesprávnosti hodnotenia dôkazov nižšími súdmi, nie k
nesprávnosti právneho posúdenia veci.43. Vzhľadom na to, že v tomto odbore sú zapísaní v zozname iba dvaja znalci, ktorí obaja robia
súkromné znalecké posudky pred podaním žaloby na základe žiadosti žalobkyne, žalovaná považuje za

nevyhnutné pre zabezpečenie rovnosti strán, aby boli znalecké posudky vykonané tak, že u adresátov
nevzniknú žiadne pochybnosti o správnosti v nich vyslovených záverov. Overiteľnosť znaleckých
záverov je možné podľa žalovanej dosiahnuť jedine
z kvalitne spracovaného obsahu a fotodokumentácie v znaleckom posudku, najmä ak znalec sám
uvádza, že má k dispozícii viac kontrolných odtlačkov, ale ich porovnania s kontrolovanou plombou

nevykonal, pričom nebol predložený ani žiadny dôkaz o tom, či sa porovnávali vzorky porovnateľné, tzn.
tie, ktoré sa používali v čase, kedy bolo zariadenie namontované
na odbernom mieste.

44. S prihliadnutím na tvrdenia žalobkyne v dovolaní žalovaná videla potrebu vyjadriť
sa k procesu demontáže plynomeru zo strany zamestnancov žalobkyne.

Žalovaná bola zamestnancami žalobkyne zavedená v tom, že prišli len vymeniť meradlo, teda išlo len
o bežnú výmenu. Doklad (zápis) jej bol predložený až po demontáži meradla, pričom demontované
meradlo bolo zabalené bez jej prítomnosti, pretože odišla naspäť do obchodu, kam jej priniesli až
zabalenú krabicu na podpis. Žalovaná od začiatku uvádzala,
že ak by ju pri demontáži informovali o tom, že majú podozrenie na neoprávnenú manipuláciu s

meradlom, sama by zavolala políciu, aby sa vec (demontáž a stav meradla) riadne zdokumentovala.
Žalovaná od začiatku namietala, že nie je možné, aby znalec, platený žalobcom, bez jej prítomnosti a
bez predchádzajúceho upovedomenia vykonal prehliadku meradla. Keďže týmto postupom dochádza k
vykonaniu nenávratného a neopakovateľného poškodenia zabezpečenia plynomeru znalcom. Žalovaná
odmieta, aby sa toto celé dialo nepreskúmateľným spôsobom, ako tomu bolo v danom prípade.

45. Na doplnenie žalovaná poukázala, že znalec po svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že súdu
pošle tretie vyhotovenie znaleckého posudku, ktorého súčasťou
sú (aj podľa obsahu ZP str. 7) poškodené plomby, avšak tieto neboli predložené.
S prihliadnutím na priebeh znaleckého dokazovania žalovaná považuje záver súdu prvej inštancie

potvrdený odvolacím súdom o tom, že znalecký posudok je nepreskúmateľný, opis postupu znalca
nedostatočný, a preto ako dôkazný prostriedok na preukázanie neoprávneného odberu neobstojí, za
správny.

46. V závere žalovaná navrhla dovolaciemu súdu, aby dovolanie žalobkyne odmietol

ako neprípustné alebo zamietol ako nedôvodné.

47. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovanej poprela žalovanou uvádzané argumenty a zotrvala na
svojich tvrdeniach obsiahnutých v dovolaní. Dovolateľka apelovala na ustálenú judikatúru dovolacieho
súdu, ktorá vychádzala z rovnakých skutkových okolností.

Teda znalecký posudok vyhotovený tým istým znalcom s porovnateľným obsahom súdy vyhodnotili, ako
dostatočný, tzn. preukazujúci neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE a námietky
žalovaných ohľadom jeho nepreskúmateľnosti, z ktorého dôvodu nemal preukazovať vznik škody,
dovolací súd vyhodnotil ako ich subjektívny pocit.

48. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj ako „dovolací súd“)
[(ust. § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“)], po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa v súlade s ust. § 429
ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 CSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré prechádzalo jeho vydaniu a dospel

k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné a dôvodné.

49. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie
odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku.

50. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou, ktoréhoje bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a
rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky
procesné podmienky, za splnenia, ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej.

Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS
4/2011). Ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval vo viacerých skorších rozhodnutiach
(por. napr. sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013,
6Cdo/107/2012, 7Cdo/92/2012), dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou
inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Tejto mimoriadnej povahe

dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.

51. Podľa ust. § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne
neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto
rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka
posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť,
patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu
(k tomu viď napr. III. ÚS 474/2017).

52. Dovolateľka svoje dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu vyvodzuje z ust. §
420 písm. f) CSP, ako aj ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP.

53. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,
alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana
nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal
za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

54. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa ust. § 420 písm. f) CSP dovolateľka namietala postup súdu
prvej inštancie, v rámci ktorého nebolo žalovanej doručené podanie žalobkyne

z 3. júla 2020 spolu s prílohami (vyúčtovanie znalečného a odpovede spoločnosti Elster s. r. o. na otázky
žalobkyne) a súd prvej inštancie sa s týmto podaním a predloženými dôkazmi
vo svojom odôvodnení ani nezaoberal. List spoločnosti Elster s. r. o. mal podľa žalobkyne vyvracať záver
súdov o nepreskúmateľnosti znaleckého posudku. Dovolateľka trvala na tom, že súdy nižšej inštancie
nesprávne vyhodnotili závery i celý obsah znaleckého posudku. Obsahom tohto podania z 3. júla 2020

bol aj návrh žalobkyne na uzavretie zmieru, ktorý
mal byť žalovanej týmto postupom súdu zamlčaný. Ďalej žalobkyňa namietala priebeh a vedenie
jednotlivých pojednávaní pred súdom prvej inštancie s tým, že zápisnice z pojednávaní neodzrkadľujú
ich reálny priebeh, ale obsahujú len subjektívne zhrnutie faktov zo strany súdu prvej inštancie. Týmto
dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu, že vyššie uvedený jednostranný postup súdu prvej inštancie,

ktorým bol porušený princíp rovnosti strán v prospech žalovanej a vzbudil pochybnosti o nezaujatosti
sudcu, svojím napadnutým rozsudkom schválil.

55. Dovolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že súd prvej inštancie podanie žalobkyne
z 3. júla 2020 spolu s prílohami (č. l. 148 a nasl.) skutočne žalovanej nedoručil.

Napriek tomu sa s uvedeným postupom súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení napadnutého
rozsudku zaoberal odvolací súd. Z nedoručeného podania žalobkyne odvolací súd zistil, že obsahovalo
len stručné vyjadrenie o montáži plomby na daný plynomer, a tiež vyjadrenie žalobkyne o tom, že z
dôvodu hospodárnosti uvažuje o uzavretí zmieru so žalovanou na 65 % pôvodne požadovanej istiny, t.
j. na sumu 4 379 eur plus trovy konania 2 700 eur.

Podľa názoru odvolacieho súdu právnemu zástupcovi žalobcu nič nebránilo na nasledujúcom
pojednávaní tento svoj návrh zopakovať. Nakoľko došlo k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu, odvolací
súd posúdil návrh žalobkyne na uzavretie súdneho zmieru za irelevantný.56. Preskúmaním vedenia konania súdom prvej inštancie odvolací súd nezistil zaujatosť vec
prejednávajúceho sudcu, ani porušenie zásady rovnosti strán pri dokazovaní, keď právny zástupca
žalobcu mal priestor na vyjadrenie sa k vykonanému dokazovaniu.

Odvolací súd upozornil na nepravdivé tvrdenie žalobkyne, že na poslednom pojednávaní
súd pristúpil priamo k záverečným rečiam, nakoľko z obsahu zápisnice z 27. júla 2021 vyplýva, že
právny zástupca žalobkyne mal ešte prednes k veci samej na danom pojednávaní. Skutočnosť, že súd
pri písomne predloženej záverečnej reči žalovanej zvolil ten postup, že túto čítal sám, súvisí s jeho
oprávnením v zmysle § 157 CSP, postupovať v konaní rýchlo

a hospodárne.

57. Podstatná časť odvolacej argumentácie žalobkyne sa týkala nálezu Ústavného súdu SR z 9. marca
2021, sp. zn. III. ÚS 114/2020, o ktorý súd prvej inštancie oprel svoje zamietajúce rozhodnutie. Vo
vzťahu k uvedenému odvolací súd uviedol, že žalobkyňa bola s týmto nálezom oboznámená (nakoľko
bola priamo stranou tohto sporu), preto jej nič nebránilo v rámci procesnej obozretnosti zaujať k nemu

svoj postoj. Napriek tomu odvolací súd bol toho názoru, že predmetné rozhodnutie Ústavného súdu
nebolo pre vec samu dôležité, keďže v danom konaní žalobkyňa nepreukázala základný predpoklad
uplatneného nároku, a to neoprávnený odber zemného plynu žalovanou.

58. Odvolací súd súčasne upozornil, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Z uvedeného dôvodu na ostatnú odvolaciu námietky žalobkyne
zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou, pretože sa jednalo o argumentáciu nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie.

59. Pokiaľ mala žalobkyňa pochybnosti o zaujatosti konajúceho sudcu okresného súdu, dovolací súd je
toho názoru, že mohla vzniesť námietku zaujatosti. K nespokojnosti žalobkyne s vedením pojednávaní
súdom prvej inštancie s dôrazom na nahrávky z pojednávaní, pretože zápisnice uvedený procesný
postup neodzrkadľujú, dovolací súd uvádza, že žalobkyni,
resp. jej právnemu zástupcovi nič nebránilo požadovať, aby námietky voči postupu súdu prvej inštancie

boli zaprotokolované do zápisnice. Vzhľadom k tomu, že postup súdu prvej inštancie zostal zo strany
žalobkyne, resp. jej právneho zástupcu bez včasnej reakcie, dovolací súd túto argumentáciu dovolateľky
nepovažuje za relevantnú.

60. Vo vzťahu k nedoručenému podaniu žalobkyne žalovanej, dovolací súd konštatuje,

že zo strany súdu prvej inštancie síce došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ale nápravu dosiahol
odvolací súd tým, že sa s uvedeným podaním sa zaoberal. To, že uvedené podanie a dôkazy k nemu
priložené neboli odvolací súdom posúdené a vyhodnotené podľa predstáv žalobkyne, nemá za následok
prípustnosť dovolania podľa ust. § 420 písm. f) CSP.
Súčasne dovolací súd zdôrazňuje, že porušenie práva na spravodlivý proces by skôr mohla namietať

žalovaná, ako strana, ktorej predmetné podanie protistrany nebolo zo strany súdu prvej inštancie
doručené, a nie žalobkyňa, ktorá o podaní vedomosť mala.

61. K žalobkyňou namietanému nesprávnemu vyhodnoteniu záverov i celého obsahu znaleckého
posudku v dovolaní, dovolací súd pripomína, že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy,

nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strany sporu (a zakladajúcim
prípustnosť dovolania), nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie
všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R37/1993,
R125/1999, R42/1993). Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky

pod č. 125/1999, dospel k záveru, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy
alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
podľa § 237 písm. f) OSP nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred
súdom. Nová právna úprava na podstate uvedenéhonič nezmenila.

62. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo
(§ 191 ods. 1 CSP).

63. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie jasne vysvetlili, prečo opis postupu znalca považovali
za nedostatočný, čo malo za následok nepreskúmateľnosť znaleckého posudku. Z vykonaného

znaleckého dokazovania a znaleckého posudku nebolo podľa odvolacieho súdu možné jednoznačne
nad všetky pochybnosti ustáliť, kedy konkrétne došlo
k porušeniu plomby daného meradla, t. j. k odstráneniu a výmene jej zaisťovacích prvkov,
či k tomuto porušeniu došlo v priebehu odberu plynu žalovanou, alebo v procese výmeny meradla, či pri
jeho presune od žalovanej k znalcovi, alebo pri výkone samotnej znaleckej činnosti. Obsahu znaleckého
posudku sa dôsledne odvolací súd venoval

v bodoch 27 a 28 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré dovolací súd poukazuje. Podľa
názoru odvolacieho súdu nedostatky znaleckého dokazovania neboli znalcom odstránené ani jeho
výsluchom na pojednávaní (bod 29 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu).

64. Odvolací súd konštatoval, že znalec vo svojom posudku neozrejmil všetky relevantné skutočnosti,

nevenoval sa im, svoj záver oprel iba o svoje subjektívne tvrdenie bez identifikácie posudzovaných
špecifických znakov porovnávaných odtlačkov a uvedenia zistených rozdielov v konkrétnych
porovnávaných konštantách, len bez ďalšieho so stručným záverom o optickej nezhode. Za týchto
okolností nebolo podľa odvolacieho súdu možné takýto znalecký posudok vzhľadom na predloženie
tak sporného ako aj porovnávacieho materiálu znalcovi výlučne žalobkyňou, bez účasti žalovanej a

nedostatočnú odôvodnenosť prijatých odborných záverov, považovať za hodnoverný a jeho závery
za jednoznačné. Nedostatočný opis priebehu znaleckého skúmania v danom prípade neumožňoval
preskúmať obsah a overiť odôvodnenosť znalcových postupov a záverov. Znalec v danom prípade
neuviedol žiadnu analýzu hodnotených skutočností, teda rozbor skúmaného materiálu, javy a
skutočnosti, ku ktorým prihliadal, príslušné porovnanie a vyvodené závery o zistených nezhodách.

Ak záver znaleckého posudku spočíva v tom, že došlo odstráneniu pôvodného zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii a jeho nahradenia inou plombou, vyžaduje sa, aby spôsob,
akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol preskúmateľný priamo zo znaleckého posudku, teda aby
znalec riadne zdokumentoval porovnávané rozdiely špecifických znakov zabezpečovacích zariadení -
plômb, najmä, ak zadávateľom posudku bola jedna zo strán sporu, pričom druhá strana nemala možnosť

zúčastniť sa pri znaleckom skúmaní, a tiež v prípade, ak vybratie plomby znalcom z daného plynomeru
je neopakovateľným úkonom, teda nie je viac možné postup znalca preskúmať iným znalcom. Pre
nepreskúmateľnosť postupu znalca a ani jeho odborných záverov z vyššie uvedených dôvodov, odvolací
súd znalecký posudok neposúdil
ako hodnoverný pre jednoznačné prijatie záveru, že pôvodné originálne zabezpečenie

bolo nahradené.

65. S prihliadnutí na uvedené tak odvolací súd rovnako ako súdu prvej inštancie dospeli k záveru, že
v konaní nebolo žalobkyňou jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru
proti neoprávnenej manipulácii, teda k neoprávnenému odberu zemného plynu, čím nebol preukázaný

už prvý základný predpoklad (protiprávny úkon) zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným
odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Uvedené malo potom za následok zamietnutie
žaloby v celom rozsahu.

66. V súvislosti s vyššie uvedeným záverom konajúcich súdov o nepreukázaní protiprávneho úkonu,

resp. prvého a základného predpokladu zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom
zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, sa dovolací súd v ostatnej časti zameral na obsahové
vyjadrenie podaného dovolania v zmysle jeho cieleného zámeru, zabezpečujúc očakávanie, že najvyšší
súd sa pokúsi porozumieť dovolateľovi, a týmto posudzoval dovolanie žalobkyne z hľadiska jeho obsahu
založené na dôvodoch podľa § 420 písm. f) CSP (II. ÚS 344/2019, I. ÚS 115/2020, II. ÚS 277/2021, III.

ÚS 252/2023), hoci časť námietok zahrnula pod dovolací dôvod vymedzený ust. § 421
ods. 1 písm. a) CSP. Ak by totiž najvyšší súd odmietol dovolanie z dôvodu nesprávnej interpretácie jeho
skutočného obsahu, zasiahol by do základného práv dovolateľa na súdnu ochranu (I. ÚS 415/2022).67. V podanom dovolaní žalobkyňa uvádza, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Obdo/51/2017, 5Obdo/32/2018, 3Obdo/49/2018, 3Obdo/49/2019, 3Obdo/43/2020,
4Cdo/106/2020, 7Cdo/283/2020 a rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 207/2021,

II. ÚS 319/2021, I. ÚS 457/2021, vychádzajú z rovnakých skutkových okolností,
ako tomu bolo v predmetnom prípade, avšak dospeli k odlišným právnym záverom,
ako súdy nižšej inštancie.

68. Dovolateľka s poukazom na § 82 ods. 1 písm. d) ZoE a na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1Cdo/107/2008 dodala, že „pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu.
V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť
ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na
odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho

vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Rovnaký záver vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku z 29.
novembra 2011,
sp. zn. 4Cdo/102/2010.“

69. Týmto žalobkyňa vyjadrila pochybnosti záverov konajúcich súdov ohľadom vyhodnotenia

znaleckého posudku, resp. napádaných rozhodnutí z hľadiska (ne)dostatočnosti, (ne)presvedčivosti
a (ne)preskúmateľnosti, kedy v skutkovo obdobných súdnych sporoch uvedených vyššie, dospeli k
odlišnému hodnoteniu znaleckého posudku, v ktorom znalec k záveru o poškodení použil rovnaký
odbornýpostup,čímmalizapreukázanýneoprávnenýodberplynu,narozdielodzáverovvtomtokonaní.

70. Dovolací súd zdôrazňuje, že k úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych
a faktických garancií uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov.
Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred
orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní dostupných
bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní

musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou
súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd (Nález
Ústavného súdu SR z 5. októbra 2010,
sp. zn III. ÚS 212/2010).

71. K imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS
36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v
rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu
o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne

a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Ak
všeobecný súd rozhodol v zásade v identických veciach na základe analogických skutkových zistení
s diametrálne odlišným výsledkom a svoj názorový posun primeraným spôsobom neodôvodnil, je jeho
rozhodnutie v rozpore s ústavou chráneným princípom právnej istoty a porušuje právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46

ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

72. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 22. novembra 2011,
sp. zn. IV. ÚS 499/2011 zároveň dovolací súd uvádza, že „Aj keď právne závery všeobecných súdov
obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu,

ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek
tomu protichodné právne závery vyslovené
v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty
ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).“

73. Zároveň je nutné uviesť, že nedostatočná kvalita súdneho rozhodnutia, ktorá sa premieta v takej
forme, ktorou všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, nezodpovedá
procesným požiadavkám práva na spravodlivý proces(I. ÚS 570/2020, I. ÚS 378/2019, III. ÚS 54/2019).

74. Dovolací súd zisťuje, že pri zhodných skutkových okolnostiach v sporoch, na ktoré poukázala

žalobkyňa, kedy sa žaloba týkala neoprávneného odberu plynu, obdobný znalecký posudok, s rovnakým
odborným postupom, predstavoval pre všeobecné súdy dostatočný dôkaz preukazujúci existenciu
protiprávneho úkonu spočívajúceho v neoprávnenom odbere plynu ako jedného z predpokladov
objektívnej zodpovednosti za škodu.

75. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na ust. § 220 ods. 3 CSP, podľa ktorého,
ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné
odôvodnenie tohto odklonu.

76. Keďže obligatórnou náležitosťou odôvodnenia rozsudku je aj zdôvodnenie prípadného odklonu od
konštantnej judikatúrnej praxe (§ 220 ods. 3 CSP), čo je normatívnym vyjadrením princípu právnej istoty,

dovolací súd konštatuje, že konajúce súdy nižších inštancií v napádaných rozhodnutia nedostatočne
a nepresvedčivo zdôvodnili, prečo pri zhodných skutkových okolnostiach tohto sporu, ako je tomu v
sporoch, na ktoré poukázala žalobkyňa, kedy sa žaloba týkala neoprávneného odberu plynu, nemali
preukázanú existenciu protiprávneho úkonu spočívajúcu v neoprávnenom odbere plynu ako jedného
z predpokladov objektívnej zodpovednosti za škodu, a to v zmysle obdobného znaleckého posudku, s

rovnakým odborným postupom znalca. Týmto je konanie zaťažené vadou zmätočnosti, ktorá je založená
narušením princípu právnej istoty vo vyššie naznačenom smere.

77. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že súdom nižšej inštancie z rozhodovacej činnosti musela byť
známa existencia ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR vo veciach

objektívnej zodpovednosti pri neoprávnenom odbere zemného plynu podľa
ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE, preto je dovolací súd toho názoru, že boli povinné sa touto judikatúrou
zaoberať, poprípade uviesť, prečo sa nejedná v danom prípade o odklon
od ustálenej rozhodovacej praxe.

78. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne
je v zmysle § 420 písm. f) CSP prípustné a zároveň aj dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP). Vzhľadom na uvedené sa dovolací súd ďalšími dovolacími
námietkami nemal možnosť zaoberať.

79. V ďalšom konaní sú súdy nižšej inštancie (súd prvej inštancie a odvolací súd) viazané právnym
názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 455 CSP).

80. Dovolací súd zrušil aj uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o výške trov konania

(uznesenie Okresného súdu Galanta z 16. augusta 2022, č. k. 8Cb/2/2020-266),
keďže v danom prípade nebol viazaný rozsahom podaného mimoriadneho opravného prostriedku s
poukazom na ustanovenie § 439 písm. a) CSP. V prípade závislosti výrokov
môže dovolací súd prejednať aj závislý výrok bez toho, aby bol dovolateľom napadnutý. Judikatúra
najvyššieho súdu (R 73/2004) sa ustálila na tom, že závislým výrokom

môže byť nielen dovolaním nedotknutý výrok tvoriaci súčasť napadnutého rozhodnutia,
ale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci.

81. Vydanie uznesenia o výške trov konania bolo jednostranne závislé od existencie rozhodnutia vo veci
samej. Zrušením uznesenia odvolacieho súdu, uznesenie o výške trov konania ako závislé rozhodnutie

stratilosvojpodklad.Beznadväznostinapredchádzajúce(zrušené)rozhodnutievovecisamejbyzostalo
uznesenie o výške trov konania osamotené, strácalo by rozumný zmysel a odporovalo by to princípu
právnej istoty
(obdobne aj I. ÚS 549/2015, 1Cdo/36/2011, 6Cdo/201/2012 a 2MObdoV/4/2012).

82. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.