Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718206093
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8718206093.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytomC.XX,zastúpenejMgr.MarcelomLesňákom,advokátomsosídlomPoprad,Murgašova87/6,proti
žalovanému: D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, zastúpenému JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom
so sídlom Kežmarok, Hradné námestie 29, v spore o odstránenie stavby s prísl., o odvolaní žalobkyne

proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/58/2018-348 zo dňa 14.06.2021 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol
a vo výroku II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala uloženia
povinnosti žalovanému odstrániť stavbu „prístrešku pre poľnohospodárske stroje a prístavbu skladu“
postavenú na pozemku F. parc. č. XXXX/X trvalý trávny porast o výmere 666 m2, zapísanej na LV č.
XXXX pre obec a k.ú. E. a tiež odstrániť na vlastné náklady a nebezpečenstvo prípojku elektrického
vedenia zrealizovanú pod povrchom predmetnej parcely. Žalobkyňa tvrdila, že je výlučnou vlastníčkou

predmetnej parcely, pričom na tomto pozemku žalovaný protiprávne zrealizoval stavbu a v snahe
túto zlegalizovať, podal na stavebný úrad žiadosť o dodatočné stavebné povolenie (vec vedená pod
č. V+PK/102/2018/03-JK), pričom Obec E. žalobkyni uložila povinnosť podať vo veci žalobu. V roku
2017 žalovaný zrealizoval základovú dosku, čo je predmetom priestupkového konania a v roku 2018
pokračoval vybudovaním obvodových múrov a tiež elektrickej prípojky, pričom vedel, že stavbu realizuje
na cudzom pozemku.

3. Žalovaný popieral tvrdenia žalobkyne a žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko parc. č. XXXX/X bola
vytvorená nezákonne v rámci konania o ROEP z parcely č. XXXX medzi parcelami parc. č. XXXX a
XXXX/X. Pôvodná parcela č. XXXX pritom bola v podielovom spoluvlastníctve G. D., otca žalovaného,
a H. I., obaja v 1 k celku. Garáž postavil otec žalovaného v roku 1991 a v roku 2011 žalovaný požiadal
Obec E. o povolenie na spevnenie, nakoľko pravá strana sadá a je nachýlená o 15-20 centimetrov. Vtedy

žalovaný zistil, že vlastníčkou pozemku je žalobkyňa. Dňa 9.12.1988 bývalý MNV v E. vydal potvrdenie,
v ktorom potvrdil, že D. a G. D. obhospodarovali pôdu „J.“, kde stojí sporná garáž a táto skutočnosť má
vyplývať aj zo závetu neb. H. D. z roku 1964 a tiež rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 9C/1345/88-60
zo dňa 29.11.1989. Predmetným rozsudkom malo byť vlastníctvo k parcelám vysporiadané a až v roku
2007 v rámci konania o ROEP H. I. zistila, že medzi parcelami vo vlastníctve žalovaného a H. I. vznikla
parcela parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalobkyne. Poukázal na rozpor konania žalobkyne s dobrými

mravmi a navrhol žalobu zamietnuť.4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 3 ods. 1, § 123, § 126
ods. 1, § 132 ods. 1 a § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a s poukazom na článok 8, § 191
ods. 1, § 215 ods. 1 CSP uzavrel, že súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať

účastníkov na nedostatočné, resp. chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takýchto dôkazov,
ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Civilný sporový proces sa okrem iného zásadne riadi princípom
dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, koncentrácie a s ním spojeným princípom
formálnej pravdy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné
bremeno a preukázala pravdivosť svojich tvrdení.

5. Súd prvej inštancie uzavrel, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa sa v konaní
domáhaodstráneniastavbyzpozemkuparc.č.XXXX/Xk.ú.E..Napriekmnožstvuvykonanýchlistinných
dôkazov neboli v konaní odstránené pochybnosti o správnosti zápisu vlastníckeho práva k predmetnej
parcele, o čom svedčí o.i. tiež vyjadrenie geodetky Nemčíkovej (bod. 19), či vyjadrenie Správy katastra
Poprad a Katastrálneho úradu Prešov. Je zrejmé, že parcela parc. č. XXXX/X bola vytvorená v konaní o

ROEP, pričom doposiaľ nebola vyriešená otázka, z akej konkrétnej parcely či parciel vznikla, nakoľko ani
číselne na bezprostredne susediace parcely nenadväzuje. Naopak parcely bezprostredne s parcelou
č. XXXX/X susediace sa zhodujú v označení parcelného čísla a jedna z nich má uvedené podlomenie
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní nárok žalobkyne na odstránenie stavby nemal za
preukázaný a vzhľadom na uvedené žalobu ako predčasne podanú v celom rozsahu zamietol. Do doby

úplného vyjasnenia otázky vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX/X sa vyhovenie žalobe javí v
rozpore so zásadou spravodlivosti.

6. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých rozhodne v zmysle § 262 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) a žiadala, aby odvolací súd uvedený rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel
a žalobkyni priznal náhradu trov konania.

8. Žalobkyňa v odvolaní zdôraznila, že jej vlastníctvo k pozemku parcela registra E č. XXXX/X o výmere
666 m2 k.ú. E., na ktorom je postavená stavba vo vlastníctve žalovaného, bolo jednoznačne preukázané
nielen listom vlastníctva č. XXXX k.ú. E., ale aj listinami preukazujúcimi nadobudnutie tohto pozemku
žalobkyňou od jej právnych predchodcov oboznámených vykonaným dokazovaním.

Kúpnou zmluvou z roku 1950 medzi predávajúcim H. D. a jeho synom K. D. (otec žalobkyne) ako
kupujúcim bola odpredaná „lúka C. L.“, ktorá sa nachádza pod číslom XXX H. v pozemnoknižnej vložke
k.ú. E., r. č. XX, parc. č. XXXX/X vo výmere 37 ár a 78 m2 zapísaná pod B-1 za vopred dojednanú
kúpnu cenu 6 000,- Kčs. Po smrti túto nehnuteľnosť nadobudli jeho dcéry A. B., G. G. F., G. M. M.. Po
smrti ich rodičov v roku XXXX a XXXX, teda K. D. a N. D. bol v roku 1991 postavený prístrešok pre

poľnohospodárske stroje na pozemku žalobkyne par. č. XXXX/X bez jej súhlasu.
V dedičskom konaní po nebohom H. D. nebola prejednávaná parcela č. XXXX/X, keďže ju predal synovi
K. D.. Žalovaný tvrdí, že parcela č. XXXX/X
nepatrí žalobkyni, no pri sčítaní všetkých výmer parciel, ktoré k danému číslu parcely č. XXXX/X
prislúchajú, pričom parcela č. XXXX/X o výmere 666 m2 tvorí celok 37 ár 78 m2 pozemku parc. č. XXXX/

X, ktoré odkúpil otec žalobkyne K. D.. Túto skutočnosť potvrdil aj vykonaný register obnovenej evidencie
pozemkov dňa 18.1.2007 za účasti deviatich členov komisie.
Súd prvej inštancie argumentuje v prospech spochybnenia vlastníctva pozemku žalobkyňou v bode č. 47
rozhodnutia vyjadrením geodetky O. v protokole prislúchajúcom k technickej správe zo dňa 22.10.2018
(bod. 19). Uvedené cudzou rukou dopísané vyjadrenie nepochádza od uvedenej geodetky, ale bolo

dodatočne dopísané P. C. D., bratom žalovaného po vyhotovení protokolu a jeho podpisu ostatnými
účastníkmi tak, aby sa ostatní účastníci k nemu už nemohli vyjadriť. O uvedenom svedčí aj podpis
na protokole, ktorý sa nezhoduje s podpisom geodetky O.. V tejto súvislosti žalobkyňa predkladá
čestné vyhlásenie geodetky O.. Odhliadnuc od uvedeného geodet nemá právomoc posudzovať
vlastnícke vzťahy účastníkov ani poučovať prítomné osoby o následkoch, ktoré ani nie sú v protokole

zaznamenané. Uvedené však nič nemení na tom, že protokol bol úmyselne dodatočne upravovaný P.
C. D., aby vyvolal
klamlivý dojem o spochybnení vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnému pozemku.Ďalej súd prvej inštancie poukazuje na rozhodnutia Správy katastra Poprad a Katastrálneho úradu
Prešov, avšak neuvádza, o ktoré rozhodnutia sa má presne jednať a čo presne z ich obsahu má
spochybňovať vlastnícke právo žalobkyne k pozemku, takže žalobkyni znemožňuje na tieto tvrdenia

kvalifikovane reagovať, keďže súd prvej inštancie v tomto smere vôbec neuvádza dôvody svojej
argumentácie, ani čo z obsahu predmetných rozhodnutí má potvrdzovať jeho argumentáciu a je nutné
dodať, že takéto rozhodnutia nemajú
právnu silu niečo meniť vo vzťahu k vlastníckemu právu žalobkyne k pozemku. Ak by tieto rozhodnutia
obsahovali dôvody na spochybnenie vlastníctva žalobkyne, je dôvodné sa domnievať, že žalovaný by

ich už využil v inom konaní ohľadom vlastníctva k pozemku, na ktorom stojí neoprávnená stavba.
Rozhodnutie o zamietnutí žaloby je v podstate argumentačne postavené len na sfalšovanom vyjadrení
geodetky O., ktoré aj v prípade jeho pravosti nemá žiadnu váhu, bližšie neurčených rozhodnutiach
katastrálnych úradov a číselnom nenadväzovaní predmetnej parcely so susednými parcelami. Uvedené
nemôže predstavovať dostatočné dôvody, ktoré by prvostupňový súd mohli viesť k záveru o
nedôvodnosti žaloby, a tým k jej zamietnutiu.

Polemika o vlastníctve pozemku v tomto konaní nemá miesto a pokiaľ ho žalovaný spochybňuje, musí
tak učiniť v inom príslušnom konaní a nie v konaní o odstránenie stavby.
Súd prvej inštancie nevysvetlil, ktoré z podmienok uvedených v § 135c OZ neboli splnené. Žalobkyňa
poukazovala na ust. § 7 a predovšetkým § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, v zmysle ktorého sú údaje
katastra hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Žalovaný pritom uvedené hodnoverné a záväzné údaje

ohľadne vlastníctva pozemku žalobkyňou žiadnym spôsobom relevantne nespochybnil. Zároveň všetky
oznámenia ohľadom protiprávnej činnosti komisie ROEP boli zamietnuté ako nedôvodné (bod č. 26
rozsudku).
Z týchto dôvodov je právne posúdenie prejednávanej veci rozsudkom súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, nedávajúce odpoveď na zásadné argumenty žalobkyne a v priamom rozpore s

vykonaným dokazovaním. Z rozsudku nie je zrejmé, akým spôsobom súd dospel k záveru, že vlastníctvo
žalobkyne k predmetnému pozemku bolo spochybnené a komu má teda svedčať.
Z hľadiska neoprávnenosti stavby nie je dôležitá ani subjektívna stránka stavebníka a nie je teda
rozhodujúce, či stavebník realizoval stavbu v dobrej či v zlej viere, a preto sa neposkytuje zvýšená
ochrana stavebníkovi, ktorý bol v dobrej viere. Stavba je neoprávnenou vtedy, ak ju niekto staval na

cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu.
Ak ide skutočne o neoprávnenú stavbu, nemôže súd zamietnuť žalobu na jej odstránenie. Ustanovenie
§ 135c Občianskeho zákonníka rieši iba otázku vlastníctva stavby postavenej na cudzom pozemku a
nie otázku vlastníctva pozemku zastavaného cudzou stavbou. Neposkytnutie ochrany práva vlastníkovi
pozemkujeobmedzeniejehopráva,ktorénespĺňapodmienkyustanovenévčlánku11Listinyzákladných

práv a slobôd.
Žalobkyňa zároveň poukazovala na rozsiahlu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky,
ktorýsaproblematikouvydržaniapodrobnezaoberal.Zdôraznilavhodnosťpoužitiatejtojudikatúrynajmä
s poukazom na totožnosť právnej úpravy nielen do roku 1993. Zdôraznila predovšetkým rozhodnutia NS
ČR sp.zn. 32/1992, 1308/2003, sp.zn. 22Cdo/1565/2007.

Žalobkyňa mala za to, že svoju právnu argumentáciu dôkladne odôvodňovala aj relevantnou
rozhodovacou činnosťou súdov, napriek tomu súd prvej inštancie rozhodol podľa jej názoru odchýlne, od
tejto judikatúry sa odklonil, pričom vôbec tento odklon neodôvodnil (bod 47 a 48 rozsudku). Predmetná
neoprávnená stavba je naplnená stavebným materiálom, má zavedenú elektrickú prípojku. Stavba má
vybetónovanú podlahu. Predmetná neoprávnená stavba je žalovaným deklarovaná ako prístrešok pre

poľnohospodárske stroje, avšak realita je taká, že ide o stavbu, ktorá slúži na skladovanie stavebného
materiálu, pričom je postavená na pozemku, ktorý patrí žalobkyni.
Žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že vyčerpávajúco preukázala svoje vlastnícke právo k pozemku,
ktoré nebolo v konaní relevantne spochybnené, naproti tomu žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal
vlastnícke právo k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Vlastnícke právo žalobkyne jasne vyplýva

z LV č. XXXX a nebolo žiadnym spôsobom spochybnené, pričom v tomto konaní nie je smerodajné
zaoberať sa ako žalobkyňa nadobudla vlastníctvo, ale oprávnenosťou umiestnenia cudzej stavby vo
vlastníctve žalovaného na jej pozemku a tým bezdôvodné a protiprávne obmedzovanie jej ústavného
práva vlastniť majetok.
Otázka vlastníckeho práva k pozemku žalobkyne bola už dávno vyjasnená v jej prospech za súčasného

predloženia relevantných dôkazov a táto otázka v tomto konaní nemá miesto. Takýto názor súdu
prvej inštancie je arbitrárny v rozpore s princípom právnej istoty žalobkyne. Uvedené rozhodnutie
súdu prvej inštancie je v rozpore nielen s ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aj s rozhodovacou činnosťousúdov a vykazuje znaky neurčitosti, zmätočnosti, nepreskúmateľnosti, arbitrárnosti a ako celok je
nepresvedčivé a v podstate znemožňuje žalobkyni sa proti nemu kvalifikovane brániť.
Navyše rozhodnutie sa vôbec nezaoberá prípojkou elektrického vedenia, ktorého odstránenie je tiež

predmetom žaloby.

9. K odvolaniu pripojila aj fotokópiu čestného prehlásenia geodetky F. O. zo dňa 17.6.2021, ktorým na
účely tohto súdneho konania čestne prehlásila, že text uvedený v protokole o vytýčení hranice pozemku
umiestnený pod menami a podpismi zúčastnených osôb vyhotovený v rámci Vytyčovacieho náčrtu pre

vytýčenie hraníc pozemkov F. XXXX/X a F. XXXX/X, XXXX/X zo dňa 22.10.2018 nebol napísaný ani
podpísaný jej osobou.

10. K odvolaniu zastal vyjadrenie žalovaný. Mal za to, že napadnutý rozsudok je riadne a dostatočným
spôsobom odôvodnený. Žalobkyňa sa nestala vlastníčkou pozemku registra „N.“ parc. č. XXXX/X na
základe dedičského konania vedeného Okresným súdom Poprad pod D 318/85 a ani pod D 1181/89.

Tento pozemok bol zapísaný do LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. na základe ROEP až v roku 2007.
V čase, keď sa žalobkyňa stala vlastníčkou predmetného pozemku už stavba, ktorej odstránenia sa
žalobkyňa domáha, bola postavená a to ešte v roku 1991 a to na základe vtedy platných predpisov.
Žalobkyňa až po viac ako desiatich rokov od zápisu predmetného pozemku do listu vlastníctva
podala túto žalobu. „Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa

ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje
procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej
spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich
podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí

obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných
prostriedkov.“ (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf 65/2011).
V žiadnom prípade zo strany konajúceho súdu nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces vo
vzťahukžalobkyni.Prvostupňovýsúdsazaoberalvšetkýmipredloženýmilistinnýmidokladmianásledne
rozhodol.

Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
a uplatnil si trovy odvolacieho konania.

11. V odvolacej replike žalobkyňa uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom
nespochybnil ani nevyvrátil argumentáciu žalobkyne po stránke právnej, ani skutkovej. Polemika

o vlastníctve pozemku v tomto konaní nemá miesto a pokiaľ ho žalovaný spochybňuje, musí tak učiniť
v inom príslušnom konaní a nie v konaní o odstránenie stavby. Rozhodnutie najvyššieho súdu uvádzané
žalovaným vo vyjadrení je vytrhnuté z kontextu a nemá žiadnu súvislosť s prejednávanou vecou.
Rozhodujúcim faktorom v tomto spore je oprávnenosť stavby postavenej na predmetnom pozemku a nie
otázka vlastníctva pozemku, ktorá bola v konaní nad jeho rámec preukázaná. Žalovaný nevyužil žiaden

právny inštitút, ktorý mu na vyriešenie situácie ohľadom neoprávnenej stavby poskytuje Občiansky
zákonník a práve naopak neuniesol dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti stavby. Je absurdné, aby
žalovaný žalobkyni obmedzoval ústavou garantované vlastnícke právo akýmkoľvek spôsobom. Ak ide
o neoprávnenú stavbu, čo je nepochybne tento prípad, nemôže súd zamietnuť žalobu na jej odstránenie.
V ostatnom žalobkyňa poukázala na obsah podaného odvolania, ako aj v konaní uskutočnených

prednesov a vyjadrení.

12. V odvolacej duplike žalovaný zotrval na doterajších vyjadreniach a vzhľadom na argumentáciu
žalobkyne mal za to, že je veľmi dôležitá otázka vlastníctva pozemku, na ktorom je postavená stavba,
ktorá sa má odstrániť. Ak v čase predmetnej stavby žalobkyňa nebola vlastníčkou pozemku, na ktorom je

stavba postavená, tak jej argumenty vo vyjadrení sú irelevantné. Trval na tom, že stavba bola postavená
podľa v tom čase platných právnych predpisov a preto je namieste použitie zásady vigilantibus iura
scripta sunt, t.j. práva patria bdelým. Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si trovy
odvolacieho konania.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním ktoré mu
predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388
CSP).14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v

aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

15. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu. Vyplýva to aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby

na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruistoriace. Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-
A, str. 12, § 29; Hirobalanice, Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-D;, Georgiadis c. Grécko z
29.05.1997; Higgins c. Francúzsko z 19.02.1998).
Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutia v náleze III. ÚS

119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnenie nárokov a
obranu proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

16. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. V prejednávanej veci je nepochybné, že kľúčovou otázkou pre vyriešenie danej veci je otázka
vlastníckeho práva k sporným častiam pozemku. Pokiaľ prvoinštančný súd dokazovanie v tomto smere

nevykonal, v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil, prečo sú pochybnosti o správnosti zápisu
vlastníckeho práva k spornej parcele napriek zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne a tieto
pochybnosti neodstránil, nemá rozhodnutie prvoinštančného súdu náležitosti v zmysle ust. § 220 CSP
a v tomto smere takéto rozhodnutie nemožno považovať za presvedčivé.

18. Odvolací súd zastáva názor, že ak prebieha súdne konanie, výsledok tohto súdneho konania by mal
dať odpoveď na všetky relevantné otázky medzi stranami sporu tak, aby právna neistota vo vzťahu k
vyriešeniu základných sporných otázok bola odstránená a na tomto základe aj nastolená spravodlivá
rovnováha.

19. Navyše je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zároveň aj odstránenia elektrickej
prípojky, pričom k tomuto súd prvej inštancie nezaujal absolútne žiadne stanovisko.

20. Tak ako už odvolací súd uviedol, v prejednávanej veci je kruciálna otázka vlastníckeho práva
pozemku a za stavu, ak z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, ako sa súd prvej inštancie

vysporiadal s touto otázkou, potom súhrnne so všetkými okolnosťami tak ako boli uvedené možno
konštatovať porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

21. Právo na spravodlivý proces, tak ako ho garantuje článok 6 ods. 1 dohovoru, musí byť interpretované
vrámcipreambulykdohovoru,ktorejrelevantnáčasťdeklaruje,žemyšlienkaprávnehoštátujesúčasťou

spoločného dedičstva zmluvných strán. Jedným zo základných aspektov právneho štátu je princíp
právnej istoty požadujúci, okrem iného, aby rozhodnutia súdov, ktorými bola vec rozhodnutá konečným
spôsobom neboli spochybňované (rozsudok ESĽP z 28.10.1999 vo veci Brumaärecku proti Rumunsku,
sťažnosť č. 28342/95, § 61).

22. Ak sa súd prvej inštancie rozhodol zamietnuť žalobu, tak mal tak urobiť z iných dôvodov.
Neujasnené vlastnícke vzťahy nemôžu ísť na ťarchu žalobkyne, ktorá je aktuálne zapísaná ako
vlastníčka sporného pozemku na liste vlastníctva. Ak žalovaný spochybňuje jej vlastnícke právo, potom
sa musí prvoinštančný súd v tomto konaní vysporiadať s touto otázkou a ak zistí, že žalobkyňa nieje vlastníčkou, lebo napr. žalovaný mohol sporný pozemok vydržať a pod., musí to prvoinštančný súd
skonštatovať a z toho dôvodu žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie je povinný dať odpoveď na otázku,
kto je vlastníkom parcely a ak to nie je žalobkyňa (aktuálne zapísaná na liste vlastníctva), z toho dôvodu

pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie totiž musí vyriešiť vlastníctvo
žalobkyne a ak zistí, že žalobkyňa je vlastníčkou sporného pozemku, potom riešiť neoprávnenosť stavby
a jej odstránenie.

23. Vzhľadom na predčasnosť záveru o nepreskúmaní nároku žalobkyne na odstránenie stavby,

odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne preskúmať tvrdené dôvody pre
odstránenie stavby „prístrešku pre poľnohospodárske stroje a prístavbu skladu“ ako aj prípojky
elektrického vedenia a vyriešiť otázku vlastníctva sporného pozemku tak, aby právna neistota medzi

stranami sporu bola odstránená, čím sa aj naplní zmysel a účel súdneho konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).