Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51C/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123201449
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123201449.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, štátny občan SR, právne zastúpený Advokátska kancelária M
Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, Žilina, IČO: 47 258 608, proti žalovanej: F. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 6.340,-Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 6.340,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 6.340,-Eur od 13.04.2023 do zaplatenia, a to všetko do 60 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,68 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.02.2023 domáhal súdneho výroku, ktorým by
súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 6.340,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 6.340,-Eur odo dňa podania návrhu do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe vzájomnej dohody účastníkov konania pre účely realizácie
zámeru bezbariérového prístupu do domu žalobca uhradil za žalovanú zálohovú platbu vo výške 1.000,-
Eur za vchodové dvere na domovej nehnuteľnosti v jej vlastníctve, a to formou bezhotovostného

prevodu dňa 14.10.2020 priamo na bankový účet dodávateľa - D. H.. Následne po dodaní a montáži
vchodových dverí, vrátane vykonania prác pre splnenie sledovaného účelu bezbariérovosti, uhradil
žalobca za žalovanú opätovne formou bezhotovostného prevodu dňa 18.03.2021 priamo na bankový
účet dodávateľa - D. H. sumu vo výške 5.340,- Eur zodpovedajúcu cene vyúčtovanej dodávateľom.
Žalobca opakovane vyzýval žalovanú na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré tento vynaložil na
úhradu (splnenie) jej záväzkov, pričom ku dňu podania žaloby si žalovaná dobrovoľne svoju povinnosť,
t. j. vrátiť žalobcovi finančné prostriedky, ktoré poskytol na úhradu jej záväzkov, nesplnila. Žalobca

si voči žalovanej preto uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca plnil
za žalovanú jej záväzky, a to nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6.340,-Eur
zodpovedajúceho cene dodaných vchodových dverí a cene vykonaných prác uhradených za žalovanú
priamo dodávateľovi, spolu s úrokom z omeškania, na ktorý vznikol žalobcovi nárok s poukazom na ust.
§ 517 Občianskeho zákonníka, v sadzbe stanovenej príslušným právnym predpisom - 8% ročne z dlžnej
sumy odo dňa podania žalobného návrhu až do zaplatenia.

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 51C/13/2023-18 zo dňa
28.03.2023 a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi celú uplatnenú sumu.4. Žalovaná podala voči platobnému rozkazu včas odpor, v ktorom uviedla, že na základe ústnej dohody
s navrhovateľom bola celková čiastka vo výške 6.340,-Eur poskytnutá navrhovateľom ako dar určený
na realizáciu zámeru bezbariérového prístupu do domu žalovanej (ďalej len „účelový dar“), nie ako

pôžička. Účelový dar bol poskytnutý formou finančného prevodu na účet dodávateľa vyššie uvedeného
zámeru, p. D. H., pričom zámer bezbariérového prístupu bol týmto dodávateľom riadne realizovaný.
Základom pre poskytnutie účelového daru bol návrh samotného žalobcu, podľa ktorého žalobca ako
brat žalovanej vyjadril vôľu zaplatiť náklady na bezbariérový vstup do domu žalovanej, nakoľko táto je
v dôsledku dlhodobého ochorenia na diabetes uznaná invalidnou, konkrétne čiastočne amputovanou

ľavou nohou, v dôsledku čoho je prevažne odkázaná na používanie invalidného vozíka. Predchádzajúci
stavebnýstavdomuaokolitéhoterénujejnedovoľovalprístupdodomuspoužitíminvalidnéhovozíka,čo
značne komplikovalo akýkoľvek pohyb a naplňovanie základných potrieb. Z rovnakého dôvodu daroval
žalobca žalovanej aj elektrický invalidný vozík, ktorý bol po dedičskom konaní majetkom jeho syna I.
C. a ktorého vrátenie v súčasnosti žalobca požaduje s tvrdením, že ho žalovaná užíva neoprávnene.
V čase návrhu žalobcu poskytnúť žalovanej účelový dar prebiehalo dedičské konanie po zosnulom

B. C., ich spoločnom otcovi. Žalovaná sa v tomto dedičskom konaní vzdala pozostalosti, vrátane
podielu na nehnuteľnosti - rodinný dom a priľahlý pozemok na adrese D. XXX, a to v prospech syna
žalobcu, s cieľom umožniť synovi žalobcu zväčšiť svoj vlastnícky podiel na uvedenej nehnuteľnosti,
ktorú žalobca využíval k pobytu pre seba i pre svoju manželku a ich syna, ktorý je spoluvlastníkom
nehnuteľnosti. Žalovaná sa vzdala pozostalosti v prospech syna žalobcu bez nároku na akúkoľvek

kompenzáciu či náhradu. Žalobca za to žalovanej vyjadril vďaku a prejavil snahu pomôcť jej v zdravotne
komplikovanej životnej situácii realizáciou zámeru bezbariérového prístupu do jej domu, v dôsledku
čoho žalobca po dohode s dodávateľom uhradil čiastku účelového daru na účet dodávateľa. Žalobca
jasne a jednoznačne koncipoval a označoval účelový dar za dar v celom rozsahu a ani raz ho neoznačil
za pôžičku ani nenavrhol žiadne podmienky vrátenia pôžičky; uvedená čiastka účelového daru bola v

každom momente jednoznačne definovaná ako dar poskytnutý pre uľahčenie ťažkej životnej situácie
žalovanej a ako vyjadrenie vďaky za to, že sa ako neopomenuteľný dedič dobrovoľne vzdala svojho
podielu na pozostalosti po B. C. a takto aj bola žalovanou v dobrej viere prijatá. Pôžičku by žalovaná
nemohla prijať z dôvodu neschopnosti jej splatenia, a to vzhľadom na limitovanú ekonomickú aktivitu
žalovanej v dôsledku invalidity. Žalobca v posledných mesiacoch podstatne zmenil svoje správanie,

odcudzil sa celej rodine a prerušil s ňou kontakty, hrubými urážkami častoval nielen žalovanú, ale aj jej
deti a matku účastníkov konania, čo dokazuje jeho správa z dňa 25.06.2021, v ktorej hovorí o svojej
matke a 2 dcérach žalovanej. Stalo sa tak po tom, čo matka žalobcu a žalovanej darovala svoj podiel
na vyššie zmienenej nehnuteľnosti dcére žalovanej J. G., pričom žalobca očakával, že matkin podiel
po jej smrti pripadne buď jemu samotnému alebo jeho potomkom, a po spore o uloženie ostatkov otca

strán sporu. Žalovaná z uvedených dôvodov považovala návrh žalobcu za účelové a šikanózne konanie
a snahu prekrúcať skutočnosti, ktorá je motivovaná nenaplnenými očakávaniami o nadobudnutí celej
nehnuteľnosti do svojho vlastníctva alebo vlastníctva jeho detí. Keďže žalobca poskytol účelový dar
žalovanej ako dar, čo jednoznačne plynulo z popísanej situácie a bolo takto žalovanou v dobrej viere
vnímané ako snaha žalobcu pomôcť jej v ťaživej zdravotnej situácii po vzdaní sa pozostalosti v prospech

žalobcu, neuznávala žalovaná tvrdenie žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia na jej strane a teda
ani jej právo na zaplatenie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu považoval v celom rozsahu za sporné skutkové tvrdenia žalovanej vo
vzťahu k údajnej ústnej dohode medzi žalobcom a žalovanou o poskytnutí účelového daru na realizáciu

zámeru bezbariérového prístupu do domu žalovanej. Vychádzajúc z ust. § 628 Občianskeho zákonníka
je darovacia zmluva, na ktorú poukazuje žalovaná, dvojstranným právnym úkonom, t.j. k darovaniu môže
dôjsť iba na základe zmluvy, pričom žalobca popieral, že by bol účastníkom darovacej zmluvy a vyjadril
svoju vôľu bezodplatne previesť na žalovanú vlastnícke právo k finančným prostriedkom v sume 6.340,-
Eur (finančné prostriedky, ktoré za žalovanú žalobca zaplatil). Keďže i sama žalovaná nerozporuje, že

žalobcafinančnéprostriedkypreviedolpriamonaúčetdodávateľabezbariérovéhoprístupu,jenesporné,
že nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu finančných prostriedkov medzi žalobcom a žalovanou, tak ako
predpokladá zákon, a teda nemohla byť platne uzatvorená darovacia zmluva, tak ako tvrdí žalovaná,
keďže uvedené vylučuje ust. § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca zároveň poukázal na právnu
úpravu týkajúcu sa formy zmluvy s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy by

žalovanou tvrdená darovacia zmluva na finančné prostriedky, ktoré boli prevedené na tretiu osobu, bola
z dôvodu rozporu s ust. § 628 ods. 2 s použitím § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatným právnym
úkonom, keďže právny úkon nebol urobený vo forme vyžadovanej zákonom, t.j. darovacia zmluva na
finančné prostriedky, k odovzdaniu ktorých nedošlo pri darovaní, pre svoju platnosť vyžaduje písomnúformu.Samažalovanánetvrdí,anineprodukuježiadendôkaz,žebymedzižalobcomažalovanoudošlok
písomnému uzatvoreniu zmluvy. Uvedené len potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že medzi účastníkmi konania
nedošlo k uzatvoreniu zmluvy, na základe ktorej by žalobca prejavil vôľu poskytnúť žalovanej akékoľvek

bezodplatnéplnenie.Jebezskutkovéhoaprávnehovýznamukmeritusporu,avšaknepravdivé,tvrdenie
žalovanej vo vzťahu k dedičskému konaniu a nevyužitiu práva žalovanej vzniesť námietku relatívnej
neplatnosti závetu právneho predchodcu účastníkov konania - otca žalobcu a žalovanej, ktorý závetom
odkázal podiel 1/2 na nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX v k.ú. D. synovi žalobcu. Žalobca poprel,
že by poskytol žalovanej, či už dar, alebo účelový dar, ako označuje žalovaná svoje tvrdenia v podanom

odpore, práve naopak žalobca bol vždy zo strany žalovanej utvrdzovaný v tom, že finančné prostriedky,
ktoré za ňu zaplatil dodávateľovi bezbariérového prístupu do domu, mu vráti, že si bude hľadať prácu
eventuálne zabezpečí úver z finančnej inštitúcie, príp. finančnú čiastku bude splácať čiastočne v rámci
svojich možností a schopností.

6. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.06.2023 uviedla, že medzi stranami niet sporu o

tom, či došlo k plneniu. Žalobca odoslal finančné prostriedky na účet D. H. a uhradil tak cenu diela
spočívajúceho v stavebných úpravách domu žalovanej, a to ako dar. Pokyn k obom platbám pánovi H.
dala žalovaná žalobcovi písomne a ten jej ho vždy písomne potvrdil. S ohľadom na vyššie uvedené
ustanovenie je irelevantné, či finančné prostriedky prevzala priamo žalovaná alebo pán H., pretože
na základe darovacej zmluvy bolo plnené. Ak by aj bola uzavretá darovacia zmluva neplatná pre

nedostatok písomnej formy, žalobca sa nemôže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, keďže
k plneniu zo zmluvy v skutočnosti došlo. Žalovaná popierala tvrdenie žalobcu, že medzi žalobcom
a žalovanou nedošlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy a že žalovaný nemal vôľu poskytnúť žalovanej
akékoľvek bezodplatné plnenie. Už v odpore proti platobnému rozkazu navrhla dôkazy, ktoré jej tvrdenia
dokazujú. Žalobca však nenavrhol žiadny dôkaz, ktorý by potvrdil jeho tvrdenie, že sa jednalo o pôžičku.

Žalovaná sa nestotožnila s názorom, že jej tvrdenia vo vzťahu k dedičskému konaniu po jej otcovi B.
C. sú bez skutkového a právneho významu k meritu sporu medzi žalobcom a žalovanou. Okolností
okolo dedičského konania po B. C. predstavujú okolnosti, na základe ktorých sa žalobca rozhodol
žalovanej darovať finančné prostriedky a elektrický invalidný vozík. Žalobca daroval žalovanej finančné
prostriedky a elektrický invalidný vozík, okrem iného, ako kompenzáciu za to, že sa žalovaná vzdala

svojho zákonného podielu ako neopomenuteľný dedič po B. C.. Hodnota tohto podielu pritom takmer
dvojnásobne presahuje hodnotu darovaných vecí. Keďže bolo v záujme žalobcu, aby jeho syn získal
celý podiel na nehnuteľnosti, sľúbil žalovanej kompenzáciu vo forme daru. Takýto postup bol medzi
žalobcomažalovanoudohodnutýeštepredsmrťouichspoločnéhootca.Totodosvedčujeajkomunikácia
medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 28. 9. 2020, v ktorej žalovaná vyzýva žalobcu, aby ju začal

„vyplácať“, teda aby začal kompenzovať jej podiel na pozostalosti, ktorého sa dobrovoľne vzdala v
prospech syna žalobcu, fakticky aj v prospech žalovaného. Pred rokmi sa totiž rodičia žalobcu a
žalovanej, žalobca a žalovaná dohodli na rozdelení ich majetku pre prípad smrti rodičov žalobcu a
žalovanej. Otec žalobcu a žalovanej mal odkázať svoj majetok synovi žalobcu. K. F. mala odkázať
svoj majetok, hlavne podiel na nehnuteľnosti, dcére žalobcu I. L., a to pretože žalobca bol zaťažený

početnými exekúciami a nemohol tak získať vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez rizika jej exekúcie.
Prostredníctvom svojich detí by tak získal faktickú kontrolu nad nehnuteľnosťou a časom aj vlastníctvo
nehnuteľnosti. Za odkázanie nehnuteľnosti jeho deťom mal žalobca žalovanú kompenzovať. Bez
kompenzácie by žalovaná nesúhlasila so vzdaním sa svojho podielu na dedičstve, a to s ohľadom na jej
finančnú situáciu. Žalovaná poberá invalidný dôchodok vy výške zhruba 400,- Eur. Táto čiastka nestačí

na pokrytie jej základných životných potrieb. Bez daru, ktorý jej žalobca poskytol, by si nemohla dovoliť
rekonštrukciu domu, keďže peňažný príspevok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na kompenzáciu
zdravotného postihnutia vo výške 2149,43 Eur nedosahoval ani tretinu ceny stavebných prác na
debarierizáciu vchodu do domu a bol použitý na debarierizáciu kúpeľne žalovanej. K. F. sa však s
ohľadom na nemorálne správanie jej syna voči jej osobe rozhodla svoj majetok darovať a odkázať svojej

vnučke J. G.. Keď toto žalobca zistil, cítil sa okradnutý, prerušil kontakt so žalovanou a jej rodinou a
účelovo a na základe klamstiev rozporuje právny základ daru, ktorý poskytol žalovanej. S argumentáciou
žalovanej sa stotožnila aj Polícia Slovenskej republiky pri riešení trestného oznámenia, ktoré na ňu
podal žalovaný vo veci vrátenia elektrického invalidného vozíka. Nemiestne správanie žalovaného
voči žalovanej a jej rodine je všeobecne známe, prekročilo hranicu šikany a zákonnosti - žalobca sa

dopúšťa ohovárania, krivých obvinení a vyhrážania voči žalovanej, J. G. a ich rodinným príslušníkom.
Tvrdenie, že medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k uzatvoreniu žiadnej darovacej zmluvy, je len ďalším
aktom pomsty zo strany žalobcu. Zároveň je žalobca motivovaný nedostatkom finančných prostriedkov,
ktoré bude žalobca potrebovať na zaobstaranie bývania pre svoju rodinu a rodinu jeho manželky poukončení sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorý žalobca
ako zákonný zástupca I. C. vedie s J. G., a to bez ohľadu na to, ako tento spor skončí. Počas prvého
pojednávania žalobca uviedol, že jeho syn a ani on a jeho manželka v súčasnosti nemajú finančné

prostriedky k vyplateniu J. G. v prípade, že by súd rozhodol o prikázaní nehnuteľnosti do vlastníctva I. C..

7. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 09.11.2023 v prítomnosti žalobcu, jeho právnej zástupkyne
a žalovanej, pričom na návrh právnej zástupkyne žalobcu vykonal výsluch žalobcu.

8. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na doterajšej právnej a skutkovej argumentácii.
Poukázala, že je nespornou skutočnosťou, že žalobca za žalovanú zaplatil jej peňažné záväzky.
Žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k darovacej zmluve,
ktorej predmetom by mali byť finančné prostriedky, ktoré uhradil žalobca za žalovanú. K predbežnému
právnemu posúdeniu uviedla, že žalobca poprel už v písomných vyjadreniach uzatvorenie darovacej
zmluvy. Mala za to, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy nedošlo, a teda neexistuje právny dôvod, na

základe ktorej by bola oprávnená žalovaná si ponechať sumu, ktorú za ňu žalobca uhradil.

9. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že to vôbec nebola pôžička. Nebola tam žiadna darovacia zmluva,
nebola tam ani ústna dohoda, nebolo tam nič, bol to iba dar, ktorý potom zmenil na účelový dar, pretože
žalobca vedel, že nevychádza so svojimi deťmi, nevychádza s mamou, otec bol po smrti, ona bola krátko

po operácii, čo jej tri razy po sebe rezali nohu, nakoniec jej ju odrezali v predkolení, bola na tom ťažko
psychicky. Jej brat prišiel k nej s tým, že žalovaná má nepodarené deti, že jej nevedia spraviť nájazd,
takže on jej to spraví ako dobrý brat, takže to nebola pôžička, to bol dar. A nakoniec to bol aj účelový
dar, pretože po otcovej smrti otec daroval svoju polovičku jej synovcovi, synovi žalobcu, ona to mala
napadnúť, ale to nenapadla. Ešte pol hodinu predtým jej brat volal, že či mu to teda podpíše. Ona mu

polovičku chalupy podpísala, lebo hoci mohla napadnúť závet, nenapadla ho. Tým, že mama zomrela
nečakane, zomrela za 10 mesiacov po otcovi a medzitým prepísala ona svoju polovičku na žalovanej
dcéru, s ktorou sa tiež žalobca súdi, a tým sa žalobca stal ich hlavný nepriateľ. Podával na ňu trestné
oznámenie na políciu, že neoprávnene užíva vozík po otcovi, ktorý jej on sám dal. Keď otec zomrel,
tak povedal, že si ho môže zobrať. Na jej dcéru podáva trestné oznámenia, že žumpu ťahá, púšťa do

rieky. Bol to účelový dar, že si myslel, že žalovaná mu podpíše aj tú druhu polovičku chalupy, keď mama
niekedy zomrie. A keby jej dal nejakú pôžičku, tak musí vedieť, koľko si chce požičať peňazí, koľko by to
stálo a oni do poslednej chvíle nemali rozpočet, až keď ona bola na liečení v Kováčovej tri mesiace, tak
vtedy jej synovec písal, že nech žalobca pošle 6.300,- Eur, že to stojí. A tým pádom bol teda zaskočený,
že je to dosť drahé. Keď prišla z Kováčovej, tak hovoril, že jeho švagor mu chcel na to 1.000,- Eur

prispieť, ale že keď jej to sľúbil, že on jej to zaplatí a tých 1.000,- Eur, aby si zobrala a že si môže za to
ešte niečo kúpiť. K predbežnému právnemu posúdeniu uviedla, že I. G., J. G. sú jej dcéry, takže vedeli
o všetkom, ako sa čo deje a vedeli, čo sa deje v rodine, vedeli, čo sa dialo s otcom, vedeli, čo sa dialo
po otcovej smrti, vedeli, čo sa dialo pred maminou smrťou a po maminej smrti. Ostatní sú jej priatelia,
ktorí vedia o tom, že brat jej to daroval a nie dával pôžičku, lebo nevie, ako pôžičku by mohla zobrať, keď

nevedela, koľko to bude stáť vôbec. K výpovedi žalobcu uviedla, že sa s otcom nerozprávala, lebo jej
vykríkal, že je zlodejka, lebo vychovala zlodejov. Z M. ju prepustili, lebo sa jej potrebovali zbaviť, dostala
papier, že je vedúca. Vnučka mala rok, tak povedali, aby si dala pohár šampanského a na to poslali
riaditeľa a nafúkala, preto, lebo im prichádzala na všelijaké podvody.

10. Žalobca v rámci výsluchu na pojednávaní vypovedal, že medzi ním a žalovanou nedošlo
k uzatvoreniu žiadnej darovacej zmluvy, ale išlo o pôžičku. Samotná žalovaná mu tvrdila od začiatku,
že keby mu mala splácať po 50,- a 100,- Eur, tak mu to splatí. Žalovaná vravela, že mu peniaze vráti.
Keď aj do smrti mu bude splácať, lebo vie za akú cenu odlúčenia od rodiny, pretože on pracuje v Írsku,
zarobil tie peniaze, ktoré jej požičal. Peniaze jej požičiaval v dobe, keď ku nej sa vôbec jej deti nehlásili.

Jej dcéra odišla radšej do Čadce na podnájom, ako by jej mala 30,- Eur dávať na príspevok na bývanie.
Žalovaná verila, že sa vráti do pracovného pomeru, čo dokázala aj tým, že robila ako vedúca prevádzky
potravín Koruna v Rudine. Je otázka, prečo tu ukončila pracovný pomer. Následne neuspela ani pri
práci ako vedúca v Školskej jedálni v Rudine, kde proste ju nezobrali, pretože bola absolútne neschopná
podľa vyjadrení. Takže on bol vždy v tom, že si hľadá prácu, aby mu tú pôžičku mohla splatiť. V žiadnom

prípade ho k pôžičke neviedli okolnosti okolo prepísania chalupy podielu polovičky na jeho syna, pretože
on jej hneď povedal, že má právo sa odvolať, ale keď prehrá súd, bude znášať finančné náklady. Druhá
vec je, že žalovaná sa s otcom 13 rokov nerozprávala do jeho smrti. Takže ona nemala ani morálne
právo niečo namietať. Ešte bola dohoda, že raz keď matka zomrie, tak uloží otcovu urnu do jeho hrobu,pretože matka poza jeho chrbát, ich rodičia boli rozvedení, dala urnu proti otcovej vôli poslednej na hrob
svojich rodičov, aj napriek tomu, že boli rozvedení. Takže toto mu sestra sľúbila. Ďalšia podmienka aj
pre požičanie toho elektrického vozíka, že urnu dá do hrobu otcových rodičov. Prečo žalovaná tvrdila

svojim deťom, že si zobrala pôžičku, čo mu osobne povedala. Prečo im hneď nepovedala pravdu, že má
peniaze od neho? Pretože sa bála vtedy. Vyvíjali na ňu psychický nátlak, pretože on jej pomohol a oni
to nechceli, ale prečo jej nepomohli oni. Oni všetko vytrhávajú z kontextu, prečo na messengeri zrušila
všetky správy, ktoré mali, komunikáciu medzi sebou, všetko vymazala. Použili len to, čo potrebovali
vytrhnúť z kontextu, ostatné je vymazané, k tomu sa už nikto nedostane. Žalovaná ani nemala nárok na

chalupu morálny, pretože ona dostala chalupu po starých rodičoch, on z nej nedostal nič. Dohoda bola
jednoznačná, ona dostala chalupu po starých rodičoch, on býval u svojich rodičov, investoval peniaze,
robí 10 rokov v Írsku, predtým ako začal jazdiť na kamióne, investoval, zateplili chalupu, plastové okná
urobili, všetko investoval do chalupy. Takže žalovaná nemá žiadne morálne právo, aby ju on z niečoho
vyplácal.

11. Na pojednávaní konanom dňa 04.01.2024 súd vec prejednal v prítomnosti žalobcu, jeho právnej
zástupkyne a žalovanej. Zároveň súd vypočul svedkov navrhovaných žalovanou, a to J. G., A. M., L.
L. a I. G.. Na výsluchu svedka I. N. z dôvodu jeho práceneschopnosti žalovaná netrvala. Po vyhlásení
dokazovania za skončené súd odročil pojednávanie za účelom verejného vyhlásenia rozsudku na deň
22.01.2024. Z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne bol stranám sporu oznámený nový termín

verejného vyhlásenia rozsudku dňa 01.02.2024 (č. l. 69 spisu).

12. Svedkyňa J. G. na pojednávaní vypovedala, že je dcérou žalovanej a neterou žalobcu. Myslí si, že
je to úplne všetko klamstvo, čo aj čítala. On jej tie peniaze vlastne daroval, jej chcel pomôcť, dal jej tie
peniaze a teraz ich vymáha späť. V tom čase sa riešilo, keď jej ich dával, všetci vedeli, že jej ich dáva, že

bolinejakodohodnutíkvôlichalupeateraztotakpopieraaprekrúca.Jedivné,žetuniejejehomanželka,
lebo keď mali lepšie vzťahy, tak boli u nich doma v chalupe a keď niekedy po večeroch aj sedeli, tak
aj sa čosi niekedy vypilo a jeho žena hovorila o tom, že žalobca má mamu rád a že jej chcel pomôcť,
preto jej aj tie peniaze, že on vie a nečaká ich naspäť. Pri rozhovore medzi žalobcom a žalovanou,
kde by jednoznačne bolo povedané, že žalobca daruje nejaké finančné prostriedky žalovanej, osobne

nebola. Vie, že párkrát bola doma, bol tam žalobca aj s manželkou a riešili a stále iba šuškali, ale
osobne to nepočula, ale tiež nepočula, že by mali nejakú pôžičku, alebo niečo také. Na otázku, či má
vedomosť o tom, kedy došlo k nejakej dohode ohľadne týchto finančných prostriedkov medzi stranami
sporu, uviedla, že presne nevie ten čas, lebo to sa riešilo dlhšie. To bol vlastne ten čas, ako mame
odrezali nohu, tak potom keď mala dostávať nejakú dotáciu na tú prerábku a vtedy v tom čase. Bolo to

asi dva-tri roky dozadu. To sa tam dlhšie riešilo, predchádzalo tomu, že oni si spolu telefonovali, riešili,
koľko čo bude stáť. Raz tam boli, bol tam aj švagor, dali mame aj nejakú tisícku navyše, že nech si
niečo kúpi, ale to jej tiež dali len tak, proste oni jej tam lepili oči. Ale bolo to dlhšie obdobie, nebol to
jeden termín, že by sa vtedy dohodli na niečom. Potom mama, keď sa faktúry robili, mu písala koľko
čo bude stáť. Žalobca sa snažil sa jej pomáhal, lebo jej lepil oči. Oni sa jednoducho dohodli, že on jej

dá tie peniaze a bude.

13. Svedkyňa I. G. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že je dcéra žalovanej a neter žalobcu.
Jedná sa o dar, ktorý dal žalobca žalovanej ako náhradu za to, že sa vzdala svojho podielu na rodinnom
dome po rodičoch B. C., st. a K. F.. Vyjadrila presvedčenie, že sa jedná o dar, vie to nielen od mamy, ale

aj z iných zdrojov, napr. od starkej. Tá keď ešte žila, tak jej párkrát volala, chcela vedieť presne koľko jej
tých peňazí dal a na čo ich použije a ďalej to vie od pani O. P., čo je sestra K. F., a teda teta strán sporu,
tá párkrát pri nejakých škriepkach v rodine, povedala, že sa nemajú navážať do žalobcu, pretože mame
pomáha dosť a dal jej dosť peňazí, a že jej to musí stačiť za ten dom. Napísala to aj verejne na sociálnych
sieťach, ten príspevok je už teraz vymazaný, ale všetko tie okolnosti, všetko, čo sa dialo a všetky sľuby,

ktoré žalobca dával mame, viedli k tomu, že je to dar a má tým nahradiť to, že sa vzdala svojho podielu
na tom dome. Pri uzatvorení darovacej zmluvy medzi stranami sporu nebola. K dohode došlo potom,
ako mame amputovali nohu, a to bolo krátko taký pol rok, ona bola vtedy tehotná, takže niekedy 2021,
2020. Na otázku kedy sa o tom dozvedela uviedla, že to sa všetko vedelo celý čas a ich rodina je taká, že
tam sa nič neutají. Každý si hovorí všetko v nejakej prikrášlenej podobe, ale celé roky bola dohoda o tom,

že ten dom zdedí pán C., resp. jeho deti. Pán C. nemohol zdediť priamo, lebo nemohol byť prepísaný na
neho priamo, pretože mal exekúcie, a preto bola dohoda, že časť domu zdedí jeho syn I. a časť domu
zdedí jeho dcéra I.. To sa všetko zmenilo kvôli správaniu žalobcu voči jeho rodičom a hlavne kvôli mame.
Tá sa rozhodla svoj majetok darovať J. ešte pred jej smrťou, pretože veľmi ju zanedbával, správal sak nej vulgárne, agresívne, vôbec sa o ňu nestaral, starala sa o ňu sestra svedkyne, dokonca sa ho bála.
Preto sa nenaplnili očakávania žalobcu na to, že získa celý ten dom, a preto vedie tieto súdne spory,
proste jeho ego mu nedovolí uznať to, že niekto iný tiež môže dostať niečo po jeho rodičoch.

14. Svedkyňa L. L. v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že s matkou strán sporu boli sesternice
a zároveň je priateľkou, susedkou žalovanej, so žalobcom sa nestýka. Súrodenecký vzťah strán sporu
bol veľmi dobrý. Dobre si rozumeli, no potom žalovaná prišla o nohu, no a žalobca jej sľúbil že jej dá na
tú dlažbu ako dar peniaze. Ale to vie teda od žalobkyne. A potom keď sa žalobca dozvedel, že J. dostala

tú druhú polovičku domu, tak sa ich vzťahy narušili. Pri uzatvorení nejakej zmluvy medzi stranami sporu
prítomná nebola, k dohode o poskytnutí peňažných prostriedkov došlo asi pred troma rokmi.

15. Svedkyňa A. M. vypovedala, že žalovaná je jej bývalá kolegyňa a žalobcu pozná len z toho, keď
bola na návšteve u žalovanej a vie o tom, že je to jej brat. Žalovaná jej vždy hovorila, že jej peniaze
žalobca dal ako dedičstvo, keď jej odrezali tú nohu. Vtedy nebola dobre so svojimi dcérami. Bola s nimi

pohádaná. Každý deň jej volávala a potom prišla o nohu. Bola ju aj v nemocnici pozrieť, chodila k nej
domov, keď jej bolo treba pomôcť. Chodieval tam aj žalobca, ktorý jej teda podľa svedkyne chcel pomôcť
finančne. Pomohol jej aj na dvere, pomohol jej aj na prístup, keď mala mať vozík. Po čase jej povedala,
že ju pán C. udal, že chce vrátiť tie peniaze. Nebola prítomná pri reči, jedine cez telefonáty, keď žalovaná
nemohla chodiť, keď jej len zavolala, aby jej prišla pomôcť, či okná umyť, či niečo nakúpiť a vždy jej

hovorila ako jej brat pomohol s peniazmi. Keď nemohla chodiť, tak jej pomohol pri tých dverách, pomohol
jej pri tých chodníkoch. A zo dva razy sa tam so žalobcom stretli, čo boli na návšteve. Svedkyňa si
myslela, že jej brat pomáha z úcty, keď prišla o tú nohu.

16. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa vôbec nejednalo o smrť matky. S nimi ukončil všetky vzťahy

potom, čo odmietla uložiť urnu otcovu do jeho hrobu tak, ako si to prial, do hrobu po rodičoch. Je
zaujímavé, treba si pozrieť dátumy, kedy ju žiadal, aby mu vrátila peniaze, po roku a pol od pôžičky,
od investovania do jej opráv. Ona si všetko riadila sama, vyberala si podlahy, vyberala si všetko. Takže
výška tej pôžičky nebola stanovená. Výška tej finančnej čiastky, ako si ona povedala, tak jej to urobili.
Dodávateľ bol jej synovec, sedela pri nich každý deň. Mohla si povedať, čo chce urobiť, ako chce urobiť,

takže tam tým pádom mohla byť výška 2.000,- Eur a mohla byť výška 10.000,- Eur. Matka dva dni pred
dedičským konaním po otcovi, prepísala záveť, ktorá bola napísaná od roku 2005 na jeho dcéru, na
dcéru F. G..

17. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že vykonaným dokazovaním obrana žalovanej

nebola preukázaná. Ani jeden zo svedkov nepotvrdil podstatné náležitosti údajnej darovacej zmluvy,
teda kedy malo dôjsť k uzatvoreniu darovacej zmluvy, čo malo byť predmetom daru a kedy teda došlo
k údajnému darovaniu finančných prostriedkov. Všetci svedkovia v podstate vypovedali o skutočnostiach
nejednoznačne, nekonkretizovali skutkové okolnosti, ale najmä teda išlo o skutočnosti z počutia. Vo
vzťahu k prvej svedkyni spochybnila jej dôveryhodnosť, keďže sama potvrdila, že pred samotným

výsluchom čítala obsah súdneho konania, teda to, čo je predmetom sporu a bola oboznámená detailne
s predmetom sporu, že jej vierohodnosť je týmto spochybnená. Ďalšia svedkyňa svojím výsluchom
poprela samotnú podstatu darovania, keďže podľa jej vyjadrenia opätovne z počutia malo ísť o finančné
plnenie za protihodnotu za údajné vzdanie sa dedičského práva, čo len popiera podstatu darovania.
Nedošlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy tak, ako tvrdí žalovaná, takáto darovacia zmluva, ktorej

podstatné náležitosti v konaní neboli preukázané, by bola neplatná i pre nedostatok formy. A zo
žiadnych dôkazných prostriedkov vykonaných v konaní nebola preukázaná skutočná vôľa, alebo že
by existovala vôľa žalobcu darovať akýkoľvek predmet daru žalovanej. Poukázala aj na neustále
predkladané tvrdenia o finančných problémoch žalobcu. Postráda formálnu logiku, aby žalobca daroval
bezodplatne akékoľvek finančné prostriedky, ak mal finančné problémy a nemal záujem na ich vrátení. V

tomto prípade si odporuje tvrdenie žalovanej. V rámci záverečnej reči uviedla, že obrana nedôvodnosti
žaloby, ktorú produkovala strana žalovanej, sa nepreukázala. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by
medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, na základe ktorej by údajne poskytol
žalobca žalovanej dar. Žalobca za žalovanú zaplatil jej záväzky, teda z tohto titulu si žiada, aby mu boli
vrátené späť tak, ako bola podaná žaloba.

18. Žalovaná na pojednávaní k vykonanému dokazovaniu uviedla, že nevie, prečo by svedkom mala
klamať, že to bola nejaká pôžička, keď žiadna pôžička to nebola. Tak ako povedali deti, všetko sa
začalo tým, keď mama umrela, ešte keď mama prišla z nemocnice z Banskej Bystrice a zistil brat, žeje polovička chalupy prepísaná na jej dcéru, odvtedy začalo peklo. Udával ich, čo mohol, tak len zle
robil. Všetko začalo tým, že zistil to, že ona mu už nemá, čo dať, chalupa už bola prepísaná na J., že
už mu nepodpíše druhú polovičku a tým pádom to všetko začalo. Ešte on samotný jej dával číslo jej

synovca D. H., lebo to synovec robil. Hneď ho vytáčal, hneď riešil. Ešte sa ho pýtal na zálohu, tak mu dal
1.000,- Eur zálohu, mu poslal na účet na dlh. Z toho prvé sa zaplatili dvere z tých 1.000,- Eur, čo záloha
sa dávala na tie chodníky. V rámci záverečnej reči zotrvala na doterajšej argumentácii a uviedla, že po
smrti ich otca prebehlo dedičské konanie. Otec svoju polovicu rodinného domu odkázal synovi žalobcu.
So žalobcom sa žalovaná dohodla, že závet nenapadne v záujme vyriešenia dedičského konania. Na

druhej strane sa mal žalobca finančne kompenzovať. Na kompenzácii sa dohodli po amputácii jej nohy,
kedy potrebovala rekonštrukciu rodinného domu. Žalobca mal túto rekonštrukciu zaplatiť. Tvrdil, že jej
pomôže, keďže jej vzťah s jej deťmi nebol ideálny. Situácia sa však zmenila kvôli sporu o uloženie urny
s pozostatkami otca a veľmi sa zhoršila, keď brat zistil, že ich matka darovala svoju polovicu domu dcére
žalovanej. Žalobca si myslí, že ho mama a jej dcéra okradli. Začal si vymýšľať, aby peniaze, ktoré jej mali
zalepiť oči, dostal naspäť. V podaní tvrdil, že sa dohodli, že mu peniaze vráti do roka, jeho výpoveďou

uviedol, že mu peniaze sľúbila vracať po desiatkach eurách do konca života. Svedectvá, výpovede
a písomné dôkazy, ktoré predložila potvrdzujú, že sa jednalo o dar, ktorý mal kompenzovať jej podiel na
dedičstve po rodičoch. Na druhej strane žalobca okrem vlastných tvrdení nepredložil ani jediný dôkaz,
ktorý by potvrdil, že sa jednalo o pôžičku. Nenavrhol ani jediného svedka, ktorý by dosvedčil, že sa
jednalo o pôžičku, a to aj napriek tomu, že jeho manželka bola fyzicky prítomná, keď sa na dare dohodli.

Ako svedka nenavrhol ani Q. M., ktorý o všetkom vedel a žalobcovi ponúkol pomoc s financovaním
rekonštrukcie. Tú žalobca odmietol a tak jej pán M. daroval 1.000,- Eur priamo.

19. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise, výsluchom svedkov, pričom na základe takto vykonaného dokazovania zistil

nasledovný skutkový stav a vec posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

20. Z výpisu z účtu žalobcu mal súd preukázané, že dňa 14.10.2020 uhradil žaloba sumu 1.000,-Eur
na účet D. H., pričom do správy uviedol: Záloha na dvere pre G.. Dňa 18.03.2021 uhradil žalobca zo
svojho účtu sumu 5.340,-Eur na účet D. H., kde v poznámke uviedol: Doplatok za bezbariérovú úpravu

rodinného domu F. G. (č. l. 6 a 6 rub spisu).

21. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, zo dňa 02.06.2020 bol žalobkyni priznaný
nárok na dávku v nezamestnanosti od 24.04.2020 na obdobie šiestich mesiacov (č. l. 25 spisu).

22. Žalovaná predložila textovú komunikáciu medzi ňou a žalobcom z obdobia 28.09.2020-14.10.2020,
v ktorej žalovaná žalobcovi uvádza sumu približne 1.600,-Eur s tým, že ju môže žalobca začať vyplácať.
Dňa 13.10.2020 poslala žalovaná žalobcovi číslo účtu a názov účtu D. H., na čo jej žalobca odpovedal
dňa 14.10.2020 o 8:42 hod, že bude robiť pauzu tak, mu to pošle (č. l. 40 spisu). Podľa predloženej
textovej komunikácie zo dňa 15.03.2021 žalovaná napísala žalobcovi sumu 5.340,-Eur. Dňa 18.03.2021

žalovaná napísala žalobcovi, že jej volal D., kedy pošle peniaze. Na to žalobca o 18:20 hod. odpísal
žalovanej, že mu ich odpísalo z účtu (č. l 41-42 spisu). Zo správ z obdobia 08/2021 vyplynula
komunikácia medzi žalobcom a žalovanou ohľadne ich otca a podpisu nejakého súhlasu (č. l. 42 spisu).

23. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),

kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.Podľa § 657 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru
nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov

z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.340,-Eur s úrokom z omeškania vo

výške 8% ročne zo sumy 6.340,-Eur od podania žaloby do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného
obohatenia, nakoľko za žalovanú plnil to, čo bola povinná plniť ona sama.

25. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca za žalovanú uhradil dodávateľovi D. H. na jeho účet
platby za vchodové dvere a práce, ktoré slúžili na zabezpečenie bezbariérového prístupu žalovanej do

jej rodinného domu. Uvedené zároveň vyplýva z predložených výpisov z účtu žalobcu, podľa ktorých
žalobca na účet D. H. poukázal dňa 14.10.2020 sumu 1.000,-Eur s poznámkou – Záloha za dvere pre
G. a dňa 18.03.2021 uhradil na účet D. H. sumu 5.340,-Eur s poznámkou Doplatok za bezbariérovú
úpravu rodinného domu F. G..

26. Žalobca svoj nárok odvodzoval od ust. § 454 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa bezdôvodne
sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Tento prípad bezdôvodného
obohatenia prichádza do úvahy pri súčasnom splnení dvoch podmienok: a/ existencia právnej povinnosti
na konkrétne plnenie na strane toho, za koho bolo plnené, b/ splnenie tejto povinnosti subjektom, ktorý
nemal právnu povinnosť plniť. Vyžaduje sa aby medzi subjektami, medzi ktorými došlo k plneniu bolo

zrejmé, že sa plní za iného. Nie je rozhodujúce, či plnenie bolo poskytnuté so súhlasom dlžníka, ale
nesmie ísť o situáciu, že bolo plnené proti jeho vôli. Musí byť však zároveň preukázané, že neexistuje
dôvod plnenia na strane toho, kto plnil za povinného.

27. V danom prípade žalobca mal vedomosť, že za žalovanú plnil to, čo mala plniť ona sama. Nebolo

sporné, že žalovanej boli od dodávateľa D. H. dodané vchodové dvere a vybudovaný bezbariérový
prístup k jej domu a teda existovala právna povinnosť na strane žalovanej dodávateľovi za vykonané
práce a dodaný tovar plniť. Vzhľadom na skutkové okolnosti tvrdené žalovanou, súd skúmal aj
to, či medzi stranami nedošlo k darovaniu finančných prostriedkov žalobcom žalovanej. V prípade
preukázania, že k takému darovaniu skutočne došlo, bolo by darovanie právnym dôvodom na plnenie

žalobcu a vylučovalo by to jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej.

28. V podmienkach prejednávanej veci žalovaná tvrdila, že žalobca plnil za ňu tretej osobe –
dodávateľovi D. H. z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovanou, ktorí sú súrodenci, bolo dohodnuté
darovanie finančných prostriedkov. Dôvodom darovania bola skutočnosť, že sa žalovaná nedomáhala

svoju dedičského podielu na rodinnom dome po spoločných rodičoch žalobcu a žalovanej, ako aj
z dôvodu, že žalovaná bola v tom čase po amputácii dolnej končatiny a keďže jej nepomohli jej deti,
žalobca – jej brat jej na základe ich vzájomnej dohody daroval peniaze na vybudovanie bezbariérového
prístupu do jej rodinného domu.29. Z vymedzenia darovacej zmluvy v ust. § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
darovacouzmluvoudarcaniečobezplatneprenechávaalebosľubujeobdarovanémuatendaralebosľub

prijíma, vyplýva, že: 1/ darovanie možno vykonať iba na základe zmluvy, 2/ darca poskytuje majetkové
hodnoty na úkor svojho majetku, 3/ majetok obdarovaného sa rozmnoží buď zvýšením aktív, alebo
znížením pasív, 4/ v darovacej zmluve sa musí odzrkadľovať priamy úmysel darcu poskytnúť dar.

30. Žalovaná tvrdila, že so žalovaným sa ústne dohodli na darovaní peňazí, ktoré mal žalobca za ňu

zaplatiť tretej osobe - dodávateľovi prác, s tým, že prejavil vôľu jej darovať uvedené peniaze a nedal
najavo úmysel požadovať tieto peniaze od nej späť. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení navrhla
výsluch svedkov, ktorých súd vypočul s výnimkou svedka F. N., nakoľko na jeho výsluchu vzhľadom
práceneschopnosť svedka žalovaná netrvala. Z výsluchu svedkýň – J. G. a I. G., dcér žalovanej
vyplynulo, že ani jedna z nich nebola prítomná pri dohode žalobcu a žalovanej o darovaní peňazí.
Zhodne potvrdili, že žalobca a žalovaná sa ako súrodenci stretávali, o niečom sa bavili, avšak ani

jedna zo svedkýň nebola osobne prítomná pri týchto rozhovoroch. Svedkyne neboli prítomné pritom,
že by dal žalobca najavo úmysel peniaze žalovanej darovať a nepožadovať ich vrátenie. Tvrdenie,
že sa to v rodine vedelo, nepostačuje na preukázanie úmyslu žalobcu darovať. Svedkyne rovnako
ako žalovaná uvádzali, že žalovaná sa nedomáhala svoju dedičského podielu na rodinnom dome
po rodičoch a za to sa jej chcel žalobca odvďačiť a zaplatil jej bezbariérový prístup do jej domu.

Ďalšie svedkyne p. L. a p. M. uviedli, že o darovaní peňažných prostriedkov žalobcom žalovanej mali
vedomosť iba od žalovanej. Žalobca výslovne popieral tvrdenia žalovanej, že by za ňu zaplatil žalovanú
sumu ako dar. Poukazoval na skutočnosť, že žalovaná zdedila dom po ich starých rodičoch a preto
si nenárokovala na dedičský podiel v dome po ich rodičoch. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že
medzi stranami sporu došlo k nezhodám, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi nimi, avšak tvrdenia

o dohode medzi žalovanou a žalobcom ohľadne podielu na rodičovskom dome strán sporu preukázané
neboli, žalobca popieral uvedené dohody a ich existencia preukázaná nebola. Ani uvedené skutočnosti
a výsluch svedkov navrhovaných žalovanou neposkytol súdu nepochybný dôkaz o existencii darovacej
zmluvy medzi stranami sporu. Súd má zato, že výpoveď týchto svedkov hodnoverne nepotvrdila
obranu žalovanej. Ani predložené textové správy medzi stranami sporu nepreukazujú poskytnutie

peňažných prostriedkov ako dar, vyplýva z nich iba to, že žalovaná poslala žalobcovi platobné údaje
a on jej oznámil, že platby uskutoční resp. uskutočnil. Z vykonaného dokazovania tak súd nemal
preukázané uzatvorenie ústnej darovacej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou. Nebolo preukázané,
že by žalobca pri vzájomných rozhovoroch so žalovanou, pri ktorých sa dohodli, že za ňu zaplatí
peniaze na vybudovanie bezbariérového vstupu do jej rodinného domu, dal nepochybne najavo úmysel

nepožadovať tieto peniaze späť a teda že peniaze za ňu uhradil bez toho, aby ich žiadal späť
a s vedomím, že mu ich žalovaná nevráti.

31. Darovacia zmluva vzniká prejavom vôle darcu predmet daru bezplatne prenechať a prejavom vôle
obdarovaného tento dar prijať, spojenými s odovzdaním a prijatím predmetu daru. Nebolo preukázané,

že žalobcom bola odovzdaná a žalovanou prijatá žalovaná suma s tým, že žalobca dal najavo úmysel
jej túto sumu darovať a nepožadovať plnenie späť. Len na okraj k tvrdeniu žalobcu, že i keby táto
zmluva bola uzatvorená, vyžadovala by si písomnú formu, nakoľko k prevzatiu peňazí nedošlo priamo
pri darovaní v zmysle § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd poukazuje na to, že v tomto prípade
nemusela mať darovacia zmluva písomnú formu. Pri peniazoch sa za odovzdanie a prevzatie daru

považuje aj plnenie v prospech obdarovaného na účet jeho veriteľa. Uvedené je však v tomto prípade
bezpredmetné,nakoľkosúdnemalzvykonanéhodokazovaniapreukázané,žebydošlomedzižalobcom
a žalovanou k uzatvoreniu darovacej zmluvy.

32.Vychádzajúczuvedenéhosúddospelkzáveru,žežalovanáneuniesladôkaznébremenoktvrdeniam

ohľadne poskytnutia finančných prostriedkov titulom daru. Žalovaná na ktorej ležalo dôkazné bremeno,
nepreukázala vôľu žalobcu darovať jej uvedené finančné prostriedky, teda jej ich bezplatne prenechať
bez požadovania ich vrátenia.

33. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že peniaze žalovanej iba požičal, a žalovaná mu sľúbila, že mu

ich vráti, súd poukazuje na ust. § 657 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že pre uzavretie
zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne
alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia
zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosťdlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k
jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn.2Cdo/293/2008 zo dňa 15.12.2009). K podstatným náležitostiam možno

zaradiť aj dočasnosť zmluvy. Samotná žalovaná akúkoľvek pôžičku od žalobcu popierala a obranu
založila na poskytnutí peňažných prostriedkov zo strany žalobcu ako dar. Z vykonaného dokazovania
však súd nemal preukázaný ani vznik zmluvného vzťahu medzi stranami titulom pôžičky. K odovzdaniu
pôžičky priamo žalovanej od žalobcu nedošlo, nedošlo ani k hotovostnému ani k bezhotovostnému
odovzdaniu peňazí na účet dlžníka - teda žalovanej. Právny vzťah žalobcu a žalovanej nemôže byť

potom posúdený ani podľa ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka. Samotná skutočnosť, že medzi
účastníkmi bolo dohodnuté, že druhá strana v dohodnutej dobe uhradí to, čo bolo za ňu zaplatené tretej
osobe, nerobí z uvedeného vzťahu právny vzťah upravený v § 657 Občianskeho zákonníka t. j. pôžičku.
V taktom prípade by mohol ísť o nepomenovanú zmluvu, existenciu žiadnej nepomenovanej zmluvy
však strany netvrdili. Súd ani v zmysle zásady iura novit curia nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán
sporu a ich povinnosť tvrdenia a sám z vlastnej činnosti bez konkrétnych skutkových tvrdení posudzovať

o akú konkrétnu osobitne neupravenú zmluvu (§51 OZ) by sa asi malo jednať.

34. Preto za situácie, že suma zaplatená za žalovanú žalobcom tretej osobe nepredstavovala pôžičku
od žalobcu, a nebol preukázaný ani dôvod plnenia tvrdený žalovanou - darovanie, súd vychádzal z toho,
že žalobca plnil za žalovanú to, čo mala plniť tretej osobe – dodávateľovi ona sama, t. j. sumu 6.340,-Eur

na zabezpečenie bezbariérového prístupu k jej rodinnému domu a teda právne kvalifikoval rozhodujúce
skutočnosti ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka.

35. Podľa cit. ust. § 454 Občianskeho zákonníka, kto plnil záväzok iného, má právo požadovať
bezdôvodné obohatenie iba od toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil. Hoci tu nedochádza

k navýšeniu majetku toho, kto sa obohatil, ale nedochádza ani k zmenšeniu jeho majetkových hodnôt,
ku ktorému by inak došlo. Pre vznik bezdôvodného obohatenia je podstatné zistenie, že došlo
plnením veriteľovi dlžníka treťou osobou k zániku dlhu, pretože iba zánik dlhu má za následok vznik
bezdôvodného obohatenia na strane pôvodného dlžníka veriteľa. Z uvedených dôvodov súd žalobu
žalobcu o zaplatenie sumy 6.340,-Eur považoval za dôvodnú a preto žalovanej uložil povinnosť uvedenú

sumu zaplatiť žalobcovi.

36. Žalobca si k nároku uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od podania žaloby, pričom bližšie
nezdôvodnil z akého dôvodu od tohto dňa mala byť žalovaná v omeškaní s vydaním bezdôvodného
obohatenia. Keďže pri bezdôvodnom obohatení nie je zákonom ustanovená splatnosť bezdôvodného

obohatenia a súd nezistil dohodu medzi sporovými stranami o tom, ako sa predmetné bezdôvodné
obohatenie má uhradiť, aj s prihliadnutím na postoj žalovanej, ktorá popierala existenciu bezdôvodného
obohatenia, platí všeobecné ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, kedy je dlžník povinný plniť
prvý deň po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, kedy žalovanú
vyzval na úhradu dlhu. Za takúto výzvu potom možno považovať žalobu, ktorá žalovanej bola doručená

dňa11.04.2023.Žalovanátakbolapovinnásplniťdlh12.04.2023keďžehoneuhradila,odnasledujúceho
dňa t. j. od 13. 04. 2023 sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu a je povinná platiť
aj príslušné úroky z omeškania vo výške 8 % ročne z priznanej sumy. K výške úrokovej sadzby súd
uvádza, že nárok žalobcu vznikol z občianskoprávneho vzťahu a vzhľadom na uvedené by mal žalobca
nárok na úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne (ako úrokovú sadzbu ECB 3,50 % platnú v prvý deň

omeškania zvýšenú o 5 percentuálnych bodov) zo sumy 6.340,-Eur od 13.04.2023. Žalobca si uplatnil
úrok z omeškania v nižšej výške 8%, preto mu úrok súd v tejto výške priznal s poukazom na § 216
CSP, avšak nie do podania žaloby (od 15.02.2023), ale až od 13.04.2023 do zaplatenia. Súd tak žalobe
žalobcu vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania vyhovel tak, že priznal žalobcovi nárok na úroky
z omeškania vo výške 8% zo sumy 6.340,-Eur od 13.04.2023 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu v časti

uplatnených úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

37. Podľa § 232 ods. 1 až 3 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vykonateľnosť
je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej
a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami (ods. 1). Ak súd uložil v rozsudku povinnosť

plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak (ods. 2).
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu (ods. 3).38. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalovanej uložil dlhšiu lehotu na plnenie, nakoľko
z okolností prípadu, najmä prihliadnuc na zdravotnú situáciu žalovanej, ktorá je na invalidnom vozíku
a s tým súvisiacu sociálnu situáciu a výšku sumy, ktorú je povinná zaplatiť žalobcovi, dospel k záveru,

že zákonom predpokladaná lehota na plnenie 3 dní od právoplatnosti rozsudku by bola pre žalovanú
neprimerane krátka. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote do
60 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd poznamenáva, že žalovaná o možnosť splácania
v splátkach nežiadala, preto sa súd touto možnosťou nezaoberal.

39. Podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) , súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol úspešný v rozsahu istiny 6.340,-Eur a priznaného úroku z omeškania
8% z istiny od 13.04.2023 (408,54 Eur), spolu 6.748,54 Eur, čo percentuálne predstavuje 98,84%,
neúspešný bol vo zvyšku nároku na úroky z omeškania (1,16%). Čistý úspech žalobcu je potom 97,68%
(98,84%-1,16%). Z tohto dôvodu súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 97,68%.

42. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.