Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/80/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717212679
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5717212679.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej

a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX E., adresa na doručovanie písomností: F. XXXX/X, XXX
XX A., zastúpenej spoločnosťou: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultéty 472/10, 036 01
Martin, IČO: 36 868 108, proti žalovanému: A. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, XXX XX
E., o zákaze priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 10 metrov a iné, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/70/2017-450 zo dňa 25. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 15C/70/2017-450 zo dňa 25. mája 2022 potvrdzuje.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Odvolací súd nariaďuje súdu prvej inštancie opravu napadnutého rozsudku v jeho výroku III., a to tak,
že tento výrok má správne znieť:

„Zrušuje uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 10C/52/2017-31 zo dňa 20.11.2017 o nariadení

neodkladného opatrenia v celom rozsahu.“

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdžalobužalobkynezamietol(výrokI.).Otrováchkonaniarozhodol
tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal (výrok II.). Súčasne rozhodol o zrušení uznesenia č. k.
10C/52/2017-31 zo dňa 20.11.2017 o nariadení neodkladného opatrenia v celom rozsahu (výrok III.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 20.12.2017
domáhala vo vzťahu k žalovanému, aby mu súd zakázal priblížiť sa k nej
na vzdialenosť menej ako 10 m s tým, že sa žalovaný smie priblížiť k žalobkyni
na vzdialenosť menšiu ako 10 m len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania, alebo

civilných konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom na riadnu
účasť žalovaného na týchto úkonoch. Žalobu odôvodnila tým, že uzavrela manželstvo so žalovaným
XX.XX.XXXX.Zmanželstvapochádzajútrimaloletédeti.Žalobkyňaažalovanýspolusmaloletýmideťmi
žili v spoločnej domácnosti na adrese D. XXX, XXX XX E.. V máji 2017 žalobkyňa opustila spoločnú
domácnosť a presťahovala sa spolu s maloletými deťmi do prenajatého bytu na adresu A. G. H. XXXX/
XX, XXX XX A..
Následne dňa 10.05.2017 podala žalobkyňa na Okresnom súde Martin návrh na rozvod manželstva

a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré bolo zaevidované pod sp. zn.
19P/109/2017. Potom, ako sa žalovaný dozvedel o návrhu na rozvod manželstva, sa vzťahy medzi
stranami sporu výrazne zhoršili a vyostrili, najmä z dôvodu správania sa žalovaného voči žalobkyni.
Konflikty a nevhodné správanie žalovaného začali najskôr hádkami, kedy žalovaný obviňoval žalobkyňuz rozpadu ich manželstva. Tieto hádky a konfrontácie často prebiehali aj pred očami maloletých detí.
Žalobca dokonca niekoľkokrát nevyberaným spôsobom konfrontoval aj maloleté deti. Tieto incidenty
a nadávky sa postupne stupňovali a v súčasnej dobe má žalobkyňa preto dôvodnú obavu o život

a zdravie svoje, ako aj jej maloletých detí. Zároveň žalobkyňa v celom rozsahu poukázala na obsah
svojich písomných podaní vo veci o nariadení neodkladného opatrenia (spis Okresného súdu Martin
sp. zn. 10C/52/2017 - poznámka odvolacieho súdu) a vo veci rozvodu manželstva (spis Okresného
súdu Martin sp. zn. 19P/109/2017 - poznámka odvolacieho súdu). Ďalej žalobkyňa uviedla, že po
podaní návrhu na nariadení neodkladného opatrenia a návrhu na rozvod manželstva, žalovaný stále

pokračuje v páchaní trestnej činnosti, žalobkyňu prenasleduje a to aj napriek zákazu jeho priblíženia na
menej ako 10 metrov uloženej súdnym rozhodnutím. Žalovaný svojím správaním a konaním ohrozuje
životnú situáciu a jediný zdroj príjmu žalobkyne a ich maloletých detí, ktoré sú výživou odkázané
výlučne na žalobkyňu ako ich matku, keďže žalovaný jej na ich výživu vôbec neprispieva. Okrem
toho žalobkyňa uviedla, že so žalovaným sú spoločníkmi spoločnosti ADMEUM, s. r. o.. Žalovaný bez
vedomia žalobkyne vykonal právne úkony v rozpore so zákonom, keď odvolal žalobkyňu z funkcie

konateľa spoločnosti a za jej nového konateľa vymenoval svoju matku a udelil prokúru cudzej osobe.
Žalobkyňa sa dôvodne domnieva, že k týmto právnym úkonom malo dôjsť v čase od 28.09.2017
do 18.10.2017, keď bol žalovaný hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici A., psychiatrickej klinike.

3. Žalobkyňa v rámci žaloby vo veci samej podala súčasne na súd aj návrh na nariadenie kontroly

dodržiavania povinnosti s poukazom na ust. § 325 ods. 3 CSP, podľa ktorého za
podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným
opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. Tento svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým,
že uznesením Okresného súdu Martin č. k. 10C/52/2017-31 zo dňa 20.11.2017 bolo vydané
neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menej

ako 10 metrov s tým, že žalovaný sa smel priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov
len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilných konaní, na ktoré bude
žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
Žalovaný však nedodržiaval povinnosti, ktoré mu boli uložené uvedeným neodkladným opatrením.

4. V podaní doručenom okresnému súdu dňa 28.02.2018 sa žalobca vyjadril k žalobe a tiež
k návrhu na nariadenie kontroly dodržiavania povinností. Navrhol žalobu i návrh na nariadenie
kontroly dodržiavania povinností (ďalej aj „návrh“) ako nedôvodné zamietnuť, prípadne konanie o nich
zastaviť.
5.Nárokžalobkyneoznačilzaneopodstatnený,pričomzdôraznil,žeakbysúdžalobežalobkynevyhovel,

došlo k neprimeraným zásahom do ľudských práv a slobôd žalovaného. Podľa názoru žalovaného
neexistuje hmotnoprávna úprava, ktorá by umožňovala súdu rozhodnúť o obmedzení slobody jeho
pohybu v rozsahu a za podmienok, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa žalobe i návrhu. Jediným zákonom
umožňujúcim obmedziť slobodu pohybu je zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z.
z. Trestný poriadok, aj to len v prípade, že došlo k spáchaniu trestného činu. Žalobkyňa však v podanej

žalobe neuvádza žiadne rozhodujúce skutočnosti pre uloženie ňou navrhovaného zákazu priblíženia
sa žalovaného k jej osobe. Ňou opísané skutkové okolností sa nezakladajú na pravde. Žalobkyňa
svoje nároky v tomto spore odôvodnila odkazom na podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia
na základe, ktorého Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 10C/52/2017 zo dňa 20.11.2017 vydal
neodkladné opatrenie spočívajúceho v zákaze priblíženia sa žalovaného sa k žalobkyni na vzdialenosť

menej ako 10 m. V tejto súvislosti ku skutkovým okolnostiam uvedeným v predmetnom návrhu žalovaný
uviedol, že v žalobkyňou realizovaných podaniach - trestných oznámeniach i oznámeniach o priestupku
sú účelovo prispôsobené skutkové tvrdenia. Žalovaný tvrdil, že v danom prípade nedošlo k spáchaniu
ani len priestupku, no aj v prípade, že by bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku,
nemôže mu byť jeho sloboda pohybu zákonne obmedzovaná. Žalobkyňa je oprávnená sa domáhať

uloženia požadovaného zákazu len v rámci prípadného trestného konania vedeného proti žalovanému
a uvedené obmedzenie mu môže byť uložené výlučne orgánmi činnými v trestnom konaní. Aj v prípade
trestného stíhania je však zákaz pohybu obmedzovaný len dočasne, resp. na určité obdobie.
Žalobkyňa však v tomto spore požaduje, aby súd vydal zákaz priblíženia žalovaného k jej osobe bez
časového obmedzenia. Z dôvodu absencie právnej úpravy, je zrejmé, že v prípade rozhodnutia súdu

v zmysle žalobného petitu, by nebolo možné takýto stav nikdy zmeniť a dosiahnuť rozhodnutie o jeho
zrušení. Okrem toho žalovaný prezentoval názor, že žaloba žalobkyne vo veci samej nie je podaním vo
veci samej, nakoľko nespĺňa náležitosti žaloby podľa § 137 CSP, keďže sa týmto podaním nepožaduje
splnenie povinností, usporiadanie a práv povinností strán vyplývajúcich z osobitného predpisu, nežiadaurčiť, či tu právo je alebo nie je a ani nežiada určenie právnej skutočnosti vyplývajúcej z osobitného
predpisu. Z tohto dôvodu by mal súd žalobkyňu vyzvať, aby žalobu zobrala späť. Žalovaný akcentoval,
že v žiadnom prípade žalobkyňu neprenasleduje, neporušuje vedome zákaz priblíženia na menej ako

10 m. Žalovaný nie je násilník, nemá nebezpečné a ani agresívne správanie. Žalovaný je zodpovedný
a starostlivý otec a manžel, ktorý sa len snaží o znovuobnovenie manželského a rodinného spolužitia
so žalobkyňou, ako aj o riadny chod spoločnej rodinnej firmy – zdravotníckeho zariadenia (polikliniky).
6. Ďalej žalovaný k návrhu na nariadenie kontroly dodržiavania povinností zdôraznil, že nie
je zdravotne spôsobilý na inštaláciu a použitie osobného identifikačného zariadenia a zariadenia na

určenia ESMO, resp. iných obdobných technických prostriedkov. Dňa 05.05.2017 sa žalobkyňa spolu
s ich tromi maloletými deťmi bez akéhokoľvek vysvetlenia odsťahovala zo spoločnej domácnosti do
prenajatého bytu na ul. A. G. H. XX I. A.. Toto svoje rozhodnutie žalobkyňa žalovanému neoznámila
a rovnako mu neoznámila ani svoj zámer podať návrh o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
k maloletým deťom, ktorý podala na súd hneď dňa 10.05.2017. O rozvode sa žalovaný dozvedel až
dňa 02.06.2017, po jeho doručení poštou. Žalovaný nevedel, čo sa deje a prečo tomu tak je. Skutočný

dôvod bola manželská nevera žalobkyne a ňou utajovaný nový vzťah s treťou osobou. Spoločné deti sú
podľa názoru žalovaného zmanipulované žalobkyňou. Žalovanému sa nedostalo od žalobkyne žiadneho
vysvetlenia, iba pohŕdanie a vyhýbanie zo strany manželky a dvoch starších dcér. Ako už bolo
uvedené vyššie, žalobkyňa podala na žalovaného niekoľko priestupkových a trestných oznámení.
Žalovaný však nikdy neohrozil svoje deti ani manželku na živote a zdraví, ani vedome neohrozil ich

životnú situáciu a na výživu všetkých maloletých detí žalobkyni pravidelne prispieva. Jeho
osobná účasť na ich výchove a starostlivosti o spoločné deti je mu však žalobkyňou neustále
odopieraná. Rovnako mu bolo zo strany žalobkyne znemožnené akékoľvek rozhodovanie o spoločnej
firme, kde podľa všetkého má žalovaný chodiť iba pracovať ako lekár, a nie ako jej majiteľ a štatutár. Je
teda zrejmé, že podaná žaloba i návrh sú v celom rozsahu nedôvodné.

7. Následne konajúci súd zisťoval, či v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie
kontroly dodržiavania povinnosti uloženej neodkladným opatrením technickými prostriedkami. Dal
preto pokyn probačnému a mediačnému úradníkovi v súvislosti s kontrolou výkonu rozhodnutia
technickými prostriedkami. Zo strany žalovaného boli vykonané obštrukcie. Z predloženej správy

vyplýva, že žalovaný nespolupracoval s probačným a mediačným úradníkom, vyžadoval si čas na
poradu, na určené termíny sa ani raz nedostavil a kontaktu s probačným a mediačným úradníkom sa
vyhýbal. Z tohto dôvodu nebolo možné vykonať inštitút predbežného šetrenia, ktoré bolo zamerané
na preskúmanie podmienok v súvislosti s možným uložením neodkladného opatrenia, spojeného
s kontrolou výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami a preto súd ani nemohol nariadiť kontrolu

dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

8. Podaním doručeným súdu 05.04.2018 realizovala žalobkyňa svoju repliku, v ktorej uviedla, že
vzhľadom na povinnosť, ktorá jej bola uložená uznesením Okresného súdu Martin č. k. 10C/52/2017-31
zo dňa 20.11.2017, podala žalobu vo veci samej, keďže v opačnom prípade by došlo zo zákona

k zrušeniu súdom nariadeného neodkladného opatrenia a jej ochrana by nebola zabezpečená a jej
telesná a duševná integrita by bola ohrozená. Materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia
sa prejavuje predovšetkým v záväznosti rozhodnutia pre určitý počet subjektov, v tomto zmysle je
výrok právoplatného rozsudku záväzný predovšetkým pre sporové strany. Napriek uloženej povinnosti
zákazu priblíženia na menej ako 10 m, ktorá bola žalovanému daná súdnym rozhodnutím, teda

uznesením o neodkladnom opatrení, žalovaný stále pokračuje v tom istom správaní a konaní. Správanie
a konanie žalovaného javí známky priestupkov, resp. vykazuje znaky trestných činov a ako také
u žalobkyne vzbudzujú dôvodnú obavu o jej život, zdravie a bezpečnosť. Agresívne správanie
žalovaného opakovanie vyústilo do verbálnych, ale aj fyzických atakov voči žalobkyni. O uvedenej
skutočnosti svedčia aj viaceré trestné oznámenia adresované polícií zo strany žalobkyne, ktoré

boli prejednané v priestupkovom, resp. v trestnom konaní. Na začiatku júna 2017 žalovaný
sledoval žalobkyňu a za prítomnosti maloletej dcéry C. jej začal hrubol nadávať a tvrdiť, že mu zničila
život. Následne maloletú dcéru C. C. objal, nekontrolovateľne ňou triasol a kričal, že je jej ocino. Uvedený
skutok žalovaného dňa 21.06.2017 žalobkyňa oznámila ako aj na polícií a tento je riešený Okresným
úradomvMartineakopriestupok.Dňa29.07.2017žalobkyňanahlásilapolíciiďalšienevhodnésprávanie

žalovaného, kedy jej žalovaný opakovane počas noci telefonoval a na verejnosti na
ňu vykrikoval. Žalovaný udržiaval e-mailovú komunikáciu s maloletou dcérou I., ktorej obsahom bolo
predovšetkým jeho prezentácia pravého dôvodu zničenia ich rodiny. Správanie žalovaného vyvrcholilo
fyzickým napadnutím žalobkyne, pri ktorom si žalobkyňa udrela hlavu a bol jej žalovanýmodcudzený mobilný telefón. V súvislosti s týmto skutkom žalobkyňa podala dňa 08.09.2017 trestné
oznámenie. Dňa 25.09.2017 došlo k ďalšiemu incidentu, kedy žalovaný autom prenasledoval žalobkyňu.
Žalobkyňa mala vtedy v aute so sebou aj maloleté deti, no žalovaný ju svojím autom vytlačil až ku krajnici

vozovky a následne došlo takmer ku kolízií, pričom žalobkyňa so svojím osobným automobilom takmer
havarovala. Aj o tomto incidente podala žalobkyňa oznámenie na polícii. Podľa názoru žalobkyne,
podaná žaloba je podaním vo veci samej, pretože spĺňa zákonom stanovené náležitosti a žalobkyňa sa
ňou s poukazom na ust. § 137 písm. a) CSP domáha, aby súd v prejednávanej veci rozhodol o splnení
povinnosti žalovaného nepribližovať sa na stanovenú vzdialenosť k jej osobe. Vyjadrenia žalovaného o

tom,žemázáujemnaobnoveniemanželskéhoarodinnéhoživotažalobkyňavovzťahukpredmetutohto
sporu označila za bezpredmetné. Záverom žalobkyňa uviedla, že všetky okolností, ktoré boli predmetom
vydania neodkladného opatrenia naďalej pretrvávajú, pretože žalovaný naďalej porušuje súdom uloženú
povinnosť zákazu priblíženia sa k jej osobe. Žalovaný ju opakovane kontaktuje, prenasleduje a tým sa
dopúšťa zásahov do jej osobnej, duševnej, ako aj psychickej integrity. Preto je nevyhnutné, aby súd jej
žalobe i návrhu na nariadenie kontroly dodržiavania povinností vyhovel.

9. V duplike doručenej prvoinštančnému súdu dňa 14.05.2018 žalovaný uviedol, že ak by bola obava
žalobkyne o jej život, zdravie a bezpečie skutočne dôvodná, orgány činné v trestnom konaní majú
oprávnenia a kompetencie na rozhodnutie o obmedzení jeho slobody a môžu prijať aj opatrenie
dočasného charakteru. Zotrval na tom, že skutky popísané žalobkyňou v jej podaniach sa nestali tak,

ako ich v nich žalobkyňa prezentovala. Zopakoval, že žaloba nespĺňa náležitosti žaloby podľa § 137
CSP a z tohto dôvodu ju žiada zamietnuť alebo konanie v tejto veci zastaviť.

10. V podaní doručenom okresnému súdu dňa 04.07.2018 navrhol prerušenie konania
z dôvodu prebiehajúceho trestného konania vedeného pod sp. zn. ČVS:ORP-978/

OV-MT-2017, v ktorom bola oznamovateľkou žalobkyňa. Žalobkyňa s uvedeným návrhom žalovaného
nesúhlasila. Následne prvoinštančný súd uznesením č. k. 15C/70/2017-136 zo dňa 12.09.2018 návrh
žalovaného na prerušenie konania zamietol. O odvolaní žalovaného proti tomuto uzneseniu, rozhodol
Krajský súd v Žiline, ktorý ho uznesením č. k. 11Co/76/2019-203 zo dňa 26.03.2019 potvrdil.

11. Prvýkrát v merite veci rozhodol Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 15C/70/2017-267 zo dňa
18.09.2017, ktorý žalobe žalobkyne vyhovel. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Žiline
uznesením sp. zn. 6Co/48/2020 rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) a
§ 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

12. Odvolací súd vyslovil názor, že v posudzovanom prípade žalovaný dostatočným spôsobom
preukázal dôvod, pre ktorý požiadal o odročenie pojednávania a poukázal krajský súd na judikát
R 31/1995, v zmysle ktorého choroba účastníka (sporovej strany) preukázaná lekársky uznanou
práceneschopnosťou je dôležitým dôvodom v zmysle § 101 ods. 2 OSP. Ak účastník konania (sporová
strana) v takomto prípade požiada včas o odročenie pojednávania, prejednanie veci v jeho neprítomnosti

treba kvalifikovať ako odňatie možnosti účastníkovi konania (sporovej strane) konať pred súdom. To
isté platí za účinnosti ustanovenia § 183 CSP v prípade predloženia lekárskeho potvrdenia o akútnom
zhoršení zdravotného stavu strany sporu v deň konania pojednávania. Podmienky pre možnosť
odročenia pojednávania, ktoré súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní posúdil ako nesplnené
(dôvodnosť a preukázanie), podľa názoru krajského súdu splnené boli, následkom čoho možno hovoriť

o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, majúcou za následok znemožnenie žalovanej sporovej
strany, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Krajský súd však reagoval na odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu
sa (ne)prípustnosti podanej žaloby z pohľadu ustanovenia § 137 CSP. Z obsahu podanej žaloby, ako aj
formulovaného žalobného petitu je zrejmé, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáha rozhodnutia súdu

o žalobe v zmysle § 137 písm. b) CSP. Preto nie je správna argumentácia žalovaného o tom, že možnosť
žalobkyne podať žalobu týkajúcu sa nároku na usporiadanie práv a povinností strán nie je daná, keďže
určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu. Práve naopak,
splnenie vyššie uvedenej podmienky pre prípustnosť podanej žaloby priamo vyplýva z ustanovení § 11
a § 13 Občianskeho zákonníka, na ktoré sa žalobkyňa v rámci podanej žaloby odvoláva.

13. V podaní doručenom okresnému súdu 25.05.2021 žalovaný opätovne žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Uviedol, že už nie je nutná potreba žalobkyňou navrhovaného rozsudku, nakoľko v súdenej
veci uplynuli skoro dva roky od posledného rozhodnutia súdu. Zároveň nedochádza k neoprávnenýmzásahom do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, neexistuje naliehavý právny záujem na určenie
zákazu priblíženia a žalovaný trvá na neopodstatnenosti podanej žaloby z hľadiska hmotného práva,
ktorou by došlo k obmedzeniu osobnej slobody pohybu žalovaného garantovaného Ústavou Slovenskej

republiky. Žalovaný akcentoval, že so žalobkyňou sa tri roky nestýka, ani ju žiadnym spôsobom
nekontaktuje. Súčasne uplynul už jeden rok od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým súd
manželstvo strán sporu rozviedol a všetky účelovo vykonštruované priestupkové a trestné oznámenia
podané žalobkyňou voči jeho osobe počas rozvodového konania boli zastavené, postúpené, resp. nie sú
doposiaľ právoplatne skončené. Žalovaný nemá záznam v registri trestov GP SR. S výnimkou drobných

dopravných priestupkov žalovaný nemá záznam ani v registri priestupkov.

14. Žalobkyňa vo svojej reakcii na žiadosť súdu uviedla, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu,
pretože stále existujú relevantné dôvody, na základe ktorých je potreba ochrany jej osobnosti. Žalobkyňa
má totiž dôvodnú obavu, že ani čas, ktorý uplynul
od podania žaloby, t. j. viac ako tri roky žalovanému nestačil na to, aby prehodnotil svoje správanie.

Žalovaný má stále v sebe plno hnevu a negatívnych emócií, ktoré nedokáže spracovať, čo dokazujú jeho
neustále invektívy a podávané trestné oznámenia voči žalobkyni. Dokazuje to aj posledné pojednávanie,
na ktoré sa žalovaný dostavil, no kde sa ani nesnažil
so žalovanou dohodnúť, ale len direktívne presadzoval svoje požiadavky. Pokiaľ nie sú požiadavky
žalovaného akceptované podľa jeho predstáv, žalovaný sa mnohokrát uchyľuje k vyhrážaniu, alebo

rovno píše na vo veci konajúce osoby, oznámenia o zaujatosti. Od r. 2017 sa žalovaný sústavne vyhýba
konaniam na súde. Žalobkyňa má dôvodné podozrenie, že v dôsledku svojej profesie si žalovaný vie
vybaviť lekárske potvrdenia, ktoré mu majú údajne prekrývať jeho zdravotné problémy, aby sa nemohol
zúčastniťpojednávania.Vobdobípočassúdomurčenéhozákazupriblíženiažalovanýniekoľkokrát tento
zákaz porušil. Žalobkyňa tieto skutočnosti oznámila policajnému zboru, alebo podala voči žalovanému

trestné oznámenia. Do dnešného dňa nebol ani jeden incident došetrený, vzhľadom k tomu, že žalovaný
doslovne svojím konaním ignoruje orgány činné v trestnom konaní, nedostavuje sa na vypočutia,
zneužíva svoj status lekára na to, aby manipuloval všetkými zložkami práva podľa toho, ako mu to
vyhovuje. Keďže žalobkyňa nevedela dosiahnuť zrušenie svojej účasti v obchodnej spoločnosti, podala
na súd žalobu. Táto situácia žalovanému vyhovovala a hoci so žalobkyňou nechcel komunikovať

ohľadne mimosúdnej dohody, napriek tomu sa
na pojednávania dostavil a súd rozhodnutie vydal. Vo všetkých iných konaniach žalovaný ignoruje
termíny pojednávaní a to tak vo veciach už právoplatne skončených, konkrétne
vo veci starostlivosti o maloleté deti a konania o rozvod manželstva, či vyporiadania BSM. Žalobkyňa
sa vyhýba kontaktu so žalovaným aj pri odovzdávaní maloletej dcéry. Akýkoľvek kontakt s ním by len

smeroval k eskalovaniu napätia, čoho svedkami sa opakovane stávali dnes už dospelé staršie dve dcéry
B. a I..

15. Okresný súd po zrušení jeho prvého meritórneho rozhodnutia postupoval vo veci v súlade s ust.
§ 183 ods. 1, 3 a 4 CSP a určoval vo veci termíny pojednávania v dňoch 17.02.2021, 26.05.2021,

13.09.2021, 04.11.2021, 06.12.2021 a 25.05.2022, vo vzťahu ku ktorým žalovaný
opakovane pred ich začatím navrhoval ich odročenie z dôvodu náhleho zhoršenia zdravotného stavu,
doloženého lekárskym potvrdením a v posledných dvoch ospravedlneniach vzniesol voči zákonnej
sudkyni i námietku zaujatosti, tak ako to podrobne popísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
(pozri jeho body 11. až 19.). O prvej námietke zaujatosti rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č. k.

10NcC/1/2022-424 zo dňa 08.02.2022 tak, že sudkyňu J. A. H. nevylúčil z prejednávania a rozhodovania
tohto sporu. Na následnú námietku zaujatosti z tých istých dôvodov uvedenú v podaní žalovaného
zo dňa 25.05.2022 už konajúca sudkyňa preto podľa § 53 ods. 2 CSP neprihliadla a vec prejednala
a rozhodla v neprítomnosti žalovaného, konštatujúc procesnú obštrukciu na jeho strane. Súčasne
konajúci súd akcentoval, že dôležitosť dôvodu pre ktorý strana sporu žiada o odročenie pojednávania

všaknemožnoposudzovaťbezprihliadnutianavšetkyokolnostikonkrétnehoprípadu.Súdniejepovinný
dôvod akceptovať a to najmä vtedy, ak nie je využívaný so zmyslom a účelom ustanovenia CSP,
ale k zámerným procesným obštrukciám sledujúcim predovšetkým bezdôvodné predlžovanie civilného
sporového konania a zvyšovania nákladov s tým spojených.

16. Na pojednávaní konanom dňa 04.11.2021 súd opätovne vyzval zástupkyňu žalobkyne, aby doplnila
skutočnosti ohľadne podanej žaloby preukazujúce existenciu dôvodov, ktoré by mohli odôvodňovať
ochranu osobnosti žalobkyne, konkrétne, či žalovaný naďalej nerešpektuje rozhodnutie súdu o zákaze
priblíženia vydané vo forme neodkladného opatrenia, nakoľko od podanej žaloby uplynuli už skoro triroky. K tomu zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa ju informovala, že keď išli z PCR testov,
zbadala v aute, že žalovaný išiel za nimi autom po K. a keď zaregistroval, že ona ho
už sleduje, (že si to všimla cez spätné zrkadlo), odbočil niekde na „D.“. Žalobkyňa ju tiež

informovala, že žalovaný opakovane podáva voči jej osobe trestné oznámenia. Z jeho rozprávania je
evidentné, že napriek odstupu času čo už so svojou bývalou manželkou nežijú a napriek tomu, že sú
právoplatne rozvedení, že sa s týmto stavom doposiaľ nevysporiadal. Žalobkyňa má však stále obavu
z toho, že ak by súd jej žalobe nevyhovel, je tu problém. Žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
žalobkyňa súdu nenavrhla.

17. Okresný súd konštatoval procesnú prípustnosť žaloby podľa ust. § 137 písm. b) CSP, konštatovanú
odvolacím súdom. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd rozhodol rozsudkom o zákaze
žalovaného priblížiť sa k nej na vzdialenosť menej ako 10 metrov s tým, že sa smie priblížiť k nej
na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania
alebo civilných konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu

účasť žalovaného na týchto úkonoch. Žalobkyňa podala žalobu na základe uznesenia Okresného súdu
Martin č. k. 10C/52/2017-31 zo dňa 20.11.2017, ktorým súd nariadil žalovanému neodkladné opatrenie
s rovnakým petitom a uložil žalobkyni povinnosť, aby do jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia
podala
na súd žalobu proti žalovanému v konaní o zákaze priblíženia sa k žalobkyni.

18. V danej súvislosti prvoinštančný súd poukázal na ustanovenie § 330 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva,
že ak to povaha veci pripúšťa môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť
výrokov pripúšťa povaha veci. Čiže súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej
veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. Čiže je

možné nariadiť neodkladné opatrenie zakazujúce určité konanie rovnako ako petit žaloby o zdržanie sa
takéhoto konania.
19. Keďže žalovaný nerešpektoval nariadené neodkladné opatrenie, žalobkyňa podala voči nemu
trestné oznámenie v súvislosti s marením tohto úradného rozhodnutia, a vyšetrovací spis bol vedený pod
ČVS: ORP-978/OV-MT-2017. V predmetnom trestnom oznámení žalobkyňa popísala skutky, pri ktorých

došlo zo strany žalovaného k porušeniu uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, z ktorého
je zrejmé, že v čase, keď podávala toto trestné oznámenie 26.12.2017, žalovaný uložený zákaz
priblíženia sa k jej osobe porušil trikrát, konkrétne 18.12.2017 v poobedných hodinách okolo 15,30 hod.,
a tiež 22.12.2017 a 26.12.2017. Zároveň žalobkyňa vo svojom vyjadrení popísanom v odseku 1., 3.
odôvodnenia napadnutého rozsudku popísala samotné agresívne správanie žalovaného, ktoré vyústilo

do verbálnych, ako aj fyzických atakov, o čom svedčia viaceré podania trestných oznámení z jej strany,
či už je to Záznam o podaní oznámenia zo dňa 21.06.2017, ďalej Záznam o podaní oznámenia zo dňa
29.07.2017,akoajTrestnéoznámenie zodňa08.09.2017.To,žežalovanýverbálneatakovalžalobkyňu,
bolo preukázané aj mailovou komunikáciou, ktorú predložila do spisu žalobkyňa. Z jej obsahu vyplýva,
že žalovaný verbálne napádal žalobkyňu pred jej dcérou I..

20. Prebiehajúce trestné konanie ČVS: ORP-978/OV-MT-2017, skončilo podaním obžaloby na
žalovaného. Toto konanie je vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 1T/66/2018 a sudca v ňom
vydal trestný rozkaz, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného z dôvodu marenia výkonu rozhodnutia
súdu, konkrétne rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia o nepribližovaní sa k žalobkyni.
Zo strany žalovaného bol podaný proti tomuto rozhodnutiu odpor, o ktorom bude rozhodovať sudca

v trestnom konaní. Toto konanie nie je právoplatne skončené.
21. Podanú žalobu súd prvej inštancie posúdil ako právo žalobkyne na ochranu jej osobnosti vo vzťahu
k žalovanému, jej (ex)manželovi.
22. Jedná sa o žalobu týkajúcu sa nároku na usporiadanie práv a povinností strán, kedy určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva priamo z ustanovení § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka

(citované v napadnutom rozhodnutí), na ktoré sa žalobkyňa v rámci podanej žaloby odvoláva.
23. V zmysle ustanovenia § 217 ods. 1 CSP je však pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia, t. zn. že súd pri rozhodovaní veci nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali
v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už netrvajú, ako ani anticipovať skutočnosti, ktoré
včasevyhláseniaeštenenastali,t.z.žepreposúdeniekonkrétnejvecijepotrebnézohľadniťskutočnosti,

ktoré nastali ku konkrétnemu časovému okamihu.
24. To znamená, že súd rozhoduje podľa stavu spisu v čase vyhlásenia rozsudku a ku dňu vyhlásenia
rozsudku musí byť ustálený jeho skutkový, aj právny základ. Pri uplatnení princípov sporového konania
súd nezisťuje a nehodnotí materiálnu pravdu, súd hodnotí len to, či strana sporu splnila úlohu dokázaťpred súdom pravdivosť svojich tvrdení, resp. dokázať skutočnosti, ktoré majú svedčiť v jej prospech.
Súd potrebuje vyvodiť závery o všetkých relevantných otázkach týkajúcich sa požadovanej ochrany
ohrozeného, alebo porušeného práva, avšak na strane druhej to neznamená, že potrebuje získať na

všetky tieto otázky reálne odpovede.
25. Súd musí prihliadnuť na zmeny, ku ktorým došlo od podania žaloby a má za to, že môže žalobu
zamietnuť pre dodatočnú (následnú) absenciu zákonných dôvodov a naopak.
26. V prebiehajúcom trestnom konaní Okresného súdu Martin sp. zn. 1T/66/2018 ide o obžalobu podanú
na žalovaného pre marenie výkonu úradného rozhodnutia - konkrétne uznesenia, ktorým Okresný súd

Martin v konaní sp. zn. 10C/52/2017 uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť
menej ako 10 m s tým, že sa smie priblížiť k nej
na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania
alebo civilných konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu
účasť žalovaného na týchto úkonoch. V rámci tohto trestného konania sa posudzujú úkony, ktoré vykonal
žalovaný v dňoch 18.12.2017, 26.12.2017, kedy mal porušiť rozhodnutie súdu vydané v civilnom

sporovom konaní.
27. Ďalej konajúci súd zistil, že prebieha aj ďalšie trestné konanie pod ČVS: ORP-731/OV-MT-2018
na základe trestného oznámenia, ktoré podala žalobkyňa, v ktorom bolo začaté trestné stíhanie a
vznesené obvinenie vo vzťahu k žalovanému, pre prečin nebezpečného prenasledovania, nakoľko
v zmysle tohto uznesenia obvinený v období približne od druhej polovice roka 2017 (t. j. po rozchode

a odsťahovania sa poškodenej, teda žalobkyne zo spoločnej domácnosti), doposiaľ, t. zn. už dlhodobo
prenasleduje svoju manželku, s ktorou sú v rozvodovom konaní tak, že najmä vyhľadáva jej osobnú
blízkosť, alebo ju sleduje a to tým spôsobom, že opakovane ju vyhľadáva na miestach verejne
prístupných na rôznych miestach v rámci mesta A.. V tomto uznesení sú uvedené dni, kedy malo dôjsť
k tomuto nebezpečnému prenasledovaniu zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, konkrétne dňa

27.12.2017, 31.12.2017, ďalej v presne nezistenej dobe r. 2017, ďalej tiež dňa 13.02.2018, 29.06.2018,
v mesiaci máj 2018, v mesiaci júl 2018, 05.09.2018, 07.09.2018, 09.09.2018, 19.09.2018, 06.10.2018,
s tým, že práve týmto nebezpečným prenasledovaním bola žalobkyňa ako poškodená, ktorá si neželá,
aby bola prenasledovaná, žalovaným prenasledovaná. Strpčuje jej to život a konanie obvineného, teda
žalovaného ju obmedzuje na bežnom spôsobe života. V danej veci naďalej prebieha vyšetrovanie, mal

by byť vypracovaný znalecký posudok na obvineného a následne bude vec ukončená.
28. Z listinných dôkazov doložených do spisu, z výpovede žalobkyne, a tiež z prebiehajúcich trestných
konaní mal súd prvej inštancie zistené, že žalovaný mal atakovať žalobkyňu, či už fyzicky alebo
psychicky, nerešpektovať nariadené neodkladné opatrenie
v období rokov 2017 až 2018.

29. Súd však rozhoduje v merite veci v roku 2021, t. j. vlastne po troch rokoch od týchto úkonov a preto
vyzval žalobkyňu, aby uviedla, či naďalej zo strany žalovaného dochádza k mareniu výkonu úradného
rozhodnutia, t. j. neodkladného opatrenia, či žalovaný naďalej žalobkyňu prenasleduje, čím by mal
neoprávnene zasahovať do jej osobnosti, najmä do jej života, zdravia, ľudskej dôstojnosti, ako aj do
súkromia. Žalobkyňa súdu nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci, že by k takémuto konaniu zo strany

žalovaného dochádzalo v r. 2019, 2020, 2021. Napokon aj sám žalovaný vo vyjadrení (č. l. 331 spisu)
uviedol, že tri roky sa so žalobkyňou nestýka, žiadnym spôsobom ju nekontaktuje, uplynul
jeden rok, od kedy súd ich manželstvo právoplatne rozviedol. Je bezúhonný človek, lekár, a čo sa týka
trestných konaní, poukázal na prezumpciu neviny, t. z. že o neprávoplatne odsúdenom nie je možné
hovoriť ako o páchateľovi trestného činu.

30. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu zamietol, keď dospel k záveru o , že v čase vyhlásenia
rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP) nevykazuje znaky fyzického ani psychického násilia, žalovaný žalobkyňu
nežiaduco nesleduje, nevyhľadáva alebo nekontaktuje. Ich manželstvo je už rok právoplatne rozvedené
a obidvaja sa vyhýbajú vzájomnému kontaktu.
31. Nadväzne, vychádzajúc z ust. § 335 ods. 1, § 336 ods. 3 a 4 CSP prvoinštančný súd rozhodol

o zrušení uznesenia Okresného súdu Martin č. k. 10C/52/2017-31 zo dňa 20.11.2017, ktorým bolo
nariadené neodkladné opatrenie v celom rozsahu.
32. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 257 CSP, keď konštatoval, že
v súdenom spore existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, t. z. pre ani jednej strane nárok na ich
náhradu nepriznal. V danom prípade bola neúspešnou stranou sporu žalobkyňa. Čo sa týka dôvodov

hodných osobitného zreteľa, tieto konajúci súd zhrnul nasledovne: neprimeraná tvrdosť, podiel strany
na vzniku a priebehu sporu, povaha okolností sporu, osobné pomery strany sporu. Súd mal totiž
v konaní preukázané, že žalobkyňa podala žalobu na základe povinnosti, ktorá jej bola uložená
v uznesení Okresného súdu Martin č.k. 10C/52/2017-31 zo dňa 20.11.2017 o nariadení neodkladnéhoopatrenia, ktorým sa domáhala zákazu priblíženia žalovaného k žalobkyni. Rovnako bolo v tomto spore
preukázané, že začalo trestné konanie vo vzťahu k mareniu výkonu úradného rozhodnutia vydaného
v konaní sp. zn. 10C/52/2017 uznesenia súdu o nariadení neodkladného opatrenia vzhľadom k tomu,

že žalovaný mal vo vzťahu k žalobkyni nedodržiavať predmetné nariadené neodkladné
opatrenie. Je pravdou, že predmetné trestné konanie naďalej prebieha a naďalej prebieha aj trestné
konanie v súvislosti s prenasledovaním žalobkyne zo strany žalovaného. Avšak všetko sa jedná o úkony,
ktoré boli vykonané zo strany žalovaného v rokoch 2017 až 2018. Je teda zrejmé, že žaloba bola na
súd bola podaná dôvodne, a to na základe povinnosti uloženej súdom žalobkyni. Podľa názoru súdu

to, že v priebehu konania došlo k zmene skutkového stavu nie je možné vykladať na ťarchu žalobkyne,
pretože by išlo o neprimeranú tvrdosť. Za vznik tohto sporu zodpovedá vo veľkej miere žalovaný.

33. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zmeny tak, že odvolací súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovie. Súčasne si uplatnila voči
žalovanémunároknanáhradutrovprvoinštančnéhoiodvolaciehokonaniavplnomrozsahu;alternatívne

navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
34. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a tiež, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Okrem toho podľa

jej názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365
písm. f), g) a h) CSP].
35. Žalobkyňa zdôraznila, že žalobou vo veci samej sa domáhala, aby súd rozsudkom uložil žalovanému
zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť menej ako 10 metrov s tým, že sa smie priblížiť k nej na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo

civilných konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu
účasť žalovaného na týchto úkonoch. Žalobu v tejto veci podala žalobkyňa na základe uznesenia
Okresného súdu Martin č. k. 10C/52/2017-31 zo dňa 20.11.2017,
ktorým súd nariadil žalovanému neodkladné opatrenie s identickým petitom, a súčasne uložil žalobkyni
povinnosť, aby do jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podala na súd žalobu proti žalovanému

v konaní o zákaze priblíženia sa k žalobkyni. Je pritom zrejmé, že ak to povaha veci
pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci
samej. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha
veci, čiže súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie
neodkladného opatrenia z hradiska totožnosti výrokov. Je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie

zakazujúce určité konanie rovnako ako petit žaloby o zdržanie sa takéhoto konania. V danej súvislosti
odvolateľka poukázala na právny názor prezentovaný Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí sp.
zn. 6Co/84/2011 zo dňa 26. mája 2011, v ktorom odvolací súd vyslovil právny názor, že „Formulácia
predbežného opatrenia by v zásade nemala kopírovať žalobný návrh. Ak sa však účel dočasnej
ochrany nedá inak dosiahnuť, než rovnakým výrokom ako vo veci samej, musí uvedená formalistická

požiadavka ustúpiť.“ K rovnakému záveru došiel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
veci sp. zn. 1Obo 57/97.
36. Odvolací súd vo svojom prvom zrušujúcom uznesení uviedol, že z obsahu podanej žaloby, ako aj
formulovaného žalobného petitu, je zrejmé, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáha rozhodnutia súdu
o žalobe v zmysle 137 písm. b) CSP. Preto nie je správna argumentácia žalovaného o tom, že možnosť

žalobkyne podať žalobu týkajúcu sa nároku na usporiadanie práv a povinností strán nie je
daná, keďže určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu. Práve
naopak, splnenie vyššie uvedenej podmienky pre prípustnosť podanej žaloby vyplýva priamo z ust. § 11
a § 13 Občianskeho zákonníka, na ktoré sa žalobkyňa v rámci svojej žaloby odvoláva.
37. Túto žalobu súd posúdil ako právo žalobkyne na ochranu osobnosti vo vzťahu k

žalovanému,jej(ex)manželovi.Žalobkyňamázato,žepreukázateľneajpodľatrestnýchoznámení,ktoré
podala, je zrejmé, že žalovaný neoprávnene zasahuje do jej osobnosti, najmä do jej života, zdravia,
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia. Jedná sa o žalobu týkajúcu sa nároku na usporiadanie práv a
povinnosti strán, kedy určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva priamo z ustanovení
§ 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, na ktoré sa žalobkyňa v rámci podanej žaloby odvoláva. Túto jej

žalobu súd považoval za prípustnú.
38. Okresný súd posudzoval nárok žalobkyne v súlade s ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Pre
úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť
alebo ohroziť práva chránené uvedeným zákonným ustanovením. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov.Osobnosť človeka zahŕňa všetko, čím sa človek prejavuje navonok vo vzťahu k svojmu okoliu, a to tak
po fyzickej, ako aj po duchovnej a duševnej stránke. Osobnostné práva sú potom práva
spojené s osobnosťou jednotlivca. Ide o prirodzené práva, ktoré sú dané na celý život a sú spoločné pre

každého človeka. Tieto práva sa nadobúdajú narodením, počas života sa ich nemožno vzdať, nemožno
ich na nikoho previesť ani nemôžu byť premlčané, pretože bez výnimky zanikajú až smrťou daného
jednotlivca. Štát tieto práva jednotlivcom neprideľuje, iba ich uznáva, rešpektuje, napĺňa a
zabezpečuje ich ochranu.
39. Súčasná právna úprava prikladá človeku a ochrane jeho osobnosti osobitný význam, a preto

sú ustanovenia upravujúce ochranu osobnostných práv teraz systematicky zaradené už do všeobecnej
časti Občianskeho zákonníka. Ten chráni osobnosť človeka ako takú, vrátane jeho prirodzených práv,
najmä jeho život, dôstojnosť, zdravie, právo na život v priaznivom životnom prostredí, vážnosť, česť,
súkromie a prejavy osobného charakteru, ale napríklad aj ľudské telo po smrti človeka. Právo na ochranu
osobnosti je teda širokým a rôznorodým súborom čiastkových práv. Osobnostné práva majú rovnakú
hodnotu nezávisle od konkrétnej osoby, význam jednotlivých čiastkových práv sa však navzájom líši.

Predmetom ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré
ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko späté. Všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti
človeka je hlavným zmyslom a cieľom tejto občianskoprávnej ochrany. Podľa § 13 ods. l Občianskeho
zákonníka fyzická osoba má právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov
do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané

primerané zadosťučinenie.
40. Z uvedených dôvodov sa žalobkyňa nestotožňuje so závermi okresného súdu prezentovanými
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pretože podľa jej názoru stále existujú relevantné dôvody,
na základe ktorých existuje potreba ochrany jej osobnosti. Žalobkyňa má totiž dôvodnú obavu, že ani
uplynutý čas, ktorý je viac ako štyri roky od podania žaloby, nestačil žalovanému

na to, aby prehodnotil svoje správanie. Žalovaný má v sebe plno hnevu a negatívnych emócií, ktoré
nedokáže doposiaľ spracovať. Konflikty a nevhodné správanie žalovaného pretrvávajú,
a to aj pred dcérami. Aj v súčasnej dobe má žalobkyňa stále pretrvávajúcu dôvodnú obavu o život
a zdravie tak svoje, ako aj jej detí. Žalovaný opakovane vyjadruje svoju zlosť a agresivitu aj v návrhoch
na neodkladné opatrenia, ktoré podáva na súd so zámerom upraviť styk s maloletým dieťaťom, v ktorých

sa o osobe žalobkyne vyjadruje v invektívach a v nepodložených konfabuláciach. Uvedené správanie
žalovaného je možné definovať ako špecifickú formu vzťahového násilia, a to z toho
dôvodu, že jeho základným znakom je násilné a nežiaduce prenikanie do privátnej sféry žalobkyne, a
to takým spôsobom, že u nej vzniká dôvodný pocit ohrozenia. Podstatnou je práve tá skutočnosť, že
takéto správanie je vždy úzko prepojené so vzťahmi, a to nezávisle na tom či sa jedná o vzťahy reálne

alebo iluzórne. V reálnych vzťahoch takéto konanie vzniká ako reakcia na problémy, resp. konflikty a
predstavuje disfunkčný vzorec správania pre riešenie vzťahových kríz a kolapsov. Najčastejšie vzniká
práve v konfliktných intímnych vzťahoch, kde ide konkrétne o expartnera. Ústredným motívom v prípade
expartnera je neschopnosť žalovaného uniesť jednostranné ukončenie intímneho partnerského vzťahu.
Motiváciou je buď snaha zlepiť skrachovaný vzťah, alebo snaha pomstiť sa za rozchod. Dôležité je

poznamenať, že takéto správanie žalovaného nie je z jeho pohľadu reakciou, ale akciou. Podľa názoru
žalobkyne zrušenie uznesenia okresného súdu , ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, len
žalovaného utvrdí v tom, že konanie, ktorým žalobkyňu (a jej dcéry) už veľa rokov obťažuje, je v súlade
s právnym poriadkom, morálkou a dobrými mravmi. Navyše prvoinštančný súd sám poukázal na stále
prebiehajúce trestné konanie ČVS: ORP-731/0V-MT-2018 na základe trestného oznámenia podaného

žalobkyňou, ktorým bolo začaté trestné stínanie a vznesené obvinenie vo vzťahu k žalovanému -
obvinenému pre prečin nebezpečného prenasledovania. V zmysle tohto uznesenia obvinený
v období približne od druhej polovice roka 2017 (t. j. po rozchode a odsťahovania sa poškodenej, t.
j. žalobkyne zo spoločnej domácnosti), doposiaľ, t. z. už dlhodobo prenasleduje svoju manželku, s
ktorou sú v rozvodovom konaní tak, že najmä vyhľadáva jej osobnú blízkosť, alebo ju sleduje, a to

tým spôsobom, že opakovane ju vyhľadáva na miestach verejne prístupných na rôznych miestach v
rámci mesta A.. V rámci tohto uznesenia boli uvedené dni, kedy malo dôjsť k tomuto nebezpečnému
prenasledovaniu, a to dňa 27.12.2017, 31.12.2017, ďalej v presne nezistenej dobe r. 2017, ale tiež
dňa 13.02.2018 a 29.06.2018, v mesiaci máj a júl 2018, 05.09.2018, 07.09.2018,
09.09.2018, 19.09.2018 a 06.10.2018 zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobkyni

s tým, že práve týmto nebezpečným prenasledovaním bola žalobkyňa poškodená a neželá si, aby
bola prenasledovaná, strpčuje jej to život a konanie obvineného ju obmedzuje na bežnom spôsobe
života. V označenej veci naďalej prebieha vyšetrovanie a podľa informácií žalobkyne mal by byť
vypracovaný znalecký posudok na obvineného a následne bude vec ukončená. Uvedené rovnakoumožňuje žalovanému bez akéhokoľvek postihu pokračovať v prenasledovaní žalobkyne s tým, že
vôbec nie je zrejmé, kedy a s akým výsledkom bude toto trestné stíhanie ukončené. Zamietnutie žaloby
vo veci samej v prejednávanom prípade tak môže mať pre žalobkyňu a jej život fatálne následky. Je

evidentné, že zo strany žalovaného sú opakovane podávané trestné oznámenia a z jeho správania je
evidentné, že napriek odstupu času stále nie je vysporiadaný so tým, že so žalobkyňou sú právoplatne
rozvedení a každý si žije vlastný život. Rovnako je evidentné, že žalovaného psychický stav nie je
stabilný, jeho správanie je úplne nepredvídateľné. Je zrejmé, že správanie a konanie žalovaného je
neočakávané a môže byť dokonca život ohrozujúce. Jeho reakcie sú nepredvídateľné, takže riziko je

vlastne permanentné a najmä pretrvávajúce, a to najmä vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu súdu. U
žalovanéhomožnonaďalejpozorovaťvýraznúimpulzivituaproblémkontrolovať,usmerňovaťaplánovať
svoje správanie. Navyše, žalovaný bol hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici A. na psychiatrickej
klinike, čo nie je u zdravého človeka nevyhnutné.
41. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v súdenom prípade sa jedná o konanie žalovaného, ktoré nepozostáva z
jednorazového útoku, s ktorým sa človek dokáže skôr či neskôr vyrovnať, ale ide o systematické,

opakujúce sa „útoky“, ktoré dostávajú žalobkyňu do stavu absolútnej bezmocnosti a zúfalstva. Preto aj
pomoc,oktorúžalobkyňapožiadalapríslušnéorgány,nemajúunejprimárnezacieľprivodiťžalovanému
trest, či obmedzenie osobnej slobody, ale ich jediným cieľom je tá skutočnosť, aby mala žalobkyňa
pokoj a mohla sa vrátiť k bežnému spôsobu života, ktorý mala do momentu, kým nezačala byť takýmto
spôsobom prenasledovaná. V tejto súvislosti možno dokonca hovoriť o tzv. špirále správania, ktorá

má v podstate tri neustále sa opakujúce fázy. V prvej fáze ide o vlastnú aktivitu žalovaného, ktorá u
žalobkyne vyvoláva neistotu a strach a prináša aj značný stres. Ten však pomaly doznieva a
nastáva druhá fáza, v ktorej nastáva akési ukľudnenie a človek sa z otrasu spamätáva. Toto štádium
však netrvá dlho a prechádza do tretej fázy, v ktorej dominuje nepríjemné očakávanie a obavy z ďalšej
akcie. V tejto fáze človek prežíva stres z toho, čo bude nasledovať a tiež bezmocnosť. Časom sa tak život

prenasledovaného človeka delí len na akútne traumatizujúce zážitky a medzi napäté očakávanie, čo
bude neskôr. Človek sa tak dostáva do stavu permanentného nepokoja, strachu a zvýšenej pozornosti
spojenej s nepokojom a podozrievavosťou. Je taktiež nevyhnutné
uviesť, že vo väčšine prípadov takéhoto prenasledovania musia ženy dokonca pristúpiť k závažnejším
zmenám v ich životnom štýle, napr. zmena práce alebo dokonca bydliska, zmena poštovej adresy,

telefónneho čísla, atď. To má za následok, že človek sa dostane do sociálnej izolácie, čo môže vyústiť
do psychosomatických ťažkostí ako nespavosť, bolesti hlavy, výkyvy telesnej hmotnosti alebo naopak
nechutenstvo prechádzajúce až k pretrvávajúcim žalúdočným problémom, stavy depresie a ťažké stavy
úzkosti. Je zrejmé, že celý život žalobkyne môže byť bez náležitej ochrany doslova zničený.
42. Odvolateľka opätovne uviedla, že od roku 2017 sa žalovaný sústavne vyhýbal konaniam na súde,

kde žalobkyňa má dôvodné podozrenie, že v dôsledku svojej profesie si vie vybaviť lekárske potvrdenia,
ktoré majú údajne prekrývať zdravotné problémy, aby sa nemohol zúčastniť nariadených pojednávaní.
Žalovaný výslovne zneužíva svoj status lekára na to, aby manipuloval všetkými zložkami práva podľa
toho, ako mu to vyhovuje. Z uvedeného je zrejmé, že žaloba žalobkyne je dôvodná.

43. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť.
44. Uviedol, že so žalobkyňou sa vyše štyroch rokov nestýka, žiadnym spôsobom ju nekontaktuje,
pretože ho vôbec nezaujíma. Manželstvo strán sporu je už viac ako dva roky právoplatne rozvedené.
Žalobca i žalobkyňa sa navzájom sebe vyhýbajú a každý si žije svoj nový život. Žaloba bola napísaná

a podaná žalobkyňou a jej pochybnou advokátkou len
na základe povinnosti uloženej Okresným súdom Martin. Všetky vykonštruované priestupkové a trestné
konania a očierňovanie osoby žalovaného podľa scenárov a réžie J. L., súčasne s ovplyvňovaním
a dozorovaním jej predpojatým manželom – okresným prokurátorom v Martine J. G. L., boli nakoniec
príslušnými orgánmi zamietnuté, postúpené a zastavené, resp. žalobkyňou spomínané konania nie

sú právoplatne skončené, ale zámerne už štyri až päť rokov ovplyvňovaním príslušných orgánov zo
strany manželov L. sú udržiavané a neskončené. Na J. K. L., ktorá koná v konflikte záujmov, boli
poškodenými (spoločnosťou ADMEUM, s.r.o., so sídlom Mudroňova 14, 036 01 Martin a jej konateľom
a spoločníkom A. C. C.) podané trestné oznámenia na Generálnu prokuratúru SR pre trestné činy
podvodu,poškodzovaniecudzíchprávainé,svyčíslenoucelkovouškodouviacako50.000,00Eur,ktoré

doteraz nie sú príslušnými orgánmi právoplatne skončené. Žalovaná a J. K. L. sú spolupodnikateľky,
tiché spoločníčky obchodnej spoločnosti MEDAM SK, s.r.o, so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin,
sídliacej v nehnuteľnosti patriacej J. L. a tiež sú konečné užívateľky výhod tejto spoločnosti. Žalobkyňa
a jej advokátka považujú svoje subjektívne predstavy a osobné presvedčenie o očierňovaní žalovanéhodokonca za nadradenejšie vnemom a za smerodajnejšie a dôležitejšie než realita. Reálne a objektívne
vnemy sú však v rozpore s ich predstavami a tvrdeniami. Záverom žalovaný akcentoval, že je bezúhonný
človek, bez záznamu v registri trestov GP SR, starostlivý otec maloletej dcérky C. a lekár s viac ako 28-

ročnou praxou, pracujúci v kritickej infraštruktúre SR, zachraňujúci denne, vo dne, v noci zdravie a životy
občanov, ktorí to naliehavo potrebujú.

45. Žalobkyňa vo svojej odvolacej replike zotrvala na svojej argumentácii prezentovanej v podanom
opravnom prostriedku. Uviedla, že hoci žalovaný tvrdí, že sa už štyri roky so žalobkyňou

nestýka a nekontaktuje ju, na polícii sú podané a doposiaľ neskončené vyšetrovania, z ktorých vyplýva,
že žalovaný porušil súdny zákaz priblíženia voči žalobkyni. Malo byť tiež nariadené vyšetrenie jeho
zdravotného stavu, uložené Okresným súdom v Žiline, čo však nebolo doložené. Hoci žalovaný
porušoval zákon, súd napriek tomu vôbec nekonal. Žalovaný sa niekoľko rokov vyhýba civilnému
i trestnému konaniu a súdy ani polícia s tým nič nerobia. Žalovaný cca rok nič fyzicky nepodnikne, no
napáda žalobkyňu a jej právnu zástupkyňu písomne. Súd potom dospeje k záveru, že už sa nič nedeje

a zruší neodkladné opatrenie. Zostáva nezodpovedaná otázka o prevzatí zodpovednosti žalovaného
za porušenie neodkladného opatrenia v minulosti a nevyriešené podania na polícii. Žalobkyňa sa cíti
byť poškodená súdom. Súd dal totiž v tomto spore za pravdu žalovanému. Žalovaný však doposiaľ
nevie komunikovať ani so staršími dcérami. Žalobkyňa nemôže za to, že súd si nevie so žalovaným
rady. Žalobkyňa znovu zopakovala, že sa cíti byť ohrozená neustálymi písomnými atakmi zo strany

žalovaného voči jej osobe, ktoré žalovaný posiela na rôzne inštitúcie a v ktorých žalobkyňu opisuje
s nenávisťou, nekontrolovateľným hnevom a obviňuje ju. Pokiaľ by bolo preukázané, že sa žalovaný
psychicky vyrovnal s ich rozvodom a riešil by svoj ďalší život bez opakovaných atakov voči žalobkyni,
žalobkyňa by to už neriešila. Žalobkyňa sa však aktuálne reálne obáva, že zrušením zákazu priblíženia
sa dostane do situácií, kedy sa bude musieť brániť, lebo hranica, ktorú mal žalovaný nastavenú

súdnym rozhodnutím, bude zmazaná. Dokonca nie je vylúčené, že súd tak vystaví žalobkyňu ešte
priamejším útokom zo strany žalovaného. To, čo žalovaný nazval konfabuláciou a očierňovaním zo
strany žalobkyne, je jednoznačne len jeho paranoja. Žalobkyňa prezentovala názor, že žalovaný nevie
so sebou žiť a chyby, ktoré urobil a robí, hádže na iných ľudí, lebo nevie prevziať
zodpovednosť za svoje konania. Pre rozhodnutie v tejto veci je irelevantná jeho prax lekára. Tento svoj

status žalovaný len využíva k manipulovaniu a ovládaniu iných ľudí a inštitúcií. Ešte počas manželstva,
keď nezvládal vyhrotené situácie, často sa vyhrážal ľuďom, s ktorými mal konflikt. Žalovaný nedokáže
v kľude vychádzať ani so susedmi, či kolegami v práci. Aj v práci mal množstvo konfliktov, ktoré nakoniec
skončili zmenou zamestnania. Je to človek, ktorý musí mať silou-mocou všetko pod kontrolou a keď
tomu tak nie je, tak sa ľuďom vyhráža, alebo im znepríjemňuje život.

46. Žalovaný vo svojej duplike zopakoval svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu.

47.Žalovanávosvojomvyjadreníkduplikežalobcuuviedla,žepovažujezazbytočnésaknejvyjadrovať,
keďže sama je znechutená z celého konania. Rozhodnutie a konanie súdu ju sklamalo, pretože žalovaný
evidentne maril pojednávania a nedostavoval sa účelovo na súd. Žalobkyňa sa cíti poškodená v tomto

konaní, nakoľko súd svojím rozhodnutím zrušil zákaz priblíženia sa žalovaného k žalobkyni a nepriznal
žalobkyni ani nárok na náhradu konania. Žalobkyňa však brala vytýčené pojednávania na vedomie,
nikdy sa bezdôvodne neospravedlňovala a aj keď sa sama nedostavila, bola právne zastúpená, na čo
musela vynaložiť finančné prostriedky.

48. Ďalšie podania strán sporu v štádiu odvolacieho konania neboli produkované.

49. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správne potvrdil.

50. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).51. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalobkyne formulovanú v jej opravnom prostriedku
sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami

okresného súdu. Zároveň krajský súd poukazuje na zodpovednosť žalobkyne za
obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať
svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

52. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.
ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a
práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,

rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1
CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobkyne k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným
súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov žalobu žalobkyne zamietol, pričom ku svojim záverom dospel v
kontexte všetkých vykonaných dôkazov, s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej

veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia
(ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď
nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej
veci však okresný súd svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu
ochranu však nemožno zamieňať s "právom" strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s

"právom"navydanierozhodnutiavsúladesjejpožiadavkamiaprávnyminázormi.Pretoniejeporušením
daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného okresným
súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia.
Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. 350/2009

zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého "....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008). Tento právny názor
zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov
(tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu),

ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania".

53. Odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, z nasledovných dôvodov:

54. Predmetom tohto konania je nárok žalobkyne na ochranu osobnosti, ktorý špecifikovala ako uloženie

povinnosti žalovanému nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkami uvedenými
vyššie.

55. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavu osobnej

povahy.

56. V zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

57. Uvedené špeciálne prostriedky súdnej ochrany osobnostných práv sa podľa jednotlivých okolností
konkrétneho prípadu môžu uplatniť samostatne alebo kumulatívne (ak si to vyžaduje ich účel).
Zo žaloby musí byť zrejmé, aký prostriedok právnej ochrany žalobca podáva. Žaloba na upustenie od
neoprávnených zásahov do osobnostného práva musí smerovať k zastaveniu ďalšieho rušenia tým, že

sa žiada právne zistenie, že zasahujúci subjekt nie je oprávnený na také zásahy, ako aj tým, že sa usiluje
o vydanie zákazu ďalšieho rušenia. Žaloba na odstránenie už uskutočnených zásahov má zabezpečiť
obnovenie pôvodného stavu, pokiaľ je to ešte vôbec možné. Vzhľadom na charakter porušených práv
a charakter zásahov reštitúciou niekedy vôbec nemožno uskutočniť, alebo prichádza do úvahy lenv obmedzenom rozsahu; najmä v týchto prípadoch preberá jej funkciu do určitej miery poskytnutie
zadosťučinenia. Žaloba poskytnutie primeraného zadosťučinania (satisfakčná žaloba) sleduje priznanie
satisfakcie žalobcovi, ktorého osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že zásah

zvyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu.

58. Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona je, že
ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý
fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti. Rozlišujeme tieto prostriedky ochrany

osobnostných práv: 1/ návrh na upustenie od neoprávnených zásahov
(negatórna žaloba), 2/ návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov (reštitučná žaloba),
3/ poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba).

59. Upustenie od neoprávneného zásahu, ktorý sa týka osobnosti občana, možno použiť len vtedy, keď
zásah doteraz trvá. Vo výroku rozsudku o povinnosti zdržať sa ďalších zásahov sa neurčuje lehota na

plnenie a je vykonateľný už právoplatným uložením tejto povinnosti (pozri Z III str. 204 až 206).

60.Žalobkyňavtomtosporepodalanasúdnegatórnužalobu,zktorejalepodľanázoruodvolaciehosúdu
aktuálnenevyplýva,žesmerujeknávrhunazastavenie/upustenie odneoprávnenýchzásahov
do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktoré sú objektívne spôsobilé fyzickej osobe privodiť ujmu

najednotlivýchstránkachosobnosti.Zožalobytotižvýslovnevyplýva,žesaňoudomáhavydaniazákazu
priblížiť sa k žalobkyni zo strany žalovaného (až na výnimky v nej uvedené), čo nemožno subsumovať
pod návrh na zastavenie alebo upustenie od neoprávnených zásahov.

61. Civilný sporový poriadok umožňuje formou neodkladného opatrenia (§ 325 CSP) uložiť strane sporu,

aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala, alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integritaaleboduševnáintegritamôžebyťjejkonanímohrozená,avšaktotoobmedzeniemožnonariadiť,
iba ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu.

62. V prejednávanom spore bolo takéto neodkladné opatrenie nariadené, avšak jeho trvanie bolo

obmedzené iba na čas trvania sporu vo veci samej, a to sporu na ochranu osobnosti. V spore na ochranu
osobnosti však nemožno túto povinnosť uložiť tak, aby mala trvajúci charakter, a preto bolo potrebné
domáhať sa iným spôsobom upustenia od neoprávnených zásahov do integrity
osobnosti – žalobkyne.

63. V posudzovanom prípade žalobkyňa ako zásah do svojej osobnej integrity označila správanie sa
žalovaného, ktoré popísala v samotnej žalobe.

64. Odvolací súd však v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky pre poskytnutie takejto ochrany uplatnenej žalobou

(bez ohľadu na skutočnosť, že neboli splnené podmienky na uloženie takejto povinnosti trvalého
charakteru), na čo poukazoval aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany.

65. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s
povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže

strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia
dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v

ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

66. Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej
povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti,
ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom
v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok.Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 569.). Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená,
že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k
tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Z

ust. § 150 ods. 1 CSP totiž jednoznačne vyplýva povinnosť sporových strán pravdivo a úplne uvádzať
podstatnéarozhodujúceskutkovétvrdeniatýkajúcesasporu.Sporovékonaniejepodľaaktuálneúčinnej
právnej úprav ovládané tzv. princípom kontradiktórnosti, čo znamená, že sporová strana
vyvodzujúca z určitej skutočnosti právne následky, je povinná jednak tieto skutočnosti tvrdiť, a zároveň
predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky na ich relevantné preukázanie.

67. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto

sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (§ 151 ods. 1, 2 CSP),
alebo ju strana preukáže príslušným dôkazom (§ 185 a nasl. CSP). Pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie
a toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva
na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej
skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného

bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej
okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní nie je
súdom hľadajúcim materiálnu pravdu, ale súdom posudzujúcim kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov
ponúknutých žalobcom či žalovaným (§ 149 a nasl., § 185 a nasl. CSP), pričom hodnotenie dôkazov je
zverené voľnej úvahe súdu (§ 191 CSP).

68. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože
žalobkyňavtomtosporenepreukázala,žeprotiprávnystav,ktorýtrvalvčasepodaniažalobynasúd,trval
aj v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, resp. bezprostredne hrozil. Zároveň žalobkyňa namietala,
že súd nezohľadnil, že počas trvania súdneho konania bola chránená neodkladným opatrením, ktorého

úmyselné porušenie zo strany žalovaného by znamenalo vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti,
čomu nasvedčujú aj ňou podané trestné oznámenia a začaté trestné konanie. Žalobkyňa však vo
svojom opravnom prostriedku ničím nevyvrátila skutkové závery súdu prvej inštancie prezentované
v napadnutom rozsudku, pretože nepreukázala, že jej aktuálne hrozí nebezpečenstvo z opakovaného
protiprávnehokonaniažalovaného.Vdanejsúvislostiodvolacísúdpoukazujenato,žesprávneskutkové

závery súdu prvej inštancie sa potom po príslušnom právnom posúdení prejavili v jeho správnych
právnych záveroch o nedôvodnosti žaloby žalobkyne v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, tieto
na seba vecne a logicky nadväzujú a zodpovedanú vykonaným dôkazom a ustálenie skutkového stavu
zodpovedáracionálnejalogickejúvahe,priktorejbolidôkazyhodnotenékaždýjednotlivoivšetkydôkazy
v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP). Žiadny z dôkazov vykonaných v spore nenasvedčuje

tvrdeniam žalobkyne o pretrvávajúcom fyzickom či psychickom násilí žalovaného voči nej. Odvolací
súd pritom nepopiera, že vzťahy medzi stranami sporu boli v období rokov 2017 až 2018 napäté. Tieto
pramenili z toho, že žalobkyňa si našla nového partnera a v máji 2017 opustila spoločnú domácnosť
a spolu s tromi, v tom čase ešte maloletými deťmi sa presťahovala do prenajatého bytu v A.. Netreba
však opomínať fakt, že manželstvo žalobkyne a žalovaného sa rozpadlo po 17 rokoch. Je pritom

notoricky známou skutočnosť, že rozvod patrí medzi najstresujúcejšie okamihy v živote človeka. Podľa
psychologických výskumov je rozvodové konanie hneď po smrti partnera druhou najstresujúcejšou
situáciou v živote. Trauma z rozvodu môže trvať aj niekoľko rokov. Človek sa po ňom odrazu
ocitne v úplne novej situácii (vrátane ekonomickej), zaužívané stereotypy sú preč. Rozvod
vytvára napätie, dlhotrvajúci stres, nervozitu, obavy, človek bilancuje. Výnimočným nie je ani zhoršenie

zdravotného stavu. Rozvod sa odráža aj na nespavosti, vzniku depresie či úzkosti. Často ho sprevádzajú
pocity viny, pocity straty, obavy z budúcnosti, pochybnosti o tom, či to všetko človek zvládne. Nejeden
rozvedený manžel požiada o radu blízkych, alebo psychológov, prípadne vyhľadá aj pomoc psychiatra.

69. Z dokazovania vykonaného okresným súdom je zrejmé, že aj žalovaný ťažko znášal rozpad

manželstva a odlúčenie od detí a jeho vtedajšie správanie popísané vyššie viedlo Okresný súd Martin
k tomu, že uznesením č. k. 10C/52/2017-31 zo dňa 20.11.2017, vydal neodkladné opatrenie, ktorým
zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 10 metrov s tým, že žalovaný
sa smel priblížiť k žalobkyni na menšiu vzdialenosť ako 10 metrov len počas úkonov trestnéhokonania, priestupkového konania alebo civilných konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to
len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť na týchto úkonoch. V predmetnom čase tak, ako to
bolo popísané v žalobe a ustálené okresným súdom, žalovaný prenasledoval žalobkyňu. Bolo to teda

v období vrcholiacej krízy v ich manželstve a jeho následného rozvodu, ktoré konanie prebiehalo
na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15P/109/2017. V tom čase žalovaný svoju manželku A. B.
C. sledoval, opakovane ju verbálne atakoval - telefonoval jej i v noci, kričal na ňu aj na verejnosti,
pretože sa nevedel zmieriť s tým, že si našla nového životného partnera. Odvolaciemu súdu je zároveň
z úradnej činnosti známe, že žalovaný sa ako otec maloletých detí pochádzajúcich z manželstva –

B., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX domáhal úpravy styku s nimi.
K jedinému fyzickému kontaktu medzi stranami sporu došlo dňa 08.09.2017 pri súboji o mobilný telefón,
na ktorý si ho žalobkyňa nahrávala pri jeho verbálnom útoku. Ďalšie obťažovanie žalobkyne zo strany
žalovaného s výnimkou tých, ktoré sú popísané v napadnutom rozhodnutí, už v priebehu ďalších rokov
nenastali. Je teda zrejmé, že správanie žalovaného bolo podmienené manželskou krízou a rozpadom
17 rokov trvajúceho manželstva, problémami v spoločnej firme spôsobenej aj žalobkyňou a snahou

žalovaného ako otca kontaktovať sa so svojimi deťmi. Za tieto skutky bolo žalovanému obvodným
oddelením Policajného zboru SR Martin – Východ dňa 12.11.2008 uznesením ČVS: ORP-731/OV-
MT-2017 vznesené obvinenie, bolo začaté trestné stíhanie. Trestnoprávna zodpovednosť žalovaného
za uvedené skutky nie dotknutá a táto bude predmetom prebiehajúceho trestného konania.

70. Žalovaná vo svojom opravnom prostriedku len prezentovala, že má obavu, že ani uplynutý čas, ktorý
je viac ako štyri roky od podania žaloby, nestačil žalovanému na to, aby prehodnotil svoje správanie,
pričom je možné, že žalovaný bude bez akéhokoľvek postihu pokračovať v prenasledovaní osoby
žalobkyne a nie je zrejmé, s akým výsledkom bude jeho trestné stíhanie ukončené. Ďalej uviedla,
že konflikty a nevhodné správanie žalovaného pretrvávajú, a to aj pred dcérami a že žalobkyňa

má v súčasnej dobe stále naďalej dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a tiež o život a zdravie
svojich detí. Žalobkyňa však vôbec nekonkretizovala, v čom by malo takéto správanie žalovaného
spočívať a z čoho aktuálne vyvodzuje obavy o svoj život a zdravie, na ktorom má byť zo strany
žalovanéhovohrozená.Odvolaciaargumentáciažalobkynejezaloženálennavšeobecnýchpoznatkoch
uvádzaných v odborných článkoch a literatúre, v ktorých sú popisované rôzne špecifické formy

vzťahového násilia. Tieto však vo vzťahu k prejednávanému sporu žalobkyňa nepodložila takými
skutkovými tvrdeniami a dôkazmi, z ktorých by bolo zrejmé, že i aktuálne správanie žalovaného zakladá
opodstatnenosť jej nároku uplatneného žalobou. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súdy
poskytujú ochranu len existujúcim právam. Pravidlo obsiahnuté v ust. § 217 ods. 1 CSP stanovuje, že pre
súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. To znamená, že súd pri rozhodovaní veci nemôže

braťdoúvahyskutočnosti,ktorénastalivminulosti,avšakvčasevyhláseniarozhodnutiaužnetrvajú,ako
ani anticipovať skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia ešte nenastali (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 10/2013). Zároveň platí, že upustenie od neoprávneného
zásahu, ktorý sa týka osobnosti občana, možno použiť len vtedy, keď zásah doteraz trvá alebo
bezprostredne hrozí.

71. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom konajúceho súdu, že vzhľadom na
čas, ktorý uplynul a fakt, že žalovaný sa so žalobkyňou dlhodobo nestretáva a žiadnym spôsobom
už nezasahuje do ich osobnostných práv, nebolo možné aktuálne s prihliadnutím na stav v čase
rozhodovania (§ 217 ods. 1 CSP) žalobe žalobkyne vyhovieť.

72. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenia tak, ako to bolo aj v tomto
prípade, sú vydávané na základe osvedčenia rozhodujúcich skutočností, a teda bez riadne
vykonaného dokazovania, kedy postačuje, že rozhodujúce skutočnosti sa javia konajúcemu súdu
ako pravdepodobné. To však neznamená, že skutkový stav, ktorý mal za osvedčený súd konajúci

o neodkladnom opatrení, je pre súd konajúci vo veci samej záväzný, že z neho musí súd konajúci
vo veci samej vychádzať. V konaní vo veci samej sa vykonáva riadne dokazovanie a toto sa náležite
posudzuje a skutočnosť v konaní o neodkladnom opatrení považovaná za pravdepodobnú, môže byť
po vykonaní dokazovania považovaná za nepreukázanú, resp. sa môže zistiť
jej opak. Môže sa preto stať, že ak súd v konaní vo veci samej vykonal rovnaký dôkaz, ktorý v konaní

o neodkladnom opatrení postačoval na osvedčenie určitej skutočnosti, tak
v konaní vo veci samej je tento po vykonaní riadneho dokazovania a jeho posúdení (samostatne i vo
vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi) vyhodnotený ako nepreukazujúci rovnakú skutočnosť. Toto ale
nepredstavuje porušenie právnej istoty strany sporu alebo zásah do jej práva na spravodlivý proces, jeto len výrazom rozdielneho prístupu k zisťovaniu a posudzovaniu rozhodujúcich skutočností v konaní
o neodkladnom opatrení, (kedy by sa mala oprávnenej osobe poskytnúť urýchlene súdna ochrana)
a v konaní vo veci samej. V tomto konkrétnom prípade platí aj to, že ak sa súd konajúci vo veci

neodkladného opatrenia mohol odvolať na skutočnosť osvedčenú listinami predloženými žalobkyňou
s tým, že žalovaný nepreukázal nedôvodnosť podozrenia z jeho násilného správania sa voči žalobkyni,
tak v tomto konaní vo veci samej, kde sa žalobkyňa domáha ochrany svojej osobnosti v zmysle §
11 a nasl. Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné trvať na tom, že je to ona, ktorá musí preukázať
protiprávny zásah žalovaného do práva na ochranu osobnosti, teda násilné správanie sa

žalovaného voči jej osobe, ktoré musí i v čase vyhlásenia rozsudku trvať alebo bezprostredne hroziť.
Tu nemožno dôkazné bremeno prenášať na žalovaného. Aktuálne nebolo v tomto spore preukázané,
že by sa žalovaný dopúšťal voči žalobkyni fyzického či psychického násilia, resp., že by takéto konanie
žalovaného bezprostredne hrozilo. Súčasne platí, že ani povinnosť podať žalobu v tejto veci uložená
žalobkyni ako navrhovateľke neodkladného opatrenia pred začatím konania v uznesení Okresného súdu
Martin č. k. 10C/52/2017-31 zo dňa 20.11.2017 v súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP nezakladá dôvodnosť

následne podanej žaloby a nezaručuje úspech žalobkyne v tomto spore.

73. Zároveň odvolací súd dodáva, že je mu známe, že žalovaný po vydaní uznesenia o
nariadení neodkladného opatrenia toto súdne rozhodnutie porušoval, v dôsledku čoho podala žalobkyňa
voči jeho osobe na príslušnom policajnom orgáne podnety na začatie trestného stíhania. Správne

však konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, že z prebiehajúcich trestných konaní
mal preukázané, že žalovaný mal atakovať žalobkyňu, či už fyzicky alebo psychicky a nerešpektovať
nariadenéneodkladnéopatrenievrokoch2017a2018.Žalobkyňatedanedoložiladospisužiadendôkaz
o tom, že by sa žalovaný od roku 2019 až doposiaľ voči nej dopúšťal fyzického či psychického násilia.
Všetky tvrdenia žalobkyne uvedené v jej opravnom prostriedku zostali len v rovine ničím nepodložených

tvrdení a teoretických úvah vyplývajúcich z príslušnej odbornej literatúry. Na uvedenom závere nič
nemení ani fakt, že žalovaný bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, pretože tomuto tak bolo
práve v čase prepuknutia ich manželskej krízy, a to v období od 28.09.2017 do 18.10.2017.
Hospitalizácia ktoréhokoľvek človeka na psychiatrickom oddelení ešte neznamená, že tento človek po
absolvovaní liečby nemôže žiť úplne normálnym životom a že sa nemôže zaradiť do bežného života,

či už rodinného alebo pracovného.

74. Napokon ani podanie viacero podnetov, návrhov, či žalôb zo strany žalovaného voči žalobkyni a jej
advokátke nie je pre rozhodovanie tohto sporu relevantné. Každá fyzická, či právnická osoba má totiž
právo požiadať príslušné orgány o poskytnutie ochrany, ak sa domnieva, že došlo k porušeniu alebo

ohrozeniu jeho subjektívnych práv. Ani táto okolnosť preto nemôže založiť nárok žalobkyne uplatnený
žalobou. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že rozsudok súdu v tejto veci nemôže byť založený na
ničím neopodstatnených obavách a predstavách žalobkyne. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou
žalobkyne, že súd v tomto spore rezignoval na svoju úlohu a neposkytol jej súdnu ochranu. Napadnutý
rozsudok je totiž výsledkom správneho právneho posúdenia riadne zisteného skutkového stavu v spore

žalobkyne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o práve na ochranu jej osobnosti. Je to práve
žalobkyňa, ktorá bola v tomto spore povinná preukázať protiprávny zásah žalovaného do práva na
ochranu jej osobnosti, a teda násilné správanie sa žalovaného voči jej osobe, ktoré doposiaľ trvá,
resp. bezprostredne hrozí. Žalobkyňa sa svoj opravný prostriedok a svoje tvrdenie o hrozbe snažila
podporiť hrozbou opakovania protiprávneho konania žalovaného opísaním jeho povahových vlastností

a možného konania žalovaného (známeho z dostupnej literatúry), ktoré sa však v jeho skutočnom živote
od roku 2018 vôbec neprejavili.

75. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu
o zamietnutí žaloby (výrok I.) a tiež výrok III. o zrušení neodkladného opatrenia, ktorý je v plnom súlade

s ust. § 335 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

76. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok napadnutého
rozsudkuotrováchprvoinštančnéhokonania(výrokII.),protiktorémuodvolateľkavzákonomstanovenej
lehote nevzniesla žiadne odvolacie námietky. Napadnutý rozsudok okresného súdu aj v tejto časti plne

zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu, keďže zohľadňuje individuálne
okolnosti posudzovaného prípadu a ust. § 257 CSP naň aplikovaného.
77. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na ich náhradu v rozsahu100 %, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Trovy žalovaného v aktuálnom odvolacom

konaní však predstavujú len poštovné, vynaložené v súvislosti s jeho podaniami produkovanými v tomto
štádiu konania.

78. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní, počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

79. Zároveň odvolací súd konštatuje, že vo výroku III. napadnutého rozsudku absentuje označenie
súdu, ktorý vydal rozhodnutie (uznesenie o neodkladnom opatrení, ktoré bolo týmto výrokom súdu prvej
inštancie zrušené). Z uvedeného dôvodu odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie odstránenie tejto
zrejmej nesprávnosti (absencie označenia súdu) v súlade s čl. 4 ods. 2 Základných princípov Civilného
sporového poriadku s použitím § 224 CSP vydaním opravného uznesenia.

80. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).