Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Obdo/76/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6220201402
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Izakovičová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6220201402.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Izakovičovej
a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu: Pozemkové
spoločenstvo Malé Straciny, Malé Straciny 28, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 35 984 261, zastúpeného
advokátom JUDr. Petrom Ďuricom so sídlom SNP 25, 990 01 Veľký Krtíš proti žalovanému: Tibor Pavlov
UNITED, Hviezdoslavova 14, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 33 249 024, zastúpenému advokátom JUDr.

Jozefom Veselým, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 3 191,40 Eur s príslušenstvom,
v konaní o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. júna 2022 č. k.
43Cob/47/2022-638, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“), ako súd prvej inštancie,
rozsudkom z 18. februára 2022 č. k. 14Cb/24/2020-573, prvým výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 3 191,40 Eur spolu s 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.061,85 Eur od
31. októbra 2014 do zaplatenia, spolu s 9,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 948,51 Eur od
1. decembra 2014 do zaplatenia, spolu 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 859,41 Eur od

1. januára 2015 do zaplatenia, spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 322,65 Eur od 1.
februára 2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40 Eur, všetko v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania
v rozsahu 100 % v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške
náhrady trov.

2. V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 23. apríla 2015
sažalobcadomáhalprotižalovanémuzaplateniasumy3191,40Eurspríslušenstvomnatomskutkovom
základe, že na základe Kúpnej zmluvy z 19. februára 2014 a Dodatku č. 1 z 11. apríla 2014 predal
žalovanému drevnú hmotu, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť mu kúpnu cenu. Žalovaný predmet
kúpy prevzal, vlastnými dopravnými prostriedkami doviezol, pričom údaje o dátume odobratia drevnej
hmoty, jej množstve, cene a dopravných prostriedkov vyplývajú z dokladov o pôvode dreva. Žalovaný

preberal drevo, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na doklade, ktorého originál si ponechal.

3. Okresný súd o žalobe rozhodol v poradí prvým rozsudkom č. k. 11Cb/26/2015-119 zo 16. februára
2016, ktorým žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože
nepreukázal dodanie dreva kupujúcemu v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka a odobratie
drevnejhmotykupujúcimvtvrdenommnožstve.RozhodnutiebolopotvrdenérozsudkomKrajskéhosúdu

v Banskej Bystrici (ďalej aj krajský súd“ alebo ,,odvolací súd“) č. k. 41Cob/191/2016-145 z 31. januára
2017 v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 41Cob/191/2016-157 z 2. júna 2017.3.1. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 2Obdo/39/2018-257 z 30.
apríla 2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/191/2016-145 z 31. januára
2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3.2. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob/61/2019-289 z 30. júla 2020 zrušil rozsudok
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11Cb/26/2015-119 zo 16. februára 2016 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, keď sa odvolací súd nestotožnil so záverom okresného súdu, že žalobca
nepreukázal dodanie dreva kupujúcemu. Poukázal na to, že dôkazné bremeno spočívalo na žalovanom,
ktorý bol povinný preukázať, že predmetné doklady o pôvode dreva nepodpísal (doklady na č. l. 6 až

24, č. l. 36) za obdobie od 6. septembra 2014 do 8. októbra 2014 a za obdobie od 10. októbra 2014 do
22. decembra 2014. Uložil okresnému súdu, aby sa tento zaoberal tvrdeniami žalovaného, že doklady
o pôvode dreva nepodpísal a tým, že drevo odoberal len do leta 2014.
3.3 V konaní po zrušení rozsudku okresný súd predmetnú vec posudzoval v intenciách záväzného
názoru odvolacieho súdu, ktorý vyjadril v uznesení č. k. 41Cob/61/2019-289 z 30. júla 2020. Zaoberal
sa otázkou, či kúpna zmluva predstavuje platný právny úkon. Účastníkom označeného obchodno-

záväzkového vzťahu na strane predávajúceho je pozemkové spoločenstvo Malé Straciny, ktoré bolo
identifikované IČO-m. Je zrejmé, že sa jedná o Pozemkové spoločenstvo so sídlom v obci Malé Straciny,
vo vzťahu ku ktorému od termínu jeho registrácie zo dňa 20. apríla 1998 nenastala žiadna zmena. Pokiaľ
došlo k aktualizácii identifikačného čísla, uvedená skutočnosť nemohla vniesť pochybnosť o totožnosti
predávajúceho s poukazom na totožnosť ostatných registrových údajov a dokumentov o založení

Pozemkového spoločenstva, čo deklaruje odpoveď Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkový odbor z
27. októbra 2021. Súd prvej inštancie v zmysle vykonaného dokazovania nemal žiadne pochybnosti
ohľadnom legálnosti konania zo strany Pozemkového spoločenstva pri uzatváraní kúpnej zmluvy, preto
dospel k záveru, že kúpna zmluva z 19. februára 2014 v znení jej Dodatku č. 1 z 11. apríla 2014 medzi
žalobcom a žalovaným bola uzatvorená platne.

4. Okresný súd v odôvodnení svojho v prejednávanej veci posledného rozhodnutia uviedol, že
predmetom kúpnej zmluvy podľa čl. II. bol odber drevnej hmoty agát, cér o objeme cca 410 m3 v lesných
porastoch podľa LHP vo vlastníctve Pozemkového spoločenstva č. 515b a č. 180 s tým, že porast mal
vypíliť kupujúci (žalovaný), ktorý si zabezpečoval aj ťažbu a manipuláciu s drevom. Vyťaženie drevnej

hmoty bolo dohodnuté do 31. decembra 2014. Zmluvné strany sa dohodli, že cena vyťaženej drevnej
hmoty je 28 eur/m3 za agát a cér vlákninu, 48 eur/m3 za agát guľatinu, 13 eur/m2 za vlákninu pod 10cm.
Predmetom Dodatku č. 1 z 11. apríla 2014 podľa čl. II. bol odber drevnej hmoty - topoľ cca 125m3 a
vŕba v lesných porastoch podľa LHP vo vlastníctve Pozemkového spoločenstva Malé Straciny č. 180 s
tým, že kupujúci sa zaviazal, že drevnú hmotu vyťaží a odpredá do 31. decembra 2014. Zmluvné strany

sa dohodli, že cena drevnej hmoty je: topoľ od 10cm do 35cm 12 eur/m3, od 35cm vyššie 20 eur/m3
a vŕba 8 eur/m3.
4.1. Súd prvej inštancie prioritne uviedol, že podstata sporu bola v tom, že žalobca tvrdil splnenie svojich
zmluvných povinností, pretože žalovanému umožnil vykonať ťažbu, ktorú realizoval počas celého roka
2014 i v období mesiacov 09/2014 - 12/2014, a napriek tomu žalovaný mu nezaplatil kúpnu cenu za

vyťažené drevo vyčíslenú v zmysle vystavených faktúr vo výške 3 191,40 Eur, čo žalovaný v konaní
popieral a uvádzal, že v označenom období drevo neťažil, preto nepodpísal doklady o pôvode dreva.
4.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe výsledkov v konaní doplneného dokazovania
bolo možné uzavrieť, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, pretože preukázal splnenie zmluvných
povinností. Súd vychádzal predovšetkým z dokladov o pôvode dreva za sporné obdobie, ktoré

preukazujúkonkrétnyrozsahvykonanejťažbyamanipuláciedrevnejhmoty.Zdruhopisutýchtodokladov
vyplýva, že v septembri 2014 (od 6.9.2014 do 29.9.2014) bolo vyťažených 47,79 m3 dreva za cenu
1.076,23 eur. V októbri 2014 (od 01.10.2014 do 28.10.2014) bol vyťažený objem 46,16 m3 dreva
za cenu 967,67 eur. V novembri 2014 (od 04.11.2014 do 27.11.2014) bol vyťažený objem 38,07 m3
dreva za cenu 683,69 eur. V mesiaci december 2014 (od 08.12.2014 do 22.12.2014) bol vyťažený

objem 14,85 m3 dreva za cenu 293,25 eur. Do dokumentov bol premietnutý údaj o objeme vyťaženého
dreva s rozlišovaním na „hrubé“ a „tenké“, údaj o vypočítanej cene za vyťažené drevo, o použitom
dopravnom prostriedku, miestnej lokalite ťažby. Z hľadiska povahy listín bolo podľa okresného súdu
zrejmé,žesajednáoprepisovékópieoriginálovdokladov(druhopislistín),ktorébolioznačenépečiatkou
pozemkového spoločenstva a podpismi podielnikov (Kalmárová a Ďalog). Súd doklady o pôvode dreva

(č. l. 6 - 24, č. l. 36 spisu) považoval za vierohodné. Charakter dokladov definuje ust. § 6 cit. vyhlášky a
svojim účelom slúžia na preukázanie pôvodu prepravovaného alebo uskladneného dreva, aby subjekty,
ktoré sa podieľajú na ťažbe mohli dosvedčiť pôvod vyťaženého dreva pre prípad ich kontroly. Obdobne
ako súhlas na ťažbu vydáva hospodár dvojmo a prvopis odovzdáva vykonávateľovi ťažby, ktorý mápovinnosť predložiť na vyzvanie oprávnených subjektov (§ 23 ods. 2 zákona o lesoch), aby preukázal
legálnosť ťažby, bolo podľa okresného súdu logické, že rovnako prvopisom dokladov preukazujúcim
pôvod dreva sa na výzvu oprávnených subjektov (§ 24 ods. 4 zákona o lesoch) preukazuje ťažobník.

Uvedené vyplýva nielen zo zhodného režimu potvrdzovania legálnosti ťažby a legálnosti pôvodu dreva,
ale tiež zo zhodného režimu nakladania a archivácie uvedených dokladov po dobu 10 rokov. Súd
prisvedčil názoru, že právny význam prvopisu a prepisovej kópie (druhopisu) dokladu o pôvode dreva
je zhodný, o čom svedčí, že obhospodarovateľ lesa (žalobca) a nákupca dreva (žalovaný) sú povinní
rovnako vyhotovovať doklady o pôvode dreva a viesť súvisiacu evidenciu.

4.3. Okresný súd ďalej uviedol, že dodanie dreva a vykonanie ťažby v spornom období (09/2014 -
12/2014) okrem dokladov (druhopisu) o pôvode dreva dosvedčujú i výpovede svedkov Ing. I. Č., C. I.
a C. Ď..
4.4. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu vyšiel zo
záveru, že na strane žalovaného bola dôkazná povinnosť, aby preukázal svoje tvrdenia, že doklady
o pôvode dreva za časové obdobie od 6. septembra 2014 do 22. decembra 2014 (v počte 38

listín) nepodpísal a tiež, že v lesnom celku Nová Ves neťažil drevo v spornom období od 9/2014
do 12/2014. Keďže žalobca preukázal splnenie zmluvných povinností v zmysle § 409 ods. 1 ObZ
dôkazné bremeno sa presunulo na žalovaného. Okresný súd uviedol, že žalovaný na podporu svojich
tvrdení nepredložil žiadny dôkaz, pritom realizácia písmoznaleckého dokazovania bola možná rovnako z
druhopisu dokladov o pôvode dreva, najmä s ohľadom na to, že ďalší podpis na dokladoch bol (v kolónke

prevzal) U. C., čo žalovaný v konaní spochybňoval. Nešlo podľa súdu prvej inštancie o preukazovanie
neexistujúcej skutočnosti, ktorú by žalovaný nemal možnosť nijako vyvrátiť alebo preukázať. Z
dokazovania jednoznačne vyplynula zaužívaná obchodná prax medzi žalobcom a žalovaným, ktorú
strany dlhodobo uplatňovali pri realizácii obchodno-záväzkového vzťahu z kúpnej zmluvy. Z tejto bolo
okresnému súdu zjavné, že doklady o pôvode dreva za predchádzajúce obdobie (podľa prílohovej

obálky) neoznačovali poradové čísla dokladov, doklady boli označené odtlačkom pečiatky pozemkového
spoločenstva, ale neboli označené odtlačkom pečiatky žalovaného (okrem mesiaca máj 2014). Napriek
tomu originál dokladov žalovaný preberal, vždy podpisoval a následne na základe dokladov bola
vypočítaná kúpna cena, ktorú uhrádzal (č. l. 547). Vystavené originály dokladov o pôvode dreva zo
zákona žalovaný bol povinný uchovávať najmenej 10 rokov. Z vykonaného dokazovania dospel okresný

súd k záveru, že žalovaný nepreukázal tvrdenia, že doklady o pôvode dreva v spornom období 09
- 12/2014 nepodpísal, ani že ťažbu dreva realizoval do leta 2014 a nie aj v mesiacoch september
až december 2014, čím neuniesol dôkazné bremeno. Podľa zmluvy bol povinný zaplatiť žalobcovi
dojednanú kúpnu cenu za tých podmienok, ako sa zaviazal v čl. IV. Kúpnej zmluvy, k čomu doposiaľ
nedošlo ani po výzve žalobcu zo dňa 5. januára 2015.

5. Obsahom faktúry č. 09/2014 mal okresný súd preukázané, že žalobca fakturoval dňa 30. septembra
2014žalovanémucenuzadodanédrevovovýške1061,85Eurafaktúrasastalasplatnádňa30.októbra
2014. Ďalej faktúrou č. 10/2014 fakturoval dňa 31. októbra 2014 cenu vo výške 948,51 Eur, ktorá sa
stala splatná dňa 30. novembra 2014, faktúrou č. 11/2014 fakturoval dňa 30. novembra 2014 cenu vo

výške 859,41 Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 31. decembra 2014, faktúrou č. 12/2014 fakturoval dňa 31.
decembra 2014 cenu vo výške 322,65 Eur, ktorá sa stala splatná dňa 31. januára 2015. Podkladom pre
vystavenie faktúr boli doklady o pôvode dreva vyhotovené za jednotlivé fakturačné obdobia, od ktorých
sa odvíjal základ žalobného nároku. Výška fakturovanej sumy vyjadruje súčin objemu vyťaženého dreva
a jednotkovej ceny podľa čl. III. kúpnej zmluvy za drevo - hrubé (agát a cér) vo výške 28 Eur/m3 a drevo

tenké - vláknina vo výške 13 Eur/m3, pričom jednotková cena za drevo sa počas realizácie obchodného
vzťahu nemenila.
5.1. Podľa faktúry č. 9/2014 súd mal preukázané, že deklaruje údaj o dodanom množstve palivového
dreva 47,79 m3 (hrubé 29,70 m3, tenké 18,09 m3) a fakturovaná suma bola určená ako súčin množstva
odobratého dreva a dojednanej jednotkovej ceny podľa čl. III Kúpnej zmluvy. Za mesiac september 2014

bol dokladovaný celkový objem ťažby 47,79 m3, ktorý bol správne prenesený do obsahu faktúry. Faktúra
č. 10/2014 deklaruje údaj o dodanom množstve palivového dreva v objeme 46,17 m3 (hrubé 23,22
m3, tenké 22,95 m3), pričom fakturovaná cena bola určená ako súčin množstva odobratého dreva a
jednotkovej ceny podľa kúpnej zmluvy. Objem ťažby podľa dokladov o pôvode dreva za mesiac október
2014 bol 46,17 m3 a zodpovedá obsahu faktúry. Rovnako faktúra č. 11/2014 deklaruje údaj o dodanom

množstve palivového dreva v objeme 38,07 m3 (hrubé 24,30 m3, tenké 13,77 m3) a fakturovaná suma
vyjadruje súčin množstva vyťaženého dreva a jednotkovej ceny podľa kúpnej zmluvy. Dokladovaný
objem ťažby za mesiac november 2014 bol 38,07 m3 sa zhoduje s obsahom faktúry. Napokon faktúra
č. 12/2014 uvádza údaj o objeme dreva 14,85 m3 (hrubé 8,64 m3, tenké 6,21 m3), pričom fakturovanásuma bola určená ako súčin objemu odobratého dreva a jednotkovej ceny. Okresný súd uviedol, že
dokladmi o pôvode dreva za december 2014 žalobca preukázal objem ťažby 14,85 m3, ktorý zodpovedá
obsahu vystavenej faktúry.

6. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery, pretože žalobca preukázal, že
mu vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny za vyťaženú drevnú hmotu vo výške zodpovedajúcej súčtu
fakturovaných súm, žalobe v plnom rozsahu vyhovel pri viazanosti žalobným petitom a žalovanému
preto uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.191,40 Eur spolu s príslušenstvom. Spolu so zaplatením

istiny súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z fakturovaných súm počnúc od obdobia nasledujúceho
po splatnosti faktúr. Okresný súd priznal žalobcovi aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojitosti s § 2 Nariadenia vlády
SR č. 21/2013. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
aj ,,CSP“) tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

7. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 22. júna 2022 č. k.
43Cob/47/2022-638 rozsudok okresného súdu č. k. 14Cb/24/2020-573 z 18. februára 2022 potvrdil (I.
výrok) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% (II. výrok).

8. Po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom
rozsahu stotožnil a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, ktorý považoval predmetný rozsudok súdu prvej
inštancie za nepreskúmateľný.
8.1.Kodvolacejnámietkežalovaného,asícežejedinouvadou,ktorúvytýkalNajvyššísúdSRKrajskému
súdu v Banskej Bystrici v uznesení, ktorým rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil, bolo
nedoručenie písomného vyjadrenia s tým, že pokiaľ následne Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil

rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, tak to bolo z úplne iných dôvodov a na základe iných právnych
skutočností, čím podľa názoru žalovaného došlo k nezákonnému postupu Krajského súdu v Banskej
Bystrici a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici tak možno podľa žalovaného považovať za
zvlášť prekvapivé, krajský súd uviedol, že predmetom tohto odvolacieho konania nie je posudzovanie
zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/61/2019-289 zo dňa 30. júla

2020. Jedná sa o nové odvolacie konanie, nové odvolacie dôvody a o úplne nový prieskum rozhodnutia
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 14Cb/24/2020-573 zo dňa 18. februára 2022.
8.2. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke žalovaného, a síce k tvrdeniu žalovaného, že Krajský
súd v Banskej Bystrici v zrušujúcom uznesení preniesol dôkazné bremeno na žalovaného, aby tento
preukazoval určité skutočnosti, keď žalovaný má za to, že nemôže preukazovať negatívnu skutočnosť,

teda, že nepodpísal predmetné doklady o pôvode dreva, odvolací súd uviedol, že v zrušujúcom uznesení
č. k. 41Cob/61/2019-289 z 30. júla 2020 nariadil okresnému súdu zaoberať sa obranou žalovaného,
že predmetné doklady o pôvode dreva nepodpísal s tým, že žalovaný bude musieť toto svoje tvrdenie
preukázať. Odvolací súd uviedol, že je mu známe, že sa nemôže v konaní preukazovať negatívna
skutočnosť, ale v tomto konaní o takýto prípad nejde, pretože na dokladoch o pôvode dreva sa nachádza

v kolónke prevzal (meno a priezvisko): U. C., dátum a v kolónke podpis je nečitateľný podpis, je to tak
uvedené na všetkých dokladoch o pôvode dreva, ktoré do spisu predložil žalobca. Pokiaľ žalovaný tvrdil,
že podpis na predmetných dokladoch nie jeho, bol to i podľa krajského súdu on ako strana sporu, ktorá
tento prostriedok procesnej obrany (popretie skutkových tvrdení protistrany) produkoval, preto musel
toto svoje tvrdenie preukázať.

8.3. Odvolací súd rovnako pripomenul, že bol to žalovaný, ktorý po celý čas tvrdil, že nemá originály
predmetných dokladov, ktoré by boli vhodné na znalecké skúmanie, či teda došlo k podpisu a v akej
časovej súvislosti. Pokiaľ právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 11. decembra
2020 navrhol, aby si súd zabezpečil stanovisko konkrétneho znalca k tomu, či je možné vyhotoviť
znalecký dôkaz ohľadne pravosti podpisu na listinách, ktoré nie sú originálom, ale sú predtlačenou

fotokópiou originálu listín s tým, že pokiaľ by bolo dané kladné stanovisko znalca, v takom prípade on
navrhne znalecké dokazovanie, odvolací súd skonštatoval, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie
zabezpečovať stanovisko znalca, tak ako už uviedol odvolací súd, bolo povinnosťou žalovaného
zabezpečiť takýto dôkaz, teda, či je možné z predmetných listín vyhotoviť znalecký posudok a vprípade, ak by to možné nebolo, bol povinný takéto stanovisko súdu prvej inštancie žalovaný predložiť.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nešlo o preukazovanie
neexistujúcej skutočnosti, ktorú by žalovaný nemal možnosť nejako vyvrátiť alebo preukázať. Žalobca

po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým bol pôvodný rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš zrušený,
predložil do spisu aj doklady o pôvode dreva, ktoré neboli predmetom tohto sporu, pričom ani na
týchto dokladoch sa nenachádzala pri podpise žalovaného jeho pečiatka a v poväčšine neboli doklady
očíslované, hoci žalovaný žalobcovi cenu za vyťažené drevo uhradil. Uvedené doklady žalobca súdu
predložil na podporu svojho tvrdenia, že podľa obchodnej praxe medzi stranami sporu nedochádzalo k

číslovaniu predmetných dokladov, ani sa pri podpise žalovaného nenachádzala jeho pečiatka. Výnimku
tvoria doklady o pôvode dreva za mesiac máj 2014, na ktorých sa nachádza pečiatka žalovaného, avšak
ani jeden z týchto dokladov nie je očíslovaný poradovým číslom, ktorú skutočnosť tiež namietal žalovaný.
8.4. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v rozhodnom období, za ktoré požaduje žalobca uhradiť kúpnu cenu už
drevnú hmotu neťažil, poukázal odvolací súd na doklady založené v súdnom spise (č. l. 368 - 370 spisu),
z ktorých vyplýva, že Ing. I. Č. vydal pre žalovaného súhlas na ťažbu dreva. Jedná sa o dokument

č. 18/2014 vydaný 24. novembra 2014 platný do 31. decembra 2014, č. 2/2014 vydaný 18. februára
2014 platný do 31. decembra 2014 a dokument č. 3/2014 vydaný dňa 24. februára 2014 platný do 31.
decembra 2014, z ktorých vyplýva, že žalobca udelil žalovanému súhlas na ťažbu dreva, v dokumentoch
je vyznačená drevina, počet kmeňov, objem v m3. Aj z predmetných dokladov podľa krajského súdu
vyplynulo, že žalovaný mal súhlas na ťažbu dreva aj v období 09 - 12/2014, hoci tvrdil, že drevo

ťažil len do leta 2014.
8.5. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke žalovaného, že doklady o pôvode dreva, na základe ktorých
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanú sumu, nie sú totožné s výškou faktúr, ktoré boli vystavované a
súčet predmetných faktúr dáva inú sumu a tiež nie je zrejmé, kedy sa mal žalovaný dostať do omeškania,
ani nie je zrejmé, akú výšku úrokov si žalobca uplatňuje, a preto je v tomto smere rozsudok súdu prvej

inštancie nepreskúmateľný, krajský súd sa s uvedenou námietkou žalovaného nestotožnil. Súhlasil, že
v dokladoch o pôvode dreva, ktoré žalobca predložil spolu so žalobou boli uvedené sčítacie chyby, a to
konkrétne v dátume 7. septembra 2014 bola uvedená suma 88,03 Eur, správne má byť uvedená suma
78,03 Eur, v dátume 12. septembra 2014 bola uvedená suma 85,59 Eur, správne má byť uvedená suma
86,13 Eur, v dokladoch za október 2014 z 3. októbra 2014 bola uvedená suma 92,15 Eur, správne má

byť uvedená suma 93,15 Eur, v dokladoch za november 2014 z 21. novembra 2014 bola uvedená suma
97,79 Eur, správne má byť uvedená suma 97,74 Eur a v dokladoch za december 2014 z 22. decembra
2014 bola uvedená suma 45,12 Eur, správne má byť uvedená suma 74,52 Eur, ale v konečnom súčte
si žalobca uplatňoval zaplatenie správnej sumy. Žalobca vystavil faktúru č. 9/2014 (na č. l. 29) na sumu
1.066,77 Eur s tým, že v žalobe si túto faktúru a úrok z omeškania z tejto faktúry uplatňuje len zo sumy

1.061,85 Eur tak, ako mu aj úrok z omeškania z tejto sumy súd prvej inštancie priznal, keď na č. l.
25 spisu sa nachádza kniha pohľadávok žalobcu zo 16. apríla 2015, kde pri faktúre č. 9/2014 splatnej
30. októbra 2014 vystavenej na sumu 1.066,77 Eur je uvedené, že z tejto faktúry bola suma 4,92 Eur
uhradená dňa 15. októbra 2014, a zostáva z nej uhradiť len sumu 1.061,85 Eur, teda sumu, ktorú si
uplatňuje predmetnou žalobou.

8.6. Odvolací súd ďalej skonštatoval, že po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým zrušil rozsudok
Okresného súdu Veľký Krtíš žalobca doložil do spisu (súčasť prílohovej obálky) ďalšie doklady o pôvode
dreva, z ktorých odvolací súd zistil, že za mesiac 11/2014 si žalobca uplatňuje 2 x vyťažené drevo v
dátume 21. november 2011 a 2 x v dátume 26. november 2011 s tým, že k žalobe pripojil doklady o
pôvode dreva za mesiac november len 1 x zo dňa 21. novembra 2014, a to v sume 97,79 Eur a 1 x zo

dňa 26. novembra 2014 v sume 108,81 Eur. V priebehu konania doručil súdu aj ďalší doklad z dátumu
21. novembra 2014, a to v sume 82,62 Eur a z dátumu 26. novembra 2014 v sume 93,15 Eur. Dodatočné
doklady o pôvode dreva (21.11., 26.11.), ktoré neboli citované v žalobe, a tiež doklady za obdobia,
ktoré neboli predmetom žaloby a nimi len žalobca chcel preukázať, že mu žalovaný zaplatil kúpnu cenu,
hoci ani na týchto dokladoch (okrem 5/2014) nebola pečiatka žalovaného a poradové čísla, boli súdu

doručené jednak na pojednávaní konanom dňa 12. októbra 2021 a tiež na pojednávaní konanom dňa 19.
novembra 2021, čo vyplýva zo zápisníc o pojednávaní, ako aj z priloženej prílohovej obálky, keď odvolací
súdskonštatoval,žežalovanýsamalmožnosťspredloženýmidokladmivdostatočnomčaseoboznámiť.
Po doplnení uvedených dokladov o dátum 21.11.2014 a 26.11.2014 bolo i podľa odvolacieho súdu
zrejmé, že súčet súm tak, ako uviedol súd prvej inštancie je správny, objem vyťaženého dreva uvedený

v dokladoch o pôvode dreva korešponduje s objemom vyťaženého dreva uvedeným na jednotlivých
faktúrach a ak došlo k nesprávnemu sčítaniu niektorých súm tak, ako vyššie uviedol odvolací súd, po
prepočítaní týchto súm dospel odvolací súd k záveru, že žalobca si neuplatňuje vyššiu sumu, aká je
uvedená v jednotlivých dokladoch o pôvodne dreva za mesiace 09 - 12/2014 a v jednotlivých faktúrach,a táto suma sa nenavýšila ani do doplnení dokladov o pôvode dreva z 21. a 26. novembra 2014, ktoré
len neboli citované v žalobe. Faktúra č. 9/14 na sumu 1.066,74 Eur (v konaní uplatňovaná len suma
1.061,85 Eur), faktúra č. 10/14 na sumu 948,51 Eur, faktúra č. 11/14 na sumu 859,41 Eur (aj so sumami,

ktoré pôvodne neboli citované v žalobe 82,62 Eur + 93,15 Eur), faktúra č. 12/14 na sumu 322,65 Eur.
Žalobca si žalobou uplatnil zaplatenie sumy 3.191,40 Eur, hoci po spočítaní jednotlivých faktúr by mal
nárok na sumu 3.192,42 Eur.
8.7. Ohľadom odvolacej námietky žalovaného, že nie je preukázané, kedy došlo k doručeniu faktúr, kedy
nastala ich splatnosť a od akého dátumu sa dostal žalovaný do omeškania, odvolací súd poukázal na

kúpnu zmluvu uzavretú medzi stranami sporu, ktoré si v čl. IV. bod 4.1 dohodli platobné podmienky,
a to konkrétne tak, že „úhradu za drevnú hmotu vykoná kupujúci vopred zálohovo prevodom na účet
predávajúceho alebo hotovosťou najneskôr po naložení na dopravný odvozný prostriedok a vystavení
náležitých všetkých dokladov (preukaz pôvodu dreva). Platba sa vykonáva priamo vo finančnom ústave
alebo poštovou poukážkou na účet predávajúceho vo finančnom ústave“. Ak teda žalovaný namietal,
že by mal žalobca preukázať, kedy došlo k doručeniu faktúr a kedy nastala ich splatnosť, odvolací

súd skonštatoval, že faktúra je len daňový doklad, strany sporu si v kúpnej zmluve dohodli platobné
podmienky a pokiaľ žalobca vystavil jednotlivé faktúry, v týchto je uvedený dátum splatnosti, jednalo sa o
30 dňovú splatnosť odo dňa vystavenia faktúr, a preto správne súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania z jednotlivých dlžných súm nasledujúci deň po splatnosti faktúry,
kedy bol už žalovaný nesporne v omeškaní so splnením svojho záväzku, ktorý si nesplnil v zmysle

dohodnutých platobných podmienok v kúpnej zmluve. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku
podľa krajského súdu vysporiadal aj s výškou úrokov z omeškania, ktoré priznal žalobcovi, keď uviedol,
že pokiaľ výška úrokov z omeškania nebola zmluvnými stranami dohodnutá, je žalovaný povinný zaplatiť
úroky z omeškania vo výške ustanovenej nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.
8.8. Žalobca si v žalobe uplatnil spolu so zaplatením istiny a úroku z omeškania aj náhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 2 nariadenia vlády
SR č. 21/2013 Z. z. Odvolací súd uzavrel, že žalobcovi nárok na túto náhradu nákladov vo výške 40 eur
v zmysle vyššie citovaných ustanovení vznikol, a preto mu správne súd prvej inštancie aj túto náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky priznal.

9. Z vyššie v bode 8. odôvodnenia tohto rozhodnutia uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil a žalobcovi,
ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, prípustnosť ktorého odvodzuje od ust.
§ 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. c) CSP, teda že odvolací súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu sp. zn.

43Cob/47/2022-638 zo dňa 22. júna 2022 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

11. Žalovaný vo svojom dovolaní, ktorého prípustnosť opiera o ust. § 420 písm. f) CSP tvrdí, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie, a teda i rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé. Porušením
práva na spravodlivý súdny proces a spravodlivé súdne konanie je v súdenej veci podľa žalovaného

i prenesenie dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného v súdnom konaní,
ktoré je nezákonné a je považované následne za také konanie, ktoré má za následok, že súd následne
rozhodol v prospech žalobcu, pretože žalovaný nepreukázal skutočnosti, ktoré sa týkajú nároku žalobcu.
Žalovaný namieta, že pôvodne súd prvej inštancie žalobu zamietol a takéto rozhodnutie bolo potvrdené
aj Krajským súdom v Banskej Bystrici. Vo veci podal žalobca dovolanie, kde jeho jediným argumentom

bolo, že súd prvej inštancie nedoručil právnemu zástupcovi žalobcu vyjadrenie právneho zástupcu
žalovaného, ktorým žalovaný reagoval na samotné odvolanie v tom zmysle, že pokladá rozsudok
súdu prvej inštancie za správny a zákonný, kde toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne podstatné
náležitosti týkajúce sa súdneho sporu a bolo len súhlasným vyhlásením žalovaného k tomu, že sa
tento stotožňuje s rozhodnutím Okresného súdu Veľký Krtíš. Táto skutočnosť bola podľa dovolateľa

dôvodom zrušenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v dovolacom konaní s tým, že vada
ohľadom doručovania bola odstránená, avšak Krajský súd v Banskej Bystrici v inom zložení senátu
následneprekvapivorozhodolozrušenírozhodnutiaOkresnéhosúduVeľkýKrtíš,úplnezinýchdôvodov,
kde takéto rozhodnutie bolo diametrálne odlišné od rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici,ktorým tento súd rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš potvrdil. Následne súd prvej inštancie viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu žalobe vyhovel a toto rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Banskej
Bystrici. Uvedeným postupom bol podľa žalovaného popretý pocit právnej istoty ako aj predvídateľnosti

rozhodnutia súdu, ktorý by mal rozhodovať v zmysle vykonaného dokazovania a nie rozdielne.
11.1. Žalovaný opakovane namieta (viď body 21. až 23. rozhodnutia odvolacieho súdu), že pokiaľ krajský
súd skonštatoval, že žalobca navrhoval nariadenie znaleckého dokazovania za účelom overovania
pravosti podpisu žalovaného na listinných dokladoch o pôvode dreva, tak v konečnom dôsledku takéto
znalecké dokazovanie nebolo vykonané, pretože žalobca na takomto znaleckom dokazovaní netrval a

nevedel predložiť žiaden doklad o pôvode dreva, ktorý by deklaroval, že na tomto doklade je originálny
podpis žalovaného, ktorý by mohol byť porovnaný s inými podpismi žalovaného. Boli predkladané len
doklady o pôvode dreva, ktoré boli kópiami údajných pôvodných dokladov, kde žalovaný tvrdil a jeho
obrana nebola vyvrátená, že žiadne originály dokladov nemá z tohto rozhodného obdobia a teda ich
nemôže predložiť a nemôže v tomto prípade byť dôkazná núdza na strane žalovaného, ale na strane
žalobcu. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný popieral, že nevyťažil v rozhodnom období drevo, tak v

tomto prípade zo strany žalobcu neboli produkované žiadne dôkazy o týchto skutočnostiach a rozhodne
žalovaný nesúhlasí s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici, že by on mal preukazovať,
že neťažil v rozhodnom období s tým, že žalobca neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o opaku.
Namieta, že žalobca mal tzv. edičnú povinnosť predložiť súdu listinu na vykonanie dôkazu, čo nevedel
preukázať, pretože nemal listinu, na ktorej by bol originál podpisu žalovaného, resp. osoby, ktorá takúto

listinu podpísala. Napriek tomu súd uznal, že žalovaný nepreukázal, že listinu nepodpísal. Rozhodnutie
postavené na týchto princípoch nemôže byť podľa dovolateľa zákonné. Z týchto dôvodov sa podľa
žalovaného jednalo o nezákonné a prekvapivé rozhodnutie súdov. Žalovaný je toho názoru, že Krajský
súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd neprihliadal na skutočnosti uvádzané v odvolaní žalovaného.
11.2. Žalovaný ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu, teda že súd sa nezaoberal

odôvodnením výšky úrokov z omeškania. Nie je podľa dovolateľa zrejmé, kedy sa mal žalovaný dostať
do omeškania, ani akú výšku úrokov si žalobca uplatňuje, v tomto smere je i rozsudok súdu prvej
inštancie nepreskúmateľný. Namietol tiež, že označenie žalovaného v žalobe nie je správne, pretože
sa tam uvádza obchodné meno UNITED, ale obchodné meno žalovaného je Tibor Pavlov UNITED.
V pôvodnej žalobe sa uvádza adresát Veľký Krtíš, ulica Boženy Němcovej 9, avšak v rozsudku je už

uvedená správna adresa Hviezdoslavova 14.
11.3. Dovolateľ záverom dodal, že nie je vinou žalovaného, že doklady o pôvode dreva nemá žalobca
v origináloch, že tieto nie sú číslované a jedná sa zrejme o pochybenia žalobcu pri systéme ťažby
dreva, ale tieto skutočnosti nemôžu ísť na vrub žalovaného. Obrana žalovaného, že v rozhodnom období
na predmetných pozemkoch neťažil, nebola vyvrátená žiadnymi priamymi a vierohodnými dôkazmi,

ktoré by mali preukazovať rozhodné skutočnosti o ťažbe dreva v predmetnom období. Namieta, že
dôkaz (znalecké dokazovanie o pravosti podpisu žalovaného na dokladoch o pôvode dreva) vykonaný
nebol a nebolo preukázané, že tieto písomnosti žalovaný podpísal a teda v tomto smere mal súd
žalobu zamietnuť. Tvrdí, že základným predpokladom úspešnosti žalobcu v tomto súdnom spore bolo
preukázanie, že žalovaný drevnú hmotu vyťažil, že si ju odviezol a že podpísal doklad o pôvode dreva,

ktorý by deklaroval, že skutočne došlo k odvezeniu takéhoto dreva. Tieto skutočnosti podľa žalovaného
preukázanénebolistým,ženáslednebolivystavenéspornéfaktúry,kdenesedeližiadneúdaje,zktorých
žalobcaodvodzujesvojenárokyasúdsastýmitoskutočnosťamivodôvodnenísvojhorozhodnutiapodľa
dovolateľa nevysporiadal.

12. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného, kde tento namieta nepreskúmateľnosť
rozhodnutia odvolacieho súdu, uviedol, že pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie vo vzťahu k otázke výšky úrokov z omeškania a súčtu súm jednotlivých faktúr,
uvedené námietky sú v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o námietku
dovolateľa k označeniu žalovaného v žalobe, k tomu žalobca uviedol, že žalovaný je označený tak, ako

je evidovaný v živnostenskom registri pod obchodným menom. Z obsahu dovolania je podľa žalobcu
zrejmé, že žalovaný sa svojou argumentáciou existencie vady zmätočnosti snaží spochybniť právne
posúdenie sporu odvolacím súdom. Námietka dovolateľa, že išlo o prekvapivé rozhodnutie súdu nemá
podľa žalobcu právne opodstatnenie a rovnako ako bezpredmetnú hodnotí žalobca námietku dovolateľa
ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia a prenesenia dôkazného bremena súdom v tomto konaní.

Záverom navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol, alter. zamietol a žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas
strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená v dovolacom konaní
v súlade so zákonom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP a contrario) skúmal najskôr

to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné ním napadnúť.

14.Podľaustanovenia§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúduprípustnédovolanie,aktozákon
pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne
vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené

podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho
súdu.

15. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou

dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

16. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f)
CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,
alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sa strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Túto vadu dovolateľ videl v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé a nedostatočne

odôvodnené, pretože odvolací súd sa nevysporiadal s jeho odvolacími dôvodmi. Dovolateľ vyvodzuje
prípustnosť svojho dovolania i z ust. § 421 ods. 1 písm. c) CSP tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia (bližšie nešpecifikovanej) právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná
rozdielne.

Prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP

17. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ust. § 420 písm. f) CSP sú: a) zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle
vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v
zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj z ústavno-
právneho rámca a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou SR zaručených procesných práv v
spojení so súdnou ochranou práva.

18. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich
práv na súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky, poskytované právnym
poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce
súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods.

1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

19. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v

prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu
súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý
proces. Teda, intenzita zásahu do procesných práv strany sporu z dôsledku nesprávneho procesného
postupu súdu musí dosahovať mieru, resp. intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Do
práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnymi názormi, hodnoteným dôkazom a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným
súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04). V
príslušnom procesnom kódexe koncipovaná prípustnosť dovolania sleduje trend nastolený judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej má tento mimoriadny opravný prostriedok slúžiť nanápravu najzávažnejších procesných pochybení, t. j. zmätočných rozhodnutí, ako aj na riešenie otázok
zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov ako prvkov naplnenia
princípu právnej istoty (III. ÚS 73/2018, IV. ÚS 528/2020, I. ÚS 204/2023).

20.Popreskúmanívecidovolacísúduvádza,ženezistilžiadnutzv.vaduzmätočnosti(závažnéprocesné
pochybenie odvolacieho súdu), spočívajúcu v tom, že by odvolací súd svojim nesprávnym procesným
postupom znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by
tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP alebo práva na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

21. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
použití a výklade relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie
sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. V kontexte k dovolacím námietkam žalovaného považuje

najvyšší súd za dôležité upozorniť na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so
skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie a rozhodnutie ako
vecne správne potvrdil podľa § 387 CSP. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho
súdu, opierajúce sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Konanie pred súdom prvej inštancie a
predodvolacímsúdomtvoríjedencelokaurčujúcaspätosťrozsudkuodvolaciehosúduspotvrdzovaným
rozsudkom vytvára ich jednotu (2Obdo/64/2021). Odvolací súd k rozhodujúcim (kľúčovým) odvolacím

námietkam žalovaného uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom
prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu. Dovolací súd nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, že sa
odvolací súd nevysporiadal z jeho relevantnými odvolacími námietkami. Podľa názoru dovolacieho súdu
vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré sa stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie.

22. Dovolateľ v časti dovolania, prípustnosť ktorého opiera o ust. § 420 písm. f) CSP, namieta, že
rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé. Tvrdí, že pôvodne súd prvej inštancie žalobu zamietol
a takéto rozhodnutie bolo potvrdené aj Krajským súdom v Banskej Bystrici. Vo veci podal žalobca
dovolanie, kde jeho jediným argumentom bolo to, že súd prvej inštancie nedoručil právnemu zástupcovi

žalobcu vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného. Táto skutočnosť bola podľa dovolateľa dôvodom
zrušenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/191/2016 zo dňa 31. januára
2017 v dovolacom konaní sp. zn. 2Obdo/39/2018, avšak Krajský súd v Banskej Bystrici prekvapivo
uznesením č. k. 41Cob/61/2019-289 zo dňa 30. júla 2020 rozhodol o zrušení rozhodnutia Okresného
súdu Veľký Krtíš č. k. 11Cb/26/2015-119 zo dňa 16. februára 2016, a to úplne z iných dôvodov, kde takéto

rozhodnutiebolodiametrálneodlišnéodrozhodnutiaKrajskéhosúduvBanskejBystrici,ktorýmtentosúd
rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš potvrdil, pričom odvolací súd nevykonal žiadne dokazovanie,
len bez ďalšieho zásadne zmenil svoj právny názor. Uvedeným postupom premietnutým do rozhodnutia
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/61/2019-289 zo dňa 30. júla 2020 o zrušení rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš, ktoré možno podľa žalovaného považovať za zvlášť prekvapivé a v

rozpore s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, bol podľa žalovaného popretý pocit
právnej istoty ako aj rozhodnutia súdu, ktorý by mal predvídateľne rozhodovať v zmysle vykonaného
dokazovania.

23. Vo vzťahu k uvedenému dovolací súd považuje za podstatné prioritne upozorniť na bod 43.

odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, kde tento uviedol, že ,,predmetom tohto odvolacieho
konania nie je posudzovanie zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/
61/2019-289 zo dňa 30.júla 2020. Jedná sa o nové odvolacie konanie, nové odvolacie dôvody a o úplne
nový prieskum rozhodnutia Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 14Cb/24/2020-573 zo dňa 18. februára
2022“. Námietku žalovaného, že Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil pôvodný rozsudok Okresného

súdu Veľký Krtíš napriek tomu, že žalobca nepredložil nové dôkazy a neuviedol nové skutočnosti,
označil odvolací súd ako nedôvodnú. Dovolateľ i v dovolaní uvádza, že Krajský súd v Banskej Bystrici
v inom zložení senátu prekvapivo rozhodol v rozhodnutí č. k. 41Cob/61/2019-289 zo dňa 30. júla 2020
o zrušení rozhodnutia Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11Cb/26/2015-119 zo dňa 16. februára 2016,úplne z iných dôvodov, kde takéto rozhodnutie bolo diametrálne odlišné od rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 41Cob/191/2016-145 zo dňa 31. januára 2017, ktorým tento
súd rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš potvrdil, takýmto postupom bol podľa dovolateľa popretý

pocit právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutia súdu, ktorý by mal rozhodovať v zmysle vykonaného
dokazovania. I dovolací súd pripomína, že v prejednávanej veci je predmetom dovolacieho konania v
poradí tretie rozhodnutie krajského súdu č. k. 43Cob/47/2022-638, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 14Cb/24/2020-573 zo dňa 18. februára 2022, ktorým tento žalobe
vyhovel. Predmetom tohto dovolacieho konania nie je posudzovanie zrušujúceho rozhodnutia Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/ 61/2019-289 zo dňa 30. júla 2020, ktorého prekvapivosť tvrdí
žalovaný prostredníctvom svojho dovolania.

24. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci
na iných právnych záveroch, ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti
týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu nemá strana konania možnosť vyjadrovať

sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych
záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné (napr. 7Cdo/1/2018, 7Cdo/129/2019, 7Cdo/21/2020,
2Cdo/275/2019).Otakýtoprípadvsúdenejvecinejde.Odvolacísúdvprejednávanejvecinezaložilsvoje
dovolaním napadnuté rozhodnutie vo veci sp. zn. 43Cob/47/2022-638 na iných právnych záveroch, ako
súd prvej inštancie v rozhodnutí č. k. 14Cb/24/2020-573. Odvolací súd naopak v bode 38. odôvodnenia

sám uviedol, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, a to z dôvodov
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom
rozsahu stotožnil a považoval za nehospodárne ich opätovne uvádzať, preto rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Naviac, súd prvej inštancie bol v

rozhodnutí 14Cb/24/2020-573 z 18. februára 2022 viazaný skorším zrušujúcim uznesením Krajského
súdu Banská Bystrica č. k. 41Cob/61/2019-289 z 30. júla 2020 v zmysle § 391 ods. 2 CSP. Odvolací
súd jednoznačne v bode 40. a 41. rozhodnutia z 30. júla 2020 (č. l. 299 spisu) formuloval právny názor
a postup pri opätovnom posudzovaní nároku žalobcu. Preto námietka dovolateľa, že išlo o prekvapivé
rozhodnutie súdu nemá právne opodstatnenie.

25. Nad rámec uvedeného dovolací súd pripomína, že k imanentným znakom právneho štátu patrí
neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka,
aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká
odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť

všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju
nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04,
III. ÚS 328/05). Ak všeobecný súd rozhodol v zásade v identických veciach na základe analogických
skutkových zistení s diametrálne odlišným výsledkom a svoj názorový posun primeraným spôsobom
neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v rozpore s ústavou chráneným princípom právnej istoty a porušuje

právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Predvídateľné
je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Strany by
nemali byť zaskočené možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené
tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie
dôkazy. V zásadnej ústavno-právnej rovine platí, že je v rozpore s inštitúciou právneho štátu a v rámci

neho s požiadavkou právnej istoty, resp. predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, aby všeobecné súdy
rozhodovali v obdobných veciach odlišným, ba až protichodným spôsobom (nález ústavného súdu z 15.
júna 2016, sp. zn. II. ÚS 19/2016). V každom prípade sa však pri odchýlení od skoršej rozhodovacej
praxe vyžaduje cielené zdôvodnenie odlišného stanoviska prijatého v obdobnej otázke (II. ÚS 274/2015,
II. ÚS 275/2015).

O uvedený prípad žalovaným tvrdenej nepredvídateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu sa v súdenej veci nejedná.

26. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že bol popretý pocit právnej istoty v podobe rozhodnutia odvolacieho súdu,
ktorý podľa žalovaného nerozhodoval predvídateľne v zmysle vykonaného dokazovania, s uvedeným

sa dovolací súd nestotožňuje. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej ako i druhej inštancie vyplýva, že
súdy sa dôkladne zaoberali prostriedkami procesného útoku i obrany strán sporu. Odvolací súd svoje
rozhodnutie neodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
f) CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia je v danom prípade dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností adôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací
súd. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté rozhodnutie náležite vysvetlil a zaoberal sa všetkými podstatnými

odvolacími argumentami strany.

27. Žalovaný v dovolaní namieta, že Krajský súd v Banskej Bystrici v č. k. 41Cob/61/2019-289 zo
dňa 30. júla 2020 preniesol dôkazné bremeno zo žalobcu na žalovaného, aby preukazoval určité
skutočnosti. Dovolací súd opätovne pripomína, že v prejednávanej veci je predmetom dovolacieho

konania v poradí tretie rozhodnutie krajského súdu č. k. 43Cob/47/2022-638, nie jeho rozhodnutie č. k.
41cob/61/2019-289 zo dňa 30. júla 2020. Žalovaný ďalej namieta, že v konaní v priebehu dokazovania
boli predkladané len doklady o pôvode dreva, ktoré boli kópiami údajných pôvodných dokladov, kde
žalovaný tvrdil, že žiadne originálny doklady z tohto rozhodného obdobia nemá, a teda ich nemôže ani
predložiť, v tomto prípade nemôže byť podľa dovolateľa dôkazná núdza na strane žalovaného, ale na
strane žalobcu. Žalovaný namieta postup súdov, a síce že znalecké dokazovanie za účelom overovania

pravosti podpisu žalovaného na listinných dokladoch o pôvode dreva nebolo vykonané a nesúhlasí ani s
právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici, že by to mal byť žalovaný, kto mal preukazovať, že
neťažil v rozhodnom období. Vytýka súdu prvej inštancie, že vykonal dokazovanie, avšak jeho závery nie
sú správne a sú diametrálne odlišné od záverov súdu, ktorý najprv zamietol žalobu. Rovnako namieta,
že súd bez vykonania dôkazu - znalecké dokazovanie o pravosti podpisu žalovaného na dokladoch o

pôvode dreva - sa stotožnil s tým, že nárok, ktorý bol uplatnený zo strany žalobcu bol v súdnom konaní
preukázaný inými dôkazmi.

28. Najvyšší súd v tejto súvislosti pripomína, že dovolacím dôvodom podľa § 420 CSP, ktorý by
zakladal prípustnosť dovolania, nie je dovolateľom namietané nesprávne alebo nedostatočné zistenie

skutkového stavu. Rovnako prípustnosť dovolania nezakladá ani zhodnotenie vykonaných dôkazov
súdom odchylne od návrhu a názoru sporovej strany, keďže ide o skutkovú rovinu posudzovania sporu.
Dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 442 CSP, podľa ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, z čoho vyplýva, že skutkový stav veci zistený odvolacím súdom
nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní. V súvislosti s preskúmavaním hodnotenia dôkazov dovolací

súd poznamenáva, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je určené na prehodnotenie
dokazovania (1Cdo/145/2020). V rámci dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP je
najvyšší súd oprávnený preskúmavať logickú, funkčnú a teologickú konzistentnosť hodnotenia dôkazov
ako súčasť posudzovania práva na spravodlivý proces (III. ÚS 104/2022 z 23. júna 2022). Kontrolou
hodnotenia dôkazov v tomto smere nebolo zistené porušenie práva na spravodlivý proces. Najvyšší súd

považuje za potrebné poukázať i na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorý zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, ale neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť
dôkazov alebo spôsob, akým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú
otázky, ktorých posúdenie je v zásade v právomoci orgánu, ktorý rozhoduje o merite veci. Z uvedeného
vyplýva, že právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe zahŕňa právomoc posúdiť to, či a aké

dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné (I. ÚS 52/03). V súvislosti s namietanými nedostatkami
v procese dokazovania dovolací súd zdôrazňuje, že posudzovanie návrhov na vykonanie dokazovania
a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP)
a nie sporových strán. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil
s jej právnymi názormi, s jej návrhmi dôkazov a ani s jej vyhodnotením dôkazov.

29. Najvyšší súd popri vyššie uvedenom akcentuje, že sám žalovaný v dovolaní uviedol, že základným
predpokladom úspešnosti žalobcu v tomto súdnom spore bolo preukázanie, že žalovaný drevnú hmotu
vyťažil, že si ju odviezol a že podpísal doklad o pôvode dreva ktorý by deklaroval, že skutočne došlo
k odvezeniu takéhoto dreva. Okresný súd v bode 49. a nasl. odôvodnenia svojho rozhodnutia, ktorým

žalobe vyhovel, uviedol, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, keď dôveryhodne preukázal, že mu
vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny za vyťaženú drevnú hmotu vo výške zodpovedajúcej súčtu
fakturovaných súm. Z rozhodnutí oboch súdov vyplýva, že práve z dôvodu, že žalobca uniesol svoje
dôkazné bremeno a preukázal splnenie zmluvných povinností v zmysle § 409 ods. 1 ObZ, dôkazné
bremeno sa presunulo na žalovaného. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný na podporu svojich

tvrdení nepredložil žiadny dôkaz, nepreukázal tvrdenia, že doklady o pôvode dreva v spornom období
09 - 12/2014 nepodpísal, ani že ťažbu dreva realizoval do leta 2014 a nie aj v mesiacoch september
až december 2014, čím neuniesol dôkazné bremeno. Podľa zmluvy bol povinný zaplatiť žalobcovi
dojednanú kúpnu cenu za tých podmienok ako sa zaviazal v čl. IV. Kúpnej zmluvy. Súd ďalej uviedol,že pokiaľ žalovaný spochybňoval, že sa jedná o jeho podpis na dokladoch o pôvode dreva v spornom
období, nešlo o preukazovanie neexistujúcej skutočnosti, ktorú by žalovaný nemal možnosť nijako
vyvrátiť alebo preukázať, realizácia písmoznaleckého dokazovania bola možná rovnako z druhopisu

dokladov o pôvode dreva. Z dokazovania súdom jednoznačne vyplynula zaužívaná obchodná prax
medzi žalobcom a žalovaným, že doklady o pôvode dreva za predchádzajúce obdobie neoznačovali
poradové čísla dokladov, doklady boli označené odtlačkom pečiatky pozemkového spoločenstva, ale
neboli označené odtlačkom pečiatky žalovaného (okrem mesiaca máj 2014). Napriek tomu originál
dokladov žalovaný preberal, vždy podpisoval a následne na základe dokladov bola vypočítaná kúpna

cena, ktorú uhrádzal (č. l. 547), pritom vystavené originály dokladov o pôvode dreva zo zákona žalovaný
bol povinný uchovávať najmenej 10 rokov. I odvolací súd v bode 45. a nasl. odôvodnenia dostatočne
zreteľneuviedol,žejemuznáme,žesanemôževkonanípreukazovaťnegatívnaskutočnosť,alevtomto
konaní o takýto prípad nejde, pretože na dokladoch o pôvode dreva sa nachádza v kolónke prevzal
(meno a priezvisko): U. C., dátum a v kolónke podpis je nečitateľný podpis a je to tak uvedené na
všetkých dokladoch o pôvode dreva, ktoré do spisu predložil žalobca. Preto ak žalovaný tvrdí, že podpis

na predmetných dokladoch nie je jeho, je to on ako strana sporu, ktorá tento prostriedok procesnej
obrany (popretie skutkových tvrdení protistrany) produkuje, preto musí toto svoje tvrdenie preukázať.
Najvyšší súd pripomína, že odvolací súd nikdy nespochybnil, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu,
avšak uviedol, že v tomto prípade nemôže žalobca, ktorý tvrdí, že predmetné doklady o pôvode dreva
podpísal žalovaný, preukazovať, že ich žalovaný nepodpísal, pretože touto skutočnosťou sa bráni v

konaní práve žalovaný, ktorý popiera tvrdenie žalobcu, že by doklady o pôvode dreva podpísal, preto
ak nepredložil iné vlastné tvrdenie o tom, že doklady nepodpísal, je jeho popretie neúčinné. Odvolací
súd rovnako zreteľne uviedol, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie zabezpečovať stanovisko
znalca, bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť takýto dôkaz, teda, či je možné z predmetných listín
vyhotoviť znalecký posudok a v prípade, ak by to možné nebolo, bol povinný takéto stanovisko súdu

prvej inštancie žalovaný predložiť. Napokon i samotný žalovaný už v odvolaní uviedol, že z hľadiska
kontradiktórnosti súdneho konania súd nemohol vykonať taký dôkaz, ktorý účastníci nenavrhli, z čoho
vyplýva, že to bol žalovaný, ktorý bol povinný skutočnosť, že doklady o pôvode dreva nepodpísal,
v zmysle vyššie uvedeného preukázať. Odvolací súd dodal, že ak žalovaný tvrdil, že nedisponuje
originálmi dokladov o pôvode dreva, mal možnosť od znalca zistiť, či je možné overiť pravosť podpisu

žalovaného z prepisovacej kópie (druhopisu) dokladu s tým, že v prípade nemožnosti overenia pravosti
podpisu žalovaného z takéhoto dokladu, bol povinný takúto skutočnosť súdu preukázať.

30. Dovolací súd naviac dodáva, že žalovaný naprieč celým dovolaním, tvrdiacim porušenie jeho
procesných práv a práva na spravodlivý proces v podobe prenášania dôkazného bremena z

jednej strany sporu na druhú, spochybňuje správnosť skutkových zistení súdov a opakuje svoju
argumentáciu uvedenú v odvolaní. Najvyšší súd SR už podľa predchádzajúcej právnej úpravy dospel
k záveru, že dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka a zakladajúcim
prípustnosť dovolania nie je nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie
všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R

125/1999, R 42/1993 a 1Cdo/85/2010, 2Cdo/29/2011, 3Cdo/268/2012, 3Cdo/108/2016, 2Cdo/130/2011,
5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011, 7Cdo/38/2012). Podľa právneho názoru NS SR ani podľa novej právnej
úpravycivilnéhosporovéhokonania,ktoránadobudlaúčinnosť1.júla2016,niejedôvodomzakladajúcim
prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP nedostatočné zistenie skutkového
stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

Nedostatočné zistenie skutkového stavu ako dovolací dôvod Civilný sporový poriadok nepozná (NS
SR sp. zn. 6Cdo/126/2017). Do obsahu základného práva podlá čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov
súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (por. I. ÚS
97/97). Dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, pretože je

viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a revízia rozhodnutí súdov nižšej inštancie
nie je možná vo svetle skúmania skutkových otázok. Súčasne právo na súdnu ochranu nie je absolútne
a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam
(I. ÚS 4/2011). Pri zvažovaní dôsledkov zistených procesných nesprávností treba mať vždy na zreteli,
že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti už právoplatnému rozhodnutiu

súdu vykazujúcemu atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti. Dovolanie v systéme opravných prostriedkov
nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať
akékoľvek rozhodnutie (napr. uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo/113/2012, sp. zn. 4Cdo/280/2013, sp. zn.
7Cdo/92/2012, sp. zn. 3Cdo/539/2014). Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádzaz toho, že právna istota a stabilita, nastolené právoplatným rozhodnutím, sú v právnom štáte narušiteľné
len mimoriadne a výnimočne.

31. Dovolateľ namieta i nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu v podobe nedostatočnosti
jeho odôvodnenia, keď súdy sa podľa žalovaného nezaoberali ani odôvodnením výšky úrokov z
omeškania, doručením a splatnosťou faktúr. Namieta, že doklady o pôvode dreva, na základe ktorých
okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanú sumu, nie sú totožné s výškou faktúr, ktoré boli
vystavované a súčet predmetných faktúr dáva inú sumu. Takisto namieta, že označenie žalovaného v

žalobe nie je správne, pretože tam sa uvádza obchodné meno UNITED, ale obchodné meno žalovaného
je Tibor Pavlov UNITED. V pôvodne žalobe sa uvádza adresa Veľký Krtíš, ul. B. Nemcovej 9, avšak v
rozsudku je už uvedená správna adresa Hviezdoslavova 14.

32. Najvyšší súd vo vzťahu k uvedenému konštatuje, že žalovaným uvedené námietky nedostatočnosti
rozhodnutia krajského ako i okresného súdu sú v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolacieho súdu,

nakoľko odvolací súd sa týmito odvolacími námietkami žalovaného výslovne zaoberal a odpovedal na ne
v bodoch 53 až 58 svojho rozhodnutia. Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP v žiadnom prípade
nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

33. Pokiaľ ide o námietku dovolateľa k označeniu žalovaného v žalobe, podľa Návrhu na vydanie

platobného rozkazu z 23. apríla 2015 je žalovaný označený tak, ako je evidovaný v živnostenskom
registri pod obchodným menom „Tibor Pavlov UNITED“, IČO: 33 249 024, a podľa obsahu spisu odvolací
súd vo veci rozhodoval na základe odvolania žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý v
bode 23. odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný je podnikateľ evidovaný v živnostenskom
registri pod obchodným menom „Tibor Pavlov UNITED“, s miestom podnikania 990 01 Veľký Krtíš,

Hviezdoslavova 14, IČO: 33 249 024. Uvedenú námietku zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
preto dovolací súd hodnotí ako nedôvodnú.

34. Dovolací súd záverom prízvukuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania
(II. ÚS 76/07).
34.1. V konečnom dôsledku závery odvolacieho súdu sú podľa názoru dovolacieho súdu dostatočne

jasné a zrozumiteľné, dôkazom čoho je aj podané dovolanie, v ktorom bol dovolateľ schopný tieto závery
jednoznačne identifikovať a argumentačne spochybniť. Prípadné nedostatky odôvodnenia rozsudku
odvolacieho súdu teda nedosahujú intenzitu tzv. vady zmätočnosti, vyžadovanú ustanovením § 420
písm. f) CSP, t. j. že sa sporovej strane odňala možnosť náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu
(v rovine polemiky s jeho závermi) v rámci využitia prípadných mimoriadnych opravných prostriedkov.

Prípustnosť dovolania preto v posudzovanom prípade - podľa názoru dovolacieho súdu - z
ustanovenia § 420 písm. f) CSP nevyplýva.

35. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadriac sa osobitne ku všetkých námietkam žalovaného
uvedeným v dovolaní (viď vyššie v bodoch 22. a nasl. rozhodnutia), na základe všetkých uvedených

skutočností dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalovaného podľa ust. § 420 písm. f) CSP nie je
procesne daná. Je podľa najvyššieho súdu zrejmé, že rozsudky súdov oboch inštancií spoločne dávajú
presvedčivý a dostatočne zdôvodnený obraz toho, prečo v závere súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel
pri viazanosti žalobným petitom.

Prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. c) CSP

36. V časti, v ktorej malo byť dovolanie žalovaného prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c)
CSP, dovolací súd uvádza, že podané dovolanie je absolútne neprejednateľné.

37. Úspešné uplatnenie dovolania je podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu, že tento
mimoriadny opravný prostriedok je procesne prípustný a až následne sekundárnym záverom
dovolacieho súdu je, že dovolanie je aj dôvodné (opodstatnené). Pokiaľ dovolací súd nedospeje k
uvedenému primárnemu záveru, platná právna úprava mu neumožňuje postúpiť v dovolacom konaníďalej a pristúpiť až k posúdeniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska vecnej správnosti v ňom
zaujatých záverov; pokiaľ by dovolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia napadnutého procesne
neprípustným dovolaním, porušil by zákon. Ak preto dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie je

procesne neprípustné, musí tento opravný prostriedok bez ďalšieho odmietnuť.

38. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza, že predmetom dovolacieho
prieskumu je namietané nesprávne právne posúdenie veci konajúcimi súdmi (prípustnosť dovolania
uplatnená podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP). Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a) pri ktorej riešení sa
odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

39. Podľa ustanovenia § 422 ods. 1 písm. a) CSP, dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení (s výnimkou sporov s ochranou slabšej strany)
neprevyšuje 10-násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada.

40. Podľa ustanovenia § 422 ods. 2 CSP, na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v
odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

41. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP
je obmedzená nielen ustanovením § 421 ods. 2 CSP, ale aj ustanovením § 422 CSP. V zmysle
uvedeného zákonného ustanovenia je dovolanie neprípustné v tzv. bagateľných veciach. Skutočnosť,
či ide o bagateľnú vec, je limitovaná predmetom konkrétneho sporu, teda tým, o čo strane v tej-ktorej

posudzovanej veci ide (II. ÚS 165/2017, III. ÚS 885/2016, I. ÚS 218/2017). Ak sa jedná o bagateľnú
vec, dovolací súd dovolanie odmietne bez toho, aby skúmal správnosť právnych záverov odvolacieho
súdu (resp. aj súdu prvej inštancie). V posudzovanom prípade je predmetom dovolacieho konania
preskúmanie výroku rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým sa rozhodlo o žalobou uplatnenom nároku
žalobcu na zaplatenie sumy 3 191,40 Eur s príslušenstvom. Výška minimálnej mzdy v čase podania

žaloby na súde prvej inštancie, t. j. k 23. apríla 2015 bola 380 Eur mesačne, pričom 10-násobok tejto
sumy predstavuje 3 800 Eur (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 297/2014 Z.z.). Z uvedeného
vyplýva, že v posudzovanom prípade prípustnosť dovolania žalovaného nie je možné vyvodzovať z
ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, pretože tomu bráni ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a) CSP (v zmysle
ktoréhopreprípustnosťdovolaniapodanéhopodľa§421ods.1CSPmusívýškadovolateľomžiadaného

peňažného plnenia prevyšovať 10-násobok minimálnej mzdy ku dňu začatia konania). V tejto časti je
preto dovolanie žalovaného neprípustné, čo zakladá dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c)
CSP.

42. Keďže vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dovolanie žalovaného podľa ust. § 420 písm. f) CSP

ani podľa ust. § 421 ods. 1 písm. c) CSP prípustné, dovolací súd ho v súlade s ustanovením § 447
písm. c) CSP odmietol.

43. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.