Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 3, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011885
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123011885.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Jozefa Janíka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04. apríla 2024 prejednal
sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom C. D. C., E. D.
XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, ktorú podal proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 7PP/56/2023 zo dňa 02.02.2024 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 6T/25/2023 zo dňa 12.05.2023 bol A. B.
odsúdený pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 0T/26/2022 zo dňa 03.08.2022 bol
A. B. odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom.
S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva zo zrušeného Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou na Okresný súd Prievidza, pričom táto trestná vec je ďalej vedená na tomto súde už pod novou

sp. zn. BN-0T/26/2022. Následne uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. BN-0T/26/2022 zo dňa
10.07.2023 bolo rozhodnuté tak, že sa v tejto skúšobnej dobe neosvedčil, a preto mu bol nariadený
výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 7PP/56/2023 zo dňa 02.02.2024 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“) bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý návrh
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o
verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Do rozhodnutia krajského súdu odsúdený svoju
sťažnosť písomne neodôvodnil.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku
predchádzalo, a takto dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.Krajský súd v prvom rade uvádza, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom
zasadnutí, pričom napadnuté uznesenie vyhlásil po vykonaní (podľa názoru krajského súdu) potrebného

aj dostatočného dokazovania. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa
k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje
podmienečné prepustenie.

Z písomného odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa sa zaoberal

zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák.

Možno prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, že odsúdený A. B. v prvom rade spĺňal formálnu
podmienku z pohľadu dĺžky doteraz vykonaných trestov odňatia slobody (vykonal zákonom požadovanú
časť z výmery uložených trestov odňatia slobody, t.j. viac ako 1/2) – § 66 ods. 3 Tr. zák. (ďalej len „trest
odňatia slobody“).

Krajský súd sa tiež stotožnil i s ďalším záverom súdu prvého stupňa, že u odsúdeného A. B. nebola
splnená prvá materiálna podmienka spočívajúca v polepšení sa.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke

pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného primárne rozhoduje súd, ktorý vydal
právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného
podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto
inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov
v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil

súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom plnení
povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel trestu,
teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho
pobyte na slobode. Zákonodarca však neurčil povinnosť podmienečne prepustiť každého odsúdeného
(Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť...), ale ponecháva na úvahu

súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil
na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je
potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje tiež za potrebné poukázať na to,

že polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok
prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať,
kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného
v prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú
predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu

a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno
usudzovať na jeho polepšenie.

Podrobným preskúmaním veci dospel krajský súd k záveru, že doterajší výkon trestu odňatia slobody
u odsúdeného možno hodnotiť skôr ako „podpriemerný“, s viacerými zistenými nedostatkami, a preto

nesvedčiaci o jeho polepšení. Hodnotenie ústavu na výkon trestu na odsúdeného je totiž skôr negatívne,
keď sa v ňom konštatuje, že odsúdený viackrát porušil ústavný poriadok (konkrétne v dňoch 02.06.2023
a 23.03.2023), doposiaľ mu nebola udelená žiadna disciplinárna odmena a vo voľnom čase je skôr
pasívny.

Aj krajský súd napokon upriamuje pozornosť na skutočnosť, že postoj odsúdeného k trestnej činnosti je
len čiastočne kritický, keď vinu síce priznáva, ale bagatelizuje ju. Krajský súd k tomu uvádza, že takýto
postoj odsúdeného nemôže byť prejavom polepšenia, keď si svoje negatívne konanie (trest odňatia
slobody mu bol uložený za to isté konanie – drobnú krádež z obchodu, najmä alkoholu) a jeho dôsledky
po vykonaní prevažnej časti trestu odňatia slobody naďalej dostatočným spôsobom neuvedomuje (resp.

nepripúšťa). Pritom aj zmena nazerania na vlastnú trestnú činnosť je jedným z výrazov polepšenia sa
odsúdeného.V tejto súvislosti sa krajský súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že čiastočne kritický postoj
k spáchanej trestnej činnosti síce sám osebe nemusí byť prekážkou pre podmienečné prepustenie,
avšak to platí najmä u prvotrestaných osôb, resp. osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody

po prvýkrát. Toto však nie je prípad odsúdeného, ktorý bol doposiaľ už 4-krát súdne trestaný, z toho
dvakrát už v minulosti vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody (v jednom prípade po tom, čo
bolorozhodnutéojehoneosvedčenísavskúšobnejdobepodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatia
slobody). Navyše trestnej činnosti, pre ktorú je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, sa dopustil
len krátko potom čo bol prepustený na slobodu z posledného výkonu trestu odňatia slobody (prepustený

bol dňa 27.05.2022 a skutky spáchal v dňoch 01.08.2022, 11.12.2022 a 12.12.2022).

Aj napriek tejto „predošlej skúsenosti“ nedošlo u neho k dostatočnému uvedomeniu si škodlivosti svojho
konania a prijatia zodpovednosti, pre ktoré by bolo možné konštatovať jeho polepšenie.

Zároveň krajský súd dodáva, že iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného počas výkonu

trestu odňatia slobody môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy, pričom krajský súd nezistil také
skutočnosti, ktoré by takéto konštatovanie uvedené v hodnotení ústavu na výkon trestu akýmkoľvek
spôsobom spochybňovali.

Na úplný záver k nesplneniu prvej materiálnej podmienky spočívajúcej v polepšení sa krajský súd

uvádza, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi ťažko môže potom dospieť k záveru, že
by po podmienečnom prepustení na slobode už viedol riadny život.

Krajský súd aj preto dospel k ďalšiemu záveru, že u odsúdeného nebola splnená ani posledná (druhá
materiálna) podmienka spočívajúca v očakávaní vedenia riadneho života na slobode.

Krajský súd považuje nápravu odsúdeného za podstatne sťaženú, nakoľko odsúdený je vo vzťahu
k páchaniu trestného činu krádeže špeciálnym recidivistom a doteraz uložené a vykonané tresty u neho
neviedli k náprave a vedeniu riadneho života na slobode, resp. nesplnili zákonom predpokladaný účel.
Z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal odsúdený dostatok možností preukázať snahu o vedenie

riadneho života na slobode a zmenu svojho správania, avšak tieto zjavne nevyužil, keď aj po výkone
posledného trestu odňatia slobody opakovane spáchal úmyselnú trestnú činnosť.

Odsúdený spôsobom svojho predchádzajúceho života teda preukázal, že „len hrozba“ výkonu trestu
odňatia slobody skutočne nepostačuje na splnenie zákonom predpokladaného účelu trestu a je potrebné

na neho pôsobiť práve výkonom trestu odňatia slobody, pretože odsúdený zjavne na slobode nie je
schopný viesť riadny život.

Naviacajústavnavýkontrestukonštatovaluodsúdenéhonepriaznivúresocializačnúprognózuavysoké
riziko recidívy trestnej činnosti (s odporúčaním odsúdeného podmienečne neprepustiť), s ktorými

konštatovaniami sa krajský súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti v plnom rozsahu
stotožnil.

Tiež bolo potrebné v neprospech odsúdeného ešte prihliadnuť aj k tomu, že aktuálne vykonáva trest
odňatia slobody v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Účelom trestu je totiž aj ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a trest má odrádzať
aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je preto v záujme dovŕšenia nápravy
odsúdeného a splnenia účelu nariadeného trestu odňatia slobody, aby ho odsúdený aj v celosti vykonal
(keďže predpokladaný koniec trestu má už dňa 11.10.2024).

Z vyššie uvedených dôvodov preto rozhodol krajský súd tak, že sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú
zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., pretože nespĺňal dve z troch zákonných podmienok na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.