Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 21, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/139/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200322
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200322.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci
žalobcu: O.. E. E., narodený XX. E. XXXX, bytom v Q. Q., H. Č.. XXX/XX, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo 14. apríla 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. apríla 2023, č.k. 16Sa/2/2021-196, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 26. apríla 2023, č.k.
16Sa/2/2021-196, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej zo 14. apríla 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom
podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len

„zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne
rozhodnutiez23.decembra2020,Číslo:XXXXXXXXXXX.Uvedenýmrozhodnutímbolžalobcovipodľa
§ 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšený invalidný dôchodok od 1. januára 2021 na sumu 236,40
eur mesačne.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia preskúmal v intenciách § 82 ods. 1,2 a § 293dx
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru

o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Krajský súd po preskúmaní veci vyhodnotil postup žalovanej vo veci zvýšenia invalidného dôchodku
ako zákonný. K zvýšeniu sumy invalidného dôchodku v rámci konania prvostupňového, ako aj
druhostupňového správneho orgánu došlo v súlade so zákonnou úpravou, a to konkrétne s § 82 a §
293dx zákona č. 461/2003 Z.z., keď sa vychádzalo zo základu vyjadreného už v skôr právoplatných
rozhodnutiach žalovanej, v ktorých pri priznaní invalidného dôchodku žalobcovi bola právoplatne

uzavretá doba dôchodkového poistenia a bol vyjadrený i výpočet. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnosť
výpočtu samotného invalidného dôchodku (nezohľadnené obdobie dôchodkového poistenia, nesprávny
matematický výpočet) krajský súd uviedol, že žalobcovi bol invalidný dôchodok priznaný rozhodnutím z28. augusta 2015, pričom uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom sp. zn. 25Sd/181/2015, ktorý
bol následne potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/31/2016.

4. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

II.

5. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

6. Namietal nezákonnosť pôvodného rozhodnutia žalovanej z 28. augusta 2015 o priznaní invalidného
dôchodku primárne poukazujúc na nesprávny výpočet sumy invalidného dôchodku, v časti priemerného
osobného mzdového bodu a tiež aktuálnej dôchodkovej hodnoty absentuje údaj mena „Sk“, rovnako
vyjadril pochybnosť o hodnote 0,5 % uvedenej namiesto hodnoty 50 %, ktorá by mala zodpovedať
príslušným posudkovým lekárom ustálenej percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedol, že podľa zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov predstavuje čiastočný invalidný dôchodok
50 % priemerného mesačného zárobku, t.j. suma 2.653,50 eur x 50 %, teda žalobcovi mala byť od
1. januára 2015 priznaná suma 1.326,75 eur mesačne, čo je suma vyššia než žalovanou priznaná
suma 209,10 eur mesačne. Žalobca ďalej v podaní z 24. júna 2023 podľa obsahu vyhodnotenom ako

kasačná sťažnosť (respektíve jej doplnenie) namietal nepreskúmateľnosť, zmätočnosť a nedostatočné
odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktorý navyše neobsahuje základné formálne náležitosti (podpis,
úradne neosvedčený odtlačok okrúhlej úradnej pečiatky, uvedenie neznámeho sudcu), ďalej porušenie
práva na spravodlivý proces, keď krajský súd žalobcu nepredvolal za účelom odstránenia vád podania,
žalobcovi nedoručil rozsudok cit.: „ (...) do vlastných rúk na doručenku po pojednávaní súdu dňa

26.4.2023 v prítomnosti žalobcu (...)“, tiež krajský súd znemožnil žalobcovi osobne podpísať verejnú
listinu o prevzatí rozsudku, neoprávnene vyhlásil rozsudok len jednej strane (žalovanej) v neprítomnosti
ospravedlnenej strany žalobcu po pojednávaní dňa 26. apríla 2023, „nedoručil povinné vyhlásenie
rozsudku v lehote do 30 dní“, nevznášal námietku zaujatosti sudcu, ale doručoval zákonný návrh na
vylúčenie sudcu, namietal nevykonanie dôkazu - výsluchu ním navrhovaných svedkov.

7. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu v celom
rozsahu zrušil.

III.

8. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vrátane jej doplnenia nevyjadrila.

IV.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

10. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

15. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol
správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa

žalovanej zo 14. apríla 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne
rozhodnutiez23.decembra2020,Číslo:XXXXXXXXXXX.Uvedenýmrozhodnutímbolžalobcovipodľa
§ 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšený invalidný dôchodok od 1. januára 2021 na sumu 236,40
eur mesačne.

16. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má
percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin
percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia

dôchodkovéhoveku,aaktuálnejdôchodkovejhodnoty;§63ods.1tretiavetaaštvrtávetaplatiarovnako.

17. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného
kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného
kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti

dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza
príslušnému kalendárnemu roku.

18. Podľa § 293dx ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa
dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho

roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra
príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej
mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho
roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej
vety pre

a/ invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
b/ invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70
% je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac

o 70 %.

19. Najvyšší správny súd mal jednak z obsahu súdneho spisu, ďalej z obsahu rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2017, sp. zn. 1So/31/2016 z dôvodu totožnosti niektorých
žalobcom uplatnených námietok čo do posúdenia zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci priznania

invalidného dôchodku, pripojenej relevantnej časti dávkového spisu žalovanej a tiež z vlastnej
rozhodovacej činnosti preukázané, že
- žalovaná na základe podanej žiadosti žalobcovi rozhodnutím z 28. augusta 2015 priznala invalidný
dôchodok v sume 209,10 eur mesačne,
- žalobca predmetné rozhodnutie žalovanej z 28. augusta 2015 napadol opravným prostriedkom

podaným toho času podľa Tretej hlavy Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, o ktorom rozhodol
krajský súd tak, že rozsudkom z 11. februára 2016, sp. zn. 25Sd/181/2015 rozhodnutie žalovanej (toho
času odporkyne) ako vecne správne potvrdil,
- Najvyšší súd Slovenskej republiky následne rozsudkom z 26. septembra 2017, sp. zn. 1So/31/2016
rozsudok krajského súdu potvrdil,

- následne žalovaná na podklade rozhodnutia z 28. augusta 2015 v súlade s § 82 (a počnúc od 1.
januára 2018 tiež v súlade s § 293dx) žalobcovi každoročne k 1. januáru príslušného kalendárneho roka
valorizovala priznanú sumu invalidného dôchodku,- odhliadnuc od skorších rozhodnutí o zvýšení dávky, žalovaná rozhodnutím z 23. decembra 2020
žalobcovi zvýšila invalidný dôchodok od 1. januára 2021 na sumu 236,40 eur mesačne,
- na odvolanie žalobcu žalovaná tu preskúmavaným rozhodnutím zo 14. apríla 2021 odvolanie žalobcu

zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 23. decembra 2020.

20. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k
napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a dávkového spisu konštatuje,
že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov

uvádzaných krajským súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre
vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

21. Najvyšší správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca nezákonnosť predmetného
rozhodnutia žalovanej (v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím) odvodzoval primárne od
podľa jeho názoru nezákonne priznaného invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný v nižšej sume,

než ktorá mu prináležala, respektíve podľa jeho výpočtov mu mala prináležať. V tomto smere najvyšší
správny súd uvádza, že žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej
zo 14. apríla 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie
z 23. decembra 2020 o zákonnom zvýšení invalidného dôchodku od 1. januára 2021 na sumu

236,40 eur mesačne v súlade s § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. Táto skutočnosť zároveň
determinovala predmet súdneho prieskumu. Predmetné rozhodnutie o zvýšení invalidného dôchodku
malo svoj právny základ a odvodenú existenciu výlučne v rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku,
v tomto konkrétnom prípade bolo teda založené na rozhodnutí žalovanej z 28. augusta 2015, ktorým
bol žalobcovi priznaný od 6. januára 2015 invalidný dôchodok v sume 209,10 eur mesačne. Z obsahu

súdneho spisu, dávkového spisu a rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyplýva,žežalobcapredmetnérozhodnutieopriznaníinvalidnéhodôchodkuz28.augusta2015napadol
riadnym opravným prostriedkom, o ktorom rozhodol krajský súd tak, že rozhodnutie žalovanej z 28.
augusta 2015 rozsudkom z 11. februára 2016, sp. zn. 25Sd/181/2015 ako vecne správne potvrdil.
Následne na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 26. septembra 2017,

sp. zn. 1So/31/2016 rozsudok krajského súdu potvrdil. Za tohto stavu potom žalovanej nebránila
žiadna prekážka, aby na podklade predmetného rozhodnutia z 28. augusta 2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť v spojení s vyššie označenými rozhodnutiami oboch súdov, prijímala na jeho základe na
to nadväzujúce rozhodnutia o zvýšení invalidného dôchodku (zákonná ročná valorizácia).

22. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku majúc za to, že
mu mal byť priznaný invalidný dôchodok vo vyššej sume, než v ktorej mu bol priznaný, najvyšší správny
súd odhliadnuc od vyššie uvedeného ďalej uvádza, že rozhodnutie žalovanej z 28. augusta 2015 bolo
predmetom súdneho prieskumu tak zo strany krajského súdu (sp. zn. 25Sd/181/2015) a tiež Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 1So/31/2016) so záverom, že rozhodnutie žalovanej z 28. augusta

2015 je zákonné a rovnako tak bol vyhodnotený ako zákonný aj postup žalovanej, ktorý predchádzal
vydaniu uvedeného rozhodnutia. Pokiaľ žalobca namietal absenciu údaju v mene „Sk“, rovnako
pochybnosť o hodnote 0,5 % uvedenej namiesto hodnoty 50 %, ktorá by mala zodpovedať príslušným
posudkovým lekárom ustálenej percentuálnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, najvyšší správny súd uvádza, že § 9 ods. 2 zákona

č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje, že peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú
uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach
a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov,
orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách

a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych
aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo
v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia
eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného
kurzu. Aktuálna dôchodková hodnota je vyjadrená v mene euro, po príslušnom prepočte konverzným

kurzom, a teda aj vypočítaná suma dôchodku je vyjadrená v mene euro, nie v slovenských korunách.
Osobný mzdový bod sa za každý kalendárny rok počíta ako podiel vymeriavacieho základu poistenca
(zjednodušene povedané príjmu) voči priemernej mesačnej mzde v Slovenskej republike. Tým osobný
mzdový bod vyjadruje mieru príjmovej situácie poistenca oproti priemernej mzde, čo je nezávislé odpoužívaného platidla. Pokiaľ ide o percentuálny pokles schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú
činnosť, ten je vyjadrený vždy v percentách, preto aj do príslušného vzorca podľa § 73 ods. 2 vstupuje
ako percentuálne vyjadrenie, čo bolo v prípade žalobcu 50 %, čiže 50/100, teda 0,5. Rozdielny spôsob

zápisu nemôže ovplyvniť hodnotu tohto poklesu.

23.Žalobcaďalejnamietalporušenieprávanaspravodlivýprocesspočívajúceprimárnevtom,žekrajský
súd žalobcu nepredvolal za účelom odstránenia vád podania, žalobcovi nedoručil rozsudok cit.: „ (...) do
vlastných rúk na doručenku po pojednávaní súdu dňa 26.4.2023 v prítomnosti žalobcu (...)“, tiež krajský

súd znemožnil žalobcovi osobne podpísať verejnú listinu o prevzatí rozsudku, neoprávnene vyhlásil
rozsudok len jednej strane (žalovanej) v neprítomnosti ospravedlnenej strany žalobcu po pojednávaní
dňa 26. apríla 2023, „nedoručil povinné vyhlásenie rozsudku v lehote do 30 dní“, nevznášal námietku
zaujatosti sudcu, ale doručoval zákonný návrh na vylúčenie sudcu, namietal nevykonanie dôkazu -
výsluchu ním navrhovaných svedkov. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že nakoľko žalobcom
podaná správna žaloba bola pomerne nejasná a nezrozumiteľná, krajský súd správne postupoval, keď

žalobcu uznesením z 29. novembra 2021, č.k. 16Sa/2/2021-39 vyzval na odstránenie vád podania,
pričom súd následne uznesením z 1. marca 2022, č.k. 16Sa/2/2021-76 vylúčil viaceré vzájomne
nesúvisiace a žalobcom uplatňované nároky na samostatné konania s tým, že pod spisovou značkou,
pod ktorou je vedené predmetné konanie na krajskom súde (16Sa/2/2021), zostal výlučne súdny
prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 14. apríla 2021 v spojení s prvostupňovým správnym

rozhodnutím z 23. decembra 2020 o zvýšení invalidného dôchodku. Ďalej z obsahu súdneho spisu
vyplýva, že žalobca bol prítomný na nariadenom pojednávaní, na ktorom krajský súd rozsudok v súlade
s § 137 ods. 2,3 a s § 142 ods. 1 a 3 SSP verejne vyhlásil a tento následne vyhotovil a odoslal do
30 dní odo dňa jeho vyhlásenia účastníkom konania; žalobcovi bol rozsudok doručený dňa 25. mája
2023. Na nariadenom pojednávaní krajský súd žalobcu poučil o možnosti podať námietku zaujatosti

voči konajúcemu sudcovi; žalobca námietku zaujatosti nepodal, ani návrh na vylúčenie sudcu. Rovnako
žalobcom navrhované vypočutie ním označených svedkov by podľa názoru súdu aj s ohľadom na jasne
determinovaný predmet súdneho prieskumu nebolo spôsobilé spochybniť vecnú správnosť správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej o (zákonnom) zvýšení invalidného dôchodku.

24. Na nariadenom pojednávaní žalobca tiež namietal dĺžku zhodnoteného obdobia dôchodkového
poistenia. V tomto smere najvyšší správny súd aj s podporným odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1So/31/2016 uvádza, že za obdobie poistenia nebolo možné započítať
obdobie, ktoré žalobca získal (a bolo zhodnotené) v inom členskom štáte Európskej únie (Česká
republika), respektíve podľa jeho predpisov. Preto je v napadnutom rozhodnutí citovaný aj článok 52

ods. 1 písm. a/ a ods. 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto ustanovenia sa
do získaného obdobia dôchodkového poistenia započítava iba obdobie dôchodkového poistenia
dosiahnuté v Slovenskej republike, respektíve podľa jej právnych predpisov, pokiaľ toto obdobie je
dostatočné na získanie riadneho nároku na invalidný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. (tzv.

nezávislá dávka). Obdobia, na ktoré žalovaná prihliadala, sú uvedené aj v osobnom liste dôchodkového
poistenia, ktorý bol prílohou predmetného rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku. Obdobia
získané v inom členskom štáte podliehajú zhodnoteniu podľa právneho poriadku príslušného štátu.

25. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej o

valorizácii priznaného invalidného dôchodku, a teda základnou úlohou a zároveň povinnosťou krajského
súdu bolo posúdenie správnosti a tým zákonnosti priznanej výšky valorizácie, či bola realizovaná
v súlade s príslušnými právnymi predpismi. V rámci tohto prieskumu správny súd nemôže skúmať
dostatočne zistený skutkový stav veci, zákonnosť a správnosť rozhodnutí vo veci priznania invalidného
dôchodku, ktoré predchádzali rozhodnutiu o jeho valorizácii. Keďže námietky žalobcu nesmerovali

voči správnosti určenia sumy, ktorou sa zvýšil jeho priznaný invalidný dôchodok od 1. januára 2021,
boli tieto vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu irelevantné. Napriek tomu, že žalobca v podanej
správnej žalobe bližšie nekonkretizoval, v čom videl nezákonnosť rozhodnutia žalovanej zo 14. apríla
2021 a potvrdzujúceho rozhodnutie žalovanej z 23. decembra 2020, ktoré boli predmetom daného
konania, najvyšší správny súd preskúmal ich zákonnosť a zistil, že orgány verejnej správy vo veci

zvýšenia invalidného dôchodku rozhodli v súlade so zákonom, keď tento žalobcovi zvýšili podľa §
82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. Od roku 2018 do roku 2021 sa dôchodkové dávky (okrem
vyrovnávacieho príplatku) zvyšujú o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti
dôchodcov, najmenej však o pevnú sumu určenú 2% z priemernej sumy príslušného druhu dôchodku.Účel prechodného ustanovenia § 293dx vneseného do zákona č. 461/2003 Z.z. zákonom č. 266/2017
Z.z. účinným od 1. januára 2018 spočíva v garancii istej minimálnej sumy zvýšenia dôchodku, ktorá by
bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou. Suma invalidného dôchodku žalobcu ako účastníka

konania sa zvýšila od 1. januára 2021 o pevnú sumu zvýšenia o 6,00 eur mesačne, ktorá suma bola
vyššia ako pevná suma zvýšenia 4,40 eur mesačne, teda invalidný dôchodok bol zvýšený o percento
medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, preto prvostupňový správny orgán
a následne aj žalovaná správne rozhodli o zvýšení invalidného dôchodku o 6,00 eur, teda na sumu
236,40 eur mesačne.

26. K námietke žalobcu, že rozsudok krajského súdu je neodôvodnený a nevyporiadava sa s
podstatnými námietkami, najvyšší správny súd uvádza, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia
jasne a zrozumiteľne dal odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
prejednávanou vecou. Zároveň platí, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne
rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz proti
Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na
každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis proti
Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998). Rovnako napadnutý rozsudok
krajského súdu spĺňa formálne náležitosti plynúce z § 139 ods. 1 SSP, podľa ktorého cit.: „V písomnom
vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie správneho súdu,
mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie účastníkov konania a ich zástupcov,

účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o prípustnosti
kasačnej sťažnosti, o lehote na podanie kasačnej sťažnosti, o náležitostiach kasačnej sťažnosti, o
povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní alebo o neprípustnosti opravného prostriedku, deň
a miesto vyhlásenia.“ Vo veci tiež konal zákonný sudca Mgr. Zuzana Štolcová, keďže Dodatkom č. 10
Rozvrhu práce na rok 2021 účinným od 1. júla 2021 bolo zriadené nové súdne oddelenie „16Sa“ s práve

určeným sudcom Mgr. Zuzanou Štolcovou. Vec žalobcu napadla v mesiaci júl 2021 do senátu „16Sa“,
bola zapísaná pod sp. zn. 16Sa/2/2021, a teda vo veci konal a rozhodoval zákonný sudca, t.j. sudca,
ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce
na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

27. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako vecne
správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.

28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto

konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej
ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá
SSP).

29. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.