Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 26, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123011224
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123011224.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD.
a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obvinenej A. B., na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. februára 2024 v Banskej Bystrici, o sťažnosti prokurátora
Okresnej prokuratúry Banská Bystrica proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
1T/79/2023 z 18. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvého
stupňa“) podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku odmietol obžalobu podanú prokurátorom
Okresnej prokuratúry Banská Bystrica (ďalej len „prokurátor“) sp. zn. 2Pv 140/23/6601-19 z 01. 12. 2023
na obvinenú A. B. pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa §

219 ods. 1 Trestného zákona a vec vrátil prokurátorovi do prípravného konania z dôvodu, že orgány
činné v trestnom konaní opomenuli zisťovanie osoby poškodeného, ktorým môže byť C. D. E. F..

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor, ktorý sa domáhal
zrušenia napadnutého uznesenia a prikázania okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol,
pretože napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne. Predmetnú sťažnosť opieral o dôvod, že bol

nedostatočne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o zistenie, komu bola reálne spôsobená škoda, čo podľa
jeho názoru nie je závažnou procesnou chybou v prípravnom konaní spojenou s porušením práva
obvineného na obhajobu, a preto nie je ani dôvodom na postup podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného
poriadku. Analýza zmluvných podmienok, ktoré upravujú súkromnoprávny vzťah medzi držiteľom karty
a bankovou inštitúciou by boli nad rámec vedeného trestného konania, ktorého podstata spočíva úplne
niekde inde.

Krajský súd postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na

zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom savyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na
vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich,
zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o

priznanívinyaprijatítrestu,vyjadriťsakvykonanýmdôkazom,máprávozáverečnejrečiaprávopodávať
opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v
priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný
v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné
kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol

byť zmarený účel trestného konania.
Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Sťažnostný súd sa dôsledne zaoberal, či postupom orgánov činných v trestnom konaní nedošlo
zásadným spôsobom k porušeniu práva na obhajobu, pričom z predloženého spisu zistil, že v trestnom
konaní sa nekonalo s poškodenou spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s. V dôsledku tohto
nekonania si poškodená spoločnosť v rámci trestného konania nemohla uplatňovať svoje práva,
ktoré jej vyplývajú z Trestného poriadku. V tomto smere neobstojí námietka prokurátora, že ide

o súkromnoprávny vzťah a účelom trestného konania nie je prieskum súkromnoprávnych vzťahov.
Sťažnostný súd v tomto smere pripomína, že v rámci adhézneho konania sa vždy rieši nárok na náhradu
škody vychádzajúci zo súkromnoprávnych vzťahov. V danom prípade síce orgány činné v trestnom
konaní postupovali správne, keď vypočuli poškodenú B. G., ktorej mala vzniknúť škoda vo výške 66,89
Eur, avšak v rámci výsluchu zistili, že poškodenej bola suma uhradená v dôsledku uplatnenej reklamácie

voči Všeobecnej úverovej banke, a. s. Ako však správne uviedol okresný súd, povinnosťou orgánov
činných v trestnom konaní bolo ďalej zisťovať, či Všeobecnej úverovej banke, a. s. vyplatením vzniknutej
škody poškodenej B. G. v rámci reklamačného konania nevznikla škoda, pretože v takom prípade by C.
D. E., F. uhradením škody poškodenej prevzala na seba nárok na náhradu škody.
Za daných okolností potom možno považovať uvedený postup orgánov činných v trestnom konaní

za závažnú procesnú chybu, ktorou odňali spoločnosti Všeobecná úverová banka, a. s. jej práva ako
poškodeného, ktoré jej priznáva Trestný poriadok. Pokiaľ ide o sťažnostné námietky prokurátora, k tým
považuje krajský súd za potrebné uviesť, že podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku môže
okresný súd odmietnuť obžalobu aj pre závažné procesné pochybenia, medzi ktoré demonštratívne
zákonodarca uvádza porušenie práva na obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy

vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa
§ 235 alebo že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity. V konečnom dôsledku tak
závažnou procesnou chybou môže byť aj iné pochybenie orgánov činných v trestnom konaní, ako je
exemplifikatívne uvedené v predmetnom ustanovení Trestného poriadku.

Krajský súd sa tak stotožnil s právnym záverom okresného súdu, že v prípravnom konaní došlo
k závažnej procesnej chybe spočívajúcej v odňatí práv spoločnosti Všeobecná úverová banka, a. s.,
ktoré jej Trestný poriadok priznáva ako poškodenej spoločnosti.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

So zreteľom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosťou napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je vecne správne a zákonné, a preto sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku ako nedôvodnú zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.