Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121206467
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2121206467.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v spore žalobcu: ZSE Energia, a.s., IČO: 36
677 281, so sídlom Čulenova 6, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou: Vojčík & Partners BA s.r.o., IČO:
53 204 786, so sídlom Hlavné námestie 5, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XXX/XX, B., o zaplatenie 305,64 eur s príslušenstvom, na odvolania žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 30Csp/29/2021-112 zo dňa 30. septembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd I. výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom
m e n í tak, že žalobu v sume 22,81 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 22,50 eur od

28.1.2022 do zaplatenia z a m i e t a a vo zvyšnej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 66 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieI.výrokomuložilžalovanejzaplatiťžalobcovisumu305,64
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 305,33 eur od 28.1.2022 do zaplatenia,
II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 2 písm. b) bod 12, § 3 písm. b) bod
6, bod 8, § 26 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom ku dňu 5.3.2014 (ďalej len zákon o energetike), § 588, § 517 ods. 2, § 100 ods. 1, §
101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013,
s poukazom na procesné ustanovenia § 41, § 42, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení.

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o
združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti č. 9408921923 dňa 22.3.2018,
ktorej predmetom bol záväzok žalovanej ako dodávateľa dodávať elektrinu na špecifikované odberné
miesto E. F. XX, G. H. a záväzok žalovanej ako odberateľa odoberať elektrinu a riadne a včas platiť
dodávateľovi za dodávku a distribučné služby ceny podľa podmienok dohodnutých v zmluve a podľa
platných Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosť.

Dňa 3.7.2019 bola vystavená faktúra konečného zúčtovania č. 7121556812 vo výške 602,83 eur so
splatnosťou 17.7.2019, od ktorej boli odrátané uhradené preddavkové platby vykonané žalovanou vo
výške 320,- eur. Zvyšok z uvedenej faktúry predstavuje neuhradenú sumu 305,64 eur. Žalobca si uplatnilaj úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne od 18.7.2019, t.j. deň nasledujúci po splatnosti
vyúčtovacej faktúry.

4. Okresný súd rozhodol spor a neprihliadol v zmysle § 42 CSP na námietku miestnej nepríslušnosti
vznesenej žalovanou vo vyjadrení zo dňa 25.5.2022 (druhý procesný úkon žalovanej v konaní), nakoľko
prvým procesným úkonom žalovanej v tomto konaní bol podaný odpor 14.2.2022, v ktorom žalovaná
neuplatnila námietku miestnej príslušnosti v zmysle § 41 CSP.

5. Súd sa v druhom rade zaoberal žalovanou uplatnenou námietkou premlčania. Vyúčtovacia faktúra
č. 7121556812 bola splatná dňa 17.7.2019. Právo z tejto faktúry sa mohlo prvýkrát uplatniť už dňa
18.7.2019 v trojročnej premlčacej dobe, t. j. do 18.7.2022. Žaloba bola na súd podaná dňa 2.11.2021,
teda v rámci trojročnej premlčacej lehoty a teda pohľadávka žalobcu nie je premlčaná.

6. Okresný súd konštatoval, že bolo nesporné, že strany uzatvorili dňa 22.3.2018 Zmluvu o združenej

dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti evidovanú pod číslom 9408921923 pre miesto
spotreby 3106069414, odberné miesto na adrese: F. E. XX, G. H.. Žalovaná potvrdila uzavretie zmluvy
jej zrušením a uhrádzaním (či už načas alebo po lehote splatnosti) preddavkov v sume 40,- eur (spolu vo
výške 320,- eur). Výhrada žalovanej, že zmluva nebola ňou vlastnoručne podpísaná neobstojí, nakoľko
zákon pre tento typ zmluvy nevyžaduje písomnú formu, pričom žalovaná uhrádzaním preddavkových

platieb konkludentne súhlasila so zmluvou a s jej podmienkami. Uzavretie zmluvy vyplynulo aj z listu
žalobcu zo dňa 22.3.2018, v ktorom poďakoval za odber elektriny od ZSE, pričom vyzval žalovanú
na podpis predmetnej zmluvy a odoslanie tejto zmluvy v lehote 10 dní, čo žalovaná zrejme neurobila,
avšak zo zmluvy plnila. Medzi stranami teda existoval zmluvný vzťah, z ktorého si žalobca svoje
povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dodávke elektriny plnil riadne a včas a dodával elektrinu do miesta

spotreby elektriny a zabezpečoval poskytnutie distribučných služieb, pričom žalovaná dodanú elektrinu
odoberala, ktoré skutočnosti rovnako neboli v konaní sporné. Žalobca dodanú elektrinu a distribučné
služby žalovanej vyúčtoval faktúrou č. 7121556812 za obdobie 13.7.2018-22.6.2019 na sumu 602,83
eur so splatnosťou 17.7.2019, z ktorej boli odrátané uhradené preddavkové platby vo výške 320,- eur. Na
základe odpočtu bolo zistené, že zo strany žalovanej došlo k vyššej spotrebe elektrickej energie, a teda

preddavkové platby, ktoré mali pokrývať predpokladanú spotrebu nepokryli reálnu spotrebu elektrickej
energie, a teda vznikol za obdobie 13.7.2018-22.6.2019 nedoplatok vo výške 282,83 eur. Fakturovaná
suma obsahovala aj poplatky za vystavenie upomienky vo výške 22,50 eur a úrok z omeškania vo
výške 0,31 eur. Poplatky za upomienky žalobca preukázal doložením predmetných upomienok do spisu
spolu s potvrdením o doručovaní (4 upomienky, každá za 4,50 eur + posledná upomienka zahrnutá

vo vyúčtovacej faktúre). Upomienka zo dňa 10.6.2019 nebola prevzatá žalovanou v odbernej lehote,
upomienka zo dňa 4.3.2019 nebola žalovanou prevzatá v odbernej lehote, upomienka zo dňa 1.4.2019
bola žalovanej doručená 3.4.2019, upomienka zo dňa 30.4.2019 bola žalovanej doručená dňa 3.5.2019.
Neobstojí tak tvrdenie žalovanej, že o upomienkach nevedela, keď jej upomienky boli doručované
na adresu, ktorú sama uviedla v zmluve medzi údajmi o odberateľovi. Rovnako tak mal okresný súd

preukázaný aj úrok z omeškania žalovanej vo výške 0,31 eur, keď z podacích lístkov predložených
priamo žalovanou vyplývalo, že preddavkové platby uhrádzala s omeškaním (čl. 85). Skutočnosť, že
žalobca nepreukázal doručenie vyúčtovacej faktúry žalovanej, okresný súd zohľadnil pri priznaní úrokov
z omeškania žalobcovi, t. j. ich priznaní odo dňa doručenia žaloby. Vyúčtovacia faktúra č. 7121556812
bola splatná dňa 17.7.2019, teda právo z tejto faktúry sa mohlo prvýkrát uplatniť už dňa 18.7.2019

v trojročnej premlčacej dobe, t. j. do 18.7.2022. Žaloba bola podaná dňa 2.11.2021, teda v rámci
trojročnej premlčacej lehoty a teda pohľadávka žalobcu nie je premlčaná. Po preskúmaní predmetnej
zmluvy okresný súd nezistil žiadnu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške o 5
percentuálnychbodovviacakobolazákladnáúroková sadzbaEurópskejcentrálnejbanky kprvémudňu

omeškania s plnením peňažného dlhu, teda vo výške 5 % (5 % + 0,00 %) ročne zo sumy 305,33 eur od
28.1.2022 do zaplatenia, keď žaloba bola žalovanej doručená dňa 27.1.2022, pričom od nasledujúceho
dňa 28.1.2022 sa dostala do omeškania.

7. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobcovi bola

priznaná suma 305,64 eur spolu s úrokom z omeškania 10,28 eura ku dňu rozhodnutia. Žalobca bol
v konaní len nepatrne neúspešný, a to v časti úroku z omeškania, preto mu priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorým navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť (a vec postúpiť miestne príslušnému Okresnému súdu Dunajská Streda podľa miesta bydliska
žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie) s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového

poriadku. Argumentovala tým, že ide o spotrebiteľský spor a miestne príslušný je Okresný súd Dunajská
Streda podľa miesta trvalého bydliska žalovanej. Sudkyňa okresného súdu nesprávnym procesným
postupom znemožnila slabšej strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva, kde došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, keď napriek tomu, že žalovaná upozornila na svoj zdravotný stav, ktorý
jej neumožňuje opustenie bydliska na dlhšiu dobu a zároveň upozornila na finančnú situáciu rodiny,

okresný súd nevyhovel žalovanej a rozhodol bez jej prítomnosti. Poukázala na to, že zmluva o dodávke
elektrickej energie uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 8.3.2018 je bezpochyby spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okresnému súdu navrhla vykonať súdnu
kontrolu zmluvných podmienok uvedených v Zmluve o dodávke elektrickej energie zo dňa 8.3.2018.
Cenník za dodávku elektriny Pre Domácnosti v poslednej kolónke obsahuje neprijateľnú podmienku.
DojednanieplatiťpoplatkynemôžebyťsúčasťouObchodnýchpodmienokdodávateľa,príp.jehocenníka

(ako to je v danom prípade, ale len samostatnej spotrebiteľskej zmluvy. Poplatky za služby spojené s
administratívnou agendou (poplatky za výzvy a upomienky) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme
spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce vo vyúčtovaní týchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu
k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Žalobca nepreukázal, že v súvislosti s vyhotovením a zaslaním
upomienok vznikli žalobcovi náklady vo výške 4,50 eur a každú ďalšiu 10 eur paušálne stanovených

poplatkov. K vyjadreniu žalobcu ohľadom ust. čl. IV bod 4.24 OP, že žalovaná je povinná uhradiť úrok
z omeškania vo výške podľa predpisov občianskeho práva žalovaná nesúhlasí a žiada o podrobné
vysvetlenie súd, čo je občianske právo spomenuté v rozsudku. V obchodných podmienkach k Zmluve o
združenej dodávke elektriky pre odberateľa elektriky v domácností sa bod 4.24 nenachádza. Poplatky
za upomienky v rozhodujúcej miere predstavujú „skrytú“ sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho

povinností včas a riadne v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby. S poukazom na všetky
uvedené dôvody takéto dojednania ohľadne poplatkov spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predkladá ust. §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné a zároveň
sa priečia dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal súdu žiadnym

relevantným spôsobom doručenie upomienok ako aj konečné vyúčtovanie. Žalobca sa vyjadril, že pred
vystavením fyzickej upomienky bola žalovaná viacnásobne upovedomená prostredníctvom emailu, či
SMS, no súdu to nijakým spôsobom nepreukázal. Trvá na tom, že konečné vyúčtovanie jej doručené
nebolo. Dohoda o ukončení Nájomnej zmluvy bola ku dňu 31.3.2019, zároveň odovzdala predmet
nájmu vlastníkovi, z čoho vyplýva, že predmet nájmu od 1.4.2019 žalovaná nepoužívala. Prenajímateľ

o ukončení nájmu vedel. Pri ukončení nájmu mal túto skutočnosť oznámiť žalobcovi, ktorý pri ukončení
odberu elektriny mal doručiť vyúčtovaciu faktúru žalovanej rovnako ako v predošlom roku. Žalovaná
má okrem Dohody o ukončení nájmu aj svedkov, ktorí túto skutočnosť potvrdia. Žalobca sa vyjadril, že
prvá preddavková platba, ktorú žalovaná realizovala bola 23.l.2019, čo nie je pravda, keď prvú platbu
žalovaná zrealizovala 18.4.2018, hneď po uzatvorení zmluvy. Každé ďalšie uhrádzala riadne a včas.

Je pravdou, že žalovaná uhradila platbu za mesiac január 2019 až dňa 23.1.2019, ale upomienka bola
vystavená až 28.1.2019, v čase, keď už úhrada bola vykonaná a pripísaná na účet žalobcu. Pripojila
podacie hárky zo dňa 18.4.2018, 16.5.2018, 18.6.2018, 16.7.2018, 12.9.2018, 16.10.201815.11.2018,
12.12.2018, 23.1.2019, 19.3.2019, 17.4.2019 na čl. 138-139, Dohodu o ukončení Nájomnej zmluvy zo
dňa 31.3.2019 na čl. 140, zdravotný preukaz na čl. 141.

9. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovanej uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje ako
vecne správny potvrdiť. Žalovaná spochybňuje zmluvnú podmienku ustanovujúcu poplatky za výzvy či
upomienky, ktoré predstavujú náhradu za administratívne služby spojené s neuhradením pohľadávky
včas. Poplatky za výzvy resp. upomienky slúžia na úhradu administratívnych nákladov, ktoré vznikli

v súvislosti s neuhradením dlhu včas a následným upomínaním dlžníka. Žalobca sa stotožňuje s
názorom okresného súdu, ktorý pri prieskume zmluvy a jej podmienok nezistil hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Skutočnosť, že žalovanej nebola
doručená vyúčtovacia faktúra za elektrinu, okresný súd zohľadnil pri priznaní úrokov z omeškania.
Žalobca, vzhľadom na predložené dôkazy, považuje nárok za dôvodný, dostatočne preukázaný a plne

sa stotožňuje s argumentáciou súdu pri vykonávaní dôkazov. Naopak argumenty žalovanej považuje za
nerelevantné a rovnako nespochybňujúce existenciu jeho nároku.10. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 30Csp/29/2021-132 zo dňa 25.11.2022 okresný súd doplnil rozsudok
okresnéhosúduč.k.30Csp/29/2021-112zodňa30.9.2022oIII.výrok,ktorýmžalobuvozvyškuzamietol
s poukazom na § 212 ods. 1, 2, § 225 ods. 1, 2 CSP. S odôvodnením, že žalobca nepreukázal doručenie

faktúry, teda nepreukázal počiatok omeškania žalovanej. Okresný súd doručil žalobu žalovanej dňa
27.1.2022, pričom od nasledujúceho dňa 28.1.2022 sa dostala do omeškania, od tohto dňa priznal
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny do zaplatenia. Žalovaná vzniesla námietku ohľadom
doručovania vyúčtovacej faktúry, pričom doručenie vyúčtovacej faktúry jednoznačne nepreukázal ani
žalobca. Doručenie vyúčtovacej faktúry okresný súd tak zohľadnil pri priznaní úrokov z omeškania

žalobcovi. Žalovaná tak od dňa doručenia žaloby mohla žalobcovi plniť. Vo zvyšnej časti uplatnených
úrokov z omeškania, t. j. od 18.7.2019 do 27.1.2022 žalobu zamietol, pričom okresný súd opomenul
rozhodnúť o zvyšku nároku žalobcu nad priznanú istinu s príslušenstvom.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 – ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),

oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťa(§355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím

ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej je možné priznať čiastočný úspech v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre čiastočnú zmenu napadnutého rozsudku postupom podľa § 388 CSP
a čiastočné potvrdenie postupom podľa § 387 CSP.

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 305,64

eur a úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 305,33 eur od 18.7.2019 do zaplatenia.

13. Dopĺňací rozsudok č. k. 30Csp/29/2021-132 zo dňa 25.11.2022 nebol napadnutý odvolaním strán,
preto výrok (III.) o zamietnutí žaloby vo zvyšku (úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 305,33 eur od
18.7.2019 do 27.1.2022), nadobudol právoplatnosť.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom (vyhovel žalobe) v sume
305,64 eur (282,83 eur + 22,50 eur upomienky + 0,31 vyčíslený úrok z omeškania), úroku z omeškania
5 % ročne zo sumy 305,33 eur (282,83 eur + 22,50 eur), upomienky od 28.1.2022 do zaplatenia,

s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľkou.

15. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak
nie je ustanovené inak.

16. Podľa § 14 ods. 1 CSP všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická
osoba adresu trvalého pobytu.

17. Podľa § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.
Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.

18. Podľa § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začatie konania.

19. Podľa § 42 CSP ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená
včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.20. V podaní zo dňa 25.5.2022 žalovaná vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti s tým, že ide
o spotrebiteľský spor a miestne príslušným súdom je Okresný súd Dunajská Streda podľa miesta
trvalého bydliska žalovanej.

21. Okresný súd v odseku 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku správne uzavrel, že na námietku
miestnej príslušnosti neprihliadol v zmysle § 42 CSP, keďže námietku miestnej nepríslušnosti vzniesla
žalovaná v podaní zo dňa 25.5.2022, avšak jej prvým procesným úkonom bol podaný odpor zo dňa
10.2.2022 (na čl. 66), ktorý však námietku miestnej nepríslušnosti neobsahuje. S ohľadom na uvedené

námietka žalovanej, že jej bola odňatá možnosť na riadne uplatnenie procesných prostriedkov na
ochranu jej záujmov neobstojí.

22.Podľa§183ods.1CSP,pojednávaniesamôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov.Pojednávaniemôže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali

zastúpiť.

23. S poukazom na obsah spisu vyplýva, že žalovanej bolo doručené predvolanie na termín
30.9.2022 dňa 13.9.2022. Žalovaná podaním zo dňa 26.9.2022, doručeným okresnému súdu dňa
27.9.2022 požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že nemá žiaden príjem (manželov dôchodok

vo výške 351,20 eur), nemá finančné prostriedky na cestu, je diabetický pacient, pravidelne si
aplikuje inzulín a z toho dôvodu je obmedzená časovo na opustenie bydliska (uvedené nepodporila
žiadnymi listinnými dokladmi). Dňa 27.9.2022 oznámil okresný súd žalovanej, že žiadosť o odročenie
pojednávania nebude akceptovať, nakoľko v žiadosti neuviedla a nepreukázala dôvody, pre ktoré
by malo byť pojednávanie odročené. Dňa 28.9.2022 žalovaná doručila okresnému súdu opakovanú

žiadosť o odročenie pojednávania (a odstúpenie pojednávania na Okresný súd Dunajská Streda),
v ktorom okrem iného zopakovala dôvody, že nemá žiaden príjem (manželov dôchodok vo výške
351,20 eur), nemá finančné prostriedky na cestu, je diabetický pacient, pravidelne si aplikuje inzulín
a z toho dôvodu je obmedzená časovo na opustenie bydliska (uvedené nepodporila žiadnymi listinnými
dokladmi). V odpovedi zo dňa 29.9.2022 okresný súd žalovanej oznámil, že na podanú námietku

(miestnej nepríslušnosti) už neprihliada a zároveň, že odročiť pojednávanie možno len z dôležitých
dôvodov podľa § 183 CSP. V zápisnici o pojednávaní zo dňa 30.9.2022 okresný súd konštatoval, že
žalovaná poslala žiadosť o odročenie pojednávania, ktorú neakceptoval pre absenciu vážnych dôvodov.

24. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, že sudkyňa okresného súdu pravdepodobne

nesprávnym procesným postupom znemožnila slabšej strane, aby uskutočnila jej patriace procesné
práva, kde došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Aj napriek tomu, že žalovaná upozornila na
svoj zdravotný stav, ktorý jej neumožňuje opustenie bydliska na dlhšiu dobu a zároveň upozornila na
finančnú situáciu rodiny, okresný súd toto neakceptoval, nevyhovel žalovanej a rozhodol bez prítomnosti
žalovanej.

25. Odročenie pojednávania vo väzbe na okolnosti prípadu je ponechané na úvahu súdu (môže
rozhodnúť), či túto procesnú možnosť (to je odročenie pojednávania) vo vzťahu k strane sporu využije, či
nie. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych
okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania

žiadosti o odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 19/2014).
Príčina, prečo sa účastník nemôže pojednávania zúčastniť a z ktorej dôvodu žiada o odročenie
pojednávania, sa musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou,
rozsahom alebo z iných dôvodov (sp. zn. 3 Obdo 11/2009).

26. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku odročovanie pojednávaní predstavuje
jeden z kľúčových problémov súčasného slovenského civilného procesu. Navrhovaná právna úprava
preto tento problém reflektuje sprísnenými podmienkami odročovania pojednávaní so zvýraznením
procesnej diligencie procesných strán a výnimočnosti odročovania, prostredníctvom reštriktívneho
výkladu § 179. Súd môže rozhodnúť o odročení pojednávania aj na návrh strany. Tento návrh môže

byť stranou podaný pred pojednávaním alebo aj počas prebiehajúceho pojednávania. Ak je návrh na
odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak
sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú
dané dôležité dôvody, druhou, kumulatívne splnenou, je to, že nemožno od strany alebo jej zástupcuspravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Návrh strany na odročenie pojednávania
musí obsahovať všeobecné náležitosti podania uvedené v ustanovení § 127 ods. 1 a 2 CSP, t.j. ktorému
súdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpisauvedeniespisovejznačkytohto

konania,akoajosobitnénáležitostivyžadovanévustanovení§183CSP,t.j.dôvododročeniaatelefónne
číslo alebo elektronickú adresu, na ktorých ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na
odročenie pojednávania. Návrh môže byť urobený písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe. Ak je návrh urobený v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, nie
je potrebné ho dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovaný podľa

osobitného predpisu, keďže nejde o podanie vo veci samej (pozri § 125 ods. 2 CSP). Návrh musí byť
súdu oznámený bezodkladne po tom, čo sa strana o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho
s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

27. Právo strany, aby jej bola prejednávaná verejne a za jej prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci

bez prítomnosti strany, ale tak, že súd je povinný umožniť strane uplatnenie tohto práva. Odročenie
pojednávania by mal byť výnimočný postup súdu, ku ktorému možno prikročiť po splnení zákonom
stanovených podmienok, ktoré je navyše podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vykladať reštriktívne.
Zákon ustanovuje strane povinnosť oznámiť súdu dôvod odročenia pojednávania bezodkladne. Súd
môžeposudzovaťžiadosťstranyoodročeniepojednávanialenzhľadiskadôležitýchdôvodov,existenciu

ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti
strany. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska
preukázania skutočností, z ktorej strana vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 183 ods.
1 CSP. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti strany hodnoverne
preukázaná, zostáva jej žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania

je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak strana tvrdí také
skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jej neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j.
také, ktoré jej neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné
z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, príp. odvrátená) pozri
obdobie uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. októbra 2010, sp. zn. 5Cdo 168/2010.

28. Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie okresného súdu o neodročení pojednávania, odvolací súd
považuje toto rozhodnutie za správne, keďže dôvody uvedené žalovanou nemožno považovať za
dôležité (pričom ani finančná situácia ako aj zdravotný stav žalovanej neboli okresnému súdu ani
preukázané). Okresný súd, tak ako ktorýkoľvek iný všeobecný súd, je v konaní povinný postupovať s

prihliadnutím na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania (článok 17 CSP), podľa ktorej aj postupoval.

29. Okresný súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu vznikol
zmluvný vzťah založený Zmluvou o dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti pre
miesto spotreby 3106069414, odberné miesto na adrese: F. E. XX, G. H., uzavretou konkludentne.

Uzavretie zmluvného vzťahu žalovaná potvrdila aj v podanom odbore (nerozporovala ani v odvolaní),
keď uhrádzala preddavkové platby vo výške 40 eur (spolu 320 eur) počnúc splatnosťou dňa 20.8.2018
a žalobca dodával žalovanej elektrinu v období do 13.7.2018 do 22.6.2019. K uzavretiu zmluvy medzi
stranami teda došlo konkludentne, pričom ani ustanovenie § 26 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z.
o energetike v znení k 20.8.2018 nevyžaduje pre daný typ zmluvy písomnú zmluvu. Žalobca sa dôvodne

voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy za dodanú elektrinu vo výške 282,83 eur vyčíslenej v zmysle
faktúry č. 7121556812 za obdobie od 13.7.2018 do 22.6.2019 ako rozdiel 602,83 eur (spolu za dodávku
a distribúciu elektriny s DPH za obdobie od 13.7.2018 do 22.6.2019) a uhradených preddavkov 320
eur so splatnosťou 17.7.2019. Okresný súd postupoval správne, ak uzavrel, že žalobca nepreukázal
doručenie vyúčtovacej faktúry žalovanej, avšak žalovanej bola spolu so žalobou táto vyúčtovacia faktúra

doručená. Túto skutočnosť zohľadnil tak, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou žalovanej
sumy 282,83 eur deň nasledujúci po doručení žaloby, t.j. od 28.1.2022.

30. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.31. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

32. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

33. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia

(§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od
začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy
pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia,
ktoré sa uviedli v žalobe. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane

konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také
rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou
v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú
povinnosť.

34. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

35. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno
v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom
procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu

len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej
inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa
novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

36. Právo strany sporu, aby vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti s možnosťou vyjadriť sa

k vykonávaným dôkazom, zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, znamená, že súd
je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená aj v
ustanovení § 160 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach
a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Osobitné prípady poučovacích povinností
formuluje Civilný sporový poriadok v jednotlivých ustanoveniach s cieľom dosiahnuť špeciálny prístup v

kontexte konkrétnej procesnej situácie. Je vždy na strane sporu, či náležite využije možnosti, ktoré sa jej
v súdnom konaní ponúkajú. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že práve žalobca nesie zodpovednosť
za to, že prezentuje súdu konzistentné skutkové tvrdenia podporené dôkazmi. Pokiaľ túto povinnosť
nesplní, prejaví sa to v rozhodnutí vo veci samej. Nedostatky v procesnej aktivite strany nemôže súd
v sporovom konaní riešiť prostredníctvom inštitútu špeciálneho procesného poučenia podľa § 129

ods. 1 CSP, pretože daná regulácia upravuje len dôsledky nedostatkov vo formálnych náležitostiach
žaloby, nie jej materiálnu podstatu. Inak povedané, prvoinštančný súd nemohol pri existujúcich vecných
nedostatkoch návrhu a pri nesplnení dôkaznej povinnosti, uvedené riešiť procesným poučením. Pokiaľ
by súd poskytol takúto nenáležitú pomoc jednej procesnej strane, potom by fakticky mohol neprimerane
odoprieť spravodlivý proces strane vystupujúcej v opačnom procesnom postavení, čo je neprípustné.

37. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky
potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a
povinnosť dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje obe strany sporu v konaní
ovládanom prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní, keďže nesplnenie tejto povinnosti môže

mať pre stranu nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku sporu. Okolnosť, že strana v
sporovom konaní nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa označuje v procesnej
teórii jeho procesnou zodpovednosťou. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou
tvrdenia. Dôkazným bremenom je zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zisteníz navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v
zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých
sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá

jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej
núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov
hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z
hľadiska hmotného práva.

38. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú zmluvu podľa § 26 ods. 1 zákona o energetike,
ktorá je zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzavretou
medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľkou. Na rozdiel od súdu prvej inštancie
má odvolací súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdeného nároku
týkajúceho sa požiadavky za zaplatenie poplatku za upomienky vo výške 22,50 eur (4 x 450,-eur)
v zmysle predloženého Cenníka za dodávku elektriny pre Domácnosť na čl. 12-13, ako aj nároku na

zaplatenie úroku z omeškania 0,31 eur v zmysle bodu 4.24 Obchodných podmienok dodávky elektriny
pri poskytovaní univerzálnej služby pre domácnosti spoločnosti ZSE Energia, a.s. Všeobecné obchodné
podmienky by mali zmluvu len dopĺňať a bežne sa priemerní spotrebitelia spoliehajú na vysvetľovaciu
funkciu všeobecných obchodných podmienok. Pokiaľ ide o pripojené obchodné podmienky, v konaní je
nesporné, že žalovaná ich nepodpísala, rovnako ako aj zmluvu o dodávke elektriny (zmluvný vzťah bol

medzistranamiuzavretýkonkludentne).Vsúvislostisobchodnýmipodmienkamipritomsúdnajudikatúra
ustálila, že obchodné podmienky sa môžu stať súčasťou zmluvy len prostredníctvom transparentnej
inkorporačnej doložky, čo však podľa odvolacieho súdu nebol prejednávaný prípad, keďže nielenže bod
6.1 Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti (na čl. 4) nezodpovedá
požiadavke transparentnej inkorporačnej doložky, ale predovšetkým k uzavretiu písomnej zmluvy medzi

stranami nedošlo. Žalobca teda nepreukázal, že v rámci konkludentného uzavretia zmluvného vzťahu
medzi stranami došlo k uzavretiu dohody o poplatku za upomienku vo výške 4,50 eur, aj dohody o úroku
z omeškania v prípade omeškania s úhradou preddavkovej platby bod 4.24 Obchodných podmienok.
S ohľadom na uvedené odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti
sumy 22,50 eur (4 x á 4,50 eur za upomienku) s príslušenstvom (5 % ročne zo sumy 22,50 eur od

28.1.2022 do zaplatenia) a 0,31 eur vyčísleného úroku z omeškania.

39.Spoukazomnauvedenévodseku38nebolopotrebnéskúmaťpostupompodľa§53ods.1(vspojení
s § 53 ods. 5 ) Občianskeho zákonníka, či poplatok za upomienku (úrok z omeškania preddavkových
platieb) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. K uvedenému však odvolací súd ešte dopĺňa, že

poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za upomienky), predstavujú plnenia,
ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie žalobcu spočívajúce v účtovaní uvedených poplatkov
možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce, preto sa s poplatkami za takéto plnenia
spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto

sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené poplatky nemožno chápať
ani ako poplatok za službu (plnenie), ktorá je poskytovaná spotrebiteľovi. Zreteľná je snaha právneho
predchodcu žalobcu o navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa neplniaceho si
svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej najmä v
ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností je nevyhnutné

ustáliť, že žalobca nemá právo požadovať úhradu poplatkov za upomienky (vrátanie príslušenstva),
nakoľko uvedené poplatky neprinášajú spotrebiteľovi žiadnu výhodu a slúžia iba záujmom veriteľa
ako dodávateľa, pričom uvedené poplatky umožňujú jednostranne navyšovať pohľadávku žalobcu bez
garancie maximálneho počtu uvedených poplatkov.

40. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

41. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
lenjednotlivýchplnení,ods.2akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.42. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

43. Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a náklady spojené s jej
uplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka).
Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo
podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre omeškanie
s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je
vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom.

44. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania vo výške 5 % zo sumy 282,83 od 28.1.2022 do zaplatenia.
Pokiaľ ide o deň vzniku omeškania 28.1.2022 s týmto sa odvolací súd stotožnil, keď okresný súd správne
uzavrel,žežalovanásadostaladoomeškaniadeňnasledujúcipodoručenížalobydňa27.1.2022,pričom
žalobca nepreukázal doručenie vyúčtovacej faktúry splatnej dňa 17.7.2019. Odvolací súd sa stotožnil
s výškou úrokov z omeškania 5 % ročne, keď výška základnej úrokovej sadzby, zverejnená na webovej

stránke I., bola t. j. 0 % spolu výška 5 % ročne v zmysle § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

45. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti

sumy 282,83 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 282,83 eur od 28.1.2022 do zaplatenia
ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP potvrdil a v časti sumy 22,81 eur, úroku z omeškania 5
% ročne zo sumy 22,50 eur o 28.1.2022 do zaplatenia postupom podľa § 388 zmenil a žalobu v tejto
časti zamietol.

46. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

47. Podľa § 384 ods. 3 CSP, odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.

48. V súvislosti s kópiami podacích lístkov zo dňa 18.4.2018, 16.5.2018, 18.6.2018, 16.7.2018,
12.9.2018, 16.10.2018, 15.11.2018, 12.12.2018, Dohodou o ukončení Nájomnej zmluvy zo dňa

31.3.2019 na čl. 140, zdravotný preukaz na čl. 141, ktoré žalovaná pripojila k odvolaniu, odvolací súd
uvádza, že na uvedené novoty s poukazom na § 366 v spojení s § 384 ods. 3 CSP na uvedené
neprihliadol, keď neboli splnené zákonné predpoklady. Podacie lístky zo dňa 28.1.2019, 19.3.2019,
17.4.2019 sú už v spise žalované na čl. 85 teda nešlo o novoty.

49. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,

ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia
§ 255 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a

od úspechu strany odčítať jej neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má strana
právo, aby mu druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo
bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechua neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

53. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa cit. ust. § 396 ods. 1, ods. 2
CSP v spojení s cit. ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že čiastočne úspešnému žalobcovi, ktorý dosiahol
v konaní čistý úspech 66 % ako rozdiel úspechu 83 % (priznaná suma 282,83 eur s príslušenstvom
28,43 eur) a neúspechu 17 % (zamietnutá suma 22,81 eur s príslušenstvom 40,95 eur), priznal nárok na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 66 % (keď nezistil dôvody
odôvodňujúce postup podľa § 257 CSP). O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §

262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne).

55. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto

súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a

hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

56. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).