Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8521010232
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8521010232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA

a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom dňa
14.02.2024, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin porušovanie ochrana stromov a krov podľa
§ 306 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo
dňa 24.03.2023, sp. zn. 1T/48/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXX/XX

u k l a d á :

Podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, v spojení s

§ 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest 450,- (štyristopäťdesiat) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
náhradný trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 24.03.2023, sp. zn. 1T/48/2021 bol obžalovaný A.
B. uznaný za vinného z prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona,
na tom skutkovom základe, že
- napriek tomu, že nedisponoval súhlasom Obce Ľubotín vydaným podľa § 69 ods. 1 písm. d/ zákona

č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na výrub drevín rastúcich v
zastavanom území obce podľa § 47 ods. 3 uvedeného zákona, ako ani rozhodnutím Okresného úradu
StaráĽubovňapodľa§68písm.c/zákonač.543/2002Z.z.oochraneprírodyakrajinyvzneníneskorších
predpisov o vydaní súhlasu podľa § 47 ods. 3 uvedeného zákona na výrub drevín rastúcich za hranicami
zastavaného územia obce, dňa 12.06.2020 v doobedňajších hodinách, v katastrálnom území obce C., v
lokalite „D. A.“, prostredníctvom F. A., bytom C., G. XX/XX, ktorého požiadal a ukázal mu ako má zrezať
stromy, zrealizoval vyrezanie stromov pagaštanu konského (Aesculus hippocastanum), a to jedného

stromu, rozkonárujúceho sa vo výške menšej ako 130 cm, ktorého jednotlivé kmene vo výške 130 cm
mali obvod 59 cm a 48 cm, ktorý strom rástol na parcele registra C parcelné číslo XXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 1035 m2 , evidovanej na liste vlastníctva č. X vedenom Okresným úradom
Stará Ľubovňa, katastrálnym odborom pre katastrálne územie C., ktorej výlučným vlastníkom je obec C.a ktorá sa nachádza v zastavanom území obce, ďalej jedného stromu s obvodom kmeňa 77,50 cm vo
výške 130 cm, jedného stromu s obvodom kmeňa 62 cm vo výške 130 cm, jedného stromu bez zisteného
obvodu kmeňa vo výške 130 cm, po ktorom ostal peň vo výške 34 cm s obvodom 89 cm, jedného stromu

rozkonárujúceho sa vo výške menšej ako 130 cm, bez zistených obvodov rozkonárených kmeňov v ich
výške130cm,poktoromostalpeňvovýške30cmsobvodom111cmajednéhostromurozkonárujúceho
sa vo výške menšej ako 130 cm, pričom obvod z neho zrezaného kmeňa vo výške 130 cm predstavoval
58 cm, ktoré rástli na parcele registra C parcelné číslo XXXX – trvalý trávny porast o výmere 7636
m2 , evidovanej na liste vlastníctva XXXX vedenom Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym

odboromprekatastrálneúzemieC.,ktorejvýlučnýmvlastníkomjeobžalovanýaktorásanachádzamimo
zastavaného územia obce, pričom spoločenská hodnota týchto vyrúbaných stromov predstavuje výšku
5.251,80 eur, čím takto spôsobil Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky - Okresným úradom Stará Ľubovňa, ekologickú ujmu vyjadrenú spoločenskou hodnotou drevín
v celkovej výške 5.251,80 eur a poškodenej obci Ľubotín majetkovú škodu vo výške 3,68 eur,

Za uvedený skutok mu súd uložil podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona,
§ 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a nezistení
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zákona, peňažný trest 750,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, obžalovanému ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol

byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 8 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, poškodenú Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky - Okresným úradom Stará Ľubovňa, s nárokom na náhradu škody odkázal na
konanie pred príslušným orgánom štátnej správy.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými
prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom prostredníctvom obhajcu dňa 05.04.2023
podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými
prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom prostredníctvom obhajcu dňa 05.12.2023.

Namietal, že je nepochybné, že žiadna iná osoba, než je on, nebola v súvislosti s výrubom stromov
dňa 12.06.2022 obvinená, obžalovaná, ani odsúdená. Podaná obžaloba voči nemu tvrdí, že on mal
spáchať trestný čin ako jediný páchateľ. Skutková podstatu trestného činu podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona
neobsahuje vo svojom objektívnom znaku pokyn na výrub ako samostatné konanie, ktoré by napĺňalo
znaky tejto skutkovej podstaty. Súd nesprávne za porušenia práva na obhajobu zmenil skutkovú vetu

obžaloby a tým aj právne posudzovanie skutku tak, že preukázané konanie svedka F. A., teda osoby
odlišnej od neho, ktoré mohlo naplniť skutkovou podstatu § 306 ods. 1 Tr. zákona, pripísal jemu. Svedka
F. A. kvalifikoval ako živý nástroj, napriek tomu, že nebolo vykonané žiadne dokazovanie v tomto smere
a teda F. A. mohol byť len nástrojom pre jeho konanie, za ktoré by zodpovedal. F. A. nebol pozbavený
spôsobilosti na právne úkony, nie je maloletou osobou, pričom trvá na svojom tvrdení, že A. žiaden

pokyn na výrub nedal, a ani to nie je možné, svedok A. nie je schopný komunikovať po slovensky a
on zase nevie komunikovať po rómsky a ich vzájomná komunikácia je doslova vylúčená. Svedok A.
nie je schopný hovoriť slovenským jazykom, nerozumie, huhle vo zvláštnej skomolenine rómštiny, z
ktorej prekladom mala problém aj privolaná tlmočníčka, keď nebol schopný zložiť ani svedeckú prísahu.
Pokyn F. A. nie je preukázaný žiadnym dôkazom použiteľným v trestnom konaní, neexistuje žiadna

listina, svedok takéhoto pokynu, ani iný dôkaz a za takýto nepovažuje ani výpoveď svedka A., ktorá je
nepoužiteľná. Svedok F. A. mimo súdu komunikuje prostredníctvom svojej ženy a tá tlmočí pre neho,
ako aj od neho, pričom nie je vôbec jasný súlad takéhoto tlmočenia. Svedok A. sám potvrdil, že za
neho hovorila žena a svedok B., rodina svedka A. potvrdila, že svedok A. nerozumie, niečo mu poviete
a on niečo iné rozpráva. Popiera, aby so svedkom A. dohadoval výrub a je to objektívne nemožné

pre nekompatibilitu jazyka. Čistenie cesty nezadal A., ale inej osobe, zrejme osobe menom H., a tej
aj odovzdal doklad obce na vyčistenie cesty, čo potvrdzujú aj dôkazy a to, že pán H. s pánom A. sa
mal hádať na danom mieste v daný deň, že kto bude čistiť, čo potvrdili aj svedkovia I. a B.. Svedkyňa
I. na pojednávaní uviedla, že v danom čase na danom mieste F. A. nepovedal, aby mu dal pán B.
pokyn, ale meno B. povedala iná svedkyňa (p. I.), ktorá v minulosti s ním mala spory a A. prikyvoval.

A. ho zrejme nepoznal po mene, len reagoval, ak mu nejaké meno, resp. priezvisko povedal niekto iný.
Zároveň poukazuje aj na to, že v komunikácii s A. sa slovo „výrub“ úplne zrejme pýtali svedka A. tretie
osoby, na čo on len reagoval. Je to logické, pretože ak vyrúbal stromy, tak sa ho každý následne pýtal
prečo ich vyrúbal. Nikto sa ho nepýtal na vyčistenie cesty s použitím týchto slov. Svedok A. na HP dňa25.01.2023 uviedol, že áno, on chcel, aby vyčistili cestu, pričom aj v prípravnom konaní v jeho výpovedi
uviedol, že ujko mu kázal čistiť cestu a presne neukazoval čo má čistiť, len že od hora až po koniec okolo
cesty. Na základe toho bola preukázaná existencia pokynu na vyčistenie cesty, ale nie výrub. Postupom

súdu prvého stupňa došlo k porušeniu práva na obhajobu, nakoľko súd zmenu právneho posúdenia, že
konal prostredníctvom F. A. (tzv. živý nástroj), vykonal až po prednesení záverečnej reči obhajoby, čím
mu odňal možnosť vyjadriť sa k takémuto právnemu posúdeniu vykonaného dokazovania, či navrhnúť
akékoľvek dôkazy. Písomné vyhotovenie rozsudku ale neobsahuje odôvodnenie právnej kvalifikácie a
skutočnosť prečo konanie dospelej a právne zodpovednej osoby F. A. posúdil ako jeho konanie. Ako

môže konať prostredníctvom inej osoby, ak medzi nimi nie je preukázaný žiadny vzťah, a ako mu môže
byť prečítané naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, ktoré naplnila tretia osoba, ktorá nie je ani
len spoluobvinená. Nemôže zodpovedať za konanie inej osoby, ale najmä sám nemôže byť uznaný
vinným, ak nenaplnil svojim konaním všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu a v danej veci
žiadny spolupáchatelia nie sú. OČTK, napriek tomu, že od počiatku mali vedomosť kto vykonal výrub
stromov v danej lokalite a na mieste identifikovali osoby vykonávajúce výrub a to F. A. a I. B., tieto osoby

o počiatku označovali len ako svedkov. Z uvedeného dôvodu akékoľvek výpovede svedkov F. A. a I.
B. považuje za nepoužiteľné v trestnom konaní, nakoľko tieto osoby nie sú svedkami, ale podieľali sa
aktívne na páchaní trestnej činnosti, resp. ju priamo páchali. Súd nezobral do úvahy aj iné úplne logické
vysvetlenie, ktoré podporili jeho tvrdenia a teda, že dal požiadavku na vyčistenie cesty skupine Rómov
pri obchode a bolo mu jedno, ktorý z nich ju vyčistí, pričom z týchto Rómov sa niektorí rozhodli, že

sa na to podujmú a ešte sa na tom aj pohádali pred svedkami na ceste a napokon jeden z Rómov,
s ktorým priamo on nehovoril a to konkrétne F. A., negramotný ale manuálne zručný, po príchode na
miesto zreže len najväčšie stromy, ktoré vidí a to kvôli drevu, pričom nejaké čistenie cesty ho nezaujíma,
a keď je konfrontovaný na mieste s rezaním stromov povie, že ujko mu tak kázal. J. F. A. je spôsobilá
na právne úkony, a preto nesie zodpovednosť za svoje konanie, pričom v danom čase neexistoval a

neexistuje v súčasnosti medzi ním a svedkom A. žiaden vzťah nadriadenosti, závislosti, či dokonca
strachu, donútenia alebo podriadenosti, ktorý by nútil F. A. dopustiť sa akéhokoľvek konania a na jeho
pokyn, žiadosť alebo rozkaz niečo urobiť. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
spod obžaloby ho oslobodiť, alebo vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoréneboliodvolanímvytýkané,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.poriadkua
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, aj keď z iných dôvodov, ako uviedol.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že zo spáchania skutku obžalovaného
usvedčuje primárne a priamo výpoveď F. A., ktorý na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaný mu
na mieste samom kázal stromy rezať a nie iba očistiť od konárov. Nemožno opomenúť vo vzťahu k nemu
znalecký posudok K. F., z ktorého vyplýva, že u osoby neboli zistené sklony k vymýšľaniu, skresľovaniu,

klamaniu alebo prezentovaniu udalosti vo svoj prospech, ani o ovplyvňovaní inými osobami. Tento
svedok sa vyjadril o všetkých podstatných skutočnostiach jednoducho, priamo a nebolo zaznamenané,
aby neprimerane dlho nad akoukoľvek skutočnosťou váhal. Obžalovaný je usvedčovaný aj výpoveďou
svedkyne I., kde súd osobitne poukazuje na vyjadrenie obžalovaného po príchode na miesto výrubu
„toto všetko bude zrezané, lebo je to burina“. Obranu obžalovaného, že oslovil iba Rómov, aby vyčistili

cestu a až na mieste videl vyrúbané stromy, súd hodnotí ako účelovú vzhľadom na výpoveď svedka G.,
ktorý výslovne uviedol, že po tom, čo boli privolaní na miesto skutku ako hliadka PZ, nič nebolo vyčistené
z kríkov, ale rúbané boli len stromy v hornej časti, čo podporuje výpoveď svedka A., že obžalovaný
kázal zrezať stromy. Následne sa dostavil na miesto obžalovaný, pričom žiaden zo svedkov na mieste
sa nachádzajúcich, a to I., I., L., či M. neuviedli, aby niektorému z Rómov vytýkal, resp. vyčítal, že

stromy vyrúbali alebo práca bola vykonaná v rozpore s jeho pokynmi. Naopak, z výpovedí svedkov L.
a osobitne M. vyplýva, že obžalovaný im predložil papier, ktorý ho mal oprávňovať na výrub stromov,
pričom tvrdenia obžalovaného, že bol po operácii očí a papier nemohol prečítať, a teda jeho znenie mu
nebolo známe, považuje za účelové.

Krajský súd, po oboznámení sa s odvolaním napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom predloženého
spisu v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol súdom prvého
stupňa posúdený ako prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona. Je
potrebné konštatovať, že vo vzťahu k žalovanému skutku boli vykonané dôkazy pred súdom prvéhostupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, a to zákonným
spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti,
pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje

krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu veci vychádzal, odvolací
súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností
v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané
procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie

obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu, a to aj s prihliadnutím na
návrhy a námietky procesných strán, pričom ani procesné strany sa nedomáhali v priebehu odvolacieho
konania vykonania ďalších dôkazov.

Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj
nepriamych dôkazov, z ktorých, bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný A.

B. spáchal skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa.

Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj prekonanie
nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v hodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12
Tr. poriadku, na vytvorenie záveru o tom, či došlo k spáchaniu skutku a ak áno, ako a k akému. Z

obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov
neodporuje základným princípom logického myslenia.

V súlade s uvedeným krajský súd konštatuje, že v prejednávanej trestnej veci je nepochybné, že k
zrezaniu šiestich stromov pagaštanu konského na predmetnej parcele došlo a že ide o trestný čin,

nakoľko k tomu došlo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a
krajiny a vo väčšom rozsahu. Zároveň je nepochybné, že predmetné stromy spílil F. A., ktorému pri tom
pomáhalI.B..Spornýmpretoostalo,čiospíleniestromovhopožiadalobžalovanýA.B.aleboobžalovaný
tak, ako to on tvrdí, ho požiadal iba o vyčistenie cesty, a k spíleniu stromov došlo iba pre nedorozumenie
v komunikácii medzi obžalovaným a F. A.. Krajský súd sa po oboznámení sa s vykonaným dokazovaním

stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že tvrdenie obžalovaného o tom, že došlo k nedorozumeniu v
komunikácii medzi ním a F. A. a že F. A. stromy spílil v rozpore s pokynom od obžalovaného B., ktorý
sa domáhal iba vyčistenia cesty, súd považoval za účelové v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.
Krajský súd pritom poukazuje na skutočnosť, že z výpovede svedka poškodeného N. G. vyplýva, že
obžalovaný sa ho dotazoval, či môže zrezať stromy, na čo mu povedal, že musí podať žiadosť a

postupovať v zmysle zákona, na výpoveď svedkyne N. I., ktorá uviedla, že keď sa pýtala F. A., kto mu
dovolil zrezať stromy povedal, že to mu nariadil pán, čo mal ženu sestričku, preto sa ho pýtala, či B., na
čo jej povedal, že áno a má pokyn zrezať celú alej, pričom obžalovaný B., ktorý bol na mieste prítomný,
výslovne uviedol, že toto všetko bude zrezané. Zároveň z výpovede svedkyne I. vyplýva, že A. jej najprv
povedal, že mu to kázala urobiť učiteľka, ale keď sa ho pýtala I., či to bol B., tak prikyvoval. Z výpovede

svedka M. zároveň vyplýva, že keď boli ako hliadka PZ privolaní k výrubu stromov, tak im obžalovaný
B. predložil papier, ktorý ho podľa neho oprávňoval na výrub stromov, s čím sa oni nestotožnili. Pýtal
sa Rómov, kto kázal rúbať stromy, na čo povedali, že to bolo na príkaz pána B., ktorý im dovolil drevo
zobrať a zároveň uviedol, že Rómovia na mieste prítomní povedali, že robili to, čo im povedal pán B., boli
privolaní pánom B., aby zrezali stromy a za odplatu si môžu zobrať drevo. Svedok L. rovnako uviedol, že

Rómovia na mieste skutku im uviedli, že výrub vykonávali na žiadosť pána B., ktorý im ukázal čo majú
vyrúbať a spíliť a drevo si môžu zobrať, pána B. žiadali o predloženie dokladu na povolenie výrubu a on
im predložil doklad, ale tento ho na výrub neoprávňoval. Pán B. bol prítomný na mieste a nepopieral,
že on požiadal Rómov o výrub, nakoľko si bol istý, že papier ho na výrub oprávňuje. Svedok A. zároveň
uviedol, že keď išiel do obchodu, zastavil ho jeden, či nechce drevo, išli spolu, ukázal mu ako to má

odrezať, že peň má ostať v zemi. Svedok B. uviedol, že B. mu povedal, aby tie stromy rezali celé, aby
tam prešiel traktor a keď tam prišli policajti, tak prišiel aj B. a povedal im, že má povolenie, pričom na
odstránenie rozporov mu bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej vyplýva, že ich
zastavil nejaký pán, že treba vyrezať nejaké stromy, aby prešiel traktor a ukázal na stromy, ktoré boli na
kopci, že treba zrezať zdola až hore a drevo si môžu zobrať. Oni aj pani I., aj polícii povedali, že stromy

im kázal rezať pán B., ktorý následne na miesto aj prišiel a ukazoval im nejaký papier. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, neuveril tvrdeniu obžalovaného, že došlo k chybe
v komunikácii medzi ním a F. A., ale uvedené tvrdenie vyhodnotil ako snahu obžalovaného zbaviť sa
trestnej zodpovednosti, vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu uvedených výpovedí je zrejmé, že aj kebydošlo k chybe v komunikácii, tak obžalovaný B. po tom, čo na miesto činu po výrube stromov prišiel,
nenamietal, že stromy boli vyrúbané v rozpore s jeho pokynom, nekonfrontoval s týmto prítomných
Rómov, ktoré stromy mali rúbať, ale policajtom predkladal papier, ktorý ho na uvedený výrub, podľa

jeho názoru, mal oprávňovať, pričom súd poukazuje na výpoveď svedkyne N. I., ktorá uviedla, že B.
sa vyjadril, že toto všetko bude zrezané. K uvedenému krajský súd dodáva, že z obsahu vykonaného
dokazovania nevyplýva, aby Rómom vykonávajúcim výrub stromov malo byť za toto zaplatené, resp.
poskytnutá iná odmena, z čoho je zrejmé, že ich tvrdenie o tom, že výrub vykonávali za drevo zo stromov,
ktorésipovýrubemalisľúbenézobrať,jemožnépovažovaťzapravdivé,nazákladečohojenepochybné,

že obžalovaný od počiatku Rómov žiadal o výrub stromov a nie iba o čistenie cesty, nakoľko z čistenia
cesty by nemali žiaden majetkový osoh a čistenie cesty by zrejme bezodplatne nevykonávali.

Na základe konštatovaného krajský súd dospel k záveru, že súhrn uvedených dôkazov preukazuje vinu
obžalovaného A. B. a tvorí logický a ničím narušovaný celok navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré
spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného.

Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného A. B. posúdil ako prečin porušovania ochrany
stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný tým, že v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu vyrúbal stromy, naplnil
tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu žalovaného prečinu.

Okresnýsúdprirozhodovaníotresteobžalovanéhosazároveňzaoberalajpoľahčujúcimiapriťažujúcimi
okolnosťami, pričom u obžalovaného konštatoval jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život, pri nezistení priťažujúcich okolností, pričom obžalovanému s použitím
§ 56 ods. 1, 2 Tr. zákona uložil peňažný trest 750,- eur a pre prípad, že by výkon uloženého peňažného

trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody na 8 mesiacov. K uvedenému
odvolací súd udáva, že vo vzťahu k ukladaniu peňažného trestu a jeho výmere, okresný súd nevykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaného a zisťovaním jeho osobných a majetkových pomerov, avšak
vzhľadom na vyšší vek obžalovaného už odvolací súd vec okresnému súdu za účelom doplnenia
dokazovania jeho výsluchom nevracal, a to aj z dôvodu, že obžalovaný pred okresným súdom vypočutý

nebol, ale opakovane dal súhlas na vykonanie hlavného pojednávania vo svojej neprítomnosti, rovnako
tak ako aj na vykonanie verejného zasadnutia pred odvolacím súdom. Krajský súd doplnil dokazovanie
na verejnom zasadnutí oboznámením lustrácie Sociálnej poisťovne, z ktorej vyplýva, že obžalovaný
toho času poberá starobný dôchodok vo výške 492,90 eur, preto s poukazom na výšku tohto dôchodku,
s poukazom na odstup času od skutku v trvaní takmer štyroch rokov, vzhľadom na skutočnosť, že z

odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol pred spáchaním žalovaného skutku trikrát
súdne trestaný, ale vo všetkých troch prípadoch ide o odsúdenia staršieho dáta z rokov 1964, 1966
a 1974, teda z obdobia spred päťdesiatich rokov s tým, že vo všetkých troch prípadoch sa na neho
hľadí, ako keby nebol odsúdený, dospel k záveru, že obžalovanému na jeho nápravu postačí uložiť
peňažný trest vo výmere 450,- eur, teda vo výške jedného jeho starobného dôchodku a náhradný

trest vo výmere troch mesiacov, pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený. Pri určení druhu trestu a jeho výmery krajský súd zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň
prihliadol aj na osobu obžalovaného a dospel k záveru, že uvedený trest je postačujúci na dosiahnutie
individuálnej a generálnej prevencie, na zabezpečenie ochrany spoločnosti a výchovu obžalovaného
k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, za súčasného odradenia iných od páchania trestnej

činnosti a zodpovedá zásadám ukladania trestov vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu páchateľa, s
poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu, pričom súd prihliadal aj na následok vo forme priamej
majetkovej škody spôsobenej obci Ľubotín, ktorej výšku 3,68 eur možno považovať za nepatrnú. Krajský
súd dodáva, že vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora nemohol namiesto peňažného trestu
ukladať podmienečný trest, nakoľko by došlo k zhoršeniu postavenia obžalovaného len na základe ním

podaného opravného prostriedku.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného poukazujúcim na skutočnosť, že žiadne pokyny na
vyrúbanie stromov svedkovi A. nedával, nebol schopný sa s ním dorozumieť, takýto pokyn nebol
preukázaný žiadnym dôkazom a došlo k nedorozumeniu v komunikácii, krajský súd v súhrne udáva, že

s uvedenými skutočnosťami sa vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na skutočnosť, že osoby F. A. a I. B. mali
byť vo veci obvinení a nemali byť len vypočutí ako svedkovia, krajský súd udáva, že z vykonanéhodokazovania vyplýva, že obžalovaný tieto osoby uviedol do omylu tým, že im deklaroval, že disponuje
súhlasom na výrub stromov, preto postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktoré tieto osoby
vypočúvali v procesnom postavení svedkov, považuje krajský súd za správny a zákonný.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že súd až po záverečných rečiach, upravil skutok tak,
že tento doplnil o konanie F. A., krajský súd udáva, že uvedený postup nie je v rozpore s Tr. poriadkom a
nedošlonímkporušeniuprávanaobhajobu,nakoľkoúpravaskutkuprvostupňovýmsúdomzodpovedala
obsahu vykonaného dokazovania.

Na základe uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.