Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Ndob/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222203095
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:2222203095.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej
a členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu: D.. M. Q.,
narodeného XX. P. XXXX, Š. XXX/XX, B., zastúpeného GRMAN & PARTNERS, s. r. o., advokátska
kancelária, Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: International Finance Group Slovakia s.r.o., Báč
113, IČO: 31 355 145, o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia, v konaní

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 22Cb/38/2022-51 zo dňa 14.
marca 2023, o nesúhlase Krajského súdu v Trnave s postúpením tohto sporu vedenom na Krajskom
súde v Trnave pod sp. zn. 31Cob/55/2023 z Krajského súdu v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Na konanie o odvolaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 31Cob/55/2023 j e p r í s
l u š n ý Krajský súd v Bratislave.

o d ô v o d n e n i e :

1.KrajskýsúdvTrnavepredložilNajvyššiemusúduSlovenskejrepubliky(ďalejtiež„najvyššísúd“)súdny
spis z dôvodu jeho nesúhlasu s postúpením mu veci Krajským súdom v Bratislave, podľa § 43 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), majúc
za to, že funkčne príslušným na konanie o odvolaní žalobcu je v danom prípade Krajský súd v Bratislave.

2. K dôvodom predloženého nesúhlasu Krajský súd v Trnave uviedol, že predmetom konania je nárok

vyplývajúci z obchodného záväzkového vzťahu podľa § 261 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len „ObZ“). Poukázal, že s účinnosťou od 1. júna 2023 bolo zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v súvislosti s novými sídlami s obvodmi súdov, novelizované znenie
ustanovenia § 34 CSP, ktoré v ods. 2 písm. b) upravuje funkčnú príslušnosť Krajského súdu v Bratislave,
ako súdu odvolacieho v obchodnoprávnych sporoch, pre súdy prvej inštancie v obvode Krajského súdu
v Nitre, Krajského súdu v Trnave, ako aj pre súdy prvej inštancie kauzálne príslušné v zmenkových

a šekových sporoch v tých istých obvodoch. Argumentoval, že prechodné ustanovenie § 471c CSP
upravuje vecnú a miestnu príslušnosť súdov prvej inštancie a pre určenie vecnej a miestnej príslušnosti
sú až do skončenia konania rozhodné okolnosti, ktoré tu existujú v čase začatia konania a trvajú až
do jeho skončenia. Poukázal, že v prechodnom ustanovení § 471c CSP absentuje úprava funkčnej
príslušnosti odvolacích súdov, preto sa na krajské súdu nevzťahuje. Vychádzajúc zo systematiky
Civilného sporového poriadku v jeho tretej hlave, upravujúcej príslušnosť súdov, tiež uviedol, že funkčnú

príslušnosť nemožno podriadiť pod vecnú alebo miestnu príslušnosť, keďže vecnú príslušnosť upravuje
prvýdielzákona,miestnapríslušnosťjeupravenávdruhomdiele,kauzálnupríslušnosťupravujetretídiel
a funkčná príslušnosť je upravená v štvrtom diele CSP. S ohľadom na uvedené je názoru, že ustanovenie
§ 471c CSP je potrebné vykladať s ohľadom na úpravu príslušnosti súdov v tretej hlave § 12 až 43
CSP. V nadväznosti na uvedené poukázal na princíp okamžitej aplikability procesnej normy, z ktorého
dôvodu je od 1. júna 2023 funkčne príslušným odvolacím súdom v obchodných sporoch v rámci obvodu

Krajského súdu v Trnave jedine Krajský súd v Bratislave.3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Trnave a
Krajskému súdu v Bratislave, podľa § 43 ods. 2 CSP príslušný na rozhodnutie o príslušnosti odvolacích
súdov, posúdil dôvodnosť predloženého nesúhlasu s postúpením a dospel k záveru, že nesúhlas

Krajského súdu v Trnave s postúpením mu daného sporu z Krajského súdu v Bratislave na odvolacie
konanie je dôvodný.

4. Pre rozhodnutie o príslušnosti odvolacieho súdu bola relevantná nasledovná právna úprava.

5. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

6. Podľa čl. 17 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

7. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne
predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide
o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú

súdy viazané.

8. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do
otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu (veta za bodkočiarkou v znení účinnom

od 1. júla 2023).

9. Podľa § 34 ods. 1 CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní
proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

10. Podľa § 34 ods. 2 CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu
vydanému v konaní podľa
a) § 22 písm. f) a h) a § 23 písm. f) a h) je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici,
b) § 22 písm. d) a g) a § 23 písm. d) a g) je príslušný Krajský súd v Bratislave,

c) § 22 písm. e) a § 23 písm. e) je príslušný Krajský súd v Košiciach.

11. Podľa § 22 CSP (Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch), na konanie v obchodnoprávnych
sporoch sú príslušné
a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,

b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,

g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP (v znení účinnom od 1. júla 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 471c CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), konania začaté a právoplatne neskončené
do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do
31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne
príslušného súdu na iný súd.

14. Podľa ust. § 3 ods. 7 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o
zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov
č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) [ďalej tiež „zákon č. 371/2004 Z. z.“], sídlom Krajského súdu vTrnave je mesto Trnava; jeho obvod tvoria obvody a) Okresného súdu Dunajská Streda, b) Okresného
súdu Galanta, c) Okresného súdu Senica, d) Okresného súdu Trnava.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom obchodnoprávnom spore rozhodol Okresný súd Dunajská
Streda rozsudkom zo dňa 14. marca 2023, č. k. 22Cb/38/2022-51, ktorým určil neplatnosť uznesení
mimoriadneho valného zhromaždenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu. V spore ide jednoznačne o obchodnoprávny spor vyplývajúci z práva osôb upravených v § 131
Obchodného zákonníka domáhať sa na súde vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia

spoločnosti s ručením obmedzeným. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca dňa 17. apríla
2023 odvolanie, ktoré bolo súdom prvej inštancie dňa 28. júna 2023 predložené Krajskému súdu v
Bratislave (ako súdu odvolaciemu). Krajský súd v Bratislave o odvolaní nerozhodol a v súvislosti s
novelou CSP, účinnou od 1. júna 2023, skúmajúc počas celého konania svoju funkčnú príslušnosť v
odvolacom konaní podľa § 40 veta pred bodkočiarkou CSP, postúpil vec na rozhodnutie Krajskému
súdu v Trnave ako súdu funkčne a kauzálne príslušnému. Pre rozhodnutie tohto sporu o príslušnosť

je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku časovej pôsobnosti právnych noriem upravených v § 34 ods.
1 a 2 CSP v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 471c CSP. Odvolacie konanie bolo začaté
pred nadobudnutím účinnosti novely, ktorou boli s účinnosťou od 1. júna 2023 menené aj ustanovenia
upravujúce funkčnú príslušnosť súdov na konanie o odvolaní a novoupravená kauzálna príslušnosť
súdov v obchodnoprávnych sporoch. Pre súdy preto vzniká otázka, či sa nová právna úprava funkčnej

príslušnosti má vzťahovať aj na odvolacie konania začaté pred účinnosťou novely.

16. Súčasťou tzv. súdnej reformy, vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku uskutočnenou jeho
novelizáciou, zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými
sídlami a obvodmi súdov, v znení zákona č. 398/2022 Z. z. ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z.

o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola s účinnosťou od 1. júna 2023 nová úprava príslušnosti súdov
na konanie v obchodnoprávnych sporoch, a to v prípade súdov prvej inštancie príslušnosti kauzálnej
(§ 22 - Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch), a v prípade odvolacích súdov funkčnej príslušnosti
odvolacích súdov v obchodnoprávnych sporoch (§ 34 ods. 1 a 2 CSP).

17. Vzhľadom na zákonný príkaz daný odvolaciemu súdu ustanovením § 40 veta pred bodkočiarkou
CSP, skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého (odvolacieho) konania, a keďže odvolacie konanie
vyvolané podaním odvolania v danom obchodnoprávnom spore začalo v dobe do 31. mája 2023,
bolo pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu potrebné sa prvotne zaoberať tým, ako

zákonodarca vyriešil aplikabilitu CSP v novelizovanom znení s účinnosťou od 1. júna 2023 ohľadom
príslušnosti krajských súdov na konanie o odvolaniach začatých pred týmto dátumom. Prechodné
ustanovenie § 471c CSP s účinnosťou od 1. júna 2023 zákonodarcom prijaté k novým úpravám tohto
kódexu procesného práva, predstavuje ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa určuje režim
dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy; teda

vzájomný vzťah týchto úprav.

18. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti (novej)
procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených)
predpisov. Zmyslom tohto princípu je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych

konaní. Súd ani sporové strany nemajú hľadať procesný režim v spleti prechodných ustanovení, ale
sústrediť sa na hmotnoprávnu podstatu veci. [porov. Števček in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1703]. Podľa rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež
„ústavnýsúd“),účelomprincípuokamžitejaplikovateľnostinovýchprocesnýchnoriem,tedapoužiteľnosti

nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy, je
zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho
sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (nález z
22.októbra2014sp.zn.PL.ÚS107/2011,uzneseniez12.apríla2018sp.zn.II.ÚS185/2018,uznesenie
z 22. septembra 2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z 8. februára 2023 sp. zn. II. ÚS 451/2022).

Podstatou princípu okamžitej aplikability je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím
sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom
sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu (nález zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017).19. Procesné právo v prípade stretu novej a starej právnej úpravy charakterizuje princíp okamžitej
aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1). [Števček in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komenár.

Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1701]. Princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy je
procesnému právu natoľko imanentný, že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach
procesnej úpravy - platí aj bez toho, aby bol vyjadrený (porov. Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič,
M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,
2017, 1064 - 1072 s.).

20. Prechodné ustanovenie § 471c CSP v účinnom znení k úpravám od 1. júna 2023, je výnimkou
z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej úpravy Civilného sporového poriadku
a vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne
príslušných.

21. Príslušnosť súdu na konanie o odvolaní, t. j. na konanie v druhej inštancii, sa označuje ako funkčná
príslušnosť; podľa § 34 CSP v znení účinnom do 31. mája 2023, o odvolaní rozhoduje krajský súd,
ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s princípom okamžitej aplikovateľnosti je však potrebné
aplikovať novú právnu úpravu funkčnej príslušnosti v obchodnoprávnych sporoch obsiahnutú v § 34
ods. 2 CSP (účinným od 1. júna 2023) aj na odvolacie konanie začaté a právoplatne neskončené do

31. mája 2023.

22. Pokiaľ teda na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému súdom prvej inštancie v konaní o
obchodnoprávnom spore podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne príslušný Krajský súd
v Trnave, zatiaľ čo s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie o odvolaní v zmysle § 34 ods. 2 písm. b)

CSP funkčne príslušný Krajský súd v Bratislave a súčasne § 471c CSP ako intertemporálne ustanovenie
explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa
dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, potom so zreteľom
na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je od 1. júna 2023 na odvolacie
konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 funkčne príslušný krajský súd určený podľa

úpravy CSP účinnej od 1. júna 2023, v danom prípade Krajský súd v Bratislave.

23. Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom vec predkladajúceho krajského súdu, že kauzálnu príslušnosť
nie je možné vnímať ako podmnožinou inej príslušnosti. Z ustanovení o systematickom členení
príslušnosti v Civilnom sporovom poriadku nevyplýva, že by sa kauzálna príslušnosť mala interpretovať

len ako podmnožina miestnej príslušnosti súdov. Najvyšší súd má za to, že jednotlivé druhy príslušnosti
súdu, ktoré Civilný sporový poriadok upravuje, nemožno stotožňovať alebo vnímať ako poddruhy inej
príslušnosti. Nezodpovedá tomu vyššie uvedená právna úprava. Skutočnosť, že kauzálna príslušnosť
má prioritnú povahu voči ostatným druhom príslušnosti (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 29.
januára 2019, sp. zn. 5Ndob/2/2019) neznamená, že by ju bolo možné vnímať ako poddruh inej

príslušnosti. Pri výklade prechodného ustanovenia § 471c CSP preto nemožno dospieť k záveru, že
by v ňom bolo skryto (v rámci vecnej alebo miestnej príslušnosti) zahrnuté aj zachovanie kauzálnej
príslušnosti. V prípade absencie funkčnej a kauzálnej príslušnosti v ust. § 471c CSP nejde o pravú
medzeru v zákone, teda o prípad, kedy úmyslom zákonodarcu nebolo vylúčiť zachovanie kauzálnej
a funkčnej príslušnosti. Zo znenia § 471c CSP podľa najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že

zákonodarca zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti v konaniach začatých do 31. mája 2023
v § 471c CSP neupravil vedome. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že zákonodarca v znení tohto
prechodného ustanovenia pristúpil k vymenovaniu iných druhov príslušnosti, ktoré zostávajú zachované
(vecnej a miestnej príslušnosti), avšak kauzálnu a ani funkčnú príslušnosť neuviedol, ako aj z porovnania
s prechodným ustanovením § 470 ods. 4 CSP. Následný prípadný rozpor s dôvodovou správou

a aj usmernením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nemožno odstraňovať výkladom,
ktorým by sa zmenil nepochybný obsah predmetného ustanovenia (čl. 3 ods. 1 CSP). Naopak,
opačným výkladom, podľa ktorého by konania o odvolaniach podaných do 31. mája 2023 mali byť
dokončené na pôvodných krajských súdoch funkčne príslušných podľa predpisov účinných do 31.
mája 2023, nerešpektuje podľa najvyššieho súdu účel sledovaný novelou, ktorým je v prvom rade

špecializácia súdov, vrátane krajských súdov. Takýto výklad by spôsobil neželanú dvojkoľajnosť, kedy by
odvolacie konania v obchodnoprávnych sporoch aj napriek zamýšľanej špecializácii naďalej prebiehali
aj na krajských súdoch, ktoré už podľa novej právnej úpravy nemajú byť súčasťou špecializovaného
obchodného súdnictva.24. Vecná príslušnosť určuje, či v určitej veci podľa jej povahy (ratione causae) majú rozhodovať ako
súdy prvej inštancie okresné súdy alebo súdy krajské (tu len ako výnimka v konaní o abstraktnej kontrole

v spotrebiteľských veciach, opomínajúc doposiaľ neskončené konania podľa Zákona o konkurze a
vyrovnaní). Miestna príslušnosť konkretizuje, ktorý z vecne príslušných súdov je príslušný na konanie a
rozhodnutie danej veci. K definovaniu kauzálnej príslušnosti sa najvyšší súd už skôr vyjadril v uznesení
z 29. januára 2019, sp. zn. 5Ndob/2/2019 tak, že osobitná úprava kauzálnej príslušnosti v ust. § 22 až 33
CSP je úprava obsahujúca kritériá určenia príslušného súdu, ktoré s ohľadom na predmet konania určujú

ako jediný oprávnený vo veci konať takto vymedzený súd aj pre prípad, že by bola inak založená podľa
všeobecných ustanovení týkajúcich sa miestnej príslušnosti príslušnosť iného prvoinštančného súdu.
Má tak povahu prioritnej voči všetkým ostatným do úvahy prichádzajúcim vymedzeniam príslušnosti.
Z uvedeného vyplýva, že tak ako to zreteľne vyplýva aj zo systematiky CSP, je potrebné medzi
uvedenými druhmi príslušností rozlišovať a nezamieňať či (účelovo) stotožňovať kauzálnu príslušnosť
súdu s jeho miestnou príslušnosťou. Uvedený záver o potrebe rozlišovania medzi zákonom upravenými

príslušnosťami je možné z obdobných dôvodov prijať aj v prípade úpravy vecnej a kauzálnej príslušnosti
(nie je možné ich stotožňovať a zamieňať).

25. Najvyšší súd zastáva názor, že aj v prípade ostatnej novelizovanej úpravy Civilného sporového
poriadku má mať prednosť metóda teleologickej interpretácie právnych noriem, najmä ak vychádzanie

úzko len z textu zákona v znení účinnom od 1. júna 2023, ktorý explicitne nevyjadruje všetky
aspekty určenia príslušnosti odvolacích súdov v (tzv. „starých“) odvolacích konaniach začatých do 31.
mája 2023, by v konečnom dôsledku spôsobilo nejednotnosť v príslušnosti pri rozhodovaní v rámci
obchodnoprávnych sporov v režime Civilného sporového poriadku, resp. v rámci registrových konaní
v režime Civilného mimosporového poriadku (tu porov. závery najvyššieho súdu v unesení z 27. júna

2023 sp. zn. 6Ndc/19/2023). Ustanovenie § 471c veta pred bodkočiarkou CSP sa výslovne vyjadruje
len k miestnej a vecnej príslušnosti súdov pre dokončenie konaní začatých a právoplatne neskončených
do 31. mája 2023, avšak neupravuje zachovanie funkčnej príslušnosti odvolacích súdov na odvolacie
konania začaté do 31. mája 2023.

26. Najvyšší súd v nadväznosti na vyššie uvedené uzatvára, že pre konania začaté a právoplatne
neskončené do 31. mája 2023 zákonodarca v prechodnom ustanovení § 471c CSP výslovne určil,
že sa majú dokončiť na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája
2023. Toto ustanovenie a contrario teda nepokrýva funkčnú ani kauzálnu príslušnosť odvolacích súdov.
Najvyšší súd pritom zastáva názor, že ak by zákonodarca mienil, aby sa tento prechodný právny

režim týkal aj funkčnej a kauzálnej príslušnosti, vyjadril by to výslovne tak, ako to v minulosti urobil
v prechodnom ustanovení § 470 ods. 4 CSP (konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo). Preto je pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu na konanie o odvolaní
v obchodnoprávnych sporoch potrebné vychádzať z okamžitej aplikability procesného predpisu (§ 470

ods. 1 CSP), súladne so zámerom „súdnej reformy“ zahŕňajúcej špecifické požiadavky zákonodarcu
smerujúce k špecializácii súdov (sudcov) v určitých druhoch sporov stanovených zákonom tak, ako je
tomu aj v danom obchodnoprávnom spore (§ 34 ods. 1 a 2 CSP). Tento zámer je možné vyrozumieť
aj z dôvodovej správy k zák. č. 150/2022 Z. z. (časť A), ktorá uvádza, že reforma súdnej mapy je
jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre

špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.

27. Najvyšší súd, v zhode s už skôr vysloveným právnym názorom v rozhodnutí sp. zn. 5Ndob/5/2023
zo 16. augusta 2023, pri rozhodovaní o funkčnej príslušnosti súdu podľa § 34 ods. 1 a 2 CSP
na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v danom obchodnoprávnom spore súdom prvej

inštancie, ktorý je expressis verbis vymenovaný v § 22 písm. g) CSP, prihliadajúc na článok 4 ods.
1 Základných princípov CSP, považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ jedným z nosných dôvodov
tzv. súdnej reformy bola špecializácia súdov, v CSP explicitne zvýraznená novou úpravou kauzálnej
príslušnosti súdov (na konanie v obchodnoprávnych sporoch v § 22), je nespochybniteľné, že pod
funkčnúpríslušnosťkrajskýchsúdovvymenovanýchv§34ods.2písm.a)ažc)CSPjepotrebnézahrnúť

všetky obchodnoprávne spory riešené na všetkých súdoch prvej inštancie spadajúcich tak do obvodov
týchto troch krajských súdov, ako aj do obvodov krajských súdov vymenovaných v § 22 písm. d) až h)
CSP. To, ktoré súdy prvej inštancie (okresné, mestské) patria do obvodu konkrétneho krajského súdu,
stanovuje § 3 zák. č. 371/2004 Z. z. Keďže ustanovenie § 34 ods. 2 CSP nestanovuje inak, niet pochýbo tom, že (a contrario) podľa § 34 ods. 1 CSP je od 1. júna 2023 daná funkčná príslušnosť Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Košiciach ako súdov výhradne
špecializovaných na konania o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným v obchodnoprávnych sporoch

všetkými súdmi prvej inštancie vo vlastnom obvode (teda nie len okresným alebo mestským súdom
v sídle krajského súdu). Na rozdiel od tejto príslušnosti, zahŕňajúcej všetky okresné, resp. mestské
súdy v obvode týchto krajských súdov podľa zák. č. 371/2004 Z. z., potom nie je prijateľný taký výklad
ust. § 34 ods. 2 CSP, vychádzajúci úzko len z jeho jazykového znenia, podľa ktorého by uvedené
krajské súdy boli príslušné aj na ďalšie konania o odvolaniach v obchodnoprávnych sporoch, avšak

len proti tým rozhodnutiam, ktoré by vydali súdy prvej inštancie výslovne uvedené v § 22 písm. d) až
h) CSP (okresné súdy v sídle ostatných krajských súdov). Takáto dvojkoľajnosť jednoznačne nebola
úmyslom zákonodarcu. V tomto kontexte je na odkaz na ustanovenie § 22 (ako aj § 23) uvádzanom
v § 34 ods. 2 CSP potrebné nahliadať tak, že pokiaľ základom súdnej reformy je špecializácia súdov/
sudcov, ustanovenie § 22 z hľadiska kauzálnej príslušnosti súdov prvej inštancie stanovuje, ktoré z
týchto súdov konajú v obchodnoprávnych sporoch, a to s dôrazom na kauzu - právny charakter týchto

sporov, potom ich majú riešiť pre celý obvod krajského súdu. Preto aj pre interpretáciu ustanovenia §
34 ods. 2 CSP z hľadiska účelu súdnej reformy je podstatné hľadisko obchodnoprávneho charakteru
sporov a obvodu krajského súdu, uvádzaného v § 22 písm. d) až h) CSP. Najvyšší súd pri tomto závere
vychádzal čiastočne z gramatického výkladu § 34 ods. 2 CSP, najmä z časti „Na konanie o odvolaní proti
rozhodnutiu vydanému v konaní podľa..., kde bol zákonodarcom zvolený dôraz na konanie vymedzené

v § 22 CSP (a nie na súd rozhodujúci podľa § 22 CSP), ktorý upravuje kauzálnu príslušnosť súdu
v obchodnoprávnych sporoch ako aj z teleologického výkladu zohľadňujúceho účel novely, ktorým je
špecializácia súdov (vrátane odvolacích súdov) s cieľom zabezpečenia rýchlosti, kvality a efektívnosti
rozhodovania v obchodnoprávnych sporoch, a zároveň vychádzal z absencie prechodného ustanovenia,
ktoré by obsahovalo odlišnú úpravu. Najvyšší súd aplikoval pri zvolenom riešení aj základné princípy

civilného sporového poriadku vymedzené v čl. 4 ods. 1 CSP a čl. 17 CSP.

28. Najvyšší súd dodáva, že ustanovenie § 34 ods. 2 CSP je pri jeho interpretácii potrebné vnímať ako
normu, ktorá síce nejednoznačne a vnútorne rozporne odkazuje na ust. § 22 CSP čo do identifikácie
súdov prvej inštancie podriadených týmto odvolacím súdom, avšak zároveň ako ustanovenie, ktoré

vymedzuje výlučný okruh odvolacích súdov pre oblasť obchodnoprávnych sporov (tu akcentujúc dikciu §
34 ods. 2 - „Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní...“, teda nielen pre rozhodnutia
vydané uvedenými súdmi, ale pre všetky rozhodnutia, kde konanie má charakter obchodnoprávnej
sporovej agendy). To, že zákonodarca opomenul, že obchodnoprávnu agendu do 31. mája 2023 viedli
všetky súdy Slovenskej republiky, ako aj to, že môže nastať situácia, že nielen súdy výslovne uvedené v

§ 22 CSP aj v budúcnosti budú takúto agendu rozhodovať, nemôže viesť k inému záveru, ako tomu, že
rigidný gramatický výklad predovšetkým ustanovení § 34 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 22 CSP spôsobí
sťaženú realizáciu špecializácie súdnictva (tzv. súdnej reformy).

29. Najvyšší súd pri rozhodovaní o príslušnosti, prihliadajúc primerane aj na článok 17 Základných

princípov CSP, v zhode s už vysloveným obdobným názorom v rozhodnutí najvyššieho súdu z 27. júna
2023 sp. zn. 6Ndc/19/2023 a v rozhodnutí ústavného súdu č. k. IV. ÚS 257/2023 - 38 z 27. júna 2023,
poukazuje aj na efektivitu konania a v neposlednom rade na zachovanie účelu súdnej reformy. Pre
úplnosť uvádza, že týmto nedochádza k porušeniu základného práva na zákonného sudcu (§ 3 ods.
3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a ani k porušeniu

procesnoprávnejzásadytzv.perpetuatiofori(vzmysle§36CSPpríslušnosťurčenápodľarozhodujúcich
skutočností existujúcich v čase začatia konania zostáva zachovaná pre celé konanie [perpetuatio fori],
avšak v danom prípade došlo k zmene funkčnej príslušnosti na základe okamžitej aplikability právnej
úpravy zmien v nastavení súdnej mapy, kompetencií súdov v rámci súdnej reformy.)

30. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s
postúpením veci Krajským súdom v Bratislave je dôvodný, preto rozhodol tak, ako vyplýva z výroku
tohto uznesenia. Funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní voči rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda je Krajský súd v Bratislave [§ 34 ods. 2 písm. b) CSP v spojení s § 22 písm. g) CSP].

31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.