Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623010815
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2623010815.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzjejpredsedníčkyJUDr.KatarínyBatisovejačlenovsenátuMgr.

Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Senica z 03.01.2024, č. k. 23T/43/2023 – 255, na verejnom zasadnutí konanom
06.02.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,

o d s u d z u j e :

podľa § 360a ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 03.01.2024, č. k. 23T/43/2023 – 255 (ďalej
len napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo spáchania
prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 2 písm.

a) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na skutkovom
základe, že
od presne nezisteného dňa v mesiaci júl 2022 až do 18.07.2023 na rôznych miestach v meste C.
opakovane a sústavne kontaktoval svoju bývalú družku C. D. a vyhľadával jej osobnú blízkosť proti jej
vôli tým spôsobom, že jej takmer každý deň telefonoval a opakovane jej i viackrát denne posielal na
jej mobilný telefón textové správy prostredníctvom SMS a aplikácie WhatsApp z rôznych telefónnych
čísiel, v ktorých jej najprv písal, že ju miluje a nech sa k nemu vráti a následne jej zase vulgárne nadával,

ponižoval ju a vyhrážal sa jej, a takto ju opakovane neustále kontaktoval aj zasielaním správ a hovormi
cez aplikáciu messenger prostredníctvom viacerých profilov, ktoré si za tým účelom vytvoril na sociálnej
sieti facebook, pričom ju takto kontaktoval aj po tom, čo mu poškodená viackrát povedala, že si to neželá
a žiadala ho, aby jej dal pokoj a nekontaktoval ju a zablokovala si viaceré telefónne čísla a profily, zktorých jej volal a písal správy a taktiež ju napriek tomu, že mu opakovane povedala, aby za ňou nechodil
a že sa ho bojí, vyhľadával v C., keď venčila psa a žiadal ju, aby sa k nemu vrátila, dňa 12.06.2023 v
čase o 15.40 h za ňou prišiel do zamestnania a na E. F. pred budovou G., kam za ním vyšla, jej vulgárne

nadával, bránil jej svojím telom v odchode, natláčal sa na ňu tvárou v tvár a vyhrážal sa jej slovami „že
jej nedaruje ani cent, bude sa báť chodiť po ulici a bude nosiť hlavu na ramene“, dňa 13.06.2023 v čase
po 15.20 h sa poškodenej C. D. prostredníctvom SMS správ zaslaných H. D., kamarátovi jej kolegyne
G. H. B. - C., vyhrážal so slovami že „bude chodiť bez jazyka a bude chodiť slepá a hluchá“ a následne
dňa 18.07.2023 v poobedňajších hodinách v meste C., E. I. C. X, pri kancelárii poisťovne Allianz zastavil

s osobným motorovým vozidlom zn. Honda, ev. č. C., tmavomodrej farby, vedľa tam zaparkovaného
vozidla poškodenej, v ktorom táto ešte sedela, otvoril jej dvere na strane vodiča, chytil ju za ruku, ktorú
po chvíli pustil a vyhrážal sa jej, že to nerozchodí, že jej nedaruje ani cent a že si to zapamätá, po čom
odišiel preč a poškodená zo strachu požiadala kolegu, aby ju autom sprevádzal na spiatočnej ceste
do C., pričom toto konanie obvineného A. B. poškodenú C. D. dlhodobo obťažovalo a obmedzovalo,
psychicky ho zle znášala a mala z neho strach o svoj život a zdravie, bála sa chodiť po vonku a autom

sama a neustále kontrolovala, či ju obvinený nesleduje, čo podstatne zhoršilo kvalitu jej života.

2. Okresný súd obžalovanému uložil podľa § 360a ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m)
Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého ho
podľa § 48 ods. 2 psím. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že obžalovaný na hlavnom
pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine podľa § 257 písm. b) Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.),
ktoré bolo súdom prijaté, preto bolo vykonané dokazovanie len čo do výroku o treste. Následne okresný
súd v odôvodnení zrekapituloval výsledky dokazovania, ktoré ohľadom tohto výroku vykonal.

4. K výroku o treste obžalovaného okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pokiaľ
ide o spôsob spáchania činu, následok, zavinenie a pohnútku vychádzal z okolností spáchania skutku,
ku ktorému sa obžalovaný v celom rozsahu priznal. Obžalovaný v období od júla 2022
až do 18.07.2023 proti vôli poškodenej túto prenasledoval tak, že ju neustále kontaktoval telefonicky,
sms správami z viacerých čísiel a profilov, ktoré si na tento účel zriadil, pričom tak konal aj napriek

tomu, že poškodená mu výslovne uviedla, že si neželá, aby ju kontaktoval a telefónne čísla a profily
na obžalovaného na sociálnej sieti si zablokovala, taktiež ju zámerne a opakovane vyhľadával proti
jej vôli aj osobne a chcel, aby sa k nemu vrátila, prišiel za ňou aj do práce na E. F. J. C., kde jej
vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, tiež sa jej vyhrážal prostredníctvom sms správ cez tretiu osobu
spôsobom uvedeným v skutkovej vete. Obžalovaný poškodenú prenasledoval takým spôsobom, že to

mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jej život alebo zdravie alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu
jej života tým, že sa jej vyhrážal ublížením na zdraví, vyhľadával jej osobnú blízkosť a kontaktoval ju
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby a inak proti jej vôli. Obžalovaný zasiahol a porušil
záujem chránený spoločnosťou pred dlhodobým prenasledovaním iného, ohrozil medziľudské vzťahy a
právo človeka na pocit bezpečia a kvalitného života. Vo vzťahu k zavineniu mal súd preukázaný priamy

úmysel.

4.1. Z hľadiska posúdenia osoby páchateľa, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného
zo spisu vyplýva, že obžalovaný bol celkom deväťkrát odsúdený, avšak z toho v ôsmych prípadoch
sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, čo mal súd preukázané odpisom z registra trestov GP SR.

Odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Skalica zo dňa 21.11.2011, sp. zn. 4T/112/2011,
právoplatným dňa 21.12.2011 pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
a prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest povinnej práce
vo výmere 300 hodín, ktorý bol dňa 19.01.2015 premenený na trest odňatia slobody v trvaní 133 dní
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest vykonal dňa

20.07.2015. Okrem tohto odsúdenia bol obžalovaný odsúdený za rôznu trestnú činnosť, majetkovú
trestnú činnosť, ale i násilnú trestnú činnosť, z toho šesťkrát bol odsúdený na podmienečný trest odňatia
slobody, zakaždým sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Skalica zo dňa 25.11.2019, sp. zn. 8T/34/2019, právoplatným dňa
28.01.2020 pre prečin ohrozovania obehu peňazí podľa § 273 Trestného zákona na trest povinnej práce

vo výmere 160 hodín, ktoré dňa 05.11.2020 vykonal. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR je
zrejmé, že obžalovaný sa doposiaľ dopustil celkom siedmych priestupkov, všetko len drobné priestupky
na úseku cestnej premávky, za čo mu boli uložené blokové pokuty.4.2. Zo znaleckého posudku PhDr. Andreja Benkoviča, znalca z odboru psychológia, odvetvia klinická
psychológia dospelých, poradenská psychológia okrem iného vyplýva, že osobnosť obžalovaného je
akcentovaná, prítomné disociálne črty osobnosti už v období dospievania v podobe porúch správania.

Afektemotivita je nestála, je náladový, impulzívny. Afinita k emočným rozladom pri nezdaroch, snahou
o rýchle uspokojovanie potrieb a iritáciou pri hatení jeho potrieb. V takýchto situáciách skôr koná ako
myslí. Agresivita nie je však zvýraznená črta jeho osobnosti, skôr impulzívne popudy s následným
nepremysleným konaním pri celkovo slabšej sebaregulácii správania. Obžalovaný nie je bazálnym
agresorom, agresivita nie je zvýraznená črta osobnosti obžalovaného, zvýraznenou črtou je impulzivita.

V interagovaní s druhými je družný, vie si vytvoriť vzťah, vie sa presadiť vo vzťahoch. Neraz sa zo
zištných dôvodov nechá vo vzťahu viesť, zostane pasívny, očakáva, že sa o neho niekto postará,
jedná sa o manipulačnú techniku. Má tendencie k emocionálnej manipulácii. Z hľadiska resocializačnej
prognózy, resp. možnosti recidívy, znalec zhodnotil možnosť resocializácie obžalovaného ako priaznivú
prognózu nápravy. Má osvojené všeobecné morálne a etické zásady, normy, ale vo svojom živote sa ich
zo zištných dôvodov nedrží, častejšie ich opúšťa, ak vníma nejakú výhodu, či osobný zisk.

4.3. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností okresný súd u obžalovaného zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť a jednu priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu,
tento úprimne oľutoval, čo mu poľahčilo s poukazom na § 36 písm. l) Tr. zák. Obžalovaný už bol v
minulosti za trestný čin odsúdený (odsúdenie Okresným súdom Skalica sp. zn. 4T/112/2011), čo mu
priťažilo s poukazom na § 37 písm. m) Tr. zák.

4.4. Trestná sadzba pri tomto trestnom čine je stanovená v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky. S
prihliadnutím na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je zrejmé, že hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby zostala nedotknutá.
4.5. Okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa § 360a ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38
ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák. vo výmere 8 mesiacov. I napriek tomu, že obžalovaný

sa trestnej činnosti nedopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia, mal súd za to, že uloženie „len“ podmienečného trestu odňatia slobody
by bolo neprimerane mierne a to s poukazom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život, jeho trestnú minulosť, keď bol už v minulosti deväťkrát odsúdený, z toho šesťkrát na
podmienečný trest odňatia slobody. Taktiež mal súd za to, že okolnosti prípadu odôvodňujú uloženie

trestu odňatia slobody nepodmienečného, ku ktorému súd aj pristúpil k lepšiemu zabezpečeniu ochrany
spoločnosti a nápravy páchateľa. Okresný súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov, teda mierne nad dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej
sadzby, majúc za to, že takto uložený trest je primeraný. Poukázal na závery znaleckého posudku,
keď znalec z hľadiska resocializačnej prognózy zhodnotil možnosť resocializácie obžalovaného ako

priaznivú prognózu nápravy. Obžalovaný nie je bazálnym agresorom, agresivita nie je zvýraznená črta
osobnosti obžalovaného, tou je jeho impulzivita. Má osvojené všeobecné morálne a etické zásady i
normy. Obžalovaný sa k svojej trestnej činnosti stavia kriticky, svoje konanie oľutoval, poškodenej sa
ospravedlňuje, ako sám uviedol, všetko si uvedomil, spravil chybu, mrzí ho to, má zamestnanie ako vodič
medzinárodnej kamiónovej dopravy, o ktoré nechce prísť. Zamestnávateľ mu prisľúbil prácu na konci

marca, kedy by mohol absolvovať cestu s kamiónom do Holandska. Obžalovaný má jednu vyživovaciu
k mal. A. K., chce riadne pracovať a behom prvej cesty, ktorú má od zamestnávateľa prisľúbenú po
prepustení z výkonu trestu na konci marca, by si hneď doplatil zameškané výživné. Súd mal za to,
že s ohľadom na okolnosti prípadu, ako aj osobu obžalovaného a jeho postoj k trestnej činnosti, je
takto uložený trest primeraný, splní funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej)

a zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
4.6. Na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

5. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný
vzdal práva na podanie odvolania, aj za oprávnené osoby. Prokurátor podal odvolanie a to proti výroku
o treste v neprospech obžalovaného.
6. Zahlásené odvolanie prokurátor odôvodnil osobitným písomným podaním v ktorom argumentoval
nasledovne:

„V prvom rade dávam do pozornosti skutočnosť, že v prípade obžalovaného nejde o bezúhonného
občana, ale o recidivistu s 9 právoplatnými odsúdeniami za rôzne trestné činy, medzi inými aj násilnej
povahy.Obžalovaný si z predchádzajúcich odsúdení celkom zjavne nezobral nijaké ponaučenie ani na neho
nemali žiadny prevýchovný vplyv, pozitívny efekt a nedokázali mu zabrániť, resp. ho neodradili od
spáchania ďalšieho trestného činu násilného charakteru.

Aktuálne posudzovaný skutok páchal obžalovaný po dobu minimálne jedného roka, kedy opakovane
napriekodporuaprejavunevôlepoškodenej,tútoopakovanevyhľadával,atakovalmasívnymzasielaním
správ a rôznymi telefonátmi, čím ju prenasledoval, vyhrážal sa jej, vulgárne ju osočoval, verbálne
napádal, čo v nej nepochybne vzbudzovalo dôvodnú obavu o život i zdravie a tak podstatným spôsobom
zhoršoval kvalitu jej života. K spáchaniu skutku sa v plnom rozsahu priznal, ako i skutok úprimne oľutoval

až v súdnom konaní. Do tej doby de facto nijakú úprimnú ľútosť nad svojím správaním neprejavil.
Súdom uložený trest je podľa môjho názoru neprimerane benevolentný a nedostatočný na jeho nápravu,
neodradí ho od páchania ďalšej trestnej činnosti a zároveň je nedostatočný na ochranu spoločnosti.
Trest odňatia slobody uložený obžalovanému nespĺňa náležitosti sledované ustanovením § 34 ods. 1
Tr. zák. Trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený považujem za príliš mierny vzhľadom k
závažnostispáchanejtrestnejčinnosti(dlhodobéagresívnenásilnékonanie/prenasledovanievočiblízkej

osobe), nie je spôsobilý zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ani nevytvorí podmienky na jeho
prevýchovu a vedenie riadneho života. Súčasne o treste odňatia slobody v súdom stanovenej výmere
s prihliadnutím na osobu obžalovaného a históriu jeho kriminálnej minulosti, nemožno hovoriť o tom
že iných odradí od páchania trestnej činnosti, alebo že by vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Znalec PhDr. Benkovič síce v záveroch znaleckého posudku skonštatoval, že prognóza nápravy
obžalovaného je priaznivá, avšak s týmto tvrdením nemožno celkom bez výhrady súhlasiť a treba ho
vnímať s veľkou rezervou, a to práve preto, lebo obžalovaný už bol opakovane odsúdený, bola mu
predĺžená skúšobná doba podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, dokonca už má
skúsenosti s nepodmienečným výkonom trestu odňatia slobody a i napriek tomu spáchal ďalší úmyselný

trestný čin, ktorý páchal po dobu viac ako jedeného roka voči osobe, ktorú mal podľa jeho slov rád. Ak
predchádzajúcich 9 odsúdení sa na obžalovanom neprejavilo v pozitívnom zmysle a neodradilo ho od
spáchania ďalšieho trestného činu, ťažko možno súhlasiť s tvrdením znalca o priaznivej prognóze jeho
nápravy a rovnako tak s tým, že trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby je dostatočný.
Aj v súvislosti s agresivitou, ktorú znalec nevidel v osobnosti obžalovaného, treba uviesť, že s týmto

nemožno súhlasiť, pretože sám obžalovaný priznal, že s agresivitou má problémy a tomuto faktu
nasvedčuje nepochybne aj charakter jeho osobnosti, keďže trestné činy výtržníctva podľa § 364 Tr. zák.,
ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. a nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Tr. zák. sú
úmyselné trestné činy, ktoré obžalovaných spáchal násilným a agresívnym spôsobom.
Motívom konania obžalovaného malo byť to, že poškodená chcela, aby jej vrátil peniaze. Ak ako

tvrdí, že v danej dobe mal dobrú prácu ako vodič kamióna a dobre zarábal, tak zjavne bolo v jeho
možnostiach poškodenej peňažné prostriedky vrátiť, avšak toto neurobil a práve naopak absolútne nad
rámec slušného a primeraného správania niekoľko mesiacov atakoval a terorizoval poškodenú.
Skutočnosť, že obžalovaný má mať prisľúbenú prácu (čo nateraz nijakým spôsobom vôbec nepreukázal)
a že dlhšie trvanie obmedzenia jeho osobnej slobody mu spôsobuje komplikácie, nie je dôvodom na

uloženie tak mierneho trestu, ako mu súd uložil, pretože v čase keď skutok páchal, bol zamestnaný,
mal príjem a i napriek tomu páchal trestnú činnosť. Uvedené si mal uvedomiť v čase, keď poškodenú
vyhľadával, kontaktoval a obťažoval, čo však neurobil a preto si so svojím protiprávnym konaním musí
niesť aj následky v podobe primeraného a spravodlivého trestu odňatia slobody.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti i na záverečnú reč navrhujem, aby krajský súd napadnutý

rozsudok v časti výroku o treste tento zrušil a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov.“
7. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu a uviedol,
že sa ponaučil, uvedomuje si nevhodnosť svojho správania, ohľadom čoho opakovane vyslovil úprimnú
ľútosť. Nesúhlasí s názorom, že trest nie je dostatočný na nápravu páchateľa, keď podľa znaleckého

posudku obžalovaný je osobou impulzívnou a nie agresorom. Uložený trest je primeraný, tiež s ohľadom
na resocializáciu obžalovaného a jeho návrat do zamestnania, kedy v prípade dlhšej detencie by bola
táto resocializácia veľmi sťažená a možnosť získania obdobného zamestnania vylúčená. Dlhší trest
by mal zároveň dopad na rodinu obžalovaného a tak by bola ohrozená možnosť plnenia vyživovacej
povinnosti. V podstate navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

8. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na
rozhodnutie o odvolaní prokurátora 10.01.2024.
8.1. Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 06.02.2024, ktorého sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného a účasťobžalovaného bola zabezpečená z ÚVV a ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného
zariadenia podľa § 61b Tr. por., pričom obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady.
8.2. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí postupom nedopĺňal, nakoľko

takéto návrhy strany nemali.
8.3. Prokurátor krajskej prokuratúry v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava písomne
odôvodneného odvolania a konečného návrhu tam uvedeného. Obhajca obžalovaného sa pridržal
svojho písomného vyjadrenia k odvolaniu a navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol.
Obžalovaný uviedol, že vyšší trest by mal pre neho fatálne následky, je mu to ľúto a navrhol rozhodnutie

okresného súdu potvrdiť.
9. Podľa § 317 ods.1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku
o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie

urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania na to
oprávnenou osobou - prokurátorom v neprospech obžalovaného postupom podľa §
317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku, proti
ktorému prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadallenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa

§ 371 ods. 1 Tr. por. Na podklade takéhoto prieskumu zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré napadnutému výroku predchádzalo
11. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku o treste predchádzalo, prokurátor mu v odvolaní
žiadne chyby nevytýkal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil.

11.1. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd potom, čo prijal vyhlásenie
obžalovaného o jeho vine, vykonal dokazovanie už len ohľadom napadnutého výroku o treste, pričom
toto dokazovanie vykonal procesne správne a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci
a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
K trestu všeobecne

12. Skôr ako sa krajský súd bude venovať odvolacím námietkam prokurátora, je potrebné, pokiaľ
ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu
postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. §
34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.12.1. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka
páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti

už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením
na ostatných členov spoločnosti.

12.2. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými

činmi a pred ich páchateľmi.
12.3.Individuálnaprevenciaspočívavovytvorenípodmienoknavýchovuodsúdenéhoktomu,abyviedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva

ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a
nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa

trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
12.4. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu

je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
12.5. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne

tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
12.6. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí

súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosti jeho nápravy.
K trestu konkrétne
13. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že správne

okresný súd u obžalovaného preskúmal pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom
u obžalovaného aj krajský súd zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, že sa priznal k spáchaniu
stíhaného trestného činu a tento úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.). Rovnako správne zistil
existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, že už bol v minulosti odsúdený za trestný čin (§ 37 písm. m) Tr.
zák.). V konečnom dôsledku teda u neho bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vyrovnaný

a tak trestná sadzba uvedená v ustanovení § 360a ods. 2 Tr. zák. sa nemodifikovala a predstavovala
rozmedzie 6 mesiacov až 3 roky.
13.1. Pokiaľ ide o druh a výmeru uloženého trestu, krajský súd sa stotožnil s právnym názorom
okresného súdu len čo sa týka druhu trestu, nie však s jeho výmerou a to vzhľadom na okolnosti prípadua osobu obžalovaného. V tomto smere sa krajský súd stotožnil s názorom prokurátora, že uložený trest
je neprimerane mierny, keď obžalovaný má v odpise registra trestov 9 záznamov, bol už aj vo výkone
trestu odňatia slobody, pričom súdenej trestnej činnosti sa dopúšťal v období od júla 2022 do 18.07.2023

13.2. Uvedené skutočnosti (v predchádzajúcom bode) nenechávajú ani krajský súd na pochybách v tom
smere, že iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka by u obžalovaného svoj účel
nesplnil. Nielen z hľadiska individuálnej prevencie, ale ani generálnej a nezabezpečil by ani ochranu
spoločnosti.
13.3. Správne prokurátor uviedol, že skutočnosť, že obžalovaný má mať prisľúbenú prácu a dlhšie

trvanie obmedzenia jeho osobnej slobody mu spôsobuje komplikácie, nie je dôvodom na uloženie
neprimerane mierneho trestu, keď v čase skutku bol obžalovaný zamestnaný (podľa vlastných slov)
a napriek tomu páchal trestnú činnosť. Tu krajský súd dodáva, že ani jeho dcéra nebola tým dôvodom,
aby sa trestnej činnosti nedopustil.
13.4. Vo výmere trestu je zohľadnený aj postoj k trestnej činnosti obžalovaného, pretože v opačnom
prípade by obžalovaný mohol očakávať trest prísnejší.

13.5. Takto uložený trest považuje krajský súd za zákonný, primeraný a spravodlivý, ktorý splní svoju
funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi konanie
obžalovaného.
K vonkajšej súdnej diferenciácii
14. Pokiaľ ide o tzv. vonkajšiu (súdnu) diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd zaradil

obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný pred spáchaním stíhaného
skutku už vo výkone trestu za úmyselný trestný čin bol.
Záverečné zhrnutie
15. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd odvolaniu prokurátora podanému

v neprospech obžalovaného vyhovel a postupom § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu z dôvodu neprimeranej miernosti
trestu a sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
16. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.