Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 13, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/155/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223010413
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2223010413.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Michala Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19.06.2023, č.k.
0T/72/2023 - 63, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.03.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 19.06.2023, č.k. 0T/72/2023 - 63, rozhodol
o obžalobe podanej na obžalovaného A. B. tak, že ho uznal za vinného, že
dňa 04.06.2023 v čase o 12.34 hodine v meste Šamorín, okres Dunajská Streda, na Dunajskej ulici

po pozemnej komunikácii, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, ako vodič viedol osobné
motorové vozidlo značky Hyundai Bayon, evidenčné číslo C. XXX D., kedy na Dunajskej ulici pri obytnom
bloku č. XXXX/XX bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Krajského dopravného inšpektorátu v Trnave,
oddelenie mýtnej polície, pri kontrole bol podrobený dychovej skúške elektronickým meracím prístrojom
Alcotest6020,čísloprístrojaARNB-0271,ktorýmmubolanameranáhodnota1,53mg/lalkoholuvdychu,
čo v prepočte zodpovedá 3,19 promile alkoholu v dychu,

teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to mu súd podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1
písm. a) Trestného zákona a podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody

obžalovanému podmienečne odložil a určil obžalovanému skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad
správaním obžalovaného na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 36 (tridsaťšesť)
mesiacov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania alkoholických nápojov počas trvania skúšobnej doby. Podľa § 51 ods. 4 písm. j)
Trestného zákona obžalovanému uložil povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom

poradenstve.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení prokurátor,
a to proti výroku o treste. Obžalovaný sa vzdal práva na podanie odvolania vo svojom mene ako aj
v mene oprávnených osôb.
3. Podané odvolanie prokurátor bližšie odôvodnil podaním zo dňa 03.08.2023, v ktorom uviedol
nasledovné (skrátene):

3.1. Zdôrazňuje, že páchateľ trestného činu má trest pociťovať ako ujmu a nie len ako formálne
odsudzujúce vyjadrenie súdu nad jeho protiprávnym konaním, ktorého znaky sú uvedené v osobitnejčasti Trestného zákona. Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym

páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločností). Zmyslom a účelom trestu v najvšeobecnejšom zmysle je ochrana
spoločnosti pred kriminalitou.
3.2.Uloženýpodmienečnýtrestodňatiaslobodypovažujezaneprimeranemierny,nakoľkonezohľadňuje
spôsob spáchania činu a potenciálne škodlivý následok, ktorý v sebe ako ohrozovací trestný čin nesie.

V danom prípade uloženie podmienečného trestu, hoci aj s dlhšou skúšobnou dobou a probačným
dohľadom nespĺňa teda ani kritérium primeranosti. Je názoru, že prvostupňový súd mal obžalovanému
uložiť primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý v sebe nesie tak prvky individuálnej ako
aj generálnej prevencie.
3.3. Jazda pod vplyvom alkoholu je v našej spoločnosti mimoriadne nebezpečný fenomén, pričom v
prípadoch ako je aj nastolená trestná vec, keď páchateľovi bolo zistené množstvo alkoholu v dychu

nad 3 promile, jedine nepodmienečný trest, hoci aj kratšieho trvania, má potenciál pôsobiť na páchateľa
prevýchovne a zároveň dostatočným spôsobom zabezpečiť aj generálnu prevenciu, teda odradenie
iných od páchania obdobného trestného činu, čiže od jazdy motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu
či iných návykových látok,
3.4. Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a aby následne

v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom vo veci tak, že obžalovanému uloží
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní minimálne dvoch mesiacov so zaradením pre jeho výkon
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
4. Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo
v prítomnosti prokurátora. Obžalovaný písomne požiadal o konanie verejného zasadnutia v jeho

neprítomnosti.
5. Na verejnom zasadnutí prokurátor navrhol vyhovieť odvolaniu a rozhodnúť tak, ako je uvedené
v písomnom odôvodnení odvolania.
6. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu
a z dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora čo do výroku o treste a aj vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa) meritórne zaoberal
len preskúmaním napadnutého výroku o treste.

9. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci
vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré
trestný proces upravujú. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, toto zodpovedá zákonným požiadavkámvyplývajúcim z § 168 Trestného poriadku. Na skonštatovanie správnosti záverov prvostupňového súdu
odvolací súd uvádza nasledovné:
10. Prvostupňový súd u obžalovaného správne vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l)

a j) Trestného zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval
a pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, pričom správne vyhodnotil neexistenciu priťažujúcej
okolnosti. Pri prevahe poľahčujúcich okolností prvostupňový súd správne upravil hornú hranicu trestnej
sadzby tým, že ju znížil o jednu tretinu rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby na 8 mesiacov.
Prvostupňový súd taktiež správne prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, ako aj na okolnosti na

strane páchateľa.
11. Prvostupňovým súdom uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 24 mesiacov je pre
obžalovaného trestom zákonným a primeraným, ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej
činnosti a ktorý dostatočne naplní funkciu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Na prehĺbenie
výchovnéhopôsobeniatrestuprvostupňovýsúdintegroval,sosúčasnýmuloženímprobačnéhodohľadu,

aj resocializačnú aktivitu v podobe obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe a povinnosti zúčastniť sa v skúšobnej dobe na
psychologickom poradenstve.
12. Uloženie viacerých trestov popri sebe tak, ako to urobil prvostupňový súd, považuje odvolací
súd za primerané trestanie, ktoré je spôsobilé naplniť primárne účel tzv. individuálnej prevencie

a sekundárne aj účel tzv. generálnej prevencie. Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody má
primárne výchovne pôsobiť na osobu obžalovaného. Prokurátorom navrhovaný trest odňatia slobody,
bez podmienečného odkladu jeho výkonu, by nesplnil žiaden z uvedených účelov. Obmedzenie osobnej
slobody obžalovaného vo výkone trestu nie je potrebné na ochranu spoločnosti, pretože túto funkciu
môže rovnako dobre splniť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Iné nebezpečenstvo, ktoré by

si vyžadovalo izolovanie obžalovaného od spoločnosti výkonom trestu odňatia slobody, z jeho strany
reálne nehrozí. Výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný ani pre výchovu obžalovaného k tomu,
aby viedol riadny život.
13. V osobe obžalovaného ako páchateľa trestnej činnosti, nejde o kriminálne narušenú osobnosť,
obžalovaný nebol nikdy súdne trestaný, nebol ani priestupkovo prejednávaný, teda sa do rozporu

s právnym poriadok dostal vôbec po prvý krát. Obžalovaný vyjadril ľútosť nad spáchaním trestného činu
a zdôrazniť treba aj fakt, že dosiaľ nikdy nebol sankcionovaný za akýkoľvek delikt spáchaný pod vplyvom
alkoholu, či iných návykových látok alebo v súvislosti s ich užívaním. Možno uzavrieť, že spáchanie
posudzovaného trestného činu bol u obžalovaného ojedinelý exces, z inak riadneho vedenia života.
Ukladať takémuto páchateľovi trestnej činnosti tak prísny trest, ako to navrhol prokurátor vo svojom

odvolaní, by považoval odvolací súd za nespravodlivé.
14. U takéhoto prvopáchateľa trestnej činnosti je podľa názoru odvolacieho súdu možné racionálne
očakávať, že v prípade uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu spolu
s trestom zákazu činnosti bude naplnený účel trestu sledovaný § 34 Trestného zákona, tu najmä z
hľadiska individuálnej prevencie. Nemožno tiež opomenúť výchovný a odstrašujúci účinok samotného

trestného konania.
15. Aj prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vyjadril k návrhu na uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý podal prokurátor už v prvostupňovom konaní, pred
vydaním napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje argumentáciu prvostupňového súdu v tomto
smere, ako aj argumentáciu ohľadne toho, prečo ukladal obžalovanému trest odňatia slobody

s podmienečným odkladom jeho výkonu a s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej
dobe, v celom rozsahu za správnu. Z pohľadu odvolacieho prieskumu niet týmto úvahám čo vytknúť.
16. Oproti názoru prokurátora, ktorý vo svojom odvolaní akcentuje všeobecné kritéria pre ukladanie
trestov za tento druh trestnej činnosti, ako aj význam účelu trestu, ktorý sleduje naplnenie tzv. generálnej
prevencie,jepotrebnédaťvtomtoprípadedôraznanevyhnutnosťindividualizácietrestu.Odvolacísúdje

názoru, že je potrebné uložiť taký trest, ktorý bude pre konkrétneho páchateľa trestnej činnosti spôsobilý
naplniť najmä účel tzv. individuálnej prevencie.
17. Rozhodnutie o uložení probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe a
vyššie uvedené zákazy a povinnosti podľa ustanovení § 51 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona,
celkom dostatočne zohľadňujú vysokú mieru ohrozenia, ktorej sa dopustil obžalovaný pod vplyvom

veľkéhomnožstvaalkoholu.Spoločnesuloženýmtrestomzákazučinnostiviesťmotorovévozidlávytvorí
možnosť výchovne pôsobiť na obžalovaného v tom smere, aby ho do budúcnosti odradil od podobného
protiprávneho správania18. S poukazom na uvedené zistenia a závery, vyhodnotil odvolací súd všetky napadnuté výroky o treste
a spôsobe jeho výkonu, ako vecne správne, zákonné a spravodlivé. Preto odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.