Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323203956
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4323203956.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodený
XX.XX.XXXX a B. B., narodený XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, v konaní obe zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, so sídlom Ľ. Štúra 53, Levice, deti matky:
B. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E. B., a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX,

trvale bytom G. XXXX/XX, G. – H. F., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
otca proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 11P/207/2023-47 zo dňa 19.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Rozhodol tak o návrhu otca, ktorý sa domáhal zníženia výživného prostredníctvom nariadenia
neodkladného opatrenia. Žiadal, aby súd dočasne do právoplatného skončenia konania vo veci samej
znížil jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého A. zo sumy 270,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne a na

maloletého B. zo sumy 270,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia o
neodkladnom opatrení, čím dôjde k zmene rozhodnutia Okresného súdu Nitra č. k. 11P/245/2019-159
zo dňa 08.02.2023 v časti výšky výživného na maloleté deti. Zároveň žiadal, aby mu súd uložil povinnosť
podať v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o neodkladnom opatrení návrh na začatie
konania vo veci samej.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 366
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 324 ods. 1, § 325 ods.
1, § 326 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ust. § 78 ods.
1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4.SúdprvejinštanciemalzpripojenéhospisovéhomateriáluOkresnéhosúduNitrasp.zn.11P/245/2019

(zápisnica z pojednávania zo dňa 02.11.2022) osvedčené, že otec je slobodný, má tri vyživovacie
povinnosti, je zamestnaný v I. ako inžinier kvality, kde dosahuje príjem v sume cca 1.700,- Eur mesačne
v čistom. Iný príjem nemá. Vlastní 3-izbový byt v F., v ktorom býva s partnerkou J. G., s ktorou má
spoločné dieťa, ktoré sa narodilo dňa XX.XX.XXXX. V tom čase bola jeho partnerka na rodičovskej
dovolenke, predtým bola dva roky nezamestnaná. Otec uviedol, že predal 2-izbový byt v A. F. A. K.,
výšku ceny si nepamätal, ale následne kupoval nehnuteľnosť v B.. Dom v B. je v stave rekonštrukcie,

neobývateľný. Byt na G. L. K. G. má prenajatý s partnerkou mesačne za 500,- Eur bez energií z dôvodu,
že sa snaží predať byt v F., aby mohol dofinancovať dom v B.. Na pojednávaní dňa 08.02.2023 rodičiavo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorú
súd schválil rozsudkom zo dňa 08.02.2023, č. k. 11P/245/2019-159, právoplatným dňa 02.03.2023. Súd
zverilmaloletédetiB.,A.,nar.XX.XX.XXXXaB.,nar.XX.XX.XXXXdoosobnejstarostlivostimatkystým,

že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal prispievať na
výživu maloletého A. výživným v sume 270,- Eur mesačne a na tvorbu úspor sumou 50,- Eur mesačne
na vinkulovaný účet dieťaťa, od 01.09.2019 a na maloletého B. výživným v sume 270,- Eur mesačne
a na tvorbu úspor sumou 50,- Eur mesačne na vinkulovaný účet dieťaťa, od 01.09.2019, ktoré výživné
je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred. Zročné výživné

pre maloletého A. za obdobie od 01.09.2019 do 30.05.2020 bolo v sume 1.755,- Eur a pre maloletého
B. za totožné obdobie bolo v sume 1.400,- Eur, ktoré súd zaviazal otca uhradiť k rukám matky, resp. na
jej účet do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

5. Lustráciou v databáze Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec ku dňu 31.01.2023 ukončil pracovný
pomer u zamestnávateľa I. H. H., B., kde pracoval od 01.12.2010 a kde podľa vyjadrenia na súdnom

pojednávaní dňa 02.11.2022 dosahoval mesačný príjem približne v sume 1.700,- Eur. Matka je vedená
ako živnostníčka od 01.07.2023 na adrese trvalého bydliska v E. B.. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
ktoré bolo prílohou návrhu súd zistil, že v súčasnosti je otec od 09.08.2023 zaradený do evidencie
uchádzačovozamestnanieadňa06.09.2023siuplatnilnároknadávkuvnezamestnanosti.Výškadávky
v nezamestnanosti je v sume 42,87125 Eur denne, t. j. v sume 1.329,10 Eur mesačne.

6. Na odôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že po preskúmaní návrhu, k nemu
pripojených dôkazov, pripojeného spisového materiálu dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je opodstatnený, keďže nie sú splnené podmienky pre jeho nariadenie.
Za situácie, že výživné bolo určené rozhodnutím súdu, jeho zmenu je možné dosiahnuť len zákonom

predpísanýmspôsobompodľa§78ods.1Zákonaorodine,atoporovnanímpomerovvčaseposledného
rozhodovania o výživnom a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v konaní vo veci samej. Pretože
hmotno-právnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je preukázanie takej zmeny pomerov, ktorá
odôvodňuje zmenu vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti. Zákonné ustanovenie § 366 CMP
týkajúce sa výživného upravuje možnosť súdu nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Neodkladné

opatrenia vo veci maloletých detí majú byť vydávané za účelom ochrany záujmov, a preto z uvedeného
vyplýva, že o zmene vyživovacej povinnosti maloletých detí bude možné rozhodnúť len po riadne
vykonanom dokazovaní, kde bude preukázaná taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje aj zmenu
vyživovacej povinnosti. Uvedené bude možné dosiahnuť len v konaní vo veci samej, pretože v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, keďže účelom inštitútu

neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov s prihliadnutím na
záujem maloletých detí.

7. Pomery a skutočnosti, na ktoré otec poukazoval v podanom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je potrebné náležite preskúmať a posúdiť v konaní vo veci samej, pokiaľ otec podá takýto

návrh. Otec v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na skutočnosť, že
je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, poberá len dávku v nezamestnanosti, pribudla mu
vyživovacia povinnosť, vzrástli mu náklady na hypotekárne úvery v sume 1.042,- Eur, vznikli mu náklady
na bývanie v sume 550,- Eur (nájomné a energie za byt v G.) a žiada znížiť vyživovaciu povinnosť na
maloletého A. na sumu 150,- Eur bez tvorby úspor a na maloletého B. na sumu 100, - Eur bez tvorby

úspor, a to na obdobie do právoplatného skončenia konania vo veci samej aj s ohľadom na to, že matke
sazmenilipomerytým,žeužnežijesama,alepopresťahovanísadoE.B. bývaspoločnesosnúbencom,
s ktorým znášajú výdavky na domácnosť a deti, odpadli jej tiež výdavky s dopravou detí do školského
zariadenia a náklady na vedenie krajčírstva. Otec v návrhu neuviedol z akého dôvodu došlo u neho ku
dňu 31.01.2023 k skončeniu pracovného pomeru u zamestnávateľa I. H. H., kde dosahoval mesačný

príjem cca v sume 1.700,- Eur v čistom, pričom na pojednávaní dňa 08.02.2023 napriek tejto skutočnosti
so stanovením výživného vo výške 270,- Eur a s tvorbou úspor vo výške 50,- Eur na každé dieťa súhlasil,
a takto bola uzatvorená aj rodičovská dohoda týkajúca sa jeho vyživovacej povinnosti na maloleté deti.
S poukazom na uvedené, preto súd tvrdenia otca, že v súčasnej dobe nemá dostatočný príjem,
pričom už v čase pôvodného rozhodnutia bol bez príjmu zo zamestnania, vyhodnotil ako nespôsobilé

v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť nevyhnutnosť úpravy pomerov znížením jeho
vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Otec v konaní neosvedčil okolnosti spôsobilé vyvolať
potrebu nevyhnutného riešenia vzniknutej zmeny pomerov neodkladným opatrením ako inštitútom
operatívne zamedzujúcim bezprostredne hroziacej ujmy. Otcom deklarované pomery neosvedčujúpotrebu bezodkladnej úpravy pomerov v porovnaní s predchádzajúcimi pomermi, kedy bolo určované
výživné.

8. O trovách konania rozhodol tak, že nárok na ich náhradu v zmysle ust. § 52 CMP žiadnemu
z účastníkov nepriznal.

9. Uznesenie napadol riadnym a včasným odvolaním (podaným na poštovú prepravu dňa 03.01.2024,
čo preukazuje obálka založená v rovnopisoch) otec s návrhom na jeho zmenu, keď požadoval, aby

odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zníži jeho vyživovaciu povinnosť na maloletého A.
zo sumy 270,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne a na maloletého B. zo sumy 270,- Eur na sumu 100,-
Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, čím dôjde k zmene rozsudku Okresného súdu
Nitrač.k.11P/245/2019-159zodňa08.02.2023včastivýškyvýživnéhonamaloletédeti.Zároveňžiadal,
aby mu súd nariadil povinnosť podať do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia návrh na začatie
konania.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Mal za to, že súd prvej inštancie
pri svojom rozhodovaní opomenul to, že maloleté dieťa sa podieľa na životnej úrovni svojich rodičov,

pričom je potrebné zohľadniť aj prípadnú zmenu týchto pomerov (ich zhoršenie) neovplyvnenú týmto
rodičom. Uviedol, že od poslednej úpravy pomerov k maloletým deťom došlo na jeho strane k zhoršeniu
životnej úrovne tým, že stratil zamestnanie z dôvodu, že zamestnávateľ znižoval stav zamestnancom
vzhľadom na ekonomickú situáciu a on bol v skupine tých zamestnancov, ktorých zamestnávateľ
vyhodnotil ako nadbytočných. Poukázal na to, že sa zhoršuje jeho ekonomická situácia aj s ohľadom

na narastajúce úrokové sadzby hypotekárnych úverov v Slovenskej republike, kedy každým rokom
dochádza k niekoľkopercentnému zvýšeniu, čo má dopad na výšku mesačnej splátky. Tvrdil, že je
momentálne bez príjmu z pracovnej činnosti, resp. nedosahuje žiadny príjem, pribudla mu ďalšia
vyživovacia povinnosť a jeho ekonomická pozícia sa zhoršila vzhľadom na opätovný nárast úrokových
sadzieb v roku 2024. Nemožno pristúpiť k refinancovaniu úveru, kde by mohol dostať výhodnejšie

podmienky, vzhľadom na stratu zamestnania.
Tvrdil, že sa pokúšal zlepšiť svoju finančnú situáciu pristúpením k predaji bytu v k. ú. F., vedenom na LV
č. XXXX, avšak vzhľadom na aktuálnu situáciu na realitnom trhu, ktorý stagnuje, nie je možné tento byt
predať a už niekoľko mesiacov je v ponuke realitnej kancelárie. Dodal, že rodinný dom v obci B., ktorý je
zapísaný na LV č. XXX kúpil preto, aby bol bližšie k maloletým deťom, aby si s nimi mohol budovať vzťah

a tráviť s nimi čas, ale matka bez jeho predchádzajúceho súhlasu deti presťahovala do takej vzdialenosti,
že účel za ktorým tento dom kúpil, stratil výzvam. Rodinný dom však potrebuje rozsiahlu rekonštrukciu,
aby bol obývateľný, ale jeho akruálna finančná situácia mu neumožňuje túto rekonštrukciu dokončiť.
Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže nevzal do úvahy, že
došlo k zásadnej zmene pomerov na strane oboch rodičov maloletých detí, pričom na strane matky došlo

k zlepšeniu pomerov (zdieľanie spoločnej domácnosti so svojím snúbencom a s tým spojené zníženie
nákladov matky, skutočnosť, že deti navštevujú školu v blízkosti svojho domova) a na jeho strane došlo
k ich zhoršeniu (nezavinená strata zamestnania a príjmu, zvyšovanie nákladov). Bol toho názoru, že táto
zmena pomerov odôvodňuje neodkladnú úpravu pomerov, nakoľko súdom určené výživné začína byť
pre neho likvidačné. Poukázal na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine a na nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - otcom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné,
uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).11. Predmetom konania je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd znížil jeho
vyživovaciu povinnosť na maloletého A. zo sumy 270,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne a na maloletého
B. zo sumy 270,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

20. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

21. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

23. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi,
pre ktoré bolo podľa súdu potrebné návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Po
oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal

všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom
uznesení dostatočne vyložil, z akých dôvodov návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia
nevyhovel.

24. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací

súd uvádza, že právne posudzovanie je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod
skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo
neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom,že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný
právny predpis nesprávne interpretoval).

25. Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok rodiča maloletých detí na bezodkladnú úpravu
pomerov maloletých detí, podľa ust. § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 366 CMP a ust. § 324 ods. 1, § 325
ods. 1, § 326 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je dôvodný, nakoľko v konaní nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletých
detí spôsobom navrhovaným otcom. Takéto právne posúdenie veci ako aj závery súdu prvej inštancie

odvolací súd považuje za správne a námietky otca o nesprávnom právnom posúdení veci za nedôvodné.

26. Odvolací súd uvádza, že účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla i keď len
dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia
predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho
potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné,

aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva
účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava
pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže

rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu,
pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením
neodkladného opatrenia.

27. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

28. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových

okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

29. Zo skutkového stavu osvedčeného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že vyživovacia

povinnosť otca k maloletým deťom bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k.
11P/245/2019-159 zo 08.02.2023, právoplatným dňa 02.03.2023, ktorým boli maloleté deti zverené do
osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého A. výživným v sume 270,- Eur mesačne
a na tvorbu úspor sumou 50,- Eur mesačne na vinkulovaný účet dieťaťa, od 01.09.2019 a na výživu

maloletého B. výživným v sume 270,- Eur mesačne a na tvorbu úspor sumou 50,- Eur mesačne na
vinkulovaný účet dieťaťa, od 01.09.2019, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa
príslušného mesiaca vopred k rukám matky. V čase ostatnej úpravy výživného mal maloletý A. 10 rokov
a 6 mesiacov, maloletý B. mal 8 rokov a 10 mesiacov, matka bola živnostníčka s príjmom cca v sume
500,- Eur. Otec v čase ostatnej úpravy mal tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, bol zamestnaný

(do 31.01.2023) a dosahoval priemerný čistý mesačný príjem v sume cca 1.700,- Eur, vlastnil osobné
motorové vozidlo zn. Mitsubishi, r. v. 2015 a nehnuteľnosti, a to 3-izbový byt v F. a rodinný dom v obci
B.. Predal 2-izbový byt v A. F. A. K., ale nevedel uviesť výšku kúpnej ceny.

30. Otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje zmenou pomerov na jeho strane,

a to jednak vo vzťahu k zárobkom, keď ku dňu 31.01.2023 ukončil pracovný pomer u pôvodného
zamestnávateľa s príjmom v sume cca 1.700,- Eur, doposiaľ je nezamestnaný a poberá dávku
v nezamestnanosti v sume cca 1.329,- Eur, tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému B.
G., nar. XX.XX.XXXX a tiež tým, že vrástli jeho výdavky spojené s hradením hypotekárneho úveru.31. Legálna definícia pojmu právoplatnosť je obsiahnutá v ustanovení § 226 CSP ako vlastnosť súdneho
rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť. Zásadnou nezmeniteľnosťou

sa v kontexte uvedeného rozumie skutočnosť, že zmena právoplatného súdneho rozhodnutia je
prípustná len výnimočne a na základe mimoriadnych okolností, zmena rozsudku o výžive je možná
len ak sa zmenia pomery. Právoplatnosťou súdneho rozhodnutia je vyjadrená práve stabilita súdneho
rozhodnutia, ktorá spočíva v potrebe chrániť stav vytvorený právoplatným rozhodnutím a zamedziť jeho
prípadnej revízií. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 491/2017 z 03.08.2017)

32. Právna úprava rozhodovania o výživnom pre maloleté deti obsiahnutá v ust. § 78 Zákona o
rodine umožňuje prelomiť zásadu nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia zmenou dohody alebo súdneho
rozhodnutia o výživnom v prípade, keď dôjde k zmene pomerov či už na strane maloletých detí ako
oprávnených z vyživovacej povinnosti alebo na strane rodiča ako povinného z vyživovacej povinnosti.
Takáto zmena však musí byť kvalifikovaná, musí jej predchádzať vykonanie riadneho dokazovania a

takúto zmenu je možné vykonať len novým rozsudkom. Inštitút neodkladného opatrenia neumožňuje
prelomenie zásady právoplatnosti súdneho rozhodnutia, pretože opačný výklad by predstavoval
absolútne negovanie princípu právnej istoty. Neodkladné opatrenie neslúži na to, aby samo o sebe
vyriešilo sporné právne vzťahy strán (hoci by aj strana navrhujúca vydanie neodkladného opatrenia
utrpela ujmu), pretože ide o potrebu dočasnej úpravy pomerov do doby konečného rozhodnutia o

veci samej, pričom súd pri posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesmie konečné
rozhodnutie vyjadriť (prejudikovať).

33. Žiada sa dodať, že neodkladným opatrením nemožno zmeniť už právoplatný a vykonateľný
rozsudok o výžive maloletých detí, pretože takýto zásah by neprípustne narušil princíp právnej

istoty, ktorú zabezpečuje práve existujúci právoplatný a vykonateľný rozsudok. Napokon, pokiaľ by
súd rozhodol o znížení vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom nariadením neodkladného
opatrenia, neprípustne by tým povýšil záujem otca ako povinnej osoby z vyživovacej povinnosti oproti
záujmu maloletých detí, záujem ktorých má byť prvoradým a nadradeným akémukoľvek inému záujmu.
Nemožno tiež opomínať skutočnosť, že neodkladné opatrenia vo veciach týkajúcich sa maloletého

dieťaťa musia byť vydávané práve na ochranu záujmov maloletého dieťaťa.

34. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).