Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 29, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/93/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721202243
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8721202243.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi, v právnej veci navrhovateľa 1/ V. K., narodený
XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX J., zastúpený v konaní Advokátskou kanceláriou Hovan a Hospůdka,
s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, 2/ maloletý O. K., narodený XX.XX.XXXX,
bytom H. XXXX/XX J., zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., deti rodičov :
matka H.. C. K., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, J., zastúpená v konaní Advokátskou
kanceláriou Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, Spišská Nová Ves, a otec a osoba
povinnázplateniavýživnéhoH..V.K.,narodenýXX.X.XXXX,trvalebytomH.XXXX/XX,J.,t.č.bytomDr.

D. P. XX, Z., zastúpený v konaní Advokátskou kanceláriou JUDr. Budziková & JUDr. Dachová, s.r.o., so
sídlom Nám. sv. Egídia 41/95, Poprad, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca / osoby povinnej z
platenia výživného / proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 10P/111/2021-226 z 10.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. s upresnením, že výživné pre V. K. je povinný otec platiť vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred, k jeho rukám.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., III., V..

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena úpravy výživného pre oprávnených V. a O.. Matka návrh odôvodnila
tým, že naposledy o výživnom rozhodoval súd rozsudkom sp. zn. 14P/267/2012 z 9. apríla 2013. Od
poslednej úpravy výživného sa na strane V. a O. podstatne zmenili pomery, keďže v čase posledného
rozhodovania V. navštevoval G. ročník ZŠ a mal. O. materskú školu. V priebehu konania nadobudol V.

K. plnoletosť a stal sa účastníkom konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 10P/111/2021-226 z 10.11.2022, v spojení s
opravným uznesením č. k. 10P/111/2022-258 z 4.8.2023 tak, že cit.:

„I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P/267/2012-78 zo dňa 09.04.2013 v znení
rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Cop/17/2013 zo dňa 25.07.2013 v časti vyživovacej
povinnosti otca k V. K., nar. XX.XX.XXXX, a k maloletému O. K., nar. XX.XX.XXXX, tak, že z v y šu j e výživné zo strany otca na V. K., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 250,- eur mesačne na sumu 420,-
eur mesačne a na maloletého O. K., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 250,- eur mesačne na sumu 390,- eur
mesačne, spolu na obe deti 810,- eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2021 až do doby zmeny pomerov,

ktoré je otec povinný platiť k rukám matky, čo sa týka mal. dieťaťa vždy k 15. dňu v mesiaci vopred a čo
sa týka plnoletého V. K. je povinný platiť na účet, ktorý za týmto účelom zriadi plnoletému synovi matka.
II. D l ž n é výživné za obdobie od 1.9.2021 do 31.10.2022 činí zo strany otca na plnoletého V.
sumu 2.380,- eur, ktoré otcovi ukladá uhradiť v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet
plnoletého V..

III. D l ž n é výživné za obdobie od 1.9.2021 do 31.10.2022 činí zo strany otca na mal. O. sumu 1.960,-
eur, ktoré otcovi ukladá uhradiť v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet matky.

IV. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.„

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“). O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj „CMP“).

4. Súd posúdením návrhu matky, potrieb maloletých detí a pomerov na strane otca mal preukázané, že

návrh na zvýšenie výživného je dôvodný. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará. V konaní zistil, že matka zabezpečuje maloletým
(toho času plnoletému V.) výlučnú osobnú starostlivosť, ktorá si aj takýmto spôsobom plní svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť, otec sa s deťmi nestretáva , okrem výživného sa nepodieľa vecnými darmi
alebo trávením voľného času (napr. spoločnými voľnočasovými aktivitami) na životnej úrovni detí. S

prihliadnutímnazistenéskutkovéokolnosti,atovýlučnúosobnústarostlivosťmatky,akoajnaoprávnené
potreby detí súd uzavrel že je dôvodné navýšiť výživné. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
došlo na strane detí k zmene pomerov v tom smere, že tieto sú staršie, výdavky na deti sa zmenili a
zvýšili sa, mal. V. bol v čase posledného rozhodnutia v 2. ročníku základnej školy, teraz je študentom
sexty na gymnáziu a dosiahol plnoletosť, mal. O. bol v čase posledného rozhodnutia v materskej škole,

teraz je žiakom kvarty na X-ročnom gymnáziu. Zo zákonných ustanovení § 62 ods. 1, ako aj 78 ods. 1 a
ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že zmeniť rozhodnutie o výživnom možno vtedy, ak sa zmenia pomery,
a to či na strane osôb oprávnených z výživného, alebo na strane osoby povinnej platiť výživné.

5. Súd považoval za preukázané, že došlo k výraznejšiemu nárastu výdavkov na obe deti, v konaní
došlo k nárastu príjmu matky oproti pôvodnému rozhodnutiu, u otca pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť voči synovi L., avšak nedošlo k nárastu príjmu oproti pôvodnému rozhodnutiu. K tejto
skutočnosti však súd nemohol v konaní prihliadať, pretože vzhľadom na fakt, že bol primárom
gynekologického oddelenia v štátnom nemocničnom zariadení a k zníženiu jeho príjmov došlo z

dôvodov len na jeho strane (otec ukončil pracovný pomer so zamestnávateľom na základe dohody),
súd na zníženie príjmu otca nemohol prihliadať a akceptovať skutočnosť, že pracuje toho času v
súkromnej gynekologickej ambulancii u svojej priateľky, kde pracuje len na polovičný úväzok a dosahuje
čistý príjem cca. 900 € v čistom, pretože súd posudzoval možnosti a schopnosti otca v zmysle
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine s prihliadnutím na obvyklý príjem lekára - špecialistu (gynekológa)

s viac ako 20-ročnou praxou a v tejto súvislosti aj podľa zverejnených informácií Ministerstva
zdravotníctva SR o prehľadoch platov lekárov (https://www.aktuality.sk/clanok/VrCauSY/kolko-zarabali-
lekari-v nemocniciach-rezort zdravotníctva prehľad platov) je zrejmé, že lekár so špecializáciou má 2,3
násobok priemernej mzdy, a teda lekár so špecializáciou a praxou 20 rokov (bez príplatkov) mal príjem v
r. 2021 2.511,60 € a v r. 2022 2.605,90 € a v tomto smere súd sa stotožnil aj s argumentáciou právneho

zástupcu matky poukazujúcou na aktuálnu ponuku práce pre lekára špecialistu napr. v X. K. na pozícii
gynekológavsume2.605,90€základnejmzdy.Matkapoukazovalaapísomnýmdodatočnýmvyčíslením
aj preukázala zvýšenie nákladov na obe deti, pričom súd vzal do úvahy, že pri rozpočítaní vyčíslených
nákladov na stravu mesačne počítaných pre 3 osoby (240 € na osobu) a v tomto smere rozdelené
náklady aj na platby inkasa (70 € na jednu osobu), televízie (13 € na jednu osobu) a hypotekárneho

úveru (130 € na osobu), tak u V. a O. predstavujú mesačné náklady na stravu v škole na každého 32
€ mesačne, za mobil 30 € mesačne na každého, za nemčinu 40 € na každého, za angličtinu 40 € na
každého, za tenis u každého z nich 100 € mesačne, za hygienu na každého 50 € mesačne, plávanie
na každého 73 € mesačne a vreckové po 50 € u každého mesačne a ďalej poplatok za B. u V. 40 € aza basketbal u O. 30 € mesačne, tak je zrejmé, že bez započítania prípadných nákladov na dovolenky
v priebehu roka, pričom výdavky na zakúpenie pohonných hmôt sú mesačne 50 €, ostatné výdavky u
detí na lieky, ošatenie, či obuv 100 € a ďalšie výdavky, napr. lyže, snowboard, korčule 120 € mesačne a

tieto výdavky u detí predstavujú mesačne sumu u každého presahujúcu 900 € bez započítania nákladov
na dovolenku, či výlety.

6. Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne mal preukázané, že otec počas obdobia roka 2021 mal v
nemocnici v F. hrubý príjem bez odpočítania dane a odvodov za mesiace január až jún 2021 cca. 4.300

€, následne za mesiace júl až október roka 2021 v rozpätí od 772 € do 1.000 €. V spoločnosti L. s.r.o.
mal príjem za mesiace január až júl 2021 v rozpätí od 240 € po 400 €, za mesiace august až september
2021 v rozpätí 175 € a 360 €. Matka ako samostatne zárobkovo činná osoba mala príjem za mesiace
január až december 2021 v hrubom 3.288,44 € a od októbra 2021 3.322,60 € a zo spoločnosti J. - P.
s.r.o. 855 € až po 1.226,39 €. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd v zmysle § 78 ods. 1 Zákona
o rodine mal preukázanú zmenu pomerov predovšetkým na strane mal. O. a toho času plnoletého V.,

ako aj zmenu pomerov na strane matky spočívajúcu v náraste jej príjmov a zmenu pomerov na strane
otca v poklese jeho príjmu, na ktorý však súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného nemohol prihliadať. Z
vyššie uvedených dôvodov preto zmenil rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci 14P/267/2012 z 9.4.2013
v znení rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci 16CoP/17/2013 zo dňa 25.7.2013 a zvýšil výživné
zo strany otca u plnoletého V. zo sumy 250 € na sumu 420 € mesačne a u mal. O. zo sumy 250 € na

sumu 390 € mesačne. Súd v konaní poukázal aj na skutočnosť že u otca spravodlivo nemožno žiadať,
aby celoživotne dosahoval príjem taký, ako má primár gynekologického oddelenia v nemocničnom
zariadení, avšak súd nemohol prijať argumentáciu otca pri jeho kvalifikácii a vzdelaní o tom, že pre neho
je postačujúci mesačný príjem v rozpätí do 1.000 € v čistom s polovičným úväzkom, a preto v rozhodnutí
zohľadnil príjem lekára špecialistu s 20-ročnou praxou podľa preukázaných štatistických údajov, čo v

danom prípade zodpovedá schopnostiam otca.

7. Vyčíslil dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.9.2021 do 31.10.2022, ktoré činí na plnoletého
V. sumu 2.380 € (za obdobie 14-tich mesiacov x 170 € = 2.380 €) a u mal. O. sumu 1.960 € (14
mesiacov x 140 €), ktoré uložil otcovi zaplatiť vzhľadom na vyššie sumy v oboch prípadoch výživného,

ako aj s poukazom na príjem otca v dodatočnej lehote v zmysle § 232 ods. 3 CSP, a to v lehote 90-tich
dní od právoplatnosti rozsudku na účet matky. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol, keďže
mal preukázané, že zvýšenie výživného na plnoletého V. a mal. O. u oboch až na sumu 500 € nie
je opodstatnené, a to v zmysle preukázaných výdavkov plnoletého V., ako aj u maloletého O., preto
zamietajúca časť výroku rozsudku sa týka rozdielu medzi priznanou sumou zvýšeného výživného a

požadovanou sumou.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

8. Otec ako aj osoba oprávnená z platenia výživného ( ďalej len „otec“) v zákonnej lehote podal proti
rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie a to vo vzťahu k výrokom I., II. a III. s odôvodením, že súd
dospel k úvahe o zvýšení výživného z dôvodu, že v danom prípade došlo k zmene pomerov na strane
oboch detí. S touto skutočnosťou možno súhlasiť a teda túto nenamieta. Súd však pri určení výšky
výživného nevychádzal z aktuálneho príjmu otca, ktorý (bez vedomosti o podaní návrhu na zvýšenie

výživného) zmenil zamestnanie a v čase rozhodovania bol zamestnaný na skrátený pracovný úväzok s
výškou mzdy v hrubom 1.200 € a v čistom 915 €, keď v predchádzajúcom zamestnaní vykonával funkciu
primára na gynekologickom oddelení v X. F., kde dosahoval podstatne vyšší príjem. Z dôvodu, že u otca
došlo k zániku pracovného pomeru dohodou a podľa úvahy súdu je jeho aktuálny príjem nepostačujúci,
aplikoval ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd teda pri posúdení majetkových pomerov na

strane otca nevychádzal z jeho aktuálneho príjmu vo výške 915 € mesačne v čistom, ale svoju úvahu
oprel o výšku obvyklého príjmu lekára, gynekológa s viac ako 20-ročnou praxou, kedy ustálil výšku
jeho príjmu za rok 2022 na sumu 2.605,90 € mesačne v hrubom. Potom pri výpočte primeranej výšky
výživného na V. K. (XX rokov) predstavuje 19 % z predpokladaného príjmu sumu 374 €, teda nie 418 €
- 437 €. Skutočná výška percentuálneho podielu vypočítaná súdom je o 44 € až 63 € vyššia. Rovnako

tak aj u mal. O. K. (XX rokov) predstavuje aplikovaných 17 % sumu 334 €. Súd teda svoju úvahu oprel o
sumu, ktorá bola vyššia o 30 € až 50 €. Súd teda aplikoval metódu výpočtu výšky vyživovacej povinnosti
z nesprávnej výšky základu a pri svojom rozhodnutí následne priznal v oboch prípadoch vyššiu sumu,
ktorá prichádzala podľa jeho výpočtov do úvahy. Odvolateľ okrem toho namietal , že súd pri úvahe ovýške vyživovacej povinnosti neprihliadol prihliadol na majetkové pomery oboch rodičov, podľa § 62 ods.
2 Zákona o rodine. Poukazuje na to, že aktuálny mesačný príjem matky, ktorý súd vyhodnotil, citujúc z
odôvodnenia „...matka ako SZČO mala príjem za mesiace január až december 2021 v hrubom 3.288,44

€ a od októbra 2021 3.322,60 € a so spoločnosti J. - P. s.r.o. 855 € až po 1.226,39 €.“ Z takejto úvahy
súdu však nie je možné zistiť hodnotu mesačného čistého príjmu matky tak, aby táto bola porovnateľná
s predpokladaným príjmom otca, ktorý súd vzal do úvahy. Pri vykázaní príjmu v hrubom (SZČO) za rok
2021 v sume 3.288 € v hrubom po odpočte dane vo výške 20 % ide o príjem v čistom vo výške 2.630
€ v čistom. Pri posúdení dôkazov, ktoré matka predložila ako aj s prihliadnutím na zverejnené účtovné

závierky, matka mala v roku 2021 priemerný mesačný príjem z podnikania v rámci spoločnosti J. - P.,
s.r.o., príjem vo výške 85.777 € - výdavky vo výške 56.146 €, teda hospodársky výsledok predstavoval
29.631 € - zaplatená daň 6.366 € = 23.265 €, pretože v danom roku vykázala zisk po zaplatení daní
vo výške 23.265 € /12 mesiacov = 1.938 € a pri vyplatení si zisku sa odpočítava ešte 7 % dane, teda -
135 € = 1802 € mesačne v čistom. Teda je nesprávne hodnotenie dôkazov zo strany súdu, kedy tento
konštatoval, že matka mala príjem zo spoločnosti J. - P., s.r.o., 855 € až 1.226,39 €, pričom nebolo

jasné, či ide o príjem v hrubom alebo v čistom. Nesprávnosť postupu súdu spočíva okrem iného aj v
tom, že podľa jeho informácii sa ani daňové priznanie za spoločnosť J.- P., s.r.o., v spise nenachádza.
Poukazuje ďalej na to, že súd sa vôbec nezaoberal dôvodnosťou uplatnených daňových výdavkov, ktoré
boli odpočítateľnou položkou pri uzavretí účtovnej závierky. Aj napriek tejto skutočnosti matka dosiahla
v roku 2021 priemerný mesačný príjem vo výške 2.630 € + 1.802 € = 4.432 € v čistom. Pri porovnaní

výšky príjmu otca v odhadovanej výške pri správnom výpočte čistého príjmu v sume 1.969 € mesačne,
matka mala v porovnateľnom roku mesačne o 2.463 € v čistom viac ako otec, teda jej príjem bol o 125
% vyšší ako u otca.

9. Odvolateľ ďalej uvádza, že súd rozhodoval bez zdokladovania skutočných výdavkov na oprávnené

deti. . Navrhoval preukázať aj skutočné výdavky a to hlavne spojené s tenisom. Matka síce predložila
potvrdenia o výdavkoch na tenis, ale zároveň na pojednávaní vyhlásila, že syn V. mal úraz a v roku 2021
už tenis nehral. V tej súvislosti aj za rok 2022 predložila zaplatenie výdavkov za tenis, ale len na syna
O.. Zároveň súd uznal ako dôvodný výdavok na plávanie vo výške 73 e mesačne na jedno dieťa. K
príjmu na strane matky je potrebné ešte poukázať na to, že táto je príjemcom prídavkov na deti, ako aj

daňového bonusu. Navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok v rozsahu dotknutom týmto odvolaním
zrušil a súdu nariadil nové rozhodnutie vo veci. K odvolaniu pripojil Výpočet čistej mzdy a Výkaz ziskov
a strát spoločnosti J. - P., s.r.o., za rok 2021 (zdroj www.finstat.sk).

10. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s dôvodmi uvádzanými v odvolaní nemožno súhlasiť, ba

je toho názoru, že súd prvého stupňa bol k postojom a argumentom otca zhovievavý, a túto zhovievavosť
zohľadnil aj pri priznanej výške výživného. Matka odvolanie voči rozsudku nepodala. V tejto súvislosti
navrhuje, aby aj otec seriózne vzal do úvahy § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy sa pri určení výživného
prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa

povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Otec je nepochybne lekár, v minulosti
označovaný ako druhoatestovaný, ktorý niekoľko rokov vykonával funkciu primára nemocnice. Otec v
konaní pred súdom deklaroval 21-ročnú prax. Z tejto nemocnice z funkcie primára oddelenia odišiel
a ukončil pracovný pomer dohodou. Zhovievavosť súdu vo vzťahu k určenému výživnému vidí v tom,
že pri otcovi vychádzal z predpokladaného príjmu vo výške 2 605,90 €, čo však u tohto konkrétneho

otca nikdy nebolo pravdou, a ak by zotrval a nerozviazal pracovný pomer dohodou, jeho príjem by bol v
súčasnosti oveľa vyšší, len základný príjem bez ďalších príplatkov z titulu výkonu primariátu, prípadne
odpracovaných ďalších služieb, predstavuje podľa novelizovaného § 80a Zákona č. 578/2004 Z. z. o
poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v platnom znení, u lekára pracujúceho v pracovnom pomere na
ustanovený týždenný pracovný čas v zdravotníckom zariadení dva a pol násobok priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej
republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva
základná zložka mzdy, čo v súčasnosti podľa jej prepočtov by predstavovalo u otca sumu 3 027,50 € v
základnej mzde. Reálny príjem otca v čase, kedy bol primárom gynekologického oddelenia predstavoval
sumu v čistom viac ako 4 000 €. Navyše otec mohol získať stabilizačný príplatok vo výške 5 000 € brutto.

Navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

11. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že trvá na svojom vyjadrení, ktoré predniesol na pojednávaní
dňa 10.11.2022 v celom rozsahu. Výdavky, ktoré matka má v súvislosti s výchovou a starostlivosťou oobe deti majú stúpajúci charakter, či už sa to týka nákladov na ošatenie, obuvi, záujmových aktivít detí,
ale vo významnej miere aj nákladov na stravu a tiež na zabezpečenie primeraných podmienok bývania
a súvisiacich činností zabezpečujúcich výchovu, starostlivosť o dieťa a chod domácnosti. Ako vyplýva z

ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vrátane čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd, garantuje právo
rodičov vychovávať svoje dieťa a na druhej strane garantuje právo dieťaťa na rodičovskú starostlivosť a
výchovu. Toto právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok
materiálnej aj nemateriálnej povahy na to, aby sa mal. dieťa mohlo riadne vyvíjať. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti kolízny opatrovník odporúča Krajskému súdu v Prešove rozhodnúť v prospech

maloletých detí.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.

1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň,
ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

13. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom a to, či
súdprvejinštanciesvojerozhodnutieriadneodôvodnil,vychádzajúcztoho,ževodôvodnenírozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky
II.ÚS 78/05).

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i

argumenty predostreté v odvolacom konaní odvolateľom , bolo posúdiť, či sú splnené zákonné
podmienky, za daných skutkových okolností, na stanovenie rozsahu výživného zo strany otca tak ako
ho stanovil súd prvej inštancie .

16. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výrokoch

o výživnom a dlžnom výživnom za vecne správny. Súd prvej inštancie správne o výške výživného
rozhodoval v súlade s ustanoveniami § 62, § 75 Zákona o rodine. Ohľadne skutkových otázok
posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný skutkový záver. Vo vzťahu k
rozsudku o stanovení rozsahu výživného a následne dlžného výživného odvolací súd preberá súdom
prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov

odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za
vecne správny, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva tieto argumenty.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky, za

daných skutkových okolností, na zmenu rozsahu výživného. Odvolateľ nesúhlasí so stanovenou výškou
výživného, napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci vo vzťahu
k jeho možnostiam a oprávneným potrebám oprávnených a právne závery súdu o stanovení výšky
výživného nemajú základ vo vykonanom dokazovaní.

18.Vnadväznostinauplatnenéodvolacienámietkyodvolacísúduvádza,žezasituáciesúdomzisteného
skutočnéhostavumožnokonštatovať,žezvýšenievýživnéhozodpovedáodôvodnenýmpotrebámV.K.a
mal. O. K.. Súd správne určil výšku primeraného výživného, ktorá zodpovedá potenciálnym možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, prihliadnuc na osobnú starostlivosť matky.Potencialitou príjmov otca sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia,
odvolací súd preto odkazuje na túto argumentáciu.

19. Navrhovateľ aj maloletý O. sú stále osobami oprávnenými z výživného a sú odkázaní na plnenie
vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti
určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230
CSP i ustanovenie § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne

rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s
prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje
zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic
stantibus“).

20. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuťnavšetkyokolnosti,ktorébymohliodôvodniťzmenuvýživného.Lenvtedymôžubyťdôvodom
na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v

porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o
podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne
zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom
pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

21. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

22. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o výške

výživného v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine a § 121, § 154 CMP a to z hľadiska zmeny pomerov
na strane detí, ako aj oboch rodičov. O výške výživného rozhodol správne v súlade s ust. § 62 a § 75
Zákona o rodine. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa,
ktorý má relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie,
potreby sú zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja

dieťaťa v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky a aj
príležitosti,abysamohlorozvíjaťfyzicky,mentálne,duchovne,sociálnezdravým,normálnymspôsobom,
teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v najlepšom jeho
záujme.Výživnémáslúžiťnazabezpečenievšetkýchodôvodnenýchpotriebdieťaťascieľomzabezpečiť
jeho komplexný rozvoj.

23. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné
odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti

dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním,získanýmiskúsenosťami.Priposudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičasúdôležité
nielen jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, ale aj jeho potenciálne príjmy, ktoré by dosahoval pri
využití celého svojho potenciálu a je potrebné poznamenať, že súd prvej inštancie vychádzal z týchto
zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného. V priebehu konania zo strany otca neboli predložené

relevantné dôkazy preukazujúce neschopnosť dosahovať iný príjem než deklaruje pre súdom . Povinný
rodič na základe svojho rozhodnutia skončil výkon svojej funkcie a ukončil aj pracovný vzťah s určitým
konkrétnym príjmom. Táto okolnosť nemôže byť pripísaná na ťarchu oprávnených osôb z výživného
tak , že sa nebude podieľať na ich oprávnených výdajoch podľa svojich schopnosti a možnosti .

24. Súd prvej inštancie vychádzal pri stanovení výživného správne z daných zistení. a s prihliadnutím
na platové pomery porovnateľných lekárov považoval sumu navýšeného výživného za sumu, ktorá je
v schopnostiach a možnostiach otca . Pri stanovení možností a schopností otca je potrebné podotknúť ,
že otec nepredložila súd žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o jeho aktivite pracovať na plný úväzoka dosahovať iný príjem. Ako už bolo konštatované dané konanie nemôže byť na ťarchu detí, ktoré v
dôsledku práve tohto konania by mali mať zníženú životnú úroveň, ktorú by inak mohli mať. Námietky
dotýkajúce sa nesprávneho stanovenia možností a schopnosti otca nie sú dôvodné.

25. S prihliadnutím na dané zistenie je správne a dôvodné aplikovať princíp potenciality príjmu
povinného rodiča. Pri uplatnení daného princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné
oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase
vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný

(potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého
vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje
aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú
činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate
možnostiplatiťvýživné.Nazníženie(stratu)príjmupovinnéhosúdprihliadalenvprípadejednoznačného
preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (porovnaj

rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018, tvorba právnej vety: najpravo.sk;).

26. Princíp potenciality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože
použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný
príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk).

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. K argumentu otca, že súd pri percentuálnom vyjadrení nesprávne vyčíslil alikvotnú časť na výživné
treba uviesť, ako na to správne poukázala matka vo vyjadrení, že ak by sa otec dobrovoľne nevzdal

svojho postavenia primára v nemocnici jeho reálny príjem by bol oveľa vyšší ako uvádzaných 1.966 €
netto. Odvolací súd konštatuje, že potencionalita príjmov otca, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie pri
určovaní výšky výživného je zároveň aj odpoveďou na ďalšiu otcovu námietku o pomere jeho súčasného
príjmu k príjmom matky 30% ku 70%, pretože ak by otec zotrval na svojej pracovnej pozícii tento pomer
by bol nepochybne iný.

29. Matka predložila súdu špecifikáciu potrieb oboch detí, ktoré súd prvej inštancie posúdil správne v
tom smere, že došlo k výraznému zvýšeniu ich potrieb oproti pôvodnému stavu, kedy bolo naposledy
rozhodované o výživnom. Je možné mať za osvedčené a preukázané, že zvýšené náklady súvisia s ich
štúdiom, stravovaním, s nákupom drogérie, kozmetiky a s inými výdavkami na voľnočasovú činnosť. Aj

napriek plnoletosti V. ten žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá uhrádza všetky plnenia, súvisiace
s chodom domácnosti. Je preto len spravodlivé, že na Tomáša ako aj maloletého O. pripadá pomerná
suma týchto nákladov. Okrem toho je obom zo strany matky poskytovaná osobná starostlivosť . Tieto
plnenia materiálnej aj nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti
a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa mali rodičia podieľať na úhrade výdavkov oprávnených .

30. Odvolací súd stanovené bežné mesačné výživné považuje za výživné zodpovedajúce zákonom
ustanovenýmvýchodiskovýmkritériám,rozsahtaktostanovenéhovýživného,ktoréjeotecpovinnýplatiť,
je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej veci. Na strane V. a O. je
potrebné uviesť, že sú vo veku, kedy náklady reálne vzrástli v súvislosti s ich vývinom. Percentuálne

rozpätievýživného18až20%zčistéhopríjmupovinnéhorodiča(ktorévšakmálenodporúčacícharakter
a nie je pre súd absolútne záväzný) teda zodpovedá reálnym nákladom, ktoré je nevyhnutné na mal.
dieťa vynaložiť. Súd prvej inštancie ustálil náklady na maloleté dieťa cca. v sume 900 €, čo otec síce
rozporoval, ale pri skúmaní odôvodených potrieb oprávnenej osoby nie všetky výdavky, pokiaľ ide o
bežné a nevyhnutné, musia byť exaktne preukázané, najmä ak ide o skutočnosti všeobecne známe

a nie je možné pri kvantifikácii peňažného vyjadrenia bazírovať na striktnom vyčíslení jednotlivých
vynakladaných výdavkov. Pri porovnaní nákladov pre oprávnených oproti stavu v čase pôvodného
konaniatrebazdôrazniť,ženastalajobjektívny vývojživotnýchnákladov.PodľapotvrdeníŠtatistickéhoúradu Slovenskej republiky v roku 2021 dosiahla miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien
hodnotu 3,2% a v roku 2022 12,8% oproti predchádzajúcim rokom.

31. Úlohou súdu bolo posúdiť, akou mierou sa majú rodičia podieľať na uspokojovaní takto vyčíslených
potrieb dieťaťa. Rozdelenie tejto sumy na polovicu pre každého rodiča by neprichádzalo do úvahy ani
pri rovnosti príjmov oboch rodičov. Absencia nemateriálneho plnenia v podobe osobnej starostlivosti
by zo strany otca pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne
napr. platením výživného vo zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky

výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému
zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp. zn.
IV. ÚS 489/2011). Pri výrazne prevažujúcej miere osobnej starostlivosti matky o maloletého O. a stále
trvajúcej aj pri V. napriek jeho plnoletosti len v zníženej miere nastolená situácia medzi rodičmi sa už
teraz prieči zásadne rovnocennému výkonu rodičovských práv a povinností, a to v dôsledku prihliadania
nadikciuustanovenia§62ods.4Zákonaorodine,vzmyslektoréhosaosobnástarostlivosťrodičaomal.

dieťa započítava na účely materiálneho plnenia vyživovacej povinnosti. Uvedenú odchýlku v neprospech
otca možno racionálne odôvodniť ustanoveniami § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

32. Odvolací súd poznamenáva, že výživné tak ako ho určil súd prvej inštancie zohľadňuje iba časť
potrieb oprávnených , preto je nepochybné, že matka dopĺňa okrem svojej osobnej starostlivosti aj

finančným plnením zdroj ich výživy na hranicu nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj. Odvolací súd
považuje výživné stanovené súdom prvej inštancie za výživné, ktoré nie je primerané možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom otca v kontexte zvýšených výdajov oprávnených a to aj s
prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť povinného otca, na vyhodnotenie jeho životnej úrovne.

33. K tvrdeniu osoby povinnej z výživného, že súd nezohľadnil a nezistil dostatočne príjem matky
odvolací súd uvádza, že pri určení rozsahu súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Táto námietka nemá vplyv na stanovený rozsah výživného , pretože matka aj v
súčasnosti sa podieľa na financovaní nákladov spojených s výživou deti ako už bolo konštatované. V
takto stanovenom rozsahu výživného je zohľadnené aj na poberanie rodinných prídavkov a daňového

bonusu matkou.

34. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Upresnil však platenie výživného pre
plnoletého navrhovateľa 1. rade . Rozhodovanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach

starostlivosti súdu o maloletých v zmysle ustanovení § 111 až § 122 CMP. Okruh účastníkov tohto
konania treba posúdiť podľa ustanovenia § 7 ods. 2 CSP, podľa ktorého v konaní, ktoré možno začať aj
bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. Navrhovateľ v 1. rade
bol účastníkom predmetného konania aj pred dovŕšením XX-teho roku svojho veku. V priebehu konania
nadobudol procesnú spôsobilosť, kedy pred súdom môže konať samostatne v tom rozsahu, v akom má

spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 67 CSP). Od tohto obdobia
navrhovateľ získal spôsobilosť konať samostatne, napriek tomu, že predmetom konania ostalo obdobie
zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného otca v čase, keď bol ešte maloletý. Na základe jeho
súhlasuspokračovanímvkonanísastalúčastníkom konanianastranenavrhovateľa.Vzhľadomnajeho
súhlas pokračoval súd v konaní s navrhovateľom. Navrhovateľ je plnoletým oprávneným subjektom k

poberaniu výživného , pričom je otec povinný platiť výživné k jeho rukám .

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z

účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).